Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-76-2023.pdf
PDF · 107.45 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/76/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Stanislava Nosková, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. C. XXXX/XX, XXX XX E. F., v konaní právne zastúpená JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42 175 381, proti žalovanému: Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Nám. SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, o zaplatenie 7.216,48 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.07.2023 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 7.216,48 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým že, je výlučnou vlastníčkou pozemku v k.ú. B., A. G. G., vedené Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako parcely registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.644 m2, ktorý sa nachádza v zastavanom území obce. Vlastníctvo nadobudla na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5D/139/2010, v dedičskej veci po manželovi žalobkyne A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, založený zákonom č. 302/2001 Z.z. Žalovaný je vlastníkom cesty H.. I. J. H. XX (C. D. – B. K., B.). Pozemok je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalovaného, konkrétne v úseku od križovatky cesty H. L. F. B. M. H. XX. S ohľadom na zápis na LV č. XXX pre k.ú. B. viazne na pozemku vecné bremeno v prospech žalovaného,
spočívajúce v práve držby a užívaní pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Žalobkyňa opakovane ponúkala žalovanému na odkúpenie pozemok za cenu podľa znaleckého posudku, čo žalovaný odmieta. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp.zn. 8C/98/2009 zo dňa 05.03.2014, právoplatný dňa 26.03.2014, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť protihodnotu za užívanie pozemku za obdobie od 02.04.2007 do 27.04.2012. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX H. A. D. bola stanovená protihodnota vo výške 2.340,50 Eur/rok. Následne platobným rozkazom sp.zn. 13Ro/273/2014, právoplatný a vykonateľný dňa 06.12.2014, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za vecné bremeno za obdobie 28.04.2012 do 27.04.2014. Následne rozsudkom sp.zn. 17C/76/2017 zo dňa 09.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/222/2019 zo dňa 24.11.2020 bola žalobkyni priznaná úhrada za obdobie 28.04.2016 do 27.04.2018. Úhrada za ďalšie nadväzujúce obdobie (28.04.2018-27.04.2020) žalobkyni priznaná nebola a to v konaní sp.zn. 7C/10/2020. Žalobkyňa výzvou zo dňa 03.07.2023 vyzvala žalovaného na úhradu náhrady za vecné bremeno za obdobie od 01.06.2020 – 30.06.2023, t.j. 37 mesiacov vo výške 7.216, 48 Eur (37 x 195,04 Eur) v lehote do 09.07.2023. Súčasne mu opäť ponúkla pozemok na odkúpenie. Žalovaný dlžnú sumu do dňa podania žaloby neuhradil, a tak sa nasledujúcim dňom, t.j. od 10.07.2023 dostal do omeškania.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení priložia výpis z LV č. XXX, výzvu na zaplatenie.
4. Okresný súd Banská Bystrica žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle žaloby vydal platobný rozkaz sp.zn. 34Up/416/2023 zo dňa 04.08.2023, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
5. Žalovaný predmetný odpor odôvodnil, že predmetný platobný rozkaz považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Už vo svojej odpovedi na výzvu žalobkyne uviedol, že za obdobie 01.06.2020 – 30.06.2023 neexistuje žiadny právny titul pre vyplatenie náhrady za zákonné vecné bremeno, resp. v prípade nároku na vyplatenie jednorazovej náhrady za vecné bremeno je takýto nárok už premlčaný. Poukázal na rozsudok sp.zn. 7C/10/2020. Žalovaný tiež uviedol, že v jeho prospech vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku zapísanému na LV č. XXX podľa zákona č. 66/2009 Z.z. a na základe tohto zákona je oprávnený užívať predmetný pozemok, pričom vlastnícke právo žalobkyne k predmetnému pozemku bude vysporiadané v rámci pozemkových úprav v kat. území B.. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že sa nejedná o jednorazovú odplatu. Ustálená rozhodovacia prax súdov vyslovuje právny záver, že odplata za zriadenie zákonného vecného bremena podľa zákona 66/2009 Z.z. je jednorazová a patrí tomu vlastníkovi pozemku, ktorý ho vlastnil v čase vzniku zákonného vecného bremena a právo uplatňovať si tento jednorazový nárok sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote. Žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/17/2019, uznesenie ÚS SR IV. ÚS 539/2020 a aj na rozsudok KS v BB sp.zn. 11Co/50/2021. Zároveň vzniesol námietku premlčania.
6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení priložil odpoveď na výzvu žalobkyne, uznesenie IV. ÚS 539/2020, rozsudok KS v BB sp.zn. 11Co/50/2021, uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/17/2019. 7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedla, že spornou skutočnosťou je, či jej náleží za vecné bremeno na jej pozemku náhrada jednorazová alebo náhrada za časové obdobie existencie vecného bremena. Na podporu svojho tvrdenia žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo/17/2019. Za podstatné však považuje rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 8C/98/2009, ktorým bolo medzi žalobcom a žalovaným ohľadne tohto pozemku ustálené, že za vecné bremeno na ňom zriadené náleží žalobkyni časová náhrada a nie náhrada jednorazová. Námietku premlčania považuje za v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný akceptoval právny názor súdu prvej inštancie, že náhrada má byť časová a teraz v rozpore s doterajšími tvrdeniami tvrdí, že je jednorazová.
8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne sa pridržal predchádzajúceho vyjadrenia a k námietke premlčania a jej rozpore s dobrými mravmi uviedol, že tento rozpor nie je na mieste, pretože žalovaný koná zákonne a plne sa pridržiava ustálenej rozhodovacej praxe.
9. Tunajší súd uznesením sp.zn. 21C/76/2023 zo dňa 27.03.2024 prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/161/2023. Dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu KS v BB sp.zn. 11Co/50/2021.
10. Rozsudkom NS SR sp.zn. 5Cdo/161/2023 zo dňa 28.11.2024 bolo dovolanie žalobkyne zamietnuté a preto súd v prerušenom konaní sp.zn. 21C/76/2023 pokračoval (uznesením sp.zn. 21C/76/2023 zo dňa 13.01.2025).
11. Tunajší súd uznesením sp.zn. 21C/76/2023 zo dňa 20.02.2025 prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. Rvp 281/2025. Dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu KS v BB sp.zn. 11Co/50/2021.
12. Uznesením ÚS SR sp.zn. II. ÚS 352/2026 zo dňa 11.06.2025 bola ústavná sťažnosť zamietnutá a preto súd v prerušenom konaní sp.zn. 21C/76/2023 pokračoval (uznesením sp.zn. 21C/76/2023 zo dňa 05.09.2025).
13. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k.ú. B., ako pozemok parcela KN „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.644 m2. Na uvedenom pozemku viazne vecné bremeno v prospech žalovaného, v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z., spočívajúce v práve držby a užívaní pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby.
14. Žalovaný je vlastníkom cesty H.. I. J. H. XX (C. D. – B. K., B.), ktorá je postavená na vyššie uvedenom pozemku vo vlastníctve žalobkyne a to v úseku od križovatky cesty H. L. F. B. M. H. XX. Žalovaný teda užíva pozemok žalovanej na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z.
15. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnila titulom odplaty za vecné bremeno, ktoré žalovanému vzniklo k predmetnému pozemku vo vlastníctve žalobkyne, podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.. Voči žalovanému si uplatnila sumu vo výške 7.216,48 Eur za obdobie od 01.06.2020 do 30.06.2023, vychádzajúc zo znaleckého posudku číslo č. 25/2013 vypracovaného znalkyňou H. A. D., v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota vecného bremena na pozemku F. „M.“ J. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.644 m2, vo výške 2.340,50 Eur za jeden rok.
16. Žalobkyňa výzvou zo dňa 03.07.2023, vyzvala žalovaného na uhradenie sumy 7.216,48 Eur za obdobie od 01.06.2029 do 30.06.2023 (t.j. v sume 37x 195,04 Eur), v lehote do 09.07.2023. Žalovaný uvedenú sumu žalobkyni neuhradil. Žalobkyňa súčasne v uvedenej výzve ponúkla žalovanému aj predaj svojho pozemku za kúpnu cenu 38,67 Eur za 1 m2, ktorú predtým schválilo zastupiteľstvo BBSK uznesením č. 285/2019.
17. Žalobkyňa si odplatu za vecné bremeno uplatnila voči žalovanému aj v minulosti a to prvýkrát za obdobie od 02.04.2007 do 27.04.2012 (kedy žalobu podal ako vlastník pozemku jej manžel), v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 8C/98/2009, právoplatne ukončeným rozsudkom v jej prospech, potom za obdobie od 28.04.2012 do 27.04.2014, kde bol vo veci vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu, sp. zn. 13Ro/373/2014, právoplatný a vykonateľný dňa 06.12.2014. Náhradu za obdobie od 28.04.2014 do 27.04.2016, jej žalovaný uhradil na základe predžalobnej výzvy zo dňa 29.06.2016. Za obdobie od 28.04.2016 do 27.04.2018 bola žalobkyni priznaná úhrada rozsudkom pod sp. zn. 17C/76/2018 zo dňa 09.05.2019 v spojení s rozsudkom KS v BB sp.zn. 14Co/222/2019 zo dňa 24.11.2020. A za obdobie 28.04.2018 až 27.04.2020 žalobkyni rozsudkom sp.zn. 7C/10/2020 zo dňa 13.05.2021 v spojení s rozsudkom KS v BB sp.zn. 11Co/50/2021 zo dňa 28.07.2022, v spojení s rozsudkom NS SR sp.zn. 5Cdo/161/2023 zo dňa 28.11.2024 a v spojení s uznesením ÚS SR II. ÚS 352/2025 zo dňa 11.06.2025 úhrada priznaná nebola.
18. Právny zástupca žalovanej v konaní uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanej žalobe. Má za to, že žalovaný má platiť žalobkyni časovú hodnotu za užívanie tohto pozemku. Skutkovú spornosť nepovažuje medzi stranami za danú. Tento prípad začínal v roku 2009 a v tom čase sa naceňovala aj jednorazová hodnota za zriadenie vecného bremena, avšak tunajší súd rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu za vecné bremeno na časovom princípe. Uvedené sa opakovalo a bola jej priznávaná náhrada na časovom princípe a to až kým NS SR rozhodol v inej veci rozhodnutím sp.zn. 8Cdo/17/2019 a povedal, že náhrada za vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z. je na princípe jednorazovej náhrady a táto je už premlčaná, pretože vznikla účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. Následne rozhodnutím sp.zn. 7C/10/2020 Okresný súd BB žalobu zamietol a tento rozsudok bol potvrdený aj KS v BB. Uvedené
žalobkyňa považovala za nespravodlivé, pretože ak by jej toto povedali na začiatku, tak by si uplatnila jednorazovú náhradu, kedy ešte nebola premlčaná.
19. Žalovaný v konaní uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii. Žalovaný poukázal na rozhodnutia II. ÚS 352/2025 a na rozsudok NS SR 5Cdo/161/2023, opakovane vzniesol námietku premlčania, ako aj že považuje náhradu za jednorazovú. Ohľadne pozemkových úprav, tieto žalovaný nevykonáva a závisí to výlučne od samotného príslušného Okresného úradu, katastrálneho odboru, v tomto prípade Senica.
20. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obec a vyššie územné celky a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 66/2009 Z.z.“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
23. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
26. Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „Občiansky zákonníka“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Súd v rámci vytýčeného pojednávania dňa 22.01.2026 vo veci vykonal dokazovanie, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, pričom z obsahu celého spisového materiálu, z prednesov strán sporu, z realizovaných výsluchov zistil nasledovný skutkový stav veci:
31. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne, na zaplatenie odplaty titulom vecného bremena, ktoré žalovanému vzniklo k pozemku vo vlastníctve žalobkyne, zo zákona č. 66/2009 Z.z..
32. Na základe vykonaného dokazovania, z LV č. XXX pre k.ú. B., vedený Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálny odbor, v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k.ú. B., ako pozemok parcela KN „M.“ J. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1644 m2 a že na uvedenom pozemku viazne zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného, v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z., spočívajúce v práve držby a užívaní pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby.
33. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom cesty H.. I. J. H. XX (C. D. – B. K., B.), ktorá je postavená práve na vyššie uvedenom pozemku vo vlastníctve žalobkyne a to v úseku od križovatky cesty H. L. F. B. M. H. XX a teda, že žalovaný užíva pozemok žalovanej na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z..
34. Rovnako, na základe zhodných tvrdení strán sporu a tvrdení, ktoré protistrana nesporovala bolo preukázané, že žalobkyňa si nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnila vo výške 7.216,48 Eur za obdobie od 01.06.2018 do 30.06.2020, vychádzajúc, zo znaleckého posudku číslo č. XX/XXXX vypracovaného H. A. D., znalkyňou, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota vecného bremena na pozemku KN „M.“ J. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1644 m2, vo výške 2.340,50 Eur/rok. Na uhradenie odplaty žalobkyňa vyzvala žalovaného aj výzvou zo dňa 03.07.2023, doručenou žalovanému dňa 03.07.2023 (doručenie preukázané nebolo, ale túto skutočnosť žalovaný nesporoval), a to do 09.07.2023. Žalovaný uvedenú sumu žalobkyni neuhradil.
35. V konaní bola spornou právna otázka, či je odplata za vecné bremeno, ktoré vzniklo podľa zákona č. 66/2009 Z.z. jednorazového charakteru (ako tvrdí žalovaný), alebo ide o odplatu za časové obdobie existencie vecného bremena (ako tvrdí žalobkyňa), s tým súvisiace namietané premlčanie nároku žalobkyne.
36. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd uvádza, že účelom zákona č. 66/2009 Z.z. bolo predovšetkým legalizovať a upraviť existujúce právne vzťahy medzi obcou alebo vyšším územným celkom a vlastníkom pozemku, na ktorom má obec alebo vyšší územný celok postavené stavby v jej vlastníctve. Z uvedeného dôvodu, týmto zákonom vzniklo odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti (01.07.2009), k pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie tohto pozemku v celom jeho rozsahu a to v prospech žalovaného, ako oprávneného z vecného bremena (§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.). Žalobkyni vznikla povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (§ 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.), čím bolo zákonom obmedzené jej vlastnícke právo. Tu súd konštatuje, že v rámci ústavnej ochrany vlastníckeho práva, je nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V danom prípade ide o zákonné vecné bremeno, ktoré má verejnoprávnu povahu. Jeho podstata spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva a zriaďuje sa za náhradu. Ďalej súd zistil, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., vzniklo žalobkyni právo na zámenu tohto pozemku, za pozemok náhradný, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodný pozemok pred zastavaním, v katastrálnych územiach obce, ktorý jej môže zámennou zmluvou poskytnúť žalovaný, pričom ak jej ho neposkytne, vlastnícke vzťahy sa usporiadajú v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 Zb. (§2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). Zákon tak priamo uvádza akým spôsobom sa vlastnícke vzťahy vysporiadajú tak, aby vlastník pozemku zastavaného stavbou nadobudol namiesto tohto pozemku vlastníctvo k inému pozemku a stavba vyššieho územného celku tak bola postavená na pozemku v jeho vlastníctve. Súd ďalej konštatuje,
že zákon neurčuje žiadnu lehotu, v ktorej obec či územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, ani lehotu, v ktorej má dôjsť k pozemkovým úpravám.
37. Po preskúmaní skutkového a právneho stavu veci, súd dospel k záveru, že výška odplaty žalobkyne za zákonom zriadené vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z., má formu jednorazovej náhrady. Vlastníci takýchto pozemkov mali právo, na základe uvedeného zákona (čo dovtedy nebolo možné) uplatniť si náhradu za uvedené vecné bremeno, ktorá však v zákonom stanovenej lehote podliehala premlčaniu, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 Občiansky zákonník), ktorá začala plynúť od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t.j. od 01.07.2009 a uplynula dňa 01.07.2012. Z výkladu citovaných ustanovení zákona č. 66/2009 Z.z. nevyplýva záver, že by výška odplaty v takomto prípade bola opakovaná. Finančnú náhradu za vznik vecného bremena súd preto považoval za jednorazovú a nie za náhradu, ktorá by mala charakter opakujúceho sa plnenia.
38. K uvedenému súd poukazuje na to, že v danom prípade ide o zákonné vecné bremeno, o tzv. vecné bremeno „in rem“, ktoré sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého pozemku. Odplata za vecné bremeno je v zásade Občianskym zákonníkom stanovená ako jednorazová a nie ako opakujúce sa plnenie. Zákonné vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorá patrí vlastníkovi pozemku, a ktorej výška zodpovedá rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku. Táto je vo všeobecnosti jednorazová. Pri vecnom bremene in rem, v zásade ani nemožno dospieť k záveru, že by pri zmene vlastníka pozemku, mal každý ďalší vlastník takéhoto pozemku právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Analogicky preto treba postupovať aj v prípade, ak sa vlastník pozemku nezmení. Teda, ani v priebehu desiatok rokov nezmenenému vlastníkovi tohto pozemku nepatrí právo na stále ďalšiu - opakovanú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva vecným bremenom. V prospech uvedeného záveru svedčí aj to, že právo na náhradu za vecné bremeno sa (ako už súd uviedol) premlčuje a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Tento nárok je len jeden a má ho ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t.j. k 1. júlu 2009. Ani z výkladu ustanovení zákona č. 66/2009 Z.z., nemožno podľa názoru súdu dospieť k opačnému záveru, t.j. že by výška odplaty bola opakovaná. Ak by súd pripustil záver o tom, že náhrada za zriadenie vecného bremena by mala v danom prípade opakujúci sa charakter (čo z uvedeného zákona nevyplýva), išlo by v podstate svojím obsahom o istú formu nájomného vzťahu za užívanie pozemku a nie o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena. Súd sa priklonil k názoru, že navodenie takéhoto stavu s veľkou pravdepodobnosťou nebol úmyslom zákonodarcu pri tvorbe zákona č. 66/2009 Z.z., kedy v podstate išlo o legalizáciu existujúceho stavu vlastníctva pozemkov súkromnými osobami a verejnoprospešných stavieb na nich postavených štátom. Právny záver o tom, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je jednorazová konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd SR, v konaní sp. zn. 3Cdo/49/2014, pričom uvedený záver považoval za „ústavne udržateľný“ aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012. Tomuto tiež nasvedčujú rozhodnutia medzi rovnakými účastníkmi konania sp.zn. 5Cdo/161/2023 a II. ÚS 352/2025.
39. Pretože súd má za to, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová tak ohľadne premlčania má súd za to, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná. Žalovaná mala právo, na základe zákona č. 66/2009 Z.z. uplatniť si náhradu za uvedené vecné bremeno, ktoré však v zákonom stanovenej lehote podlieha premlčaniu, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 Občiansky zákonník), ktorá začala plynúť od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t.j. od 01.09.2009 a uplynula dňa 01.09.2012. Súd má za to, že právo na náhradu bolo objektívne možné uplatniť už 01.07.2009, teda v okamihu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. a podľa § 101 Občianskeho zákonníka sa toto právo premlčalo najneskôr 01.07.2012. Zákon pre náhradu za vecné bremeno neupravuje premlčaciu dobu inak, preto platí všeobecná premlčacia doba a pre určenie jej začiatku je rozhodné, kedy bolo možné právo uplatniť prvý raz, t.j. akonáhle je možné podať voči žalovanému žalobu, a žalovanému vznikla povinnosť plniť žalobcovi, a kedy žalobcovi vzniklo právo požadovať takéto plnenie od žalovaného. V danej veci premlčacia doba nesporne začala plynúť 01.07.2009, teda odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., pričom tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Teda právo na náhradu za vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. bolo objektívne možné uplatniť 01.07.2009 a toto právo sa premlčalo najneskôr 01.07.2012.
40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval podanú žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.