Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-1-2025.pdf
PDF · 114.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudcom Mgr. Vladimírom Lukáčom, v spore žalobcu Koller Immobilien s.r.o., so sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava - Ružinov, IČO: 46 997 971, právne zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU MIHÁLY & PARTNERS s.r.o., Jókaiho 121/16, 984 01 Lučenec, IČO: 47 241 331, proti žalovanému Obec Políchno, Políchno č. 138, 985 13 Políchno, IČO: 00 316 334, právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1 499,10 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia 1.499,10 Eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, v podiele vo veľkosti 269/291-ín, evidovaných Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, ktoré sa nachádzajú v k. ú. A., obec A., okres Lučenec, zapísané na LV č. XXX, a to konkrétne pozemok parc. reg. C-KN č. 101 o výmere 492 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. C-KN č. 102 o výmere 190 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. Podľa žalobcu žalovaný dlhodobo (viac ako 10 rokov) užíva nehnuteľnosti, pričom za takéto užívanie neuhrádza podielovým spoluvlastníkom nijaké protiplnenie, resp. odplatu. Žalovaný nerešpektuje Výzvy zo strany žalobcu a užíva nehnuteľnosti naďalej bezodplatne. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu kontaktoval žalovaného za účelom Návrhu na predaj alebo výmenu predmetných nehnuteľností viackrát, a to aj podaním zo dňa 29.05.2023, pričom si na účely tohto Návrhu dal vypracovať znalecký posudok. Žalobca žiadal žalovaného o vyjadrenie sa k Návrhu a to najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia Návrhu. Dňa 15.06.2023 žalovaný písomne odpovedal žalobcovi, kde vyjadril, v zastúpení svojho štatutárneho orgánu – starostu, predbežný súhlas s odkúpením predmetných nehnuteľností, pričom konečné rozhodnutie malo byť vyjadrené na základe zákona uznesením na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 22.06.2023. Žalovaný dňa 11.07.2023 písomne vyjadruje odpoveď č. 2 k Návrhu na odpredaj alebo výmenu, kde konštatoval, že poslanci uznesením vyjadrili nesúhlas so zámenou nehnuteľností, no zároveň vyjadrujú súhlas s odkúpením nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Žalobca, ako reakciu na odpoveď žalovaného, zaslal Výzvu na bezodkladnú náhradu za užívanie pozemkov zo dňa 17.07.2023, kde žiada úhradu nájomného alebo férovú výmenu nehnuteľností. Žalobca následne opätovne zaslal Výzvu zo dňa 30.11.2023 adresovanú žalovanému, kde konštatoval, že žalovaný nie je ochotný nehnuteľnosti odkúpiť za cenu vyčíslenú v znaleckom posudku č. 87/2022 a ani nehnuteľnosti vymeniť, pričom nepretržite a naďalej využíva nehnuteľnosti bez právneho titulu. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu nájomného vyčísleného na základe ďalšieho
znaleckého posudku č. 52/2023, kde žalobca odpustil žalovanému roky užívania a žiada nájomné len za posledné 3 roky užívania a to do troch dní odo dňa doručenia predmetnej Výzvy. Žalovaný, aj napriek niekoľkým výzvam žalobcu, nereflektoval na návrhy zo strany žalobcu a naďalej protiprávne konal. Žalobca tak opäť dňa 03.01.2024 zaslal Návrh, no už na samotnú Nájomnú zmluvu, kde žiada vyjadrenie žalovaného. Žalobca však naďalej trvá na svojom návrhu odpredaju nehnuteľností vo výške stanovenej v znaleckom posudku č. 87/2022. Žalovaný, napriek mnohým výzvam, či snahám o kontakt zo strany žalobcu naďalej pokračuje vo využívaní nehnuteľností, ktoré nie sú v jeho vlastníctve a to bez nijakej odplaty, či protiplnenia, čo má za následok, že sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Žalobca opätovne požiadal znalca o stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností, za účelom reflektovania na súčasný stav hodnoty takého nájmu, výsledkom čoho bolo Doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 52/2023. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by niektorí z iných spoluvlastníkov využil samostatné právo na uplatnenie svojej časti pohľadávky. I keď platí, že ak jeden zo spoluvlastníkov prijal viac ako je jeho podiel, je povinný (ak medzi nimi neexistuje iná dohoda) sa s ostatnými spoluvlastníkmi vyrovnať podľa veľkosti ich podielov, žalobca sa touto žalobou domáha výlučne svojho nároku v nadväznosti na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom mu prináleží vlastníctvo v podiele 269/291, inak 90,57%. Žalobca je toho názoru, že žalovaný, a to aj napriek viacerým výzvam žalobcu, užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Žalovaný nemá uzatvorenú so žalobcom žiadnu nájomnú zmluvu. Bez akýchkoľvek pochybností je teda zrejmé, že žalovaný tak nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu využíva vo svoj vlastný prospech, čím dochádza k jeho obohateniu bez právneho titulu podľa § 451 ods. Občianskeho zákonníka, a to na úkor žalobcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný vlastní stavby na predmetných pozemkoch, keďže túto otázku už riešila a vyriešila judikatúra. Aj v takomto prípade, je žalovaný povinný poskytovať za také užívanie týchto stavieb vlastníkovi pozemkov adekvátnu náhradu, resp. odplatu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. 8 Cdo 186/2018). Žalovaný viac ako 10 rokov vykonával činnosť smerujúcu prioritne k možnosti užívať nehnuteľnosti, hoci mal a má vedomosť o tom, že on nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaný mal po celú dobu vedomosť o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce obdobie 10-tich rokov, počas ktorého žalovaný nehnuteľnosti bez právneho dôvodu užíva. Z Doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 52/2023 vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu v jednotlivých rokoch je za rok 2014 vo výške 50,58 eur, za rok 2015 vo výške 172,55 eur, za rok 2016 vo výške 143,91 eur, za rok 2017 vo výške 136,40 eur, za rok 2018 vo výške 136,40 eur, za rok 2019 vo výške 136,40 eur, za rok 2020 vo výške 136,40 eur, za rok 2021 vo výške 136,40 eur, za rok 2022 vo výške 159,90 eur, za rok 2023 vo výške 252,19 eur a rok 2024 vo výške 194,06 eur. Vzhľadom na to, že žalobcovi prináleží vlastníctvo v percentuálnom vyjadrení vo výške 90,57 %, celková výška bezdôvodného obohatenia je 1.655,20 Eur, pričom s ohľadom na vlastnícky podiel žalobcu mu prináleží nárok vo výške 1.499,10 Eur.
2. Žalobca na preukázanie svojho nároku pripojil k žalobe list vlastníctva č. XXX pre k. ú. A., obec A., okres Lučenec, návrh zo dňa 29.05.2023, plnú moc zo dňa 24.10.2023, odpoveď zo dňa 15.06.2023, odpoveď č. 2 zo dňa 11.07.2023, výzvu zo dňa 17.07.2023, výzvu zo dňa 30.11.2023, znalecký posudok č. 87/2022, znalecký posudok 52/2023, doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 52/2023 a navrhol výsluch starostu obce Polichno – p. B. a splnomocnenca žalobcu p. C. B..
3. Súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v podanom odpore nepoprel, že z aktuálneho LV č. XXX k. ú. A., vyplýva, že žalobca je pod B17 zapísaný ako podielový spoluvlastník k nehnuteľnostiam parc. reg. C- KN č. 101 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 492 m2 a parc. reg. C-KN č. 102 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 190 m2, v podiele 269/291-ín. Svoj spoluvlastnícky podiel žalobca nadobudol kúpnymi zmluvami vklad ktorých bol povolený pod C. XXXX/XX D. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX D. XX.XX.XXXX E. C. XXXX/XX D. XX.X.XXXX. Rovnako však ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku znalca F. G. H., I. XX, J. K. XX/XXXX z bodu II. vstupné informácie vyplýva, že hodnotené parcely sa nachádzajú v obytnej časti Obce Políchno v jej pamiatkovej zóne a na parcele č. 101 je postavená jedna bytová a jedna nebytová budova. Každý z občanov Obce Polichno má vedomosti a rešpektuje, že obytné budovy boli postavené ešte v dávnej minulosti, viac ako pred 100 rokmi a po prijatí zákona 138/1991 Zb. a administratívnom členení hlavná budova slúži a je užívaná ako obecný úrad. O tejto skutočnosti dobre vedel a bol informovaný aj samotný žalobca, ktorý v čase kúpy spoluvlastníckych podielov (r. 2013) vedel čo kupuje, že nehnuteľnosti sú zastavané stavbou, ktorá je užívaná a je v nej zriadený obecný úrad. Za daného stavu žalovanému nemôže vznikať bezdôvodné obohatenie, pretože spoluvlastnícky podiel žalobcu neužívajú bez právneho dôvodu a tento užívajú v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
a miest. Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetko-právnom vyporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce, mestá a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 11.2.2009, ktorý nadobudol účinnosť 1.3.2009 platí, že tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou dohodnuté iné právo vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívaného vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa žalovaného je potrebné mať za to, že žalobcovi neprináleží a nemá nárok zaplatenia bezdôvodného obohatenia z pozemku, ktorý užíva žalovaný o výmere zodpovedajúcej výške spoluvlastníckeho podielu žalobcovi z celkovej výmery tak, ako bolo vyčíslené v súkromnom znaleckom posudku a vonkoncom už nie za obdobie 10 rokov, pretože žalovanému vzniklo vecné bremeno na základe osobitného zákona, a to náhradu za vecné bremeno ako majetkové právo si mohla uplatňovať dotknutá osoba vo všeobecnej premlčacej 3 ročnej lehote, ktorá začala plynúť od 1.3.2009 a k jej uplynutiu došlo k 1.3.2012. Žalobca teda svoj spoluvlastnícky podiel viac ako iste odkupoval neuvážene, súc si vedomý, že tento pozemok je zaťažený stavbou, v ktorej je zriadený obecný úrad a že tento pozemok nikdy v budúcnosti nebude môcť užívať pre vlastnú potrebu, resp. podnikateľské účely. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol žalovaný napadnutý platobný rozkaz zrušiť, žalobu žalobcu zamietnuť a zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný navrhol zabezpečiť vyššie citované kúpne zmluvy.
5. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného nevyjadril.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 18.06.2025, ktoré vykonal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a štatutárneho zástupcu žalovaného – starostu obce Polichno.
7. Právny zástupca žalobcu v prednese na pojednávaní uviedol, že sa plnom rozsahu sa pridržiava podanej žaloby a má za to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach neuviedol také argumenty, ktorými by spochybnil tento nárok. Žalovaný nespochybnil, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je žalobca, teda nespochybnil ani samotné vlastníctvo. Čo sa týka toho nadobudnutia alebo okolností nadobudnutia nehnuteľností má za to, že to nemá žiadny vplyv na výsledok tohto sporu, ani právne posúdenie, takisto ako odkúpil nehnuteľnosti žalobca, mohol tak vykonať aj žalovaný, nakoľko žalovaný vie o tom, že tie nehnuteľnosti sú v cudzom vlastníctve má za to, že jeho konanie, teda užívanie, bez právneho dôvodu je úmyselné a preto vyčíslil dobu nájmu na 10 rokov. Čo sa týka vecného bremena, na ktoré poukázal žalovaný, nikde nie je uvedené, že toto vecné bremeno by malo byť bezodplatné, aj keby takéto na nehnuteľnostiach viazlo, preto má za to, že odplata, pokiaľ by teda súd to posúdil ako vecné bremeno by malo zodpovedať tomu nájmu, ktorý je vyčíslený, nakoľko žalobca tieto nehnuteľnosti vzhľadom na tie stavby na nich nemôže užívať, teda z tohto dôvodu si myslí, že žaloba je dôvodná, či už to súd posúdi ako nájom alebo vecné bremeno a navrhol zaviazať žalovaného aj na náhradu trov konania.
8. Žalovaný vo vyjadrení k prednesu žalobcu uviedol, že so žalobou nesúhlasí, túto považuje za nedôvodnú a formalistickú. Už z písomných dôvodov odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vyplýva, že predmetom sporu sa žalobca domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia, nemôže z právneho hľadiska vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu, ktorá spočíva v platnosti a účinnosti zákona č. 66/2009 realizovať. V zmysle tohto zákona a citovaného § 4 vyplýva, že pozemkom pod stavbami sa jedná o vznik vecného bremena zo zákona, takže jedine čo je možné vyporiadať a vyriešiť predmet tohto sporu do budúcna je uzavretie platnej kúpnej zmluvy o realizácii predkupného práva. Poukázal aj na doterajšiu súdnu prax, to nejde o ojedinelý prípad, ktorý je už riešený, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/26/2014 a 8Cdo/17/2019, kde je riešený presne takýto prípad, takže nemožno sa domáhať bezdôvodného obohatenia, a pokiaľ by to aj bolo možné, tak vzhľadom na dobu 2013-2014 je už nárok premlčaný, preto z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Krátkou cestou žalovaný predložil súdu VÝPIS Z UZNESENIA č. 21-05-2025 z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Políchno dňa 21.05.2025, pričom právny zástupca žalobcu mal možnosť oboznámiť sa s obsahom tohto uznesenia.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s prednesmi a vyjadreniami strán na pojednávaní. Súd tiež uvádza, že dokazovanie jednotlivých listín, tvoriacich obsah spisu ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP na pojednávaní nevykonal, keďže listiny, ktoré tvorili obsah spisu boli protistranám v priebehu konania doručované a strany sporu ich nespochybnili. Súd oboznámil len tie listinné dôkazy, ktoré neboli stranám ku dňu pojednávania doručené, teda jednotlivé kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam.
10. Žalobca v záverečnom návrhu zotrval na podanej žalobe, mal za to, že tu nie je zo strany žalovaného bez pochybnosti preukázané, že by sa v danom prípade na tieto pozemky mal uplatniť zákon č. 66/2009, teda že by sa jednalo presne o tie pozemky, ktoré predpokladá zákon, z tohto dôvodu má za to, že stále je potrebné posudzovať daný vzťah ako vzťah bezdôvodného obohatenia, tak ako ho zadefinoval v žalobe a preto mimo tohto nie je argument, ktorý by túto žalobu dostatočne dokázal spochybniť. Vo vzťahu k judikátom, ktoré predložil žalovaný, žalobca uviedol, že tieto mohol predložiť aj skôr, nie je zrejmé, prečo tak neurobil, napriek koncentrácii konania a žiadal odročiť pojednávania, nakoľko žalovaný týmto konaním v podstate znemožnil žalobcovi nejakú zodpovedajúcu obranu k týmto rozhodnutiam.
11. Žalovaný záverom k veci uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania a z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba je od samého počiatku nedôvodná, preto ju navrhol v plnom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z obsahu kúpnych zmlúv jednoznačne vyplýva, že žalobca odkupoval úplne iné pozemky a do týchto jednotlivých zmlúv iba špekulatívne a formálne zakomponoval aj tie podiely k tým parcelám teraz zapísaných, teda 101,102 zapísaných na LV č. XXX. Žalovaný je však ochotný a prehlásil, že vec je potrebné vyporiadať v záujme právnej istoty, v záujme odbúrania akéhokoľvek nedorozumenia.
12. Ďalšie návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov výsluchom starostu obce Polichno a splnomocneného zástupcu žalobcu v podanej žalobe súd nevykonal, pretože žalobca v rámci návrhov na doplnenie dokazovania uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom súdu nie je ani zrejmé, aké skutočnosti mali byť ich výsluchom preukázané a ich vykonanie nepovažoval za potrebné a hospodárne, pretože mal v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav tak, aby mohol rozhodnúť o podanej žalobe.
13. Z vykonaného dokazovanie súd zistil, že základne skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou však zostala otázka právneho posúdenia, a preto súd zistený skutkový stav subsumoval pod nasledovné ustanovenia zákonov.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"),vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 128 ods. 1 OZ, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, akú čel nemožno dosiahnuť inak.
16. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z. z.), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
20. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov, vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
22. Žalobca si uplatňuje svoj nárok podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu je však na tento právny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z., pretože v danom konaní ide o to, či vlastníkovi pozemku (žalobcovi) pod stavbou, ktorá je povolená podľa platných právnych predpisov a prešla z vlastníctva štátu na obec (žalovaného) v zmysle zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí, vzniká nárok na náhradu za vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 cit. zákona č. 66/2009 Z. z. a či táto náhrada je vo forme opakujúceho sa alebo jednorazového plnenia a či jej výška má zodpovedať výške bezdôvodného obohatenia rovnajúcej sa obvyklému nájomnému za prenájom porovnateľných pozemkov.
23. Žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností v k. ú. A., obec A., okres Lučenec, evidovaných na LV č. XXX, parc. reg. C-KN č. 101 o výmere 492 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parc. reg. C-KN č. 102 o výmere 190 m2– zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 269/291-ín, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe kúpnych zmlúv č. C./XX D. XX.XX.XXXX, K. C./XX D. XX.XX.XXXX E. K. C./ XX D. XX.XX.XXXX. Na nehnuteľnostiach je vybudovaná budova bez onačenia súpisným číslom, resp. bytová budova označená súpisným číslom. Tieto nehnuteľností sa nachádzajú v pamiatkovej zóne. V konaní nebolo sporné, že predmetné nehnuteľností sú vo vlastníctve žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí a do vlastníctva žalovaného prešli zo štátu podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.). Medzi stranami sporu teda nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalobcu, ich výmery a skutočnosti, že sa na pozemku nachádzajú budovy, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.
24. Zákon č. 66/2009 Z. z. neustanovuje spôsob určenia finančnej náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 30.11.2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, bod 43., uviedol, že ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t.j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru
s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov.
25. Ohľadom riešenia otázky zákonných vecných bremien s odlišným režimom ako sú zmluvné vecné bremená možno tiež vychádzať aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Cdo89/2008, sp. zn. 3Cdo 49/2014), ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS474/2013-20 zo dňa 7.8.2013, ÚS 323/2017-29 zo dňa 18.5.2017). Tieto síce riešili otázku náhrady za zriadené vecné bremená na základe iných zákonov, ale analogicky je potrebné z nich vychádzať, nakoľko ide o zákonom zriadené vecné bremená tak, ako aj v prípade zriadeného vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z. z. Z týchto rozhodnutí vyplýva jednoznačný záver o jednorázovosti finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena.
26. Rovnako tak je potrebné poukázať aj na zjednocujúci záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 8/2016 ako rozhodnutie pod č. 73, podľa ktorého právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona (1. septembra 1993). Z predmetného ustanovenia nevyplýva ďalšiemu vlastníkovi zaťaženého pozemku právo na náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych práv (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3 Cdo 49/2014).
27. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“ a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, t. j. v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. Žalobca ako ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti už nadobudol pozemok aj s vecným bremenom, čo bolo podľa názoru súdu zároveň potrebné aj reflektovať vo výške kúpnej ceny, ktorú žalobca za kúpnu nehnuteľnosti zaplatil.
28. Žalobca sa stal vlastníkom predmetného pozemku, na ktorom sa už nachádzali nehnuteľnosti – budovy vo vlastníctve žalovaného. Spolu s prevodom vlastníckeho práva k pozemku prešlo na neho aj obmedzenie v trpení zákonom zriadeného vecného bremena k predmetnému pozemku, avšak neprešiel na neho aj nárok na finančnú náhradu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Za zriadené vecné bremeno si nárok mohol uplatniť len vlastník tohto pozemku v čase zriadenia vecného bremena, ku ktorému došlo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. dňom 01.07.2009, ktorý si tento svoj nárok na finančnú náhradu do 01.07.2012 neuplatnil. Pokiaľ by si žalobca uplatňoval pôvodným vlastníkom postúpený nárok, tak žalobca žalobu podal na súd až dňa 31.12.2024 a teda oneskorene. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil námietku premlčania uplatnenú žalovaným ako dôvodnú pre oneskorené podanie žaloby a preto nárok žalobcu uplatnený žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2024, t. j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby troch rokov odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. zamietol.
29. K uvedenému súd ďalej dodáva, že by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 OZ, aby žalobca ako nový vlastník zaťaženého pozemku získal tento za nízku kúpnu cenu pre existujúce vecné bremeno a zároveň by mal aj nárok na finančnú náhradu za toto vecné bremeno (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 506/2011-21 zo dňa 03.11.2011). Žalobca v čase kúpy nehnuteľnosti bol dostatočne oboznámený so stavom nehnuteľnosti, že táto je zaťažená zákonným vecným bremenom obmedzujúcim jeho vlastnícke právo tým, že ide o nehnuteľnosť pre neho nevyužiteľnú a napriek tomu sa túto nehnuteľnosť rozhodol od pôvodného vlastníka kúpiť.
30. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva patrí len tomu, kto bol vlastníkom pozemku alebo nehnuteľnosti v čase vzniku vecného bremena. V predmetnom prípade zo skutkových okolností nepochybne rezultuje, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby, pretože v čase vzniku vecného bremena nebol vlastníkom pozemku, ktorá skutočnosť ani nebola sporná, pretože žalobca nadobudol svoje vlastnícke právo na základe kúpnych zmlúv zo dňa 21.06.2013, dňa 30.10.2013 a dňa 20.11.2013, zápis bol vykonaný v roku 2013, resp. 2014 a vecné bremeno vzniklo dňa 01.07.2009. Samotná skutočnosť ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je esenciálnym dôvodom na zamietnutie žaloby, bez toho, aby sa súd zaoberal aj meritom veci.
31. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov, ktoré sú jednotlivo samé o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby bez logickej nadväznosti na iný dôvod (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, jednorazový charakter finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena, ako aj premlčanie nároku) súd žalobu zamietol, pretože je zrejmé, že žalobcovi takýto nárok ani nepatrí vzhľadom na to, že nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, aj keby bol tento by bol už premlčaný.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.