Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/935/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. U. bývajúcej v B.,

zastúpenej Mgr. Igorom Šumichrastom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Ondavská 7, proti

ţalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Námestie Ľudovíta Štúra 1, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru

a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2014 sp. zn. 8

Co 607/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. októbra 2014 sp. zn.

potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 20. júna 2013 č. k. -270

v jeho odvolaním ţalobkyne napadnutej časti.

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobkyňa podala 27. januára 2015 dovolanie.

3. Podľa prechodného ustanovenia ,

(ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí,

ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc

vzájomnú súvzťaţnosť citovaných ustanovení dovolací súd konštatuje, ţe nová právna úprava

vychádza síce z princípu okamţitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1

2

), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených vyššie, ktorý zostal

zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď ). V dôsledku toho platí, ţe ustanovenia

novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade

týchto dovolaní nemôţe uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke

a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy

sa uplatní aţ pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením

právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný

a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tieţ závery vyjadrené

v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn.

].

4. Majúc na zreteli vyššie uvedené (bod 3.) Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne

treba odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné

(447 písm. c/ ).

5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle stručne

uvádza, ţe vzhľadom na to, ţe dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený a nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené

v ustanoveniach a ,

(ďalej len „“) účinného do 30. júna 2016, bolo by dovolanie prípustné iba vtedy,

ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v § 237

ods. 1 písm. a/ aţ g/ uvedeného poriadku. Takú vadu konania ale odvolací súd nezistil.

6. Pokiaľ ţalobkyňa poukazuje na to, ţe odvolací súd rozhodol o jej odvolaní

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dovolací súd uvádza, ţe podľa

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadil predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ bolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania

a bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ išlo o konanie vo veciach porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania, d/ vyţadovalo to dôleţitý verejný záujem. V ostatných

prípadoch bolo moţné o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O s.p.).

7. Z ustanovenia vyplývalo, ţe na prejednanie odvolania, ktoré

smerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, musel predseda senátu nariadiť pojednávanie

okrem iného aj vtedy, ak bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Posúdenie,

či v konkrétnom prípade bolo nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, bolo

však vecou úvahy odvolacieho súdu, a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospel

k záveru, ţe súd prvej inštancie náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nebolo

potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť, nič mu nebránilo (ak potreba nariadiť

odvolacie pojednávanie nevyplývalo z inej okolnosti relevantnej podľa )

o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

8. Z obsahu spisu vyplýva, ţe v posudzovanej veci odvolací súd povaţoval skutkové

zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie za správne. Nepovaţoval preto

za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo dokazovanie

doplniť. Ţalobkyňa mu preto nedôvodne vytýka, ţe na prejednanie odvolania nenariadil

pojednávanie.

9. Treba dodať, ţe podľa judikatúry najvyššieho súdu (viď napríklad jeho rozhodnutie

sp. zn. ), Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď napríklad

jeho rozhodnutie sp. zn. ) a tieţ Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj

Delcourt v. Belgicko, 1970) stačí, aby účastníkovi konania bolo umoţnené

aspoň raz predstúpiť pred súd so svojou vecou a byť v ňom súdom vypočutý. Toto právo bolo

ţalobkyni v plnom rozsahu zachované.

10. Dovolací súd povaţuje za neopodstatnenú aj dovolaciu námietku ţalobkyne,

ţe súdy jej odňali moţnosť konať pre súdom ( )

aj tým, ţe „predseda senátu“ (zrejme správne sudkyňa súdu prvej inštancie, keďţe odvolací

súd nepojednával) nerešpektoval ustanovenie V zápisnici o pojednávaní

súdu prvej inštancie 7. mája 2013 (č. l. 242 spisu) je výslovne uvedené, ţe „oboznamuje

sa obsah spisu s poukazom i na právne významné skutkové tvrdenia účastníkov podľa § 118

ods. 2 O.s.p“.

11. Naostatok, ak by aj súd porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 118 ods. 2

, nemalo by to za následok odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia

12. Ustanovenie ukladalo súdu povinnosť oboznámiť účastníkov

konania na pojednávaní s predbeţným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností

a tieţ s predbeţným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré

vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým mala vytvoriť moţnosť,

aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní.

I keď procesný postup súdu, ktorý nerešpektoval , nemoţno povaţovať

za správny, napriek tomu nemá znaky (aţ) procesnej vady konania uvedenej v ustanovení

Porušenie nemalo totiţ ţiaden priamy dosah

na moţnosť vylúčenia účastníka občianskeho súdneho konania z jeho procesných oprávnení,

ktoré mu priznával (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

a , ).

13. K vyššie uvedenému dovolací súd dodáva, ţe ak procesná nesprávnosť spočívajúca

v porušení nebola vadou konania v zmysle ,

potom ani postup odvolacieho súdu nezohľadňujúci túto nesprávnosť nemohol byť

povaţovaný za dôvod, ktorý zakladal prípustnosť dovolania podľa

14. Pokiaľ ţalobkyňa tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a ním potvrdený

prvostupňový rozsudok spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ , dovolací súd uvádza, ţe nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantný

dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho bolo moţné uplatniť v procesne prípustnom dovolaní

(viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladalo (viď R 54/2012 a ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp. zn. , , , , ,

, a ). Nešlo totiţ o vadu konania uvedenú

v ustanovení , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený

v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

15. Vzhľadom na to, ţe prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie v dovolaní

o dôvode zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v ,

dovolací súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné ( )

bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje ( veta druhá ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. septembra 2016

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

členka senátu

JUDr. Jozef A n g e l o v i č, v.r.

člen senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Suchá