Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1eb/399628.6e30b2.pdf
PDF · 106.23 KB
No categories available
8Cdo/935/2015
Najvyšší súd 8 Cdo 935/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. U. bývajúcej v B.,
zastúpenej Mgr. Igorom Šumichrastom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Ondavská 7, proti
ţalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Námestie Ľudovíta Štúra 1, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru
a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 223/2009,
o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2014 sp. zn. 8
Co 607/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. októbra 2014 sp. zn. 8 Co 607/2013
potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 20. júna 2013 č. k. 15 C 223/2009-270
v jeho odvolaním ţalobkyne napadnutej časti.
2. Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobkyňa podala 27. januára 2015 dovolanie.
3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí,
ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc
vzájomnú súvzťaţnosť citovaných ustanovení dovolací súd konštatuje, ţe nová právna úprava
vychádza síce z princípu okamţitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1
C.s.p.), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených vyššie, ktorý zostal
zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 C.s.p.). V dôsledku toho platí, ţe ustanovenia
novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade
týchto dovolaní nemôţe uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke
a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy
sa uplatní aţ pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný
a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tieţ závery vyjadrené
v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn.
4. Majúc na zreteli vyššie uvedené (bod 3.) Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne
treba odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné
(447 písm. c/ C.s.p.).
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne
uvádza, ţe vzhľadom na to, ţe dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený a nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené
v ustanoveniach § 238 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb.
(ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30. júna 2016, bolo by dovolanie prípustné iba vtedy,
ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v § 237
ods. 1 písm. a/ aţ g/ uvedeného poriadku. Takú vadu konania ale odvolací súd nezistil.
6. Pokiaľ ţalobkyňa poukazuje na to, ţe odvolací súd rozhodol o jej odvolaní
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dovolací súd uvádza, ţe podľa § 214 ods. 1 O.s.p.
na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadil predseda senátu
odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania
a bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ išlo o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, d/ vyţadovalo to dôleţitý verejný záujem. V ostatných
prípadoch bolo moţné o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O s.p.).
7. Z ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplývalo, ţe na prejednanie odvolania, ktoré
smerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, musel predseda senátu nariadiť pojednávanie
okrem iného aj vtedy, ak bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Posúdenie,
či v konkrétnom prípade bolo nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, bolo
však vecou úvahy odvolacieho súdu, a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospel
k záveru, ţe súd prvej inštancie náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nebolo
potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť, nič mu nebránilo (ak potreba nariadiť
odvolacie pojednávanie nevyplývalo z inej okolnosti relevantnej podľa § 214 ods. 1 O.s.p.)
o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
8. Z obsahu spisu vyplýva, ţe v posudzovanej veci odvolací súd povaţoval skutkové
zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie za správne. Nepovaţoval preto
za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo dokazovanie
doplniť. Ţalobkyňa mu preto nedôvodne vytýka, ţe na prejednanie odvolania nenariadil
pojednávanie.
9. Treba dodať, ţe podľa judikatúry najvyššieho súdu (viď napríklad jeho rozhodnutie
sp. zn. 1 Cdo 227/2013), Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď napríklad
jeho rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 54/08) a tieţ Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj
Delcourt v. Belgicko, 1970) stačí, aby účastníkovi konania bolo umoţnené
aspoň raz predstúpiť pred súd so svojou vecou a byť v ňom súdom vypočutý. Toto právo bolo
ţalobkyni v plnom rozsahu zachované.
10. Dovolací súd povaţuje za neopodstatnenú aj dovolaciu námietku ţalobkyne,
ţe súdy jej odňali moţnosť konať pre súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.)
aj tým, ţe „predseda senátu“ (zrejme správne sudkyňa súdu prvej inštancie, keďţe odvolací
súd nepojednával) nerešpektoval ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. V zápisnici o pojednávaní
súdu prvej inštancie 7. mája 2013 (č. l. 242 spisu) je výslovne uvedené, ţe „oboznamuje
sa obsah spisu s poukazom i na právne významné skutkové tvrdenia účastníkov podľa § 118
ods. 2 O.s.p“.
11. Naostatok, ak by aj súd porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 118 ods. 2
O.s.p., nemalo by to za následok odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia
12. Ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. ukladalo súdu povinnosť oboznámiť účastníkov
konania na pojednávaní s predbeţným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností
a tieţ s predbeţným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré
vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým mala vytvoriť moţnosť,
aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní.
I keď procesný postup súdu, ktorý nerešpektoval § 118 ods. 2 O.s.p., nemoţno povaţovať
za správny, napriek tomu nemá znaky (aţ) procesnej vady konania uvedenej v ustanovení
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Porušenie § 118 ods. 2 O.s.p. nemalo totiţ ţiaden priamy dosah
na moţnosť vylúčenia účastníka občianskeho súdneho konania z jeho procesných oprávnení,
ktoré mu priznával Občiansky súdny poriadok (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
6 Cdo 134/2010 a 4 Cdo 167/2012, 3 Cdo 294/2014).
13. K vyššie uvedenému dovolací súd dodáva, ţe ak procesná nesprávnosť spočívajúca
v porušení § 118 ods. 2 O.s.p. nebola vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
potom ani postup odvolacieho súdu nezohľadňujúci túto nesprávnosť nemohol byť
povaţovaný za dôvod, ktorý zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
14. Pokiaľ ţalobkyňa tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a ním potvrdený
prvostupňový rozsudok spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantný
dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho bolo moţné uplatniť v procesne prípustnom dovolaní
(viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť
dovolania nezakladalo (viď R 54/2012 a ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,
6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 Cdo 235/2014). Nešlo totiţ o vadu konania uvedenú
v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený
v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
15. Vzhľadom na to, ţe prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 238 O.s.p., nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie v dovolaní
o dôvode zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p.,
dovolací súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.)
bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. septembra 2016
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
členka senátu
JUDr. Jozef A n g e l o v i č, v.r.
člen senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Suchá