Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/8/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 9. marca 2017

v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov

JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana Harabina, v trestnej veci obvineného

M. Š. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr.

zák. a iné, o sťažnosti obvineného M. Š. proti uzneseniu predsedu senátu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 16. februára 2017, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného M. Š.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením najvyššieho súdu zo 16. februára 2017, sp. zn. , (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“) predseda senátu najvyššieho súdu z dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. a/ vzal obvineného M. Š. podľa do väzby a nenahradil ju

dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/

Väzba obvinenému začala plynúť 15. februára 2017 o 11:00 hod. a mala sa vykonať

v ústave na výkon väzby v Leopoldove.

Predseda senátu napadnuté rozhodnutie odôvodnil s poukazom na účelové konanie

obvineného motivované snahou oddialiť skončenie trestného stíhania, keď sa na tri nariadené

verejné zasadnutia odvolacieho súdu nedostavil zo zdravotných dôvodov, ktoré však v zmysle

neboli dôvodné, a jeho predvedenie bolo neúspešné, hoci podľa lekárskej

správy mal mať celodenný pokojový režim. Zároveň skonštatoval, že dôvodnosť trestného

stíhania ako základnej materiálnej podmienky je daná, keďže vina obvineného už bola

právoplatne vyslovená a predmetom odvolacieho konania bol len uložený trest. Vo vzťahu

ku konkrétnym skutočnostiam odôvodňujúcim tzv. útekovú väzbu predseda senátu uviedol,

že obvinenému bol neprávoplatne uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

dvadsaťjeden rokov, teda trest nesporne vysoký, a jeho obštrukčné správanie svedčí o snahe

vyhnúť sa práve tomuto trestu.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť. Namietal, že napadnutým

rozhodnutím bol pozbavený osobnej slobody v rozpore s veta prvá

Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), keď v predmetnej trestnej veci vykonával väzbu

celkovo viac ako 52 mesiacov (od 3. októbra 2006 do 11. februára 2011). V jeho prípade

pritom nešlo o prvú väzbu, preto aplikácia dôvodov podľa vôbec

neprichádzala do úvahy, rovnako ako ani aplikácia , pretože z pôvodnej

väzby nebol prepustený, ale dodaný do výkonu trestu. Navyše i v tomto prípade by jeho

vzatie do väzby odporovalo ustanoveniu druhej vety , podľa ktorého doba trvania

väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3 spolu s už vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 alebo 2

môže v prípravnom konaní presiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 7 len v rozsahu novej

základnej sedemmesačnej lehoty väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3; celková doba trvania

väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3 spolu s už vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 alebo 2

nesmie presiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 6, okrem predĺženia podľa § 76a,

o ktorom v jeho veci najvyšší súd rozhodol len do 3. apríla 2011. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti navrhol sťažnostnému súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a prepustil ho

ihneď na slobodu.

Najvyšší súd ako súd nadriadený ( ), po preskúmaní veci zistil,

že sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná ( ), bola podaná

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote a na zákonom

určenom mieste ( ).

Na podklade podanej sťažnosti najvyšší súd v zmysle preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že sťažnosť nie je dôvodná a treba ju zamietnuť.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest.

Podľa ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného

nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu

alebo na inom úkone, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie na návrh prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý.

Podľa predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca

pre prípravné konanie, ktorý prevzal zatknutého obvineného, musí do 48 hodín a pri obzvlášť

závažných zločinoch do 72 hodín od jeho prevzatia obvineného vypočuť a rozhodnúť o jeho

vzatí do väzby alebo ho prepustiť na slobodu; pritom postupuje primerane podľa § 72 ods. 2.

Ak nebolo uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému v konaní doposiaľ oznámené,

doručí mu rovnopis uznesenia sudca pre prípravné konanie pred výsluchom; doručenie

sudcom pre prípravné konanie má rovnaké účinky ako oznámenie uznesenia orgánom,

ktorý uznesenie o vznesení obvinenia vydal a sťažnosť proti nemu môže obvinený podať

aj do zápisnice o výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Ak prokurátor nebol

pri výsluchu prítomný, doručí mu sudca pre prípravné konanie zápisnicu o výsluchu

obvineného.

Podľa dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní

o mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa § 380 ods. 2 alebo § 403, sa posudzuje

samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.

Podľa § 403 ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom

rozsudku, súd zároveň s rozhodnutím o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1

rozhodne o väzbe (vzatí do väzby alebo nevzatí do väzby, a to aj pri nahradení väzby).

Uznesenie o väzbe je vykonateľné právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania

a ak nie je ďalej ustanovené inak, lehota väzby začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o povolení obnovy konania. Ak súd prvého stupňa rozhodol o nevzatí

obvineného do väzby, lehota väzby začína plynúť od obmedzenia osobnej slobody pri výkone

rozhodnutia nadriadeného súdu o vzatí do väzby. Ak súd prvého stupňa nerozhodol

podľa § 400 ods. 1 a o povolení obnovy konania rozhodol nadriadený súd podľa § 194 ods. 1

písm. a), jeho rozhodnutie o väzbe sa považuje za rozhodnutie odvolacieho súdu.

K výkladu ustanovení a je potrebné uviesť, že tieto sú

vo vzťahu k tým ustanoveniam , ktoré určujú celkovú lehotu väzby

v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom ( a ), v pomere

špeciality ako lex specialis, teda majú prednosť. Ustanovenie zavádza

osobitný režim posudzovania dĺžky trvania väzby, ktorý je samostatný a nezávislý

od pôvodného konania. Týka sa väzby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch

a v praxi sa aplikuje tak, že do lehoty väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v dovolacom konaní

( ) alebo v rámci povolenia obnovy konania ( ), nemožno

započítať čas, ktorý obvinený strávil vo väzbe v pôvodnom konaní bez ohľadu na to, či išlo

o prípravné alebo súdne konanie (aj m.m. ). Pre úplnosť treba dodať,

že ústavný súd vo vzťahu k výkladu uvedených ustanovení vyslovil, že ich formulácia

a znenie je jasné a jednoznačné a iný výklad, než ten prezentovaný, by predstavoval porušenie

ústavnoprávnych princípov ().

Zo spisového materiálu, ktorý mal sťažnostný súd k dispozícii, vyplýva, že obvinený

M. Š. bol v pôvodnom konaní vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Okresného súdu Senica zo 6. októbra 2006, sp. zn. 40/2006, v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2006, sp. zn. . Väzba mu

začala plynúť 3. októbra 2006, pričom v priebehu konania bola niekoľkokrát predlžovaná,

naposledy uznesením najvyššieho súdu z 22. novembra 2010, sp. zn. ,

podľa až do 3. apríla 2011. Výkon väzby bol predčasne ukončený

11. februára 2011 právoplatným odsúdením na základe rozsudku špecializovaného trestného

súdu z 23. júna 2010, sp. zn. PK – , v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu

z 11. februára 2011, sp. zn. .

V predmetnej veci bola uznesením špecializovaného trestného súdu z 15. júna 2015,

sp. zn. BB - , v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 15. júla 2015,

sp. zn. , povolená obnova konania vo vzťahu k uloženému trestu, a obvinený

bol uznesením špecializovaného trestného súdu z 23. júla 2015, sp. zn. PK – ,

podľa per analogiam a z dôvodov podľa

písm. a) vzatý do väzby, z ktorej bol 4. augusta 2015 na základe uznesenia

najvyššieho súdu, sp. zn. , prepustený na slobodu. V konaní po povolení

obnovy konania mu bol pri nedotknutom výroku o vine vyslovenom pôvodným rozhodnutím

uložený nový (úhrnný) trest rozsudkom špecializovaného trestného súdu

z 29. septembra 2015, sp. zn. PK – , proti ktorému podal odvolanie. Odvolacie

konanie prebehlo na najvyššom súde pod sp. zn. a bolo ukončené vydaním

uznesenia z 28. februára 2017, ktorým boli odvolania prokurátora ÚŠP GP SR a obvineného

zamietnuté a vec bola právoplatne skončená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že obvineným napadnuté rozhodnutie

bolo vydané až v obnovenom konaní (iudicium rescisorium), v rámci rozhodovania o riadnom

opravnom prostriedku. Sťažnostný súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody,

pre ktoré by ustanovenie bolo striktne aplikovateľné len na rozhodnutie

podľa a nie aj na následné rozhodovanie o väzbe, pokiaľ by k nemu došlo

v obnovenom konaní v štádiu odvolacieho konania tak, ako to bolo v prejednávanej veci.

Takýto výklad zodpovedá nielen zásadám formálnej logiky, ale aj systematike Trestného

poriadku a jeho účelu a zmyslu. Ak teda obvinený poukazuje na to, že v konaní

bola prekročená celková lehota väzby stanovená a ,

toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Väzba obvineného po povolení obnovy konania sa

nespočítava s doterajšou dĺžkou väzby, ale plynie a posudzuje sa samostatne a nezávisle

od pôvodného konania, v ktorom skončila 11. februára 2011 bez vyčerpania jej predĺženej

lehoty podľa Napadnuté uznesenie bolo vydané na podklade ustanovenia

ods. 5 a nezávisle od predchádzajúcich rozhodnutí o väzbe

obvineného v pôvodnom konaní a z hľadiska vymedzenia väzobných dôvodov a dĺžky

väzobného stíhania je plne v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia materiálnych podmienok väzby obvineného,

najvyšší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia (str. 8 a nasl.) a tieto už nebude opakovať (, ,

). V súčasnom štádiu trestného konania, keď obvinenému M. Š. pri

právoplatne uznanej vine rozsudkom vydanom v pôvodnom konaní

pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

a iné trestné činy, na skutkových základoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, bol už

právoplatne uložený aj trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťjeden rokov (rozsudok

špecializovaného trestného súdu z 29. septembra 2015, sp. zn. PK – , v spojení

s uznesením najvyššieho súdu z 28. februára 2017, sp. zn. ), a obvinený je

od 28. februára 2017 vo výkone trestu odňatia slobody, sa potreba vydania napadnutého

rozhodnutia spätne javí ako nadmieru opodstatnená a napadnutým rozhodnutím dostatočne

odôvodnená. Pokiaľ ide o formálne podmienky väzby, postup predsedu senátu bol v súlade

s príslušnými ustanoveniami procesného predpisu, v prejednávanej veci boli dodržané

zákonné lehoty, najmä na rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby ( )

a neboli zistené ani neodôvodnené prieťahy pri rozhodovaní o väzobnej veci obvineného.

Osobitne treba skonštatovať, že v prejednávanej veci nepripadalo do úvahy ani nahradenie

väzby iným, miernejším prostriedkom (záruka, sľub, dohľad, peňažná záruka), keďže potreba

využitia inštitútu väzobného stíhania obvineného v odvolacom konaní, sp. zn. ,

vznikla v dôsledku jeho neakceptovateľného obštrukčného správania s cieľom predlžovať

konanie, vyhýbať sa trestu a odďaľovať tak výkon spravodlivosti.

Z uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že nedošlo k porušeniu práv

sťažovateľa v rozsahu ním namietanom. Pozbavenie osobnej slobody obvineného treba

považovať za zákonné, pretože sa udialo v súlade s konaním ustanoveným v zákone (§ 73

ods. 5 ), na základe rozhodnutia príslušného súdu, z dôvodov uvedených v zákone

( ) a bez toho, aby jeho väzba prekročila zákonom ustanovenú

dovolenú dĺžku jej trvania.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného ako

nedôvodnú v zmysle zamietol.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. marca 2017

JUDr. Pavol F a r k a š , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová