Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/23/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka

na verejnom zasadnutí konanom v dňoch 9. aţ 11. februára 2011 v trestnej veci obţalovaného

M. Š. a spol., pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §

296 Tr. zák. a iné, o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj obţalovaných M. Š., P. Š., J. F., J. H., M. J., Z. U.,

M. M., Ľ. Č., mjr. Bc. P. C. a Ing. Mgr. M. C., ktoré podali proti rozsudku Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK , zo dňa 23. júna 2010, takto

rozhodol:

I. Podľa , napadnutý rozsudok sa zrušuje

vo výrokoch o uloţených trestoch a spôsobe ich výkonu u obţalovaných M. Š., P. Š., M. M.

a Ľ. Č..

Na základe sa obžalovaní:

2

M. Š., nar. X. v M., bytom S., H., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody v Bratislave,

P. Š., nar. X. v T., bytom T., G., t.č. v mieste bydliska,

M. M., nar. X. v M., bytom S., Š., t.č. v mieste bydliska,

Ľ. Č., nar. X. v B., bytom J., okr. S., prechodne bytom B., okr. S., t.č. v mieste

bydliska

o d s u dz u j ú :

Obžalovaný M. Š. podľa 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2

Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný P. Š. podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36

písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu súd ukladá aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks

obušok biely „FEDERAL“, 1 ks šedý skladací noţík zn. Magnum Kalašnikov

a 1 ks čierna dýka zn. SR v čiernom plátennom puzdre.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

3

Obžalovaný M. M. podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/, l/, n/

Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný Ľ. Č. podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/

Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák., s pouţitím § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa súčasne zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu

Senica, sp. zn. -73, zo dňa 15. apríla 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave, sp. zn. , zo dňa 6. novembra 2008, ktorým mu bol podľa § 171 ods. 1

Tr. zák., uloţený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom

na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

6. novembra 2008 a vyhlásený bol dňa 15. apríla 2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením

stratili podklad.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá aj trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu

1 (jeden) rok.

II. Podľa odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obţalovaným M. Š. a J. F., ako aj odvolania

obţalovaných J. F., J. H., M. J., Z. U., mjr. Bc. P. C. a odvolateľky Ing. Mgr. M. C.

sa zamietajú.

O d ô v o d n e n i e

4

Špecializovaný trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní konanom dňa

23. júna 2010, pod sp. zn. PK , vyniesol rozsudok, ktorým uznal obţalovaných M.

Š., Z. K., P. H., F. A., P. Š., R. Z., J. F., J. H., M. J., R. C., Z. U., M. C., M. M., Ľ. Č. a mjr.

Bc. P. C. za vinných, a to v jednotlivých bodoch rozsudku nasledovne:

v bode č. 1/

obţalovaní M. Š., Z. K., P. H., F. A., P. Š., R. Z., J. F., Z. U., M. M.

zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

J. H., M. J., R. C.,

z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

mjr. Bc. P. C.

z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. júna 2002,

na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom období najneskôr v roku 2001, v meste S., okres S. M. Š.

zosnoval a s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval

zločineckú skupinu, neskôr nazývanú „Š.“, ktorá na území Trnavského a Bratislavského kraja

koordinovane pôsobila aţ do 29. septembra 2007 s cieľom páchania zločinov tak, aby tým

získali priamo alebo nepriamo finančný a majetkový prospech najmä spôsobom vydierania,

zastrašovaním, podvodmi a vyhráţkami, pričom druh a rozsah činnosti, plánovanie síl

a prostriedkov určoval výhradne M. Š., ktorý pod svojou neustálou kontrolou jednotlivými

úlohami poveroval priamych podriadených členov zločineckej skupiny, tzv. pravé ruky,

ktorými boli v priebehu existencie skupiny Z. K., M. Č., F. A., P. H., blízkym organizačným

pracovníkom bol člen zločineckej skupiny J. F. a títo ďalej v zmysle príkazov M. Š. riadili

zverené úlohy a jednotlivé akcie, ako aj členov zločineckej skupiny a osôb činných pre

zločineckú skupinu, pričom členmi zločineckej skupiny boli:

5

M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, v celom období najneskôr

od roku 2001 aţ do 29. septembra 2007, pričom spáchal skutky pod číslom 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/,

9/ a 11/,

Z. K. najneskôr od roku 2001 do apríla aţ mája roku 2003, potom

od presne nezisteného obdobia roku 2004 do roku 2005, ktorý najskôr robil rozpisovanie

sluţieb biletárov a vyhadzovačov na diskotékach, potom bol v tzv. výjazdovej skupine,

neskôr bol veliteľom tzv. výjazdových skupín, vymáhal pohľadávky, bol v pozícii pravej ruky

M. Š., bol poverený M. Š. riadiť násilnú činnosť tzv. rozbíjačov a vyberaním nelegálnych

poplatkov od podnikateľov za tzv. ochranu,

P. H. najneskôr od januára roku 2005 do 29. septembra 2007

bol v tzv. výjazdovej skupine spolu s členom zločineckej skupiny P. Š.,

bol pravou rukou M. Š. a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/,

F. A. najneskôr od roku 2003 do 29. septembra 2007 bol pravou rukou M. Š.,

vystupoval v zločineckej skupine v mene M. Š., informoval M. Š. o zatknutí P. H. a M. M.

s tým, ţe uviedol „zebrali našich“ a následne sa vyhráţal R. Z., aby nevypovedal proti M. Š.

a ţe on to ide riešiť s obhajcom, mal na starosti tzv. vydieračky,

P. Š. najneskôr od mesiaca august roku 2005 do presne nezisteného obdobia najneskôr

do 29. septembra 2007 bol členom tzv. výjazdovej skupiny s pravou rukou a členom

zločineckej skupiny P. H. a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/ a 8/,

J. F. od presne nezisteného obdobia najneskôr od roku 2001 do 29. septembra 2007

pomáhal M. Š. zabezpečovať organizáciu zločineckej skupiny tým,

ţe rozpisoval sluţby tzv. biletárov – vyhadzovačov a výjazdových skupín, zvolával členov

skupiny na porady, robil osobného šoféra M. Š. a jeho rodine a spáchal ako člen zločineckej

skupiny skutok pod číslom 3/,

J. H. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005

bol tzv. biletárom – vyhadzovačom na diskotékach, bol členom tzv. výjazdovej skupiny

a tzv. rozbíjač a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutok č. 5/,

6

R. C. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr

do roku 2005 bol tzv. biletárom – vyhadzovačom, rozbíjačom a šoférom a ako člen

zločineckej skupiny spáchal skutok č. 3/ a 5/,

pričom činnými pre zločineckú skupinu boli:

- Z. K. v čase spáchania skutkov č. 6/, 7/ a 12/

- R. Z. v čase spáchania skutkov č. 9/ a 11/

- M. J. v presne nezistenom období najneskôr od roku 2001 najneskôr do roku 2005 robil

šoféra a spáchal skutok č. 5/,

- Z. U. v presne nezistenom období v rozmedzí od roku 2004 do 29. septembra 2007

robil biletára – vyhadzovača a usporiadateľa na diskotékach a v čase spáchania skutku č. 7/

a 12/

- M. M. v čase spáchania skutku č. 11/,

pričom mjr. Bc. P. C. v priebehu roku 2002 poskytoval podporu zločineckej skupine

tým, ţe ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky,

v tom čase zaradený na OO PZ J., poskytoval M. Š. informácie z policajného prostredia ako aj

o pripravovaných a vykonávaných akciách v sluţobnom obvode OR PZ Senica,

a zároveň M. Š. vykonával povinné organizačné porady s členmi zločineckej skupiny

a osobami činnými pre zločineckú skupinu, na ktorých sa plánovali a vyhodnocovali

jednotlivé akcie zločineckej skupiny, ďalej sa vykonávala povinná fyzická príprava, M. Š.

stanovil systém rozdeľovania finančného zisku v zločineckej skupine, zabezpečoval

ubytovanie niektorých členov zločineckej skupiny, stanovoval sankcie pri porušení jeho

príkazov a nariadení a pri svojvoľnom opustení zločineckej skupiny a zločinecká skupina

disponovala zbraňami ako sú baseballové palice a obušky, a motorovými vozidlami.

v bode č. 2/

obţalovaný mjr. Bc. P. C.

z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. účinného do 30. júna 2002

na tom skutkovom základe, že

7

mjr. Bc. P. C. v priebehu roku 2002 ako príslušník Policajného zboru SR, v tom čase

zaradený na Obvodnom oddelení PZ J., viackrát ako verejný činiteľ prekročil svoju právomoc

v tom zmysle, ţe poskytoval zločineckej skupine M. Š. dôleţité informácie o pripravovaných

a vykonávaných policajných akciách, zameraných na zaistenie páchateľov dopúšťajúcich sa

trestnej činnosti pod vedením M. Š. a to v sluţobnom obvode Okresného riaditeľstva PZ S.,

pričom dňa 22. mája 2002 informoval M. Š. a Z. K. o tom,

aby Š. ľudia nešli do obce S., ktorí mali vydierať podnikateľa T. O., nakoľko je na nich

pripravená policajná akcia zameraná na ich zadrţanie, čo však aj napriek upozorneniu M. Š.

a Z. K. nerešpektovali a následne boli zadrţaní Pohotovostným policajným útvarom

Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a/, f/ zákona

č. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru SR, Slovenskej informačnej

sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení účinnom do 30.

júna 2002,

v bode č. 3/

obţalovaní M. Š., R. C. a J. F.

z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v mesiaci december v roku 2003 M. Š.,

ako vodca zločineckej skupiny, po tom čo zistil, ţe Ing. K. K. má ako podnikateľ neuhradenú

pohľadávku vo výške 800 000 Sk (26 555,14 eur), poveril M. Č.

v S., aby spoločne s R. C. vo večerných hodinách poškodili na výstrahu osobné motorové

vozidlo zn. Renault 21 Ing. K. K., ktoré mal odstavené pred svojím rodinným domom v S.

v Z. Z., pričom R. C. bol M. Š. určený ako vodič a M. Č. medzi tým porozbíjal predné sklá na

vozidle, následne na to mal Ing. K. K. výhraţný telefonát z bratislavského telefónneho čísla

od doposiaľ presne neustálenej osoby, ktorý sa týkal jeho neuhradenej pohľadávky, na

základe čoho vyhľadal M. Š. so ţiadosťou o pomoc, ktorý mu za finančnú odmenu prisľúbil,

ţe mu v jeho probléme pomôţe, pričom si s ním dohodol stretnutie v Českej republike

v meste H. v reštaurácii „P.“, kde ho priviezol M. Č. aj spoločne s J. F. a tu mu M. Š.

vysvetlil, ţe celú záleţitosť ohľadom pohľadávky rieši silná „bratislavská skupina“, pričom

8

stačí, ak vyplatí sumu

vo výške 400 000 Sk (13 277,57 eur) a problém bude vyriešený, preto nasledujúci deň

po predchádzajúcom dohovore, pred obcou V., odovzdal Ing. K. K. v papierovej obálke

s logom T.M. Č. a J. F. finančnú čiastku vo výške 400 000 Sk (13 277,57 eur), ktorú potom

M. Č. odovzdal M. Š. v mieste jeho trvalého bydliska, za čo M. Š. R. C. a J. F. vyplatil

finančnú odmenu a M. Č. odmenu vo výške

20 000 Sk (663,88 eur) odmietol, lebo sa mu zdala nízka,

v bode č. 4/

obţalovaný M. Š.

z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v lete roku 2004 M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, prikázal

R. J., aby ten poveril M. Č., aby Z. J., nar. X., zatelefonoval výhraţný telefonát, čo M. Č. aj

urobil z verejnej telefónnej búdky z obce L. v okrese K. a v telefonáte sa M. Č. vyhráţal Z. J.

likvidáciou jeho osoby, ako aj jeho dcéry, pokiaľ aj naďalej bude ţiadať vyplatenie dlhu R.

M., nar. X., čím vzbudil u Z. J. dôvodnú obavu o ţivot a zdravie seba, ako aj svojej rodiny,

a preto Z. J. zo strachu zastavil exekučné konanie a svoju pohľadávku uţ ďalej nevymáhal,

v bode č. 5/

obţalovaní M. Š., J. H., R. C. a M. J.

z trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235b ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v mesiaci júl v roku 2004 prišiel do firmy R.M. K., okres K. R.

J., ktorý predloţil R. M., nar. X., plnú moc na vymáhanie oprávnenej pohľadávky Z. J., nar.

X., a to prostredníctvom firmy S. so sídlom H., S., pričom ako členovi zločineckej skupiny

mu na vymoţenie tejto pohľadávky boli vedúcim zločineckej skupiny M. Š. poskytnutí ďalší

členovia zločineckej skupiny, a to M. Č., J. H.

9

a R. C., ktorý bol vo funkcii vodiča a M. J., ktorý bol pre zločineckú skupinu činný, a títo

svojou prítomnosťou, najmä psychickým nátlakom, zastrašovali R. M., ako aj jeho rodinných

príslušníkov, a to takým spôsobom, ţe po prenajatí obecného pozemku, na ktorom stála

nehnuteľnosť rodinného domu rodiny M. a hospodárske budovy, ktoré slúţia na

podnikateľskú činnosť R. M. na tomto pozemku stanovali asi týţdeň a počas tejto doby na

príkaz M. Š. sprostredkovaný R. J., aby vymohli pohľadávku od R. M., vyvíjali na neho

psychický nátlak takého charakteru, ţe menovaní sa počas svojho pobytu správali aţ do

neskorých nočných hodín hlučne, vulgárne, vykonávali veľkú potrebu na prístupových

chodníkoch k domu, v záhrade poškodzovali fóliovník, ničili úrodu, vypúšťali pitnú vodu,

vypínali elektrinu, kontrolovali občianske preukazy rodinným príslušníkom R. M., pričom

sa mu aj R. J. vyhráţal, ţe ak nezaplatí, budú v tomto konaní pokračovať,

a to aţ do dňa 23. júla 2004, kedy R. M. vyplatil R. J. časť pohľadávky vo výške 115 000 Sk

(3 817,30 eur), a na vyplatení zvyšku pohľadávky

sa dohodol R. M. s R. J. do konca mesiaca september 2004, pričom začiatkom mesiaca

september 2004 opätovne prišli, pričom R. J. sa mu vyhráţal, ţe tentokrát to bude ešte horšie

a tak znovu stanovali asi tri dni na tom istom pozemku a správali sa rovnakým spôsobom za

účelom vymáhania zvyšku pohľadávky od R. M., a preto im R. M. dňa 6. septembra 2004

vyplatil poţadovanú sumu vo výške 376 000 Sk (12 480,91 eur), ktorú prevzal R. J. a túto

následne odovzdal po predchádzajúcej vzájomnej dohode M. Š., ktorý z takto vymoţenej

sumy peňazí si presne nezistenú sumu peňazí ponechal a časť ponechal R. J., ako odmenu pre

neho a R. J. potom zo svojej časti vyplatil odmenu M. Č., M. J., J. H. a R. C.,

v bode č. 6/

obţalovaní M. Š., P. H. a P. Š.

z obzvlášť závaţného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/, ods. 5

písm. c/ Tr. zák. s pouţitím § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák.

obţalovaný Z. K.

z obzvlášť závaţného trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005

na tom skutkovom základe, že

10

v presne nezistený deň koncom mesiaca január 2005 prišiel do podniku F.F. v S. M. Š.

spoločne s P. H., ako aj s ďalšími doposiaľ neustálenými osobami, za majiteľkou S. H., nar.

X.X., pričom M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, oznámil majiteľke podniku, ţe mu bude

pravidelne odvádzať z trţby finančnú hotovosť vo výške 5 000 Sk (165,97 eur)

za tzv. ochranu a P. H. uviedol, ţe to môţe byť pre ňu aj horšie, s čím však S. H. nesúhlasila,

a preto v mesiaci august 2005 ju opätovne so súhlasom M. Š. navštívili P. H., Z. K. spoločne

s P. Š., ktorí sa jej začali vyhráţať, ţe v prípade neplatenia, môţu prísť do jej podniku

„maďari alebo bratislaváci“, ktorí budú robiť výtrţnosti, môţu podpáliť podnik, a preto S. H.,

zo strachu, pravidelne mesačne aţ do mesiaca september 2006 vyplácala sumu vo výške

2 000 Sk (66,39 eur) priamo do rúk P. H., ktorý chodil túto sumu vyberať spoločne s P. Š.,

pričom túto sumu si delili s vedomím M. Š. P. H. a P. Š. na polovicu,

v bode č. 7/

obţalovaní M. Š. a P. H.

z obzvlášť závaţného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/, ods. 5

písm. c/ Tr. zák. s pouţitím § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák.

obţalovaný Z. U.

zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s pouţitím § 138

písm. a/ Tr. zák.

obţalovaný Z. K.

o zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom období v priebehu mesiacov február aţ apríl 2006 zločinecká

skupina na príkaz M. Š. nútila poškodeného O. P., nar. X.X.,

aby za to, ţe kazí ceny mäsa v Seredskom a Trnavskom regióne zároveň platil

aj za poskytovanie tzv. ochrany, pričom na prvom stretnutí s poškodeným O. P., ktoré

sprostredkoval Z. K., prostredníctvom Z. U. sa zúčastnili v meste H. P. H., Z. K. a Z. U., kde

P. H. oznámil poškodenému O. P., ţe kazí ceny mäsa, a preto musí platiť za tzv. ochranu,

čo poškodený odmietol a následne P. H. po dohode s M. Š.

11

sa opakovane stretol cez sprostredkovanie Z. U., ktorý poškodenému telefonicky oznámil „ţe

uţ to horí“, s poškodeným O. P. v mieste jeho bydliska v meste Š.Š. na P.P., pričom na

stretnutí sa zúčastnili aj Z. U. s nezistenými osobami, kde P. H. poţadoval od poškodeného O.

P. platiť sumu 100 000 Sk (3 319,39 eur) mesačne za tzv. ochranu, ale poškodený O. P.

odmietol platiť a ochranu tieţ, na čo P. H. oznámil postoj poškodeného O. P. M. Š. a následne

O. P. navštívili neznáme osoby rómskeho pôvodu, ţe ich posiela M. a ţe ho majú na starosti

a keď aj týchto odmietol, tak v nočných hodinách presne neustálení členovia zločineckej

skupiny v mesiaci marec 2006 prehodili cez oplotenie jeho rodinného domu, v ktorom sa

nachádza aj sídlo jeho firmy tri zápalné fľaše s obsahom neznámej horľavej látky, ktoré sa po

dopade na zem vznietili, čo spôsobilo vyhorenie stánku PNS nachádzajúcom sa na uvedenom

pozemku v hodnote 70 000 Sk (2 323,57 eur) a v priebehu mesiaca apríl 2006 opäť prehodili

cez uvedené oplotenie dve zápalné fľaše, ktoré spôsobili poškodenie osobného motorového

vozidla zn. BMW X3, so spôsobenou škodou

cca 10 000 Sk (331,94 eur) v dôsledku čoho získal O. P. dôvodnú obavu o ţivot

a zdravie seba a svojej rodiny, ako aj obavu o spôsobenie ďalších materiálnych škôd

na svojom majetku,

v bode č. 8/

obţalovaní M. Š., P. H. a P. Š.

z obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

s pouţitím § 141 písm. a/ Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

dňa 28. apríla 2006 na príkaz M. Š., ako vodcu zločineckej skupiny, prišli do

spoločnosti H.H. v priemyselnom parku A.A. za P. L. P. H. a P. Š., ktorí sa mu začali

vulgárne vyhráţať, ţe keď nechce mať problémy, musí sa vyrovnať s M. Š. za svoje

dvojročné podnikanie, lebo inak ho môţu dobiť, pričom P. L., ako konateľ spoločnosti H.H.,

v dôsledku reálnej obavy o svoj ţivot a zdravie v tejto oblasti ukončil podnikanie,

v bode č. 9/

obţalovaní M. Š. a P. H.

12

pre obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s pouţitím

§ 141 písm. a/ Tr. zák.

obţalovaný R. Z.

pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

v polovici mesiaca august v roku 2006 v katastri obce S., na vodnej ploche O. R. Z. na

príkaz M. Š., ktorý mu sprostredkovali neznáme osoby a potvrdil P. H., prišiel za Ing. J. H.,

nar. X. X., ktorý na uvedenej vodnej ploche jazdil na vodnom skútri a tomuto oznámil, ţe za

vozenie na vodnej ploche je potrebné platiť sumu vo výške 1 000 Sk (33,19 eur) za deň alebo

paušálny poplatok 10 000 Sk (331,94 eur), za sezónu, pričom takto vybraté peniaze mali byť

pre vodcu zločineckej skupiny M. Š., čo Ing. J. H. odmietol, následne

na to R. Z. odišiel a vrátil sa v sprievode P. H., ako aj ďalších piatich doposiaľ presne

neustálených osôb, ktorí ho obkolesili s tým, ţe P. H.

sa mu vyhráţal, ţe ak nemieni rešpektovať príkazy M. Š. ohľadom platenia za vozenie sa na

vodnej ploche O., má okamţite vodný skúter vytiahnuť z vody,

čo Ing. J. H. z obavy fyzického útoku aj moţného poškodenia vodného skútra rešpektoval

a telefonoval otcovi JUDr. J. H., ktorý následne komunikoval s P. H. a R. Z. pri bufete, ktorý

prevádzkoval R. Z. pri vodnej ploche O. a títo JUDr. J. H. po hádke povedali, ţe si to má

riešiť s M. Š.,

v bode č. 10/

obţalovaný R. Z.

zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s pouţitím § 138 písm. a/

a § 20 Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

R. Z. spolu s ďalšou osobou dňa 17. augusta 2006 v čase okolo 24.00 hod. pred

obytným domom na H.H. v H., nútili pouţitím fyzického násilia poškodeného M. J., nar. X.X.

k zaplateniu presne neurčenej čiastky za skútrovanie na vodnej ploche O. v katastri obce S.

tým spôsobom, ţe po tom, ako poškodený M. J. vyšiel z brány obytného domu na H.H. obaja

13

páchatelia ho fyzicky napadli a zatlačili do kúta pri plote, kde ho zbili po hlave, rukách

a hornej časti tela obuškom z gumy alebo plastu a päsťami a počas tejto bitky viackrát

opakovali „neser ma, teraz budeš platiť“, pričom následne dňa 3. septembra 2006 v čase

od 17.45 hod. R. Z. s ďalšou osobou prenasledovali poškodeného M. J. počas jeho jazdy

autom, na vozidle zn. AUDI A6, ev. č. X. v uţívaní R. Z. od baru D. na H. ul. v S. smerom na

K., kam sa im snaţil poškodený M. J. uniknúť a späť do S., kde na kriţovatke

na sídlisku S. v S., kde poškodený M. J. zastavil na kriţovatke na červenú, vyskákali R. Z.

a ďalšia osoba z vozidla AUDI A6 a snaţili sa vniknúť do vozidla poškodeného M. J., a keď

sa im to nepodarilo, začali búchať päsťami po jeho aute na bočné sklá a pritom vulgárne

kričali, aby otvoril a vyhráţali sa mu bitkou s tým,

ţe si ho nájdu aj v H., pričom uvedeným konaním týchto osôb získal poškodený M. J.

dôvodnú obavu o svoj ţivot a zdravie,

v bode č. 11/

obţalovaný Ľ. Č.

z pokusu obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 20 Tr. zák. a § 14 ods. 1 Tr. zák.

k § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.,

obţalovaní M. Š. a P. H.

z obzvlášť závaţného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

s pouţitím § 141 písm. a/ Tr. zák.

obţalovaní R. Z. a M. M.

z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

dňa 20. septembra 2006 v čase o 12.30 hod. R. Z. doviezol osobným motorovým

vozidlom zn. AUDI A6, ev. č. X. P. P., nar. X.X.

na zrušené benzínové čerpadlo, spol. B. na ul. Š. v Š. – S. okres Senica, kde od P. P. Ľ. Č.

spoločne s ďalšími najmenej 10 doposiaľ nezistenými osobami poţadovali aj za pouţitia

fyzického násilia vyplatenie sumy vo výške

1 000 000 Sk (33 193,92 eur) do bliţšie neurčeného termínu, ako pokuty za krádeţ a zničenie

14

osobného motorového vozidla zn. BMW, čiernej farby, typu 528, ev. číslo S.S., ktorého

uţívateľom bol Ľ. Č., ktoré mal v minulosti údajne odcudziť a následne podpáliť P. P., a to

takým spôsobom, ţe minimálne dvakrát neznáma osoba udrela P. P. dlaňou do tváre so

slovami „aby si vedel, ţe to myslíme váţne“, na základe konania týchto osôb mal P. P.

dôvodnú obavu o svoj ţivot a zdravie, o čom sa ihneď dozvedel P. H., ktorý sa s M. Š.

dohodol, ţe o tie peniaze P. P. oberú, pričom ho oklamali, ţe mu pokutu udelila silná

bratislavská skupina

tzv. X., o čom ho aj prostredníctvom R. Z. a neskôr M. M. utvrdzovali s tým, ţe R. Z. mu aj

povedal, ţe M. Š. uţ vybavil zníţenie pokuty na 550 000 Sk (18 256,66 eur) a 100 000 Sk (3

319,39 eur) bude odmena pre skupinu M. Š. za vybavenie zníţenia pokuty, pričom sumu 650

000 Sk (21 576,05 eur) mal P. P. vyplatiť skupine M. Š. na vopred dohovorenom mieste

v dvoch splátkach po 300 000 Sk (9 958,18 eur) a 350 000 Sk

(11 617,87 eur) a tak dňa 3. októbra 2006 v čase o 10.45 hod. na parkovisku, pri reštaurácii S.

v S. M. M. na pokyn vedúceho zločineckej skupiny M. Š. prevzal od P. P. sumu 300 000 Sk

(9 958,18 eur) a potom na základe telefonických pokynov od vedúceho zločineckej skupiny

M. Š. mal P. H. prevziať túto sumu od M. M. o 11.55 hod. pred barom D. na H. ul. v Senici.,

avšak k prevzatiu peňazí nedošlo,

v bode č. 12/

obţalovaní Z. K., Z. U.

zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s pouţitím § 139 ods. 1

písm. i/ Tr. zák. a § 140 písm. b/, c/ Tr. zák.

obţalovaný M. C.

z prečinu výtrţníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

dňa 29. septembra 2007 v meste Senica v čase pribliţne o 05.30 hod. v podniku D. na

Š. ul. Z. K. a Z. U. fyzicky napadli M. Č., nar. X.X., ktorý významnou mierou napomáha k

objasneniu trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §

296 Tr. zák., tohto fyzicky napadli, pričom k bitke sa pridal M. C. z kamarátstva k Z. U., a to

15

takým spôsobom, ţe ho Z. K. od chrbta päsťou udrel do temena hlavy a potom ako sa otočil

ho najmenej jedenkrát udrel päsťou a jedenkrát hlavou do oblasti tváre so slovami „či má

odvahu prísť do Senice potom, čo potopil celú bandu a ţe uţ neodíde“ a C. ho udrel najmenej

jedenkrát päsťou a minimálne dvakrát hlavou

do oblasti tváre, pričom Z. U. počas bitky bránil čašníčke celú situáciu ukľudniť, následne pri

osobnom rozhovore Z. K. povedal M. Č., aby zmenil výpoveď v tom zmysle, ţe proti Š.

skupine vypovedal pod nátlakom polície, pričom Z. K. sa počas rozhovoru správal agresívne,

hodil na zem pohár a Z. U. s M. C. stáli v blízkosti stola a dávali pozor na M. Č. a počas toho

Z. U. vykrikoval na M. Č. „Proč si nás potopil, ty hajzle, zabijem ťa“ a keď potom počas

rozhovoru Z. K. udrel M. Č. päsťou do oblasti tváre, tak M. Č. vyuţil vhodnú príleţitosť

a ušiel z podniku D. von na ulicu, pričom Z. U. a M. C. vyšli za ním, ale neprenasledovali ho

ďalej a vzápätí prišla hliadka polície, pričom uvedeným konaním utrpel M. Č. povrchovú

trţnú ranu o veľkosti 1 cm na temennej časti hlavy.

Za to boli obţalovaní odsúdení nasledovne:

M. Š.

Podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/

Tr. zák, a § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť)

rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Z. K.

Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák.

a § 36 písm. l/, n/, o/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 39

ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia slobody

na 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

16

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Senica, sp. zn. -119, zo dňa 7. júna 2004 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave, sp. zn. , zo dňa 14. októbra 2004, ktorým mu bol podľa § 235 ods. 1

Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody na 15 (pätnásť) mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 (tri) roky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

14. októbra 2004 a vyhlásený bol dňa 7. júna 2004, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili

podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Senica, sp. zn. -254, zo dňa 29. januára 2007 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trnave, sp. zn. , zo dňa 12. júla 2007, ktorým mu bol podľa § 364 ods. 1

Tr. zák., uloţený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením do

ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. júla 2007

a vyhlásený bol dňa 29. januára 2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

P. H.

Podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/, l/, n/, o/

Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 39 ods. 2 písm. e/, ods. 3

písm. b/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

F. A.

Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu

odňatia slobody na 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

P. Š.

17

Podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák.

a § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks

obušok biely Federál, 1 ks šedý skladací noţík zn. Magnum Kalašnikov a 1 ks čierna dýka

zn. SR v čiernom plátenom puzdre.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

R. Z.

Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/, l/, n/, o/ Tr. zák.

a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 39 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. d/

Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

J. F.

Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37

písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 9 (deväť) rokov a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks

drevená baseballová palica.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

J. H.

18

Podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s pouţitím § 35 ods. 2,

ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia

slobody na 8 (osem) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa na výkon trestu

odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 súd zároveň zrušil výrok

o treste rozsudku Okresného súdu Senica, sp. zn. -213, zo dňa 21. januára 2008,

ktorým mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41

ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov

so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 21. januára 2008 a vyhlásený bol dňa 21. januára 2008, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 55 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 mu súd uložil

aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks čierny obušok.

Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa vlastníkom prepadnutej

veci stáva štát.

M. J.

Podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s pouţitím § 35 ods. 2

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody na 8 (osem)

rokov a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 bol na výkon

trestu odňatia slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

R. C.

19

Podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s pouţitím § 35 ods. 2

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody na 8 (osem)

rokov a 3 (tri) mesiace.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 bol na výkon

trestu odňatia slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Z. U.

Podľa § 190 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák.

a § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks

drevená baseballová palica a 1 ks teleskopický obušok.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

M. C.

Podľa § 364a ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák.

k trestu odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s pouţitím § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

M. M.

Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák.

a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody

na 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

20

Ľ. Č.

Podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 2

Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia

slobody na 18 (osemnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu

Senica, sp. zn. -73, zo dňa 15. apríla 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave, sp. zn. , zo dňa 6. novembra 2008, ktorým mu bol podľa § 171 ods. 1

Tr. zák., uloţený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

6. novembra 2008 a vyhlásený bol dňa 15. apríla 2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obţalovanému uložený i trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu

1 (jeden) rok.

mjr. Bc. P. C.

Podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. júna 2002 s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 30. júna 2002 k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 30. júna 2002 bol na výkon trestu

odňatia slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. júna 2002 mu bol uložený aj trest straty

inej hodnosti.

Naproti tomu obţalovaní:

21

H. S., R. H., M. D., M. C. a Ľ. Č. boli podľa oslobodení spod

skutku č. 1 obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,

sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa 13. júna 2008 pre skutok kvalifikovaný ako zločin zaloţenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., ktorého

sa mali dopustiť tak, ţe:

v presne nezistenom období v roku 2001 v meste S., okres S., M. Š. s doposiaľ

nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval zločineckú skupinu, ktorá na

území trnavského a bratislavského kraja pôsobila

aţ do 29. septembra 2007 s cieľom páchania zločinov tak, aby tým získali finančný

a majetkový prospech najmä spôsobom vydierania, hrubého nátlaku, podvodmi, vyhráţkami

a ujmou na zdraví, pričom rozsah činnosti, plánovanie síl a prostriedkov určoval M. Š., ktorý

jednotlivými úlohami poveroval priamych podriadených členov zločineckej skupiny Z. K., M.

Č., P. H., R. J., F. A., P. Š., ktorí upresňovali postupy pre konkrétne akcie a vyberali na

realizovanie jednotlivých akcií ďalších členov zločineckej skupiny, ktorými boli R. Z., H. S.,

J. Z., R. H., J. F., J. H., M. J., R. C., M. D., Z. U., M. M., Ľ. Č. a M. C., pričom úzko

spolupracoval aj s mjr. Bc. P. C., ktorý ako príslušník Policajného zboru SR

v tom čase zaradený na OO PZ J. poskytoval M. Š. informácie o pripravovaných

a vykonávaných policajných akciách v sluţobnom obvode OR PZ S., pri akciách kaţdý člen

zločineckej skupiny plnil určenú úlohu, pričom na niektoré akcie Z. K., M. Č. a P. H.

zostavovali tzv. „výjazdové skupiny rozbíjačov“, z členov zločineckej skupiny, ktorými boli

R. Z., H. S., J. Z., R. H., J. H., M. J., R. C. a M. D., za účelom zastrašovania podnikateľov

a to aj za pouţitia násilia s cieľom donútiť ich k pravidelnému odvádzaniu finančných

prostriedkov M. Š., ktorý jednotlivých členov zločineckej skupiny za ich činnosť finančne

odmeňoval.

Ďalej naproti tomu boli obţalovaní M. Š., F. A., Z. K. a J. F. podľa § 285 písm. a/ Tr.

por. oslobodení spod skutku č. 7/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa

13. júna 2008 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mali dopustiť tak, ţe:

22

v presne nezistenom období v mesiaci september v roku 2004 po tom, čo poškodený J.

Č., nar. X., pre svoje podnikateľské účely v S.poţiadal vedúceho zločineckej skupiny M. Š.

o zapoţičanie finančnej hotovosti vo výške 400 000 Sk, ktoré mu po spísaní notárskej

zápisnice o uznaní dlhu vo výške 700 000 Sk v hotovosti vyplatil F. A., ako priamy

podriadený člen zločineckej skupiny, s dobou splatnosti do šiestich mesiacov a potom mu M.

Š. postupne prostredníctvom svojich členov zločineckej skupiny od mesiaca október 2004 aţ

do mesiaca september 2005 odoberal bez platenia z jeho auto poţičovne s obchodným

názvom „A.“ v obci D. osobné motorové vozidlá pre účely jeho zločineckej skupiny,

v dôsledku čoho ho dostal do platobnej neschopnosti splácať dlh, a preto zo strachu

z moţného fyzického útoku mu bez platenia vydal, a to v mesiaci október 2004 os. motorové

vozidlo zn. Seat Ibiza, čiernej metalízy, EČ: S.S., rok výroby 2004, objem

1,2, VIN: V., ktoré na príkaz M. Š. bez zaplatenia odobral Z. K., v mesiaci december 2004 os.

motorové vozidlo Škoda Fabia, EČ: S.S., rok výroby 2004, objem 1,2, VIN: T., bez zaplatenia

odobral J. F., v mesiaci august 2005 os. motorové vozidlo Seat Altea, rok výroby 2004, VIN:

V., bez zaplatenia odobral R. J., v mesiaci september 2005 dve os. motorové vozidla, a to Seat

Ibiza, EČ: S.S., červenej farby, objem 1,4 cm

bez zaplatenia odobrali J. F. a Z. K. a osobné motorové vozidlo zn. WV Golf, EČ: S.S., rok

výroby 2004, objem 1,4 cm, VIN: W., ktoré

bez platenia odobral Z. K. a takýmto spôsobom sa dostal do platobnej neschopnosti splácať

dlh, čo malo za následok, ţe F. A. na príkaz M. Š. podal návrh na začatie exekučného konania

proti poškodenému J. Č..

Ďalej boli obţalovaní M. D. a H. S. podľa oslobodení spod

skutku č. 11/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,

sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa 13. júna 2008, pre skutok kvalifikovaný

ako obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/

Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, ţe:

v presne nezistenom období v priebehu mesiacov február aţ apríl 2006 na P. ul. X. v

obci Š.Š., zločinecká skupina na príkaz vedúceho skupiny M. Š. nútili poškodeného O. P.,

nar. X.X. pod psychickou hrozbou, ako aj spôsobovaním materiálnych škôd na jeho majetku,

k pravidelnému mesačnému odvádzaniu bliţšie neurčenej finančnej hotovosti za poskytovanie

„tzv. ochrany“, čo poškodený odmietol, a to malo za následok, ţe v priebehu tohto obdobia

viackrát prišli za O. P. členovia zločineckej skupiny Z. U., Z. K., P. H., M. D. prezývaný

23

„R.“ a H. S. prezývaný „P.“, pričom tieto stretnutia telefonicky s poškodeným sprostredkoval

Z. U. aj spoločne s ďalšími presne neustálenými členmi zločineckej skupiny, ktorí mali

svojou prítomnosťou zastrašiť O. P., od tohto poţadovali pravidelne mesačne platiť pokutu vo

výške 100 000 Sk, čo však poškodený odmietol, preto v nočných hodinách presne neustálení

členovia zločineckej skupiny v mesiaci marec 2006 prehodili cez oplotenie jeho rodinného

domu, v ktorom sa nachádza aj sídlo jeho firmy, tri zápalné fľaše s obsahom neznámej

horľavej látky, ktoré sa po dopade na zem vznietili, čo spôsobilo vyhorenie stánku PNS

nachádzajúcom sa na uvedenom pozemku v hodnote 70 000 Sk a v priebehu mesiaca

apríl 2006 opäť prehodili cez uvedené oplotenie dve zápalné fľaše, ktoré spôsobili poškodenie

osobného motorového vozidla zn. BMW X3, so spôsobenou škodou cca 10 000 Sk v dôsledku

čoho získal O. P. dôvodnú obavu o ţivot a zdravie seba a svojej rodiny, ako aj obavu

o spôsobenie ďalších materiálnych škôd na svojom majetku.

Okrem toho bol obţalovaný F. A. podľa oslobodený spod

skutku č. 12/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,

sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa 13. júna 2008 pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závaţný

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť tak, ţe:

v presne nezistený deň koncom mesiaca apríl 2006 na pokyn M. Š., ako vodcu

zločineckej skupiny, prišli do spoločnosti H.H. za P. L. - P. H. a P. Š., ktorí sa mu začali

vulgárne vyhráţať, ţe keď nechce mať problémy, musí sa ešte v ten deň vyrovnať s M. Š.

za svoje dvojročné podnikanie, lebo inak ho môţu dobiť, preto sa následne po telefonickom

rozhovore s M. Š. dohodol na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo

v poobedňajších hodinách v meste S. v reštaurácii D., kde M. Š. spoločne s F. A., najskôr

slovne vulgárne útočili na P. L.,

aby si nerobil z nich srandu a M. Š. ho päsťou dvakrát udrel do oblasti tváre, následne zobral

baseballovú palicu, ktorou ho niekoľko krát udrel po tele, pričom M. Š. s F. A. vyţadovali od

neho, aby zaplatil sumu vo výške 2 000 000 Sk

za staré roky podnikania a za kaţdý ďalší mesiac mal platiť 200 000 Sk s tým,

ţe mu M. Š. dal na odovzdanie peňazí cca 4 dni, pričom tvrdil,

ţe má spolupracovať, ak nechce leţať s dolámanými nohami a rukami a byť kŕmený

hadičkou, za pár dní mu telefonoval M. Š., ţe ak nezaplatí bude taktieţ dobitá leţať v posteli

aj jeho manţelka, a preto z obavy o ţivot a zdravie seba, ako aj svojej rodiny, dňa 3. mája

24

2006 z účtu spoločnosti H.H. vo V., a.s.

na M. v B. vybral finančnú hotovosť vo výške 2 000 000 Sk, ktorú v ten istý deň v presne

nezistenom čase v poobedňajších hodinách odovzdal M. Š. prostredníctvom doposiaľ

neznámeho kuriéra v A. B..

Ďalej naproti tomu boli obţalovaní M. Š., H. S. a R. Z. podľa

oslobodení spod skutkov č. 1/ a 2/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. VII/2 Gv 232/08, zo dňa

23. marca 2009 pre skutky kvalifikované ako obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189

ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť tak, ţe:

1/ v presne nezistený deň v mesiaci február 2006 M. Š., ako vodca zločineckej

skupiny, prikázal svojim členom zločineckej skupiny a to H. S., prezývaného „P.“ a R. Z., aby

vykonávali útoky so zápalnými fľašami na rodinný dom v obci H. v okrese S., ktorého

majiteľom je podnikateľ J. J., nar. X.X., pričom týmto spôsobom ho mali zastrašovať

dovtedy, pokiaľ sám nepoţiada o poskytovanie tzv. „ochrany“ za pravidelnú mesačnú platbu,

ktorá by bola odvádzaná M. Š. a to takým spôsobom, ţe v mesiacoch február, apríl a august

2006 v nočných hodinách prišli k rodinnému domu podnikateľa J. J.,

kde H. S. za účasti R. Z. v mesiaci február 2006 prehodil zápalnú fľašu cez oplotenie

rodinného domu v dôsledku čoho začala horieť vchodová brána, pričom podobný útok

zorganizovali aj v mesiaci apríl a august 2006 s tým, ţe po odhodení zápalnej fľaše s obsahom

horľavej látky, ktorá sa po dopade na zem vznietila, dvakrát vystrelili doposiaľ nezistenou

dlhou strelnou zbraňou do nainštalovanej bezpečnostnej priemyselnej kamery umiestnenej

pod strechou rodinného domu v blízkosti okna vedúceho do spálne, v ktorej v tom čase spali

členovia rodiny J. J., v dôsledku čoho ţil J. J.

aj so svojou rodinou v neustálom strachu z ich moţného ohrozenia ţivota alebo zdravia,

2/ v presne nezistený deň v mesiaci február 2006 M. Š., ako vodca zločineckej

skupiny, prikázal svojim členom zločineckej skupiny, a to H. S. prezývaného „P.“ a R. Z., aby

vykonávali útoky so zápalnými fľašami

na objekt súkromnej firmy s názvom H. R. A., so sídlom v obci R., okres S., ktorej majiteľom

je H. R., nar. X.X. a týmto konaním ho mali zastrašovať dovtedy, pokiaľ sám nepoţiada

o poskytovanie tzv. „ochrany“ za pravidelnú mesačnú platbu, ktorá by bola odvádzaná M. Š.,

a to takým spôsobom, ţe H. S., za účasti R. Z. v mesiaci február 2006 prehodil zápalnú fľašu

25

s obsahom horľavej látky cez oplotenie súkromnej firmy, ktorá po dopade na odstavený

kamión začala horieť, ktorú v čas uhasil sluţbu konajúci vrátnik, pričom podobný útok

zrealizovali aj v presne nezistený deň v mesiaci apríl v roku 2006 s tým, ţe po odhodení

zápalnej fľaše s obsahom horľavej látky, smerujúcou na odstavený kamión, ktorá sa však

po dopade nevznietila, boli vyrušení sluţbukonajúcim vrátnikom, následne na to s doposiaľ

nezistenou dlhou strelnou zbraňou dvakrát vystrelili ponad vrátnika a z miesta ušli

na osobnom motorovom vozidle striebornej farby zn. Ford Siera na neznáme miesto,

v dôsledku čoho získal H. R. dôvodnú obavu o ţivot a zdravie seba, ako aj svojich

zamestnancov a obavu o spôsobenie materiálnej škody na majetku firmy, čo by ohrozilo

existenciu jeho ďalšieho podnikania.

Napokon, prvostupňový súd rozhodol aj výrokom o náhrade škody, ktorým:

Podľa boli obţalovaní M. Š., P. H., P. Š. a Z. K. zaviazaní

spoločne a nerozdielne uhradiť škodu poškodenej S. H., nar. X.X. v M., bydlisko S. – S.S.,

škodu vo výške 863,04 eur (slovom osemstošesťdesiattri eur a štyri eurocenty).

Podľa boli obţalovaní M. Š., R. C. a J. F. zaviazaní spoločne

a nerozdielne uhradiť škodu poškodenému Ing. K. K., nar. X.X. v H., bydlisko S., Z. , škodu

vo výške 13 277,57 eur (slovom trinásťtisícdvestosedemdesiatsedem eur a päťdesiatsedem

eurocentov).

Podľa boli poškodení A. J., nar. X.X., bydlisko S.S., Ing. M. J.,

nar. X.X., bydlisko S.S., P. J., nar. X.X., bydlisko S., Štúrova č. 139/45, R. M., nar. X.X. v K.,

bydlisko K.K., okr. K. a P. L., nar. X. v S.S., bydlisko P., P.P., odkázaní so svojím nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj obţalovaní M. Š., F. A., P.

Š., R. Z., J. F., J. H., M. J., R. C., Z. U., M. M., Ľ. Č., mjr. Bc. P. C. a v jeho prospech aj jeho

manţelka Ing. Mgr. M. C..

Odvolanie z osôb, ktorých sa rozsudok prvostupňového súdu týka, tak nepodali Z. K.,

P. H., M. C., ktorých odsúdenie sa tak stalo právoplatné a nepodali ho ani H. S. a M. D.

26

v oslobodzujúcej časti rozsudku a keďţe proti výrokom, ktoré sa ich dotýkajú nepodal

odvolanie ani prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry generálnej

prokuratúry SR ich oslobodenie spod obţaloby sa stalo taktieţ právoplatné.

Jednotlivé odvolania obsahovali tieto rozhodné skutočnosti:

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podal relevantne

odvolanie, čo do výroku:

- o oslobodení obţalovaného R. H. spod skutku č. 1/ obţaloby prokurátora zo dňa 13.

júna 2008;

- o oslobodení obţalovaných M. Š., F. A. a J. F.

spod skutku č. 7/ obţaloby prokurátora z 13. júna 2008;

- o treste, ktorý bol uloţený obţalovaným F. A. a J. F. v neprospech uvedených

obţalovaných v odôvodnení odvolania prokurátor uviedol:

Vyššie uvedené odvolanie odôvodil nasledovne:

Výrok o oslobodení obţalovaného R. H. napadol odvolaním preto, lebo

zo svedeckej výpovede svedka Č. jasne vyplýva, ţe obţalovaný R. H.

bol členom zločineckej skupiny. Svedok Č. uviedol konkrétne skutky, ktorých

sa mal obţalovaný R. H. dopustiť, ako člen zločineckej skupiny.

Obţaloba si uvedomuje, ţe skutok č. 3/ pôvodnej obţaloby (poškodený M. M.)

bol vrátený prokurátorovi na došetrenie, avšak svedok Č. jasne popísal konkrétnu činnosť

obţalovaného R. H. pre zločineckú skupinu a ide práve o „urobenie poriadku“ v bare P. v S.,

na čom poukazoval na jeho zaradenie v skupine,

kde ho zaradil medzi „rozbíjačov“.

Ku skutku označenému v pôvodnej obţalobe č. 7/ súd oslobodil obţalovaných

z uvedeného skutku, konkrétne M. Š., F. A., J. F. a Z. K., pričom svoje rozhodnutie odôvodnil

hlavne rozpormi vo výpovedi poškodeného J. Č. na hlavnom pojednávaní a okrem toho mu

bola často predkladaná výpoveď z prípravného konania na odstraňovanie rozporov. Je

nepochybné, ţe výpoveď poškodeného J. Č. na hlavnom pojednávaní výrazne odlišná oproti

jeho výpovedi z prípravného konania. V prípravnom konaní jednoznačne uvádzal, ţe si

27

poţičal peniaze od obţalovaných M. Š. a F. A., pričom si poţičal z rodinných dôvodov.

Podpísal notársku zápisnicu na sumu 700 000 Sk, ale dostal 400 000 Sk, zvyšok bol vopred

dohodnutý rozdiel. Následne si poţičiavali od neho autá ľudia od M. Š.,

ten mu za niektoré zaplatil za iné nie, pričom keď si pýtal peniaze, tak bol zastrašovaný,

následkom toho nebol schopný splácať leasingové splátky. Na hlavnom pojednávaní poprel,

ţe by bol zastrašovaný, poprel odoberanie áut ľuďmi od M. Š. pre potreby zločineckej

skupiny. V závere svojho výsluchu uviedol, ţe „čo ste odo mňa čakali,

keď ste ma nechali odsúdiť“, čo uviedol v kontexte na jeho odsúdenie za leasingové podvody,

toto zopakoval aj následne na otázky prokurátora.

Výpoveď poškodeného J. Č. na hlavnom pojednávaní povaţuje

za nepravdivú, pretoţe tento nevysvetlil hodnoverným spôsobom zmenu svojej výpovede

oproti prípravnému konaniu. Zápisnica z prípravného konania je riadne podpísaná, nikdy

do konania svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní nenamietal jej obsah. Práve jeho

vyjadrenie v súvislosti s jeho odsúdením „čo ste odo mňa čakali, keď ste ma nechali odsúdiť“,

nasvedčuje tomu, ţe na hlavnom pojednávaní vypovedal nepravdivo.

Časť výpovede poškodeného J. Č. na hlavnom pojednávaní korešponduje

s výpoveďou obţalovaného Z. K. vo vzťahu k poţičaným autám Z. K., a preto oslobodenie

obţalovaného Z. K. spod uvedeného skutku povaţuje za zákonné.

Odvolanie do výroku o treste obvinených F. A. a J. F. podal preto, lebo ich tresty

povaţuje za neprimerané závaţnosti trestnej činnosti, ktorej sa mali dopúšťať a v prípade

uznania viny aj za skutky, ktorých výrok o oslobodení napadol odvolaním,

by im mal byť uloţený prísnejší trest odňatia slobody.

Na základe vyššie uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd SR

podľa a za pouţitia zrušil rozsudok

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. PK , zo dňa 23. júna 2010

- vo výroku o oslobodení obţalovaného R. H., ktorým bol oslobodený

spod skutku č. 1/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry SR, sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa 13. júna 2008,

28

- vo výroku o oslobodení obţalovaných M. Š., F. A. a J. F., ktorým boli oslobodení

spod skutku č. 7/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry SR, sp. zn. VI1/2 Gv 295/06, zo dňa

13. júna 2008.

Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd SR podľa a podľa

ods. 2 zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn.

PK , zo dňa 23. júna 2010 vo výroku o treste obţalovaných F. A. a J. F.,

a súčasne, aby Najvyšší súd SR rozhodol podľa o vrátení veci

v uvedených častiach súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Obţalovaný M. Š. prostredníctvom obhajcu dňa 7. februára 2011 predloţil dôvody

odvolania a vyjadrenie k odvolaniu prokurátora. V dôvodoch odvolania namietal procesné

vady, a to:

- porušenie práva na obhajobu

- porušenie práva byť prítomný na hlavnom pojednávaní a klásť svedkom otázky

- porušenie práva na verejné prejednanie veci

- porušenie práva na vykonanie dôkazov v súlade s

- porušenie práva byť oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia

- porušenie práva na rozhodnutie o vine a treste nezávislým súdom zriadeným zákonom.

Okrem týchto procesných porušení namietal nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Pokiaľ ide o porušenie práva na obhajobu, v odolaní sa citujú ustanovenia čl. 46, 48

ods. 2, 50 ods. 3 SR, , 3 Dohovoru a v súvislosti s právami obsiahnutými

v týchto článkoch vzhliada ich porušenie v súdom pouţitom inštitúte náhradného obhajcu.

Opatrením predsedu senátu špecializovaného trestného súdu zo dňa 1. decembra 2008,

jemu ako aj ďalším obţalovaným bol ustanovený náhradný obhajca JUDr. R. T.. Uţ v úvode

hlavného pojednávania vyslovil výhrady a nedôveru inštitútu náhradného obhajcu, opakovane

sa domáhal, aby hlavné pojednávanie bolo vykonávané aj za prítomnosti ním zvoleného

obhajcu, ku ktorému mal plnú dôveru. Z ustanovenia čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru, ktoré má

29

v zmysle c ods. 1 SR prednosť pred a naň nadväzujúcej

judikatúry je zrejmé, ţe mu nemoţno nanútiť iného obhajcu, pokiaľ

má obhajcu zvoleného a ktorého si aj platí. Z toho dôvodu povaţuje hlavné pojednávanie

v dňoch, keď nebol prítomní ani jeden zo zvolených obhajcov, teda v dňoch

8. novembra 2008 do 11.40 hod., 25. februára 2009, 4. marca 2009, 5. marca 2009,

6. marca 2009, 13. marca 2009, 6. apríla 2009, 9. septembra 2009 od 9.21 hod., 10. septembra

2009, 21. septembra 2009, 22. septembra 2009, 15. októbra 2009 do 13.05 hod.,

12. apríla 2010, 25. mája 2010 a 26. júna 2010 za nezákonné a ţiada zopakovať vykonanie

všetkých dôkazov, ktoré boli v týchto dňoch vykonané, aby mohol realizovať svoje právo

obhajovať sa aj pomocou zvoleného obhajcu a klásť vyslúchaným osobám otázky.

Odhliadnuc od skutočnosti, ţe mu nemoţno nanútiť iného obhajcu, pokiaľ má obhajcu

zvoleného a ktorého si aj platí vo vzťahu k náhradnému obhajcovi má výhrady v tom smere,

ţe tento si neplnil svoje povinnosti, preto mu uţ 19. marca 2010 avizoval vyslovenie

nedôvery, čo špecializovaný trestný súd nechal bez povšimnutia. Dňa 25. mája 2010 preto

výslovne ţiadal o ustanovenie iného náhradného obhajcu. O výkone práv a povinností

JUDr. T. svedčí, ţe keď vykonával práva a povinnosti. opakovane nemal na svedkov ţiadne

otázky, ak mal, tak nedostatočné z hľadiska kvality aj kvantity. Absurdným bolo,

ţe v rozpore s jeho výslovným pokynom na príkaz predsedu senátu predniesol na hlavnom

pojednávaní dňa 26. mája 2010 záverečnú reč. Následne obţalovaný na str. 10 svojho

odvolania sumarizuje svoje výhrady k výkonu práv a povinností JUDr. – T.,

ako napr., ţe ho nenavštevoval a neradil sa s ním spôsobom úmerným trestnej činnosti, ktorá

sa prejednávala, nepripravoval sa na hlavné pojednávanie, nesledoval riadne priebeh hlavného

pojednávania a pod.

Porušenie práva byť prítomný na hlavnom pojednávaní vzhliada v nadväznosti

na ustanovenie , a , keď boli vykonávané hlavné

pojednávania v jeho neprítomnosti, hoci mu to neumoţňoval jeho zdravotný stav

a keď výslovne nepoţiadal o konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, ţe či uţ zvolený alebo náhradný obhajca

poţiadali o konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, nakoľko výkon takéhoto

oprávnenia je viazaný výlučne na jeho osobu.

30

V dôsledku vyššie uvedeného postupu bolo v dňoch 30. júna 2009, 9. septembra 2009,

10. septembra 2009 a 21. septembra 2009 porušené jeho právo zaručené čl. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2, 50 ods. 3 SR a Dohovoru, keď sa v uvedených dňoch

nemohol na hlavnom pojednávaní zúčastniť a obhajovať sa osobne, vyslúchať svedkov, ktorí

boli vypočúvaní.

Porušenie práva na verejné prejednanie veci vzhliadol v nadväznosti na ustanovenie

, , , , ako aj ustanovenia

v tom, ţe na hlavnom pojednávaní 16. októbra 2010 (zrejme má byť 16. októbra 2009)

bolo vykonané na návrh obţalovaného Z. s vylúčením verejnosti, hoci k tomu neboli splnené

zákonné podmienky, rovnako pred rozhodnutím o vylúčení verejnosti nebol k tomuto zámeru

vypočutý. Okrem toho súd porušil aj jeho ďalšie právo, a to právo na prítomnosť dôverníkov,

ktoré mu umoţňuje Hoci prístup dvoch dôverníkov

na hlavnom pojednávaní je viazaný na ţiadosť obţalovaného, na toto právo nebol súdom,

ani náhradným obhajcom upozornený.

Uznesením súdu o vylúčení verejnosti bolo porušené jeho právo na verejné

prejednanie veci podľa a Dohovoru.

Preto povaţuje výsluchy obţalovaných Z., H. a K.,

zo 16. októbra 2009, za nezákonné a ţiada ich zopakovanie.

Právo na vykonanie dôkazov v súlade s obţalovaný M. Š. viaţe

v odvolaní na spôsob uplatňovania a , týkajúceho sa práva svedka

odoprieť výpoveď, rovnako na , ,

, a ďalšie.

S odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR poukazuje na to, ţe ani jeden svedok

vypočutý na hlavnom pojednávaní sa nevyjadril, či toto právo vyuţíva alebo nie,

aj keď bol o tomto práve poučený. Keďţe ani jeden zo svedkov vypočutých na hlavnom

pojednávaní sa výslovne nevyjadril, či právo odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2

vyuţíva alebo nie, sú podľa názoru obţalovaného výpovede všetkých svedkov

uvedených na str. 22 a 23 odvolania procesne nepouţiteľné.

31

Nezákonný bol aj spôsob výsluchu R. M., rod. J.

z 24. februára 2010, malo byť postupované podľa čl. 9 Dohovoru o vzájomnej pomoci

v trestných veciach.

Porušenie práva byť oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vidí v tom,

ţe v rozsudku bola zmenená právna kvalifikácia oproti obţalobe v skutkoch č. 6/, 7/, 11/

bez toho, aby bol súdom na túto zmenu upozornený a umoţnil mu vzhľadom na zmenu

právnej kvalifikácie pripraviť si obhajobu a navrhnúť vykonanie dôkazov (str. 24 odvolania).

Porušenie práva na rozhodnutie o vine a treste nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, vidí jednak v nadväznosti na citovanú judikatúru ESĽP a zákonov

č. , , , , ako aj Nálezu Ústavného

súdu, sp. zn. PL a ďalej v tom, ţe predseda senátu Mgr. Ivan Matel a členovia

senátu JUDr. Jozef Šutka a JUDr. Ruţena Sabová neboli dočasne pridelení alebo preloţení

na výkon funkcie na špecializovaný trestný súd v súlade s SR a zákonom, vydaním

rozsudku bol v rozpore s SR a Dohovoru odňatý zákonnému

sudcovi.

Okrem toho podľa jeho názoru zmenou v zloţení senátu v priebehu súdneho konania

došlo k porušeniu a o nezmeniteľnosti zloţenia senátu,

keď na základe opatrenia predsedu špecializovaného trestného súdu dňa 25. júna 2008

pri jeho výsluchu nastúpil náhradný sudca JUDr. Ján Buvala za dovolenkujúcu JUDr. Ruţenu

Sabovú.

Podľa neho v zmysle , sudkyňa JUDr. Ruţena

Sabová sa uţ ďalšieho konania a rozhodovania nemala zúčastňovať.

Nesprávnosť výroku o náhrade škody vzhliada v podanom odvolaní obţalovaný M. Š.

vo výroku, podľa ktorého bol zaviazaný spolu s ďalšími obţalovanými nahradiť 13 277,57 eur

poškodenému Ing. K. K. na základe dôvodov uvedených na str. 39 odvolania.

Vzhľadom na uvedené, obţalovaný M. Š. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil napadnutý rozsudok podľa aţ f/ v celom

32

rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu, znovu prejednal

a rozhodol, avšak v inom zloţení senátu.

Dňa 9. februára 2011 o 07.55 hod. obhajca predloţil aj doplnenie odvolania, v ktorom

vytýka vady, týkajúce sa skutkových zistení a hmotnoprávneho posúdenia.

K zaloţeniu a zosnovaniu zločineckej skupiny uviedol, ţe nič také preukázané nebolo.

Nikto nevypovedal o nejakom stretnutí alebo sedení, kde by sa rozčlenila hierarchia skupiny, kto komu bude dávať pokyny, kto koho činnosť bude koordinovať a všetky ďalšie atribúty zločineckej skupiny. Taktieţ niet objektívnych dôkazov svedčiacich o zosnovaní a zaloţení zločineckej skupiny. Rozsudok je zaloţený len na výpovediach spoluobţalovaných, ktorí vypovedali aţ v samotnom závere hlavného pojednávania, kedy si mali moţnosť prispôsobiť výpovede podľa svedkov, aby im boli poskytnuté výhody v podobe niţšieho trestu. Tu by chcel zdôrazniť, ţe ich výpovede v prípravnom konaní a prvotné výpovede pred súdom sú v značnom rozpore s ich následnými výpoveďami. Keď obţalovaný Z. zmenil dňa 10. septembra 2009 výpoveď, na základe ktorej bol prepustený z väzby, tak následne za mesiac dňa 16. októbra 2009 zmenili resp. si prispôsobili výpovede aj obţalovaní H. a K., v dôsledku čoho im bol zrušený kolúzny dôvod väzby, ktorá však v tom čase bola jemu bezdôvodne ponechaná aţ do skončenia dokazovania. O tom, ţe zo strany menovaných obţalovaných išlo o účelové konanie nepochybuje, nakoľko sa počas, resp. pred začiatkom hlavného pojednávania v ten-ktorý deň stretali bez prítomnosti obhajcov s prokurátorom. Ďalšie svedectvá, ohľadom zločineckej skupiny svedkov M. Č., R. M., rod. J. a M. D., sú vyloţene účelové, nakoľko všetkým z nich boli poskytnuté výhody a beztrestnosť za spáchané trestné činy, ktoré neboli predmetom obţaloby. Tu by chcel poukázať, ţe svedok Č. pácha trestnú činnosť nepretrţite do dnešného dňa a nechápe, akým zázrakom bol 3x odsúdený na podmienku len počas obdobia, v ktorom proti nemu svedčil. Svedok M. je momentálne vo výkone trestu v Českej republike za drogovú činnosť, nakoľko v Českej republike mu zrejme niekto nevedel zabezpečiť výhody tak, ako svedkovi Č.. Svedok M. má po výkone trestu v Českej republike vykonať trest aj na Slovensku a popri tom je stíhaný na Slovensku za ďalšie podvody, ktoré spáchal sám aj napriek tomu, ţe tvrdí, ţe bol členom zločineckej skupiny. Potom mu nie je jasné, prečo je za to obvinený sám. Tu by chcel podotknúť, ţe svedkovi J. sa chválil, ţe je chránený políciou, lebo vypovedá na skupinu, čo svedok J. potvrdil vo svojej výpovedi. Svedok D. bol taktieţ obdarený výhodou zastavenia trestného stíhania za skutok, ktorý spáchal s obţalovaným K., ale ktorý nebol predmetom obţaloby, nakoľko išlo o skutok, ktorý nebol kladený za vinu

33

údajnej zločineckej skupine. Za tento skutok, ktorý mali spáchať D., K., K. a G., bol však v jeho veci odsúdený obţalovaný C. a pritom tento skutok, ako uţ uviedol, nebol predmetom obţaloby. V tejto súvislosti uviedol, ţe v rezolúcii XV. Medzinárodného kongresu trestného práva sa uvádza, ţe: „ je neprípustné vziať do úvahy pri ukladaní trestu iné trestné činy obvineného, ktoré neboli preukázané v trestnom rozsudku na základe spravodlivého procesu". Preto v odvolaní chcel iba poukázať na dôveryhodnosť svedkov a spoluobţalovaných - uţ právoplatne odsúdených na účelovosť ich výpovedí a pohnútok.

Čo sa teda týka dôkazov zaloţenia a zosnovania zločineckej skupiny, podľa jeho

názoru špecializovaný trestný súd neidentifikoval presne za akých podmienok, resp. okolností (ukončenie pracovného pomeru v SBS nie je okolnosť), kedy, ako a kde k zosnovaniu takej skupiny došlo. Všetko je opreté o výpovede uţ vyššie uvedených svedkov a spoluobţalovaných, ktorí sa navzájom podporovali a ohľadom zločineckej skupiny niet iných dôkazov, ako výpovede týchto pochybných osôb z ešte pochybnejšími pohnútkami. Aj z ich výpovedí si špecializovaný trestný súd selektoval a vyberal vety a myšlienky, ktoré sa mu hodili pre uznanie a zvyšok označil za nedôveryhodné, keď uvádzal, ţe „v tejto časti výpovede svedkovi, obţalovanému neuveril a v tejto časti uveril". Zato ostatným spoluobţalovaným a svedkom, ktorí mali byť členmi zločineckej skupiny a toto členstvo popreli, špecializovaný trestný súd neuveril v nijakej časti ich výpovede. Všetko ostatné, čo sa Špecializovanému trestnému súdu nehodilo, vyhodnotil ako účelové a nedôveryhodné aj napriek tomu, ţe rozpory neodstránil konfrontáciami. Špecializovaný trestný súd dokonca umoţnil vypočuť prokurátorovi svedkov, ktorí vypovedali o údajných skutkoch, ktoré neboli predmetom obţaloby a odôvodňoval to, ţe sa to týka zločineckej skupiny. Išlo napr. o svedkov M., Š., M., ktorých nakoniec súd spochybňoval a neuveril im, lebo to bolo v jeho prospech. Popri všetkom chce uviesť, ţe vo veci zaloţenia a zosnovania zločineckej skupiny nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ţe by bola zaloţená zločinecká skupina a taktieţ to nevyplýva zo ţiadnej výpovede. Špecializovaný trestný súd pritom však uvádza, ţe naskočili iba do tzv. idúceho vlaku a rovno, ako tzv. pravé ruky, pričom sa mali v tejto funkcii striedať, čo si navzájom potvrdili. Je však proti logike, ak by mal niekto taký zo skupiny odísť a prišiel by na jeho miesto niekto iný, aby vedel potvrdiť postavenie odídeného člena, keď bol mimo diania. Zosnovať, čo znamená vymyslieť, vytvoriť plán činnosti, vyhľadať osoby, rozdeliť úlohy, určiť hierarchiu skupiny, o tom predsa nikto nevypovedal. Nikto neuviedol, ţe mal napr. ostatným členom skupiny predstaviť svoju pravú ruku, čo by malo logiku, aby ho ako osobu ostatní rešpektovali alebo aspoň jeho pokyny, ale toto sa nestalo. Rovnako nebolo preukázané, ţe by kohokoľvek predstavil ako

34

nejakú osobu vo funkcii ostatným členom skupiny (aspoň tej vrchnej časti hierarchie). O tom nikto nevypovedal. Nikto ani nevypovedal o tom, ţe by ho oslovil, aby pôsobil v zločineckej skupine a nastúpil do takej a takej funkcie za určitú odmenu vopred dohodnutú. Svedkovia, ktorí potvrdzujú svoju účasť v skupine, si zrejme nasadli do toho vlaku bez lístka a akosi svojvoľne sa ustanovili do jednotlivých funkcií. Špecializovaný trestný súd vo svojom rozsudku uvádza, ţe zločinecká skupina bola štruktúrovaná, pričom on bol šéf a K. bol pravá ruka uţ v základe. Nikto však z tých, čo potvrdzujú účasť na členstve nevypovedal o tom, ţe by K., ako pravá ruka nariadil vykonať niečo, čo by bolo v rozpore so zákonom a teda zároveň predmetom obţaloby. Taktieţ nikto nevypovedal o tom, ţe by K. tlmočil nejaký pokyn na spáchanie trestného činu, ktorý by bol predmetom obţaloby.

Ďalej obţalovaný Š. v odvolaní uviedol, ţe konštatovanie špecializovaného trestného

súdu, ţe jeho pravé ruky Z. K., M. Č., F. A., P. H. v zmysle jeho príkazov riadili zverené úlohy a jednotlivé akcie, nie je podloţené ţiadnymi faktami, ktoré by boli vyplývali z vykonaných dôkazov. Nikto nevypovedal a teda nepotvrdil, ţe by niekto z nich riadil nejakú akciu na jeho príkaz. Tu poukazuje napr. na skutky poškodených M. a J., kde všetko organizoval R. M. a dokonca vyplácal odmenu ľuďom, ktorých oslovil na vykonanie práce a taktieţ všetko materiálne zabezpečoval, takţe nie Č., ako pravá ruka, ale M.. Potom to teda vyzerá, ţe „pravá ruka" bola podriadená beţnému členovi, za ktorého sa M. určil svojvoľne. V skutku poškodeného P. zasa H. vypovedal, ţe sa „chopili iniciatívy", takţe i tu chýba jeho príkaz alebo poverenie na to, aby niečo konal. V skutku poškodeného H. vyvinul taktieţ iniciatívu sám, keď mal zavolať akýchsi chalanov zo S. (jeden menom R.), aby mu išli pomôcť v spore s H. ml. a následne mali byť aj pri hádke s H. st. Tu treba zdôrazniť, ţe on to nebol, kto vsúval slová do úst H. a Z.. O tomto sa mal od H. dozvedieť telefonicky od neho, čo však nikto nepotvrdil, ţe ho o tom informoval. Podľa H. st., s ktorým sa stretol asi o dva týţdne po incidente o tom nevedel, čo potvrdil vo svojej výpovedi, ţe mu to povedal. Ak by o tom vedel, načo by ho posielal za H., ktorý tam v tom čase sedel. Aby riskoval, ţe H. povie, ţe o tom vie?! S H. st. mal dovtedy dobré vzťahy a nebol dôvod ho zavádzať. Naopak H. dôvod zavádzať mal a svoje dosiahol, keď dostal najmenší trest, aký dostať mohol. Pri všetkých týchto skutkoch, ako aj ďalších, chýbajú tie príkazy, poverovanie a následné kontroly, o ktoré sa opiera špecializovaný trestný súd. Taktieţ chce poukázať na konštatovanie v rozsudku, ţe s ohľadom na potreby zločineckej skupiny jednotliví členovia zastávali „rôzne funkcie", ktoré je zavádzajúce. Špecializovaný trestný súd nevymenoval a ani inak neozrejmil, o aké funkcie ide a čo je ich náplňou.

35

Vyslovil preto názor, ţe vôbec nebola preukázaná vnútorná štruktúra skupiny

(bol ustálený šéf a to on a niekoľko pravých rúk, ale nič viac, dokonca tí tzv. rozbíjači, biletári neboli obvinení), ani disciplína, ani postihy pre nesplnenie úlohy. Sankcie, ktoré uviedol svedok Č. a M. neboli nijako preukázané, lebo to, ţe Č. nepustili biletári na diskotéku do P., údajne na jeho príkaz, je len jeho tvrdenie, ktoré nie je ničím priamo podporené. Biletári k tomu neboli vypočutí a ani majiteľ podniku, či taký zákaz Č. dostal. M. rozprával o zákaze len vo všeobecnosti. Práve naopak „údajný"' zákaz chodiť do podnikov K. nerešpektoval a nič sa mu nestalo a ani mu v tom nikto nebránil, tak potom ide o aké sankcie? Nikto taktieţ nevypovedal, ţe by sa niekto niekomu vyhráţal za nesplnenie úlohy alebo pokynov alebo, ţe by mal mať niekto z neho strach. Potom sa nedá hovoriť o disciplíne, ktorú nikto konkrétne neopísal.

Následne obţalovaný M. Š. v doplnenom odvolaní analyzuje skutkový stav

k jednotlivým osobám a skutkom, poukazuje na neúplnosť skutkových zistení a na nesprávne hodnotenie dôkazov zo strany prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora vyslovil názor, ţe jeho odvolanie bolo

podané po lehote, pretoţe v prvom jeho odvolaní podaným ešte v zákonnej lehote neuviedol, ţe podáva odvolanie ohľadne skutku pod bodom č. 7/ obţaloby z 13. júna 2008 v neprospech obţalovaných, uviedol to iba v odôvodnení odvolania, ktoré však bolo podané po lehote.

Odvolanie obţalovaných P. Š., J. H. a Z. U. bolo odôvodnené spoločne,

prostredníctvom ich obhajcu.

V predmetnej veci predovšetkým nezdieľajú názor súdu, ţe by boli členmi

organizovanej zločineckej skupiny, a to či uţ vedome alebo nevedome. V prvom rade

vytýkali, ţe obţaloba hovorí o jej zaloţení v presne nezistenom období r. 2001, súd

v rozsudku v bode 1/ hovorí o nezistenom období, ale najneskôr v r. 2001, pritom,

ak by sa tak stalo pred aprílom 2001, tak takú skutkovú podstatu ešte nepoznal

a skutok sa teda stať nemohol a skupina, ako organizovaná a zločinecká zaloţená

byť nemohla.

Z výpovedí obvinených a svedkov však vyplýva, ţe uţ pred rokom 2001 sa určité

osoby poznali a pracovali spolu pri vykonávaní tzv. biletárov na jednotlivých diskotékach

a zábavách a to nielen v meste, či okrese S.. Táto ich práca, smerujúca k zabezpečeniu

36

poriadku a bezpečnosti na diskotékach za odmenu, samozrejme neraz spojená so zásahom

voči osobám, ktoré prekračovali určité rámce akceptovateľného správania sa, známky

páchania trestnej činnosti nevykazovala.

Pritom táto nie presná interpretácia a „krčmové reči" viedli nakoniec k vytvoreniu

fámy o skupine „Š.“ (o K. sa začalo prvýkrát hovoriť aţ po ich zadrţaní

v r. 2006, na základe medializácie tohto prívlastku). Pritom rozborom ich činnosti v danom

období bola evidentne iba ochrana na diskotékach a zábavách, za ktorú im usporiadatelia

platili.

Slovenská republika v Ústave SR zabezpečuje implementáciu nadnárodných právnych

noriem, pokiaľ účastníkom poskytujú širšiu ochranu a práva ako vnútroštátne právo.

Okrem práva na spravodlivý proces, ktorého sa v zásade účastníkom konania v súlade

s uvedeným dostalo, majú právo i na spravodlivý trest.

Právny názor o uznaní viny, z ktorého vychádza odsudzujúci rozsudok pri ukladaní

druhu a výmery trestov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nepovaţujú vyššie

uvedení obţalovaní (Š., H. a U.) za správny, avšak je zrejmé, ţe súd sa ním

v naznačenom smere riadil.

Ak by aj bolo moţné akceptovať pouţitú nesprávnosť právnu kvalifikáciu

jednotlivých skutkov, obţalovaní sú toho názoru, ţe k uloţeniu spravodlivých trestov

jednotlivým obţalovaným nedošlo.

Aj platné trestné právo v SR pozná zmierňujúce ustanovenia vo vzťahu k výške

a druhu trestov pri uznaní viny, pokiaľ sa javí byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam

aj spodná hranica základnej výmery trestu príslušného druhu neprimerane prísna, avšak

v tomto prípade k aplikácii spomínaných ustanovení nedošlo.

V tejto súvislosti poukázali na celý rad rozsudkov okresných i krajských súdov SR,

ale i rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde za oveľa ťaţšie následky

v podobe majetkových škôd, v podobe ťaţkých újm na zdraví, ale i na ţivotoch, pri ťaţkých

drogových deliktoch, či korupcie, sú ukladané niekoľkonásobne niţšie tresty odňatia slobody,

a to neraz i s podmienečným odkladom ich výkonu na skúšobnú dobu.

37

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, preto obţalovaní Š., H. a U. navrhli

napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o vine v bode 1/ rozsudku, ostatné skutky posúdiť bez

tejto priťaţujúcej okolnosti, ako skutky spáchané ad hoc príslušným počtom obvinených bez

iných súvislostí a uloţiť im tomu zodpovedajúce tresty odňatia slobody

pri spodných hraniciach zákonom stanovených trestných sadzieb, v jednotlivých prípadoch

i so zváţením s moţnosťou ich podmienečného odkladu.

Čo sa týka škôd, nech sú obvinení solidárne zaviazaní k ich náhrade podľa

jednotlivých skutkov.

Odvolanie obţalovaných J. F. a F. A. bolo taktieţ vypracované za oboch ich

spoločným obhajcom. V ňom sa namietal výrok o vine i treste, ako aj konanie, ktoré rozsudku

predchádzalo.

Konkrétne sa v odvolaní namietalo, ţe, či uţ v rámci prípravného konania,

ako i samotného konania pred súdom, boli porušované práva klientov na obhajobu obsiahnuté

v ustanovení , , pretoţe neboli vykonávané, či uţ v prípravnom

konaní, resp. na hlavnom pojednávaní navrhnuté dôkazy (viď návrhy a zvukový záznam).

Ďalej obţalovaní poukázali na porušovanie zásady rovnosti strán v priebehu hlavného

pojednávania, pričom upozornili na námietky, či uţ ich, alebo ich obhajcu

(viď zvukový záznam).

Poukázali taktieţ na námietky vznesené v priebehu pojednávania namietajúce

nezákonnosť senátu špecializovaného trestného súdu, konajúceho v tejto veci, nakoľko

po zriadení tohto súdu vec prejednával opätovne senát pôsobiaci predtým na špeciálnom súde

bez toho, aby bola vec pridelená zákonným spôsobom zákonnému sudcovi. Čo sa týka

skutkových zistení, sú toho názoru, ţe súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav pri uznaní

viny.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ako súd odvolací, podľa , , zrušil napadnutý rozsudok

38

vo výroku o vine a treste a podľa vrátil vec súdu I. stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V odvolaní obţalovaných J. H. a R. C. (vypracovanom spoločným obhajcom) sa

v prvom rade namieta, ţe svedkovia M. Č. a R. J. boli vypočutí v ich neprítomnosti, hoci si

svoju účasť na ich výsluchoch vyhradili. Jednalo

sa o kľúčových svedkov, pri výsluchu, ktorých bolo porušené ich právo na obhajobu

garantované a .

Podľa napádaného rozsudku obţalovaný J. H. sa mal tohto trestného činu dopustiť v

presne nezistenom období v rozmedzí od roku 2001 do roku 2005, a to tým,

ţe bol tzv. biletárom - vyhadzovačom na diskotékach, podľa napádaného rozsudku mal byť

členom tzv. výjazdovej skupiny a tzv. rozbíjačom a ako člen zločineckej skupiny mal spáchať

skutok č. 5/ podľa napádaného rozsudku (t.j. trestný čin hrubého nátlaku podľa § 235 písm. b/

ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005).

Vyššie uvedené tvrdenia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, obsiahnuté

v napádanom rozsudku, podľa názoru tohto obţalovaného, nie sú v ţiadnom smere pravdivé.

Nikdy nebol zakladateľom, členom, sympatizantom a ani nikdy nepodporoval

a ani sa nijakým iným spôsobom nepodieľal na činnosti ţiadnej zločineckej skupiny

a ani teroristickej skupiny. V zmysle napádaného rozsudku mal byť členom zločineckej

skupiny a teroristickej skupiny v presne nezistenom období od roku 2001 do roku 2005.

Poukázal na to, ţe v roku 2001 dovŕšil 17 rokov (a to konkrétne aţ 28. júla 2001),

bol v tom čase (roky 2000 - 2003) študentom SOUP v H. v odbore stolár.

Na základe uvedeného je zrejmé, ţe v tom čase nemohol pôsobiť ako rozbíjač a ani ako člen

výjazdovej skupiny, keďţe v tom čase (v roku 2001) mal len nejakých 16-17 rokov

a nedokáţe si celkom presne predstaviť, ako by. ako taký mladý človek mohol vykonávať

činnosť rozbíjača v nejakej zločineckej skupine. Navyše aţ do roku 2003 bol študentom

a mal študijné povinnosti, ktoré tieţ neboli zlučiteľné s členstvom v akejkoľvek zločineckej

skupine.

Je pravdou, ţe niekedy v mesiacoch jún - júl 2004 stanoval na pozemku

v K.. Bol tam z dôvodu, ţe sa ho spýtal R. J.,

či by tam nešiel postráţiť pozemok za odmenu, ktorú mu vtedy sľúbil, avšak nikdy nezaplatil.

39

Išiel tam na základe dohody s R. J., ale v ţiadnom smere tam nebol vyslaný ako člen

zločineckej skupiny, išiel tam ako súkromná osoba, na základe dohody

o pracovnej činnosti s SBS-kou H.H.. Bol v tom, ţe sa jedná o pozemok

vo vlastníctve R. J. a vôbec nevedel o tom, ţe ho má len prenajatý.

Na ceste na tento pozemok sa zastavili na obecnom úrade, kde R. J. vybavil nejaké papiere,

ktoré prezreli aj príslušníci polície, takţe ho ani len nenapadlo, ţe by v akomkoľvek smere

mohlo ísť o niečo nelegálne.

Pravdou je, ţe na tomto pozemku stanoval, ďalej je pravdou, ţe sa zdrţiaval

len na pozemku, na ktorom mali stanovať, nikdy nevkročil do domu M.

a nikdy sa voči ţiadnemu členovi rodiny M. nesprával agresívne. Je moţné,

ţe sa počas stanovania správal niekedy hlučnejšie, keďţe konzumovali alkohol, ktorý im nosil

R. J., tieţ je pravdou, ţe pouţil vodu na pozemku, na účely osobnej hygieny, avšak nikdy

nevypínal rodine M. elektrinu, ani nikdy nevykonal veľkú potrebu

na prístupovom chodníku k domu, ani sa nikdy k rodine M. nesprával vulgárne,

ani nepoškodil fóliovník. Tieţ je pravdou, ţe sa nikdy nedopustil násilia, ani hrozby násilia

a ani hrozby inej ťaţkej ujmy voči ţiadnemu členovi rodiny M..

To znamená, ţe trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235 písm. b/, ods. 1 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 sa v ţiadnom smere nedopustil a ani nemohol dopustiť,

keďţe jeho konanie nenapĺňa, ani nenapĺňalo znaky skutkovej podstaty predmetného

trestného činu.

Obţalovaný M. J. taktieţ namietal výrok o vine i treste, ako aj konanie, ktoré rozsudku

predchádzalo.

Skutok pod bodom 1/ a bodom kategoricky poprel, tieto nespáchal a necíti

sa byť vinný. Ku skutku č. 1/ vo svojej výpovedi uviedol, ţe nikdy nepracoval pre M. Š. a

tohto pozná len z videnia. Nebol členom ţiadnej zločineckej skupiny

a ani ţiadnu nepozná. R. M., rod. J. je jeho bratranec a tak v priebehu roku 2004 na jeho

poţiadanie mu niekoľkokrát robil vodiča vo svojom voľnom čase.

Vţdy zostal v motorovom vozidle a tak nemal vedomosť, aké záleţitosti R. M.,

rod. J. vybavoval. Nemal ţiadnu vedomosť o tom, ţe by R. M., rod. J. mal pracovať pre M.

Š.. Ak mu robil šoféra, tak len z dôvodu príbuzenského pomeru.

40

Zo spáchania skutku je usvedčovaný výpoveďami sv. R. M., rod. J., M. Č., sv. M. D.,

obţ. P. H., obţ. Z. K., ktorí sa vyjadrili, ţe obţ. M. J. stále behal s R. M., rod. J. a robil mu

šoféra. Ţe bol členom zločineckej skupiny však nijako nepreukázali Tieto výpovede

sú tendenčné a účelové a nepovaţuje ich za dôveryhodné.

Ku skutku č. 5/ vypovedal, ţe niekedy v mesiaci júl 2004 za ním prišiel zamestnávateľ

M. Č. s R. M., rod. J. a oznámil mu, ţe bude robiť osobnú ochranku R. M., rod. J., pri

vymáhaní oprávnenej pohľadávky od R. M., a to v K.. Je pravdou, ţe pri stráţení prenajatého

pozemku poţíval alkoholické nápoje, správal sa hlučne a vulgárne, ale v ţiadnom prípade

svojim konaním nemal v úmysle robiť nátlak na poškodeného M. a jeho rodinu, nikomu sa

nevyhráţal, ani nikoho nenapadol. Ďalej vypovedal, ţe v roku 2004 na poţiadanie R. M., rod.

J.. ako svojmu bratrancovi robil niekedy šoféra vo svojom voľnom čase. Takúto sluţbu však

robil viacerým podnikateľom zo S., a to v prípade, keď potrebovali šoféra.

Pokiaľ je zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďou sv. M. Č. a svedka R. M., rod.

J., tak výpovede týchto svedkov povaţuje za tendenčné

a nevierohodné.

Skutku č. 1/ sa mal dopustiť tým, ţe bol činný pre zločineckú skupinu.

Má za to, ţe pouţitie uvedenej právnej kvalifikácie v tejto trestnej veci bolo účelové

a neopodstatnené.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu Najvyššiemu súdu SR v Bratislave,

aby zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, č.k.

PK , zo dňa 23. júna 2010 podľa a podľa

ods. 3 ho spod obţaloby zo skutku č. 1/ a skutku č. 5/ oslobodil, prípadne podľa

ods. 1 po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju ten

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obţalovaný M. M. v odvolaní zdôvodnenom taktieţ obhajcom, namietal

predovšetkým subjektívnu stránku vo vzťahu k trestnému činu, za ktorý bol odsúdený.

Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, ţe by bol členom zločineckej skupiny.

41

Vyplýva to aj z výpovedí P. P., P. P. a ďalších. Bol dobrý kamarát bratov P. a aj podľa ich

názoru vystupoval len ako poštár. Sám M. Š. vypovedal, ţe on sa do celej záleţitosti len

zamontoval a prišiel za ním s odkazom od P.. Behal medzi ním a P. a to asi preto, aby sa mu

zavďačil. Tieţ uviedol, ţe M. ani nevedel o ich zámere. Tento skutok ani nebol výsledkom

organizovanej skupiny. Preto aj trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov povaţuje za

neadekvátny.

Obţalovaný Ľ. Č. vo svojom odvolaní namietal jednak vinu, jednak uloţený trest

odňatia slobody. Podľa jeho názoru z jeho strany ani neboli naplnené znaky skutkovej

podstaty trestného činu, za ktorý bol odsúdený. Násilie, alebo hrozba násilím musí vykazovať

určitú intenzitu a váhu, ktorou otázkou sa prvostupňový súd nezaoberal. Doposiaľ vykonaným

dokazovaním ani nebolo preukázané, ţe tie dve facky boli voči poškodenému P. P. pouţité

v súvislosti s tým, ţe aby zaplatil 1 000 000 Sk a teda nebol preukázaný jeden z obligatórnych

znakov skutkovej podstaty trestného činu vydierania.

Za nesprávny postup zo strany prvostupňového súdu, povaţuje aj pri ukladaní trestu

odňatia slobody. Zvýšenie trestnej sadzby pri pouţití asperačnej zásady špecializovaný trestný

súd vykonal nezákonným spôsobom, keď pri určení hornej hranice trestnej sadzby prekročil

maximálnu povolenú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorá činí

25 (dvadsaťpäť) rokov. Poukazujúc aj na to, ţe značnú škodu, ktorú mal chcieť spáchať

predstavuje suma 33 193,92 eur, ktorá sa blíţila k dolnej hranici značnej škody navrhol,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové

konanie a rozhodnutie.

Obţalovaný Bc. P. C. taktieţ namietal predovšetkým výrok o vine. Zhodne, ako

v priebehu trestného konania, sa obhajoval, ţe ţiadne informácie z policajného prostredia

obţalovanému M. Š. neposkytoval. Súd ho pritom odsúdil,

bez toho, aby riadne zistil skutkový stav. Dôkazy, ktoré navrhoval vykonať, neboli vykonané.

To, ţe by takto konal, nepotvrdil ani M. Š., ani svedok K., čo sa týka

aj údajnej policajnej akcie v S..

Vo vzťahu k tvrdeniu obţalovaného K. uviedol, ţe mu mal volať z mobilného

telefónu, so sluţbou CLIR (nezobrazenie volajúceho čísla) s tým, ţe sa nemôţe dovolať Š.,

42

uviedol, ţe dáva do pozornosti správu z Orange, ktorá tvorí prílohu tohto odvolania, ktorá

potvrdzuje, ţe na jeho telefóne nikdy nemal aktivovanú takúto sluţbu.

Podotkol tieţ, ţe na hlavnom pojednávaní tak, ako uţ niekoľkokrát počas celého

trestného konania, navrhol vypočuť osobu zadrţanú v obci S. - E. C.

zo S., pričom mu bol uvedený návrh bez udania dôvodu zamietnutý. Ďalej navrhol vypočuť

ďalšiu osobu, zadrţanú na akcii S., a to p. M. G. a taktieţ navrhol vypočuť riaditeľa KR PZ

Bratislava, ktorý v tom čase dňa 22. mája 2002 mal organizovať a riadiť uvedenú akciu v obci

S., pričom on jediný môţe povedať, či uvedená akcia bola alebo nebola prezradená. Aj z jeho

policajnej praxe vie, ţe ak by bola prezradená akcia, musia existovať z uvedenej akcie nejaké

písomné záznamy, poznatky, odkiaľ únik informácii smeroval.

Čo sa týka rekognície, kde bol osobou M. Č. opoznaný a ktorý uviedol,

ţe ho vozil na stretnutia za osobu M. Š. a ţe mu mal vybavovať nejakú vec ohľadom predaja

vozidla, uviedol, ţe osobu M. Č. pozná z videnia a podľa mena z toho dôvodu, pretoţe bol na

zozname záujmových osôb polície z prostredia organizovanej kriminality spoločne

s niektorými osobami spomínanými v rozsudku. Je pre neho nepochopiteľné, ako osoba M. Č.

môţe tvrdiť skutočnosti, ktoré uviedol

pri rekognícii. Uvedené skutočnosti sú vymyslené a vykonštruované. V ţivote s osobou M. Č.

nikdy nesedel spoločne v ţiadnom dopravnom prostriedku, na ktorom by ho vozil

za M. Š..

Takisto sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, ţe svedok Č., je osobou, ktorá nemôţe

byť dôveryhodným svedkom, nakoľko sa jedná o osobu závislou na tvrdých drogách, čo

potvrdil aj sám svedok Č., ktorý priamo na hlavnom pojednávaní uviedol, ţe v čase

rekognície závislý bol, dôkazom čoho je aj to, ţe kaţdá jeho výpoveď je iná, raz hovoril,

ţe ho vozil za Š. na salaš do obce Kunov, pričom na jeho námietku, ţe v tom čase bol salaš

v rekonštrukcii, svedok uviedol, ţe tak v tom prípade ho vozil pred salaš a veľa ďalších

klamstiev. Z toho dôvodu navrhli vyšetriť jeho duševný stav, pričom ani uvedenému návrhu

nebolo vyhovené.

Čo sa týka rekognície, kde bol opoznaný osobou M. D., k veci uviedol,

ţe s osobou M. D. mal dočinenia dva krát. Nie je pravdou tvrdenie D.,

ţe mu ho predstavil M. Š. a tieţ, čo tvrdil pri rekognícii. Nikdy ho M. Š. jemu nepredstavil,

43

nikdy menovanému nepodal ruku, nikdy s ním nebol kamarát, ale naopak. Prvý krát

menovaného videl asi v roku 2004, kedy počas sluţby v sluţobnom obvode OO PZ Jablonica

menovaného kontroloval ako vodiča, kde mu uloţil poriadkovú pokutu asi vo výške 500 Sk.

Následne na to začiatkom roku 2007 počas jeho sluţby počas jeho nebezpečnej jazdy bol

zastavený medzi obcami Senica a Jablonica, kde zase bol riešený

v blokovom konaní na sumu 1 000 Sk. No však v tomto prípade uţ nebol taký kľudný,

ako tie tri roky pred tým. Počas riešenia priestupku bol priestupca arogantný, drzý.

Po uloţení blokovej pokuty sa mu neustále vyhráţal, ţe ho vyzlečie z uniformy

a ţe sa stretávajú naposledy. Z uvedených vyhráţok si nerobil nič, lebo počas kariéry

v policajnom zbore si človek na takýchto arogantných ľudí zvykne a je voči takému správaniu

imúnny. Z toho dôvodu si myslí, ţe M. D. sa mu chcel týmto nejako pomstiť, lebo to, čo

uvádza sa vôbec nezakladá na pravde.

Poukazuje na obzvlášť hrubé porušenie základných zásad trestného konania, týkajúce

sa procesného postavenia svedkov Č., D. a J..

Tým, ţe prvostupňový súd, Špecializovaný trestný súd v Pezinku, akceptoval procesné

postavenie uvedených ako svedkov v tomto konaní podľa jeho názoru zvlášť hrubým

spôsobom porušil ustanovenia , ktoré takéto postavenie v tomto konaní

priamo zakazuje, nakoľko v osobe svedka Č., ktorý sa aj sám priznal, sa jedná

o návodcu a organizátora. Týmto bolo porušené nielen ustanovenie ,

ale samozrejme aj ustanovenie , nakoľko tým, ţe uvedeným osobám

bolo priznané procesné postavenie svedkov, sa trestné stíhanie neviedlo v súlade so zákonom,

nakoľko: „ cieľ nemôţe posväcovať nezákonné prostriedky“.

Je preto len logické, ţe takýmto postupom súdu bola porušovaná počas celého súdneho

konania aj základná zásada trestného konania uvedená v ustanovení ,

nakoľko má za to, ţe prokurátor a následne aj súd tým, ţe pripustil porušovanie § 205 ods. 1

nesplnili si svoju povinnosť uloţenú im zákonom, tzv. zásadu legality.

Obţalovaný Bc. P. C. preto navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a vec

vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

44

Odvolanie vo vlastnom mene podala aj manţelka obţalovaného Bc. P. C. Ing. Mgr. M.

C.. Podľa nej jej manţel je človek zodpovedný, spoločenský, čestný a skutky, z ktorých je

obţalovaný, sú v absolútnom rozpore s jeho povahou, správaním a konaním. Je nezlučiteľné

s jeho spôsobom ţivota konanie, pre ktoré

bol odsúdený. Celý súdny proces mal stresujúci vplyv na jej manţela i celú rodinu.

Nemôţu sa domôcť pravdy, čoho dôkazom sú zamietavé odpovede na jeho návrhy

na doplnenie dokazovania. Verili v spravodlivý proces a manţelovo oslobodenie, keďţe

ţiadne dôkazy o jeho vine neexistujú.

Čo sa týka údajnej „protisluţby“ za poskytovanie informácií – vymáhanie pohľadávky

za nejaké vozidlo, uviedla, ţe kaţdé vozidlo, ktoré mali, bolo registrované na ňu alebo

manţela, nikdy nemali problém s predajom alebo kúpou vozidla, nie je im jasné, prečo

by mali niečo vymáhať alebo to od niekoho ţiadať, preto povaţuje výpovede svedkov

za nedôveryhodné.

Upriamila pozornosť súdu na skutočnosť, ţe manţel je nespravodlivo obţalovaný,

pričom v rozsudku sa spomínajú aj iní policajti, ktorí mali poskytovať informácie a súd

nepovaţoval za potrebné ich predvolať (a ani ţiadny iný policajt obvinený nebol).

Toto veľmi zle vplýva na psychický stav celej rodiny, poškodzuje to dobré meno a povesť

manţela, detí i celej rodiny preto, ţe ho verejná mienka hádţe do jedného vreca so skupinou

M. Š., s ktorou však nič spoločné nemal, iba to, ţe sa s M. Š. poznali,

ako bývalí kolegovia, ktorí prehodili spolu pár slov, ak sa stretli na ulici, čoho bola viackrát

svedkom.

Ing. Mgr. M. C. navrhla preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a Bc. P. C.

oslobodil spod obţaloby alebo vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Nutné je podotknúť, ţe Bc. P. C. po určení termínu verejného zasadnutia doručil

odvolaciemu súdu ďalšie podanie, v ktorom podal návrh na vykonanie dôkazov,

a to vypočutie JUDr. P. F., vypočuť ako svedkov všetkých aktérov zadrţaných v obci S., t.j.

E. C., K. K., M. G., preskúmať duševný stav M. Č., M. D. a Z. K., zadováţiť vyjadrenie

predsedu senátu špecializovaného trestného súdu Mgr. Ivana Matela, vypočuť R. H., ako aj

vykonať ďalšie dôkazy.

45

K predchádzajúcemu návrhu doplnil ohľadne trestu alternatívny návrh,

aby mu bol prípadne uloţený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom,

nakoľko od údajného skutku uplynulo 9 rokov, pričom akcia bola úspešne ukončená,

páchatelia boli zadrţaní, čiţe by išlo o nízky stupeň spoločenskej nebezpečnosti.

Za účelom rozhodnutia o takto podaných odvolaniach, najvyšší súd určil termín

verejného zasadnutia na dni 9. aţ 11. februára 2011, na ktoré sa dostavili obţalovaní M. Š., J.

F., J. H., Z. U., Bc. P. C. a odvolateľka Ing. Mgr. M. C.. Obţalovaní P. Š., M. J., M. M. a Ľ.

Č. sa síce na verejné zasadnutie nedostavili, ale prostredníctvom svojich obhajcov predloţili

ţiadosti o vykonanie verejného zasadnutia v ich neprítomnosti, čím boli splnené zákonné

podmienky pre takýto postup.

Takéto podmienky však neboli splnené u obţalovaných R. Z., F. A., R. C. a R. H.,

ktorí sa na verejné zasadnutie nedostavili, ani nepredloţili ţiadosť o vykonanie odvolacieho

konania v ich neprítomnosti.

Preto trestnú vec týchto obţalovaných najvyšší súd podľa vylúčil

na samostatné konanie.

Najvyšší súd tak na riadne určenom verejnom zasadnutí rozhodol o odvolaní

prokurátora, ohľadne M. Š. a J. F. a odvolaniach M. Š., P. Š., J. F., J. H., M. J., Z. U., M. M.,

Ľ. Č., Bc. P. C. a Ing. Mgr. M. C., ktorá podala odvolanie v prospech svojho manţela Bc. P.

C..

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im prechádzalo. Na chyby, ktoré odvolaním neboli

vytýkané, prihliadne len vtedy, ako by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

46

Najvyšší súd nezistiac dôvod pre postup podľa spôsobom

uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení preskúmal napadnutý

rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil nasledovné skutočnosti:

V prvom rade dospel k záveru, ţe obţalovanými a prokurátorom Úradu špeciálnej

prokuratúry GP SR napadnutý rozsudok prvostupňový súd vyniesol po vykonaní súdneho

konania, ktoré nevykazuje procesné pochybenia takého charakteru, ktoré by zakladali

nezákonnosť súdneho konania alebo jeho časti v zmysle , ,

Špecializovaný trestný súd po obdrţaní obţaloby v predmetnej trestnej veci zo dňa

13. júna 2008 postupoval dôsledne podľa ustanovení tretej časti , ktorá

upravuje základné pravidlá súdneho konania.

Po predbeţnom prejednaní obţaloby dňa 6. októbra 2008 špecializovaný trestný súd

nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonával jednotlivé dôkazy zákonným

a transparentným spôsobom, dodrţal pritom všetky základné princípy kontradiktórneho

trestného procesu.

Svojim procesným postupom na hlavnom pojednávaní poskytol všetky nevyhnutné

záruky pre zabezpečenie spravodlivého konania pre obţalovaných. Umoţnil všetkým

na hlavnom pojednávaní prítomným obţalovaným a obhajcom vypočúvať svedkov, klásť

im otázky, poţadovať doplňujúce odpovede, pripomienkovať ich, prípadne vznášať námietky

voči jednotlivým svedeckým výpovediam.

Prvostupňový súd taktieţ rešpektoval právo obţalovaných navrhovať dôkazy na svoju

obhajobu. Celý rad takýchto návrhov uznal opodstatnenými a vykonal ich.

Tak napr. v porovnaní s dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní na návrh

obţalovaných takto dopĺňal dokazovanie k viacerým skutkom, konkrétne ku skutku č. 1/ –

týkajúceho sa zločineckej skupiny, ku skutku č. 8/ - týkajúceho sa poškodeného P. L.,

v skutku č. 2/ – týkajúceho sa obţalovaného Bc. P. C., skutku

č. 9/ - ktorý bol spáchaný voči poškodenému Ing. J. H., skutku č. 12/ – ktorý

sa týkal poškodeného M. Č., ale aj ďalších.

47

Dôkazom transparentného postupu súdu prvého stupňa pri dokazovaní je i skutočnosť,

ţe na základe vznesených návrhov obţalovanými a ich obhajcami boli niektorí svedkovia

vypočúvaní opakovane, a to najmä za situácie, keď sa s odstupom času (tu treba podotknúť,

ţe hlavné pojednávanie pozostávalo z 51 pojednávacích dní a trvalo od 11. novembra 2008

do 23. júna 2010) ukázala takáto potreba dôvodnou.

Tak napr. svedok M. Č. z dôvodu aktualizovaných pripomienok obţalovaných bol na

hlavnom pojednávaní vypočutý štyrikrát, konkrétne dňa 21. januára 2009,

22. januára 2009, 9. septembra 2009, 15. októbra 2009, rovnako poškodený P. L. bol

vypočutý 26. februára 2009, 14. októbra 2009, 25. mája 2010, naviac podrobil sa ešte

aj konfrontácii so svedkom Ing. V. T..

Tieto skutočnosti odvolací súd uvádza príkladmo z toho dôvodu, ţe pokiaľ vznikli

v dokazovaní, v rámci jeho časovej postupnosti neúplnosti, či nejasnosti, prvostupňový súd

vykonal všetko potrebné, aby tieto boli odstránené a objasnené.

Pokiaľ špecializovaný trestný súd odmietol vykonať niektoré návrhy obţalovaných

na doplnenie dokazovania učinil tak u tých, ktoré nepovaţoval za potrebné vykonať

s ohľadom na celkovú dôkaznú situáciu a povahu navrhovaného dôkazu. Súhrn takýchto

dôkazov, ktoré súd I. stupňa nepovaţoval za potrebné vykonať, je podrobne rozvedený

v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 234 aţ 236, kde sú vysvetlené aj dôvody, prečo

takto postupoval.

Toto vysvetlenie povaţuje odvolací súd za presvedčivé, v komparácii s pouţitou

argumentáciou za logické, pretoţe aj podľa odvolacieho súdu tieto návrhy prekročili rozumnú

mieru účelnosti takéhoto dôkazu, z hľadiska jeho moţného prínosu k predmetu dokazovania,

ktorého najdôleţitejšou zloţkou v trestnom procese je zistenie, či sa stal protiprávny skutok

trestnoprávnej povahy, ak áno, kto ho spáchal a z akej pohnútky ( ).

V ďalšom najvyšší súd zistil, ţe špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní,

rozhodujúc o obţalobe prokurátora, vykonal všetky dôkazy potrebné pre zákonné a objektívne

rozhodnutie, vykonané dôkazy podľa vyhodnotil individuálne

i v ich súhrne a tak dospel k správnym skutkovým a právnym záverom tak v odsudzujúcej

časti rozsudku, ako aj v jeho oslobodzujúcej časti.

48

V odôvodnení svojho rozsudku potom v súlade s ustanovením

prvostupňový súd zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy

svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tieţ

zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných, prečo nevyhovel návrhom

na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Odvolací súd povaţuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za transparentné,

presvedčivé a súladné v skutkových a právnych úvahách a záveroch vo vzťahu ku kaţdej

čiastkovej otázke, ktorá bola predmetom dokazovania.

Špecializovaný trestný súd v rozsiahlom odôvodnení popísal svoj dôkazný postup,

oboznámil konkrétny vecný obsah všetkých relevantných dôkazov, následne logický obsah

toho ktorého dôkazu vyhodnotil. Pri svojich záverečných úvahách o vine, či nevine toho

ktorého obţalovaného pri jednotlivých skutkoch v rámci svojho hodnotiaceho procesu

ozrejmil, aké konkrétne postavenia a dôkaznú silu pripísal tomu ktorému dôkazu vo vzťahu

k svojmu meritórnemu rozhodnutiu. Svoje skutkové zistenia opiera o konkrétne dôkazy

vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Na tieto skutkové zistenia potom

aplikoval správne právne závery hmotnoprávneho i procesnoprávneho charakteru.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere korešponduje so skutočným

obsahom jednotlivých dôkazov, a preto ho odvolací súd hodnotí ako objektívne správne,

presvedčivé a spôsobilé poskytnúť verný obraz o priebehu trestného konania a dôvodoch,

ktoré prvostupňový súd viedli k určeniu viny, právnej kvalifikácie, či uloţeniu trestu tomu

ktorému obţalovanému, prípadne k vyneseniu oslobodzujúceho výroku u skutkov

rozvedených v oslobodzujúcej časti rozsudku.

Odvolací súd sa stotoţňuje tak so skutkovými, ako aj právnymi závermi

prvostupňového súdu, a preto na ne v podrobnostiach poukazuje.

S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok, uvedených v jednotlivých

odvolaniach, povaţuje za potrebné osobitne zaoberať sa tak procesnou stránkou konania,

49

ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, ako aj samotným skutkovým zisteniam v ňom

obsiahnutým.

K procesným námietkam:

Najvyšší súd sa nestotoţňuje ani s námietkami procesného charakteru,

ako ich vzniesli jednotliví obţalovaní, v zmysle ktorých boli postupom prvostupňového súdu

porušené v ich neprospech ustanovenia , ako aj ústavné práva

vo viacerých smeroch.

Pokiaľ ide o obţalovaným M. Š. namietané pouţitie náhradného obhajcu v konaní

pred súdom prvého stupňa treba podotknúť, ţe takýto postup má oporu v ustanovení § 42 ods.

1 , podľa ktorého, ak je dôvodná obava, ţe by mohlo

byť zmarené hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného alebo

ustanoveného obhajcu môţe byť obvinenému popri takomto obhajcovi ustanovený náhradný

obhajca.

Podľa náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti

ako zvolený alebo ustanovený obhajca; na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí

ich môţe však vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného alebo ustanoveného obhajcu.

V posudzovanej veci bola podaná obţaloba na 18 osôb a 16 skutkov, takţe

od okamihu podania obţaloby bolo zrejmé, ţe je tu predpoklad dlhšieho súdneho konania,

čo sa aj v skutočnosti naplnilo, pretoţe toto pozostávalo z 51 pojednávacích dní a trvalo

pri pomerne rýchlej frekvencii hlavných pojednávaní od 6. októbra 2008 do 23. júna 2010.

Pokiaľ obţalovaný M. Š. v odvolaní argumentuje konkrétnymi rozhodnutiami

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len EĽSP) a vykladá

ich ako absolútne právo obvineného na obhajobu v podobe prítomnosti na procesnom úkone

len jedného ním určeného obhajcu z viacerých zvolených obhajcov (M. Š.

mal zvolených obhajcov JUDr. Š. a JUDr. D.), najvyšší súd túto argumentáciu neakceptuje.

Pokiaľ sa na viacerých hlavných pojednávaniach nezúčastnil JUDr. Š. a prítomný bol druhý

zvolený obhajca JUDr. D., a dokonca aj náhradný obhajca a napriek tomu obţalovaný M. Š.

opakovane trval na odročení hlavného pojednávania s tým, ţe je porušené jeho právo na

50

obhajobu, ak sa bez účasti JUDr. Š. hlavné pojednávanie uskutoční, povaţuje to odvolací súd

za mylný výklad takéhoto práva cielený skôr na predlţovanie súdneho konania v rozpore

so základnou zásadou uvedenou v , podľa ktorej sú súdy povinné väzobné

veci vybavovať prednostne a urýchlene (vo väzbe boli nielen obţalovaný M. Š., ale aj R. Z.,

P. H. a Z. K.), ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len Dohovor), podľa ktorého má kaţdý právo nielen, aby jeho záleţitosť bol

spravodlivo a verejne prejednaná, ale aby bola aj prejednaná v primeranej lehote (aj vo

vzťahu k ďalším 15 spoluobţalovaným).

V tomto kontexte nie je moţné opomenúť tú skutočnosť, ţe práve obhajca

JUDr. Š. sa nedostavil na prvých 18 hlavných pojednávaní a vlastne prvýkrát

sa dostavil na hlavné pojednávanie aţ 1. apríla 2009.

Uţ len táto skutočnosť sama o sebe v súvislosti s vyššie uvedenými právami

a princípmi plne opodstatňuje ustanovenie náhradných obhajcov obţalovaným v tejto trestnej

veci.

S ďalšou námietkou obţalovaného M. Š., ţe náhradný obhajca

JUDr. R. T. si neplnil svoje povinnosti sa nestotoţnila ani prieskumná komisia Advokátskej

komory Slovenskej republiky a nestotoţňuje sa s ňou ani odvolací súd.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe okrem toho, ţe sa podstatne častejšie dostavoval na hlavné

pojednávania ako zvolení obhajcovia JUDr. Š. a JUDr. D., tak v jednotlivých častiach

súdneho konania vstupoval do procesu dokazovania konkrétnymi pripomienkami, otázkami

na vypočúvané osoby, a to svojou povahou primeraným spôsobom k predmetu dokazovania.

Jeho pôsobeniu a aktivitám v predmetnej veci vonkoncom nezodpovedá tvrdenie

obţalovaného Š., ţe by si očividne neplnil svoje povinnosti, kedy jedine je aj podľa

rozhodnutí EĽSP na mieste, aby príslušné orgány ustanovili iného obhajcu alebo urobili

opatrenie, aby obhajca plnil svoju úlohu.

Nebolo porušené ani právo M. Š. byť prítomný na hlavnom pojednávaní a klásť

svedkom otázky, ako to namieta v odvolaní.

51

Porušenie svojho práva v tomto smere odvodzuje od svojho presvedčenia, ţe v dňoch

30. júna 2009, 9. a 10. septembra 2009 a 21. septembra 2009 neboli splnené podmienky

pre vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, čo prvostupňový súd učinil.

V tomto ohľade zodpovedá skutočnosti, ţe obţalovaný M. Š.

sa prakticky pravidelne zúčastňoval jednotlivých hlavných pojednávaní a nezúčastnil

sa ich iba v týchto dňoch.

Dňa 30. júna 2009 uţ na začiatku hlavného pojednávania bolo konštatované,

ţe M. Š. nie je prítomný (nebol predvedený), prítomný obhajca

JUDr. Š. konštatoval, ţe nemá jeho ţiadosť o prípadné konanie v jeho neprítomnosti.

Predseda senátu prečítal lekársku správu lekárky z Ústavu na výkon väzby Bratislava

z 25. júna 2009 (č.l. 5003), podľa ktorej obţalovaný bol schopný zúčastniť sa na hlavnom

pojednávaní. Potom predseda senátu oboznámil prítomných so záverom odročiť hlavné

pojednávanie a poţiadal o predloţenie prípadných návrhov na doplnenie dokazovania,

čo mu ukladá ustanovenie Po predloţení takýchto návrhov sa prihlásil

o slovo obţalovaný R. Z. a predloţil ţiadosť o prepustenie z väzby, súd ho ihneď k ţiadosti

vypočul a aj o nej rozhodol. Potom hlavné pojednávanie odročil.

Tvrdenie obţalovaného M. Š., ţe na tomto hlavnom pojednávaní boli prezentované

návrhy na doplnenie dokazovania a vykonaný výsluch obţalovaného R. Z. v jeho

neprítomnosti, čo znamená porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c/, písm. d/

Dohovoru v tej podobe, ţe na tomto hlavnom pojednávaní sa nemohol obhajovať a vyslúchať

svedkov, je neopodstatnené. Súd nevykonával ţiadne dokazovanie,

pred odročením hlavného pojednávania si splnil svoju povinnosť uvedenú v § 277 ods. 2

a následne si plnil zákonné povinnosti pri rozhodovaní o ţiadosti o prepustenie

z väzby prednesenej obţalovaným R. Z..

Pokiaľ ide o ďalšie dni – konkrétne 9. septembra, 10. septembra a 21. septembra 2009

nastala v podstate zhodná situácia.

Obţalovaný M. Š. bol na hlavné pojednávanie predvedený, ţiadal však odročiť hlavné

pojednávanie s tým, ţe má zdravotné problémy, ktoré aj konkretizoval. Predseda senátu mu

oboznámil lekárske správy od lekárky z Ústavu na výkon väzby Bratislava, ţe je schopný

52

hlavného pojednávania zúčastniť sa. Obţalovaný M. Š. namietal tieto lekárske správy s tým,

ţe sa sťaţuje na lekárku MUDr. M., v tomto ohľade došlo k ďalšej komunikácii, z ktorej

vyplynulo, ţe predseda senátu nemá na strane jednej dôvod pre odročenie hlavného

pojednávania, na strane druhej vlastne vyplynulo, ţe za takejto situácie sa M. Š. odmieta

zúčastniť hlavného pojednávania. Tento názor nezmenil ani napriek upozorneniu predsedu

senátu, ţe dňa 9. septembra 2009 bude vypočutý pre neho dôleţitý svedok M. Č. a dňa 10.

septembra 2009 zase svedok M. D..

Z celkových postojov obţalovaného na týchto hlavných pojednávaniach je teda

zjavné, ţe sa ich odmietol zúčastniť.

Za tohto stavu a pri znení ustanovenia posledná veta nie je moţné

povaţovať takto vykonané hlavné pojednávanie za nezákonné.

V ďalšej časti obţalovaný M. Š. namietal, ţe dňa 16. októbra 2010, bola bez dôvodu

vylúčená verejnosť, čím bolo porušené jeho právo na verejné prerokovanie jeho veci.

Ani s touto úvahou sa odvolací súd nestotoţňuje.

Dňa 16. októbra 2009 na začiatku hlavného pojednávania prítomný obhajca

JUDr. S., zastupujúci obţalovaného R. Z., uviedol, ţe „vo výpovediach osôb, ktoré sú

naplánované (jeho mandant predtým písomne ţiadal o moţnosť doplniť výpoveď), budú

padať aj citlivé informácie a konkrétne mená, aby súd túto situáciu vyriešil, aby sa tieto

niekde neobjavili, pretoţe by to mohlo ovplyvniť ďalší priebeh trestného konania.

Po ďalších vysvetľovaniach vysvitlo, ţe JUDr. S. ţiada vylúčiť verejnosť, ku ktorému návrhu

sa pridal R. Z. s tvrdením, ţe jeho predchádzajúca výpoveď bola niekým daná na internet.

K návrhu vylúčiť verejnosť sa pridal obţalovaný P. H. a náhradný obhajca obţalovaného M.

Š. JUDr. T. - (JUDr. D., ako zvolený obhajca M. Š., sa dostavil na hlavné pojednávanie

neskôr – od 10.57 hod.).

Následne predseda senátu prítomným oboznámil obsah ustanovenia § 249 ods. 3

, ktoré upravuje podmienky, za ktorých je moţné verejnosť z konania vylúčiť.

Poţiadal, aby sa procesné strany k tejto otázke vyjadrili. Spoluobţalovaní R. Z. a P. H.

zotrvali na návrhu, M. Š. sa nevyjadroval.

53

Po tomto postupe bolo vyhlásené uznesenie podľa o vylúčení

verejnosti. Následne v priebehu tohto pojednávacieho dňa boli vypočutí výlučne obţalovaní

R. Z., P. H. a Z. K., ktorých vypočúval aj obţalovaného M. Š. - JUDr. D..

Takýto postup povaţuje odvolací súd za zákonný.

Treba v tejto súvislosti podotknúť, ţe právo na verejné prejednanie veci treba chápať

v kontexte celého súdneho konania a nie len ho izolovane posudzovať vo vzťahu k jeho

určitej časti.

Hlavné pojednávanie pozostávalo z 51 pojednávacích dní, z ktorých všetky okrem

hlavného pojednávania konaného dňa 16. októbra 2009 boli vykonané v prítomnosti

verejnosti, ktorá však nebola vylúčená nezákonným spôsobom a bezdôvodne. Dôvody boli

zreteľné, špecifikované R. Z. a jeho obhajcom a pokiaľ

sa obţalovaný M. Š. domáhal, ţe mali byť súdom najskôr preverené,

išlo o poţiadavku minimálne neuskutočniteľnú. Nikomu nemohlo byť zrejmé, čo konkrétne

z nasledujúcich výsluchov vyplynie.

Vo vzťahu k námietke obţalovaného M. Š. v bode 2.5 dôvodov odvolania treba

podotknúť, ţe v obţalobe bolo jeho konanie v skutkoch týkajúcich

sa poškodených S. H., O. P. a P. P. právne posúdené, ako obzvlášť závaţný zločin vydierania

podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.,

za ktoré mu hrozil trest odňatia slobody s trestnou sadzbou 20 aţ 25 rokov alebo doţivotie.

Zodpovedá skutočnosti, ţe bez predchádzajúceho upozornenia v rozsudku súd prvého

stupňa prekvalifikoval jeho konanie vo vzťahu ku skutkom týkajúcim sa S. H. a O. P. na

obzvlášť závaţný zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 2 písm. d/,

ods. 5 Tr. zák., za ktorý zákonodarca ustanovuje rovnakú trestnú sadzbu, ako je tomu

u obzvlášť závaţného zločinu vydierania, podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/

Tr. zák.

Konanie v skutku pod bodom 11/ (poškodený P. P.) prekvalifikoval oproti obţalobe na

obzvlášť závaţný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/

54

Tr. zák. s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 10 aţ 15 rokov, čo je miernejšia právna

kvalifikácia.

Podľa ustanovenie pojednávajúce o rozsudku stanovuje, ţe uznať

obţalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa

ktorého posudzovala skutok obţaloba, súd môţe len vtedy, ak obţalovaného na moţnosť

tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie

za skončené. Ak o to obţalovaný alebo jeho obhajca poţiada, treba mu znovu poskytnúť

lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o päť

pracovných dní.

Ani v jednom prípade súd neposúdil konanie obţalovaného M. Š. prísnejšie, ako

v obţalobe, pretoţe v bodoch 6/ a 7/ rozsudku pri pouţitej právnej kvalifikácii tak v obţalobe

ako aj v rozsudku pri konečnej kvalifikovanej skutkovej podstate išlo o trestné sadzby

rovnako prísne, v bode 11/ dokonca súd pouţil právnu kvalifikáciu menej prísnu. Nebol teda

porušený zákon v neprospech obţalovaného Š..

V dôvodoch odvolania pod bodom 2.4 obţalovaný M. Š. namietol,

ţe výsluchy svedkov, ktorí mali právo odmietnuť vypovedať podľa § 130 ods. 1, resp. ods. 2

neobsahujú výslovné vyjadrenie, ţe „svojho práva nevyuţívajú a vypovedať nebudú“.

Najvyšší súd sa nestotoţňuje s týmito námietkami obţalovaného Š.

k výkladu príslušných ustanovení k tejto otázke, ani judikatúry

obsahujúcej takúto povinnosť. V odvolaní rozvedená judikatúra sa týka bez výnimky

výsluchov vykonaných v prípravnom konaní, ktoré má úplne iný charakter, ako súdne

konanie, a preto bola prijatá so zámerom predísť prípadným pochybnostiam o presnom

obsahu a vôli vypočúvaného v neskoršom štádiu konania s ohľadom na skutočnosť, ţe takýto

výsluch sa neviedol pod kontrolou verejnosti a často len v prítomnosti príslušníka policajného

zboru, vypočúvaného a prítomnej tretej osoby.

V posudzovanom prípade všetci podstatní svedkovia po zákonnom poučení

vypovedali verejne na ústnom pojednávaní pred senátom prvostupňového súdu,

obţalovanými, obhajcami a tak podľa zápisníc, o ich vôli k veci vypovedať niet najmenších

pochýb.

55

Pokiaľ ide o poslednú námietku obţalovaného M. Š., týkajúcu

sa neústavného ustanovenia, resp. obsadenia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

a nezákonného zloţenia senátu prvostupňového súdu, ktorý vyniesol napadnutý rozsudok,

ide o námietku opakovanú, prednesenú uţ v minulosti pri rozhodovaní o väzbe obţalovaného

M. Š.. Týmito sa zaoberali uţ sťaţnostné senáty najvyššieho súdu

na rozhodnutia ktorých odvolací súd odkazuje.

Z hľadiska procesných postupov odvolací súd eviduje aj námietku obţalovaného

Bc. P. C. vznesenú v záverečnom návrhu jeho obhajcu, ţe u neho nebola zachovaná lehota na

prípravu k hlavnému pojednávaniu.

V tomto ohľade odvolací súd zistil, ţe obţalovaný Bc. P. C. obţalobu prevzal dňa 30.

júna 2008, termíny hlavného pojednávania určené v závere verejného zasadnutia dňa 6.

októbra 2009 osobne vzal na vedomie s upozornením, ţe písomne

uţ predvolaný nebude (ako aj ostatní obţalovaní). Na prvé hlavné pojednávanie sa osobne

dostavil, kde predloţil ţiadosť, aby sa konal v jeho neprítomnosti.

Rovnako neobstojí jeho námietka, ţe bol odsúdený za skutok, ktorý nie je totoţný

so skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia.

Po porovnaní skutkov uvedených v uznesení o vznesení obvinenia a v rozsudku

najvyšší súd zisťuje, ţe tieto skutkové znenia sú zhodné aj s ich právnym posúdením

aţ na tú výnimku, ţe v uznesení o vznesení obvinenia bol povaţovaný za člena zločineckej

skupiny, kým v rozsudku za jej podporovateľa, ktorá skutočnosť však nemení totoţnosť

skutku.

Viacerí obţalovaní tieţ opakovane poţadovali vyšetrenie duševného stavu svedkov M.

Č., M. D. a R. M., rod. J., pričom odvolací súd nezistil zákonný dôvod pre takýto postup.

V prvom rade treba podotknúť, ţe aţ na všeobecné výhrady, ţe svedok M. Č. a R. M.,

rod. J. boli v istom čase „feťáci“ (viď napr. výpoveď obţalovaného M. Š. na hlavnom

pojednávaní) pre vyšetrenie ich duševného stavu nie sú dané vecné dôvody.

56

Podľa ak sú závaţné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď

je pre rozhodnutie súdu obzvlášť dôleţitá, podstatné zníţená schopnosť správne vnímať alebo

vypovedať, moţno znalecky vyšetriť duševný stav svedka.

Účelom znaleckého vyšetrenia svedka je znalcom psychiatrom poskytnúť súdu údaje,

z ktorých by bolo moţné vyvodiť závery o príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti svedka,

ktoré sú potrebné pre posúdenie vierohodnosti jeho výpovede.

Svedkovia M. Č., M. D. a R. M., rod. J. boli vypočutí v prípravnom konaní a v súlade

so zásadou bezprostrednosti a ústnosti aj na hlavnom pojednávaní.

Všetci prítomní pri ich výsluchoch mali moţnosť tieto osoby pozorovať a urobiť

si o ich schopnostiach úsudok. Pokiaľ súd prvého stupňa nemal pochybnosti o ich mentálnych

schopnostiach z pohľadu ich vnímania a reprodukovania preţitých udalostí, takéto

pochybnosti nemá ani odvolací súd.

Spôsob ich vystupovania na hlavnom pojednávaní, chronológia ich spontánnych

výpovedí, charakter reakcií na otázky a pripomienky prokurátora, obţalovaných a obhajcov,

povaha ich odpovedí a vysvetlení nevzbudzujú ani najmenšie pochybnosti o ich príčetnosti,

či duševnej schopnosti vypovedať primeraným spôsobom o preţitých udalostiach.

V druhom rade, výpovede týchto svedkov nie sú jedinými usvedčujúcimi dôkazmi,

na ktorých by prvostupňový súd zaloţil svoje rozhodnutie o vine obţalovaných v napadnutom

rozsudku. Aj keď v súhrne tvoria zväčša dôleţitý dôkaz svedčiaci v neprospech obţalovaných

pri komplexnom posudzovaní sú súčasťou rozsiahlejšej skupiny dôkazov rovnakej povahy,

s ktorými výpovede týchto svedkov s mnohom korešpondujú a dopĺňajú ich.

Podrobnosti v tomto ohľade budú uvedené ďalej.

Osobitným podaním adresovaným najvyššiemu súdu aktualizoval svoje návrhy

na doplnenie dokazovania obţalovaný Bc. P. C..

S prihliadnutím na ich povahu, komplexnú dôkaznú situáciu týkajúcu sa skutku,

pre ktorý je trestne stíhaný (skutok č. 2/) ani v týchto návrhoch odvolací súd nevzhliada

57

ţiadnu účelnosť ich vykonania. Bliţšie k tomu odvolací súd rozvedie v časti týkajúcej

sa výlučne Bc. P. C..

Podľa obsahu odvolania vypracovaného prostredníctvom obhajcu za obţalovaného J.

H. bolo v konaní, ktoré predchádzalo rozsudku porušené jeho právo na obhajobu tým, ţe

prvostupňový súd vypočul svedkov M. Č. a R. M., rod. J. v jeho neprítomnosti, hoci si

vyhradil svoju účasť pri výsluchu týchto svedkov. Súd tak mal porušiť jeho právo podľa čl. 48

ods. 2 .

Aj námietka obţalovaného J. H. v tomto ohľade nezodpovedá skutočnosti.

V prvom rade sa ţiada podotknúť, ţe na začiatku súdneho konania obţalovaný

tak, ako väčšina ostatných obţalovaných poţiadal o konanie hlavného pojednávania v neho

neprítomnosti s tým, ţe jeho práva bude na hlavnom pojednávaní realizovať jeho obhajca.

V kaţdom jednom prípade všetci obţalovaní, ktorí poţiadali o vykonanie hlavného

pojednávania v ich neprítomnosti boli o kaţdom novom termíne hlavného pojednávania

riadne upovedomení. Bolo teda na vlastnom prístupe toho ktorého obţalovaného, či sa na tom

ktorom pojednávaní zúčastní alebo nie.

Svedok M. Č., ako uţ bolo uvedené, bol na hlavnom pojednávaní vypočutý najskôr 21.

januára 2009, v ktorom výsluchu bolo pokračované aj dňa 22. januára 2009, potom dňa 9.

septembra 2009 a následne 15. októbra 2009.

Dňa 21. januára 2009 bol pri výsluchu tohto svedka po celú dobu

(v čase od 09.56 hod. do 16. 41 hod. t.j. viac neţ 5 hodín) prítomní obţalovaný J. H. a jeho

obhajca JUDr. S.. Po skončení spontálnej časti výpovede M. Č. podrobne, okrem iných tohto

vypočúval obţalovaný J. H. i jeho obhajca JUDr. S..

Obdobne sa situácia zopakovala dňa 22. januára 2009, kedy bolo pokračované

vo výsluchu M. Č. od 13.26 hod. do 16. 25 hod. Po celú dobu výsluchu tohto svedka bol

opätovne prítomný aj obţalovaný J. H., ako aj jeho obhajca JUDr. S.. Rovnako tak aj po tejto

časti výsluchu M. Č. tomuto kládol otázky aj J. H. a aj jeho obhajca.

58

Pokiaľ ide o ďalšie výsluchy M. Č. dňa 9. septembra 2009 pri jeho výsluchu

obţalovaný ani jeho obhajca nebol prítomný, konalo sa v prítomnosti náhradných obhajcov,

dňa 15. októbra 2009 bol pri jeho výsluchu prítomný JUDr. S..

Z vyššie uvedenej situácie pri vypočúvaní M. Č. vyplýva, ţe právo obţalovaného J. H.

na obhajobu porušené nebolo.

Pokiaľ ide o výsluch svedka R. M., rod. J. tento sa uskutočnil

na hlavnom pojednávaní dňa 24. februára 2010 v prítomnosti obhajcu J. H.,

JUDr. S., a to prostredníctvom dlhšie pripravovanej videokonferencie z pojednávacej

miestnosti Krajského súdu v Plzni a na základe predchádzajúcej ţiadosti o právnu pomoc

adresovanú tomuto súdu.

Obţalovaný J. H. prevzal predvolanie na tento termín dňa 19. januára 2010, nedostavil

sa naň a ani nepoţiadal o odročenie tohto hlavného pojednávania.

Ani v tomto prípade, teda jeho právo na obhajobu porušené zo strany prvostupňového

súdu nebolo.

V súvislosti s výsluchom svedka R. M., rod. J. uplatnil námietku obţalovaný M. Š.

s tým, ţe pri tomto výsluchu bolo porušené jeho právo

na obhajobu, pretoţe ţiaden z obhajcov nemal moţnosť byť prítomný priamo

na Krajskom súde v Plzni, odkiaľ svedok v prítomnosti predsedníčky senátu tohto súdu

a prítomnosti eskorty vypovedal.

Túto námietku uţ vyhodnotil špecializovaný trestný súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku na str. 59 aţ 61, s týmto vyhodnotením sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotoţňuje

a poukazuje naň, pretoţe zodpovedá platnému právnemu stavu z pohľadu Dohovoru

o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a logike

pri praktickom uplatňovaní práva na obhajobu v takýchto prípadoch. Výsluch tohto svedka

všetci prítomní slovom i obrazom sledovali, po skončení spontánnej časti jeho výpovede

odpovedal bezprostredne, bez časového prerušenia, na všetky otázky prokurátora,

obţalovaných a obhajcov (aţ na M. Š. a JUDr. Š., ktorí

tak odmietli urobiť s odkazom, ţe výsluch je nezákonný), vyjadroval sa tieţ bezprostredne

59

k prečítaným častiam jeho výpovede z prípravného konania, takţe o zákonnosti priebehu jeho

výsluchu nemá pochybnosti ani odvolací súd.

Ku skutkovým zisteniam povaţuje odvolací súd poukázať na nasledovné skutočnosti.

Ku skutku č. 1/

Skutočnosť, ţe v teritóriu okresného mesta S. a v jeho okolí sa od roku 2001

sformovala a začala pôsobiť zločinecká skupina, ktorá je z hľadiska jej vytvárania,

formovania, personálneho zloţenia, predmetu činnosti a motívu jej existencie podrobnejšie

popísaná vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, je dostatočne preukázaná viacerými

vzájomne sa doplňujúcimi dôkazmi.

Uţ v prípravnom konaní jej spôsob fungovania a konkrétne formy trestnej činnosti,

vrátane pôsobenia jednotlivých obţalovaných v nej v podstate zhodne popisovali svedkovia

M. Č., M. D. a R. M., rod. J.. Príznačné je, ţe títo svedkovia, ktorí podľa doterajšieho stavu

dokazovania boli nepochybne jej členmi a v určitých časových intervaloch boli označovaní

ako pravé ruky obţalovaného M. Š. a dokonca sami sa v rámci tejto skupiny podieľali na

trestnej činnosti rôzneho charakteru, boli obţalovanými spochybňovaní ako nevierohodní

svedkovia, hoci evidentne aj na základe ich prvých výpovedí boli odhalené a dokumentované

rôzne skutky spáchané členmi tejto skupiny, ktorých časť bola zahrnutá do obţaloby, časť

však takýmto spôsobom zdokumentovaná nebola, (resp. nebola predmetom obţaloby).

Uţ v rámci prípravného konania k výpovediam týchto troch svedkov, ktorí o spôsobe

formovania tejto zločineckej skupiny, jej personálnom zloţení od jej vzniku vrátane zmien,

ktoré sa v nej plynutím času diali, ako aj o formách trestnej činnosti (vyberanie tzv.

výpalného, vydierania a pod.) vypovedali prakticky, zhodne pristúpili aj výpovede

poškodených Ing. K. K., S. H., O. P., P. L., J. Č., Ing. J. H., P. P., rovnako tak výpovede

ďalších svedkov – D. M., B. B., J. J., B. Š., M. M. z prípravného konania, ktorých výpovede

a poznatky o fungovaní skupiny osôb zdruţených okolo obţalovaného M. Š. nemali také

ucelené a komplexné poznatky ako svedkovia M. Č., M. D. a R. M., rod. J., ktorí však

vypovedali o vlastných skúsenostiach s jednotlivými obţalovanými a o vlastných poznatkoch

o činnosti zločineckej skupiny vo svojom teritóriu.

60

V priebehu súdneho konania však k týmto dôkazom, ktoré dopĺňali aj viaceré listinné

dôkazy (výsledky domových prehliadok, odposluchov, listinných správ obsahujúcich

poznatky orgánov polície, ako sú OR PZ v S., KR PZ v T. o nelegálnej činnosti osôb

zdruţených okolo obţalovaného M. Š., o tom, ako je preto tento vedený

na polícii ako záujmová osoba a pod.), pristúpili ďalšie dôkazy konkrétne usvedčujúce

výpovede spoluobţalovaných R. Z., P. H. a Z. K..

Najskôr obţalovaný R. Z. začal v priebehu súdneho konania vypovedať o existencii

zločineckej skupiny a o vlastných negatívnych skúsenostiach s osobami, ktoré mali prezývku

„C.“. Aj keď R. Z. nevypovedal o štruktúre zločineckej skupiny, nemal poznatky o presnom

spôsobe jej fungovania, mal však poznatky o jej vplyve na Záhorí. Podľa neho šéfom skupiny

bol obţalovaný M. Š., skupine patrili všetky diskotéky a bary na Záhorí. Popisoval vlastné

skúsenosti s členmi skupiny, keď mu bol po incidente s M. K. (ktorého viacerí označovali za

člena skupiny) bol poškodzovaný majetok, resp. asi 15 členná skupina rozbila bar jeho

manţelky do poslednej fľašky, zbili hostí bassebalkami, potom asi traja chlapi prišli za ním,

aby platil za ochranu, keď ho odmietli do 2-3 týţdňov mal rozbité všetky okná, potom mu do

2 mesiacov vyhorela celá krčma. Naviac ešte musel zaplatiť pokutu 30 000 Sk, ktorú

odovzdal P. H., P. Š. a ešte tretej neznámej osobe, čo neskôr P. H. priznal.

R. Z. pravdivosť jeho ďalšej časti výpovede, podľa ktorej mal na pokyn ľudí od M. Š.

vyberať na jazere O. peniaze za skútrovanie alebo platiť alternatívne za bufet, ktorý tam

prevádzkoval, potvrdil svojim správaním pri skutku v bode 9/ rozsudku. Keď mal problémy

s poškodeným Ing. J. H. kvôli jeho jazde na vodnom skútri, zatelefonoval práve P. H., ktorý

sa k jazeru dostavil so skupinou cca ďalších 4-5 muţov zjavne na ilustráciu svojej sily

a vplyvu v predmetnom teritóriu.

K postupnému priznaniu R. Z. k niektorým dokazovaným skutočnostiam neskôr

pristúpilo priznanie obţalovaných P. H. a Z. K. k existencii zločineckej skupiny.

P. H., ktorý dovtedy akúkoľvek trestnú činnosť a spojenie s obţalovaným M. Š.

v tomto smere popieral a ktorého samotný M. Š. prezentoval ako kamaráta, s ktorým v lete

2005 začal cvičiť, ktorý ho aj trénoval a s ktorým zaloţil fitnes centrum, počnúc dňom 16.

októbra 2009 začal popisovať spôsob fungovania zločineckej skupiny, jej personálne

obsadenie, svoje postavenie v nej, ako aj konkrétne

61

jej nelegálne aktivity. Potvrdil vodcovské a dominantné postavenie obţalovaného M. Š.,

popisoval, ako on sám spravidla vykonával konkrétne aktivity spolu s P. Š., a to od vyberania

výpalného po iné aktivity, popisoval fungovanie vyhadzovačov na diskotékach, ktoré

konkrétne podniky platili za ochranu. Veľmi podrobne popisoval

aj spôsob vykonania skutkov, na ktorých bol v plnej miere alebo sčasti účastný, konkrétne

takto podrobne vypovedal o skutkoch voči poškodeným O. P., P. L., Ing. J. H. a P. P..

Popisoval tieţ postavenie a činnosť R. M., rod. J. v skupine s tým, ţe na začiatku mal s M. Š.

dobré vzťahy, spolupracovali spolu, potom sa tieto pokazili, keďţe začal fetovať.

Vtedy sa mu menovaný sťaţoval, ţe M. Š. ho okráda o peniaze, ţe si nevie váţiť svojich ľudí.

Rovnako tak potvrdil členstvo svedka M. Č. v zločineckej skupine s tým,

ţe tento istý čas robil aj M. Š. pravú ruku. Vypovedal aj o tom, ţe určitú dobu M. Š. chodil so

svedkom M. D., ktorý bol v skupine ešte pred ním.

Podrobne aj Z. K. na hlavnom pojednávaní dňa 16. októbra 2009 zmenil svoj

dovtedajší postoj a začal popisovať svoje členstvo v zločineckej skupine a spoluprácu

s obţalovaným M. Š. v rámci nej. Popisoval spôsob fungovania skupiny, do ktorej v r. 2002

patrili okrem iných K. K., G., M. D. a priznal,

ako bol on M. Š. poverený, aby zaraďoval ľudí na diskotéky, ktoré mali pod patronátom, tých

mali vtedy 10-12, opisoval informačnú činnosť obţalovaného P. C. z policajného prostredia

v prospech skupiny. Potvrdil dominantné postavenie M. Š. v skupine, ktorý ho práve

v súvislosti s tým, ţe odmietol vykonať vydieračku v prospech obţalovaného P. C. vyhodil zo

skupiny a zakázal mu navštevovať podniky v S.. Taktieţ vie, ţe po tom, čo bol vyhodený zo

skupiny, prácu po ňom robil M. Č.. O konkrétnom fungovaní skupiny a jej členoch vypovedal

zhodne ako P. H., potvrdil tieţ členstvo M. D. v skupine v určitom časovom úseku. Podľa

neho M. Š. M. Č. a M. D. platil byty v S., títo robili vydieračky, kšefty a obchody, ale

nemávali sami peniaze, tieto si vţdy brával pre seba M. Š., ktorý nerád rozdával.

On sám pritom hovoril M. Š., aby neveril M. Č.,

ten mu však oponoval, ţe je to 100%-ný človek, P. H. vídaval s M. Š. stále, P. H. si cenil, ţe

robí pre neho, ţe stúpol v S. na cene, pretoţe pred M. Š. mali všetci veľký rešpekt. Správal sa

tak, ţe keď mal nejaký kšeft alebo obchod nikomu nič z toho nedal, ale keď mal druhý, chcel

od neho podiel, resp. „chcel za to niečo“.

62

Z. K., o ktorom sa obţalovaný M. Š. vyjadril, ţe ho poznal,

ale nikdy sa s ním nestretával účelovo tak obsahovo nadviazal na výpovede P. H. účinné po

16. októbri 2009, pričom obaja vypovedali obsahovo zhodne, ako svedkovia M. Č., M. D.

a R. M., rod. J. naviac, obsahovo zhodne s poškodenými, pokiaľ sa toho ktorého skutku

zúčastnili.

Špecializovaný trestný súd skutok č. 1/ v porovnaní s obţalobou pri zjavnom

zachovaní totoţnosti skutku podstatným spôsobom upresnil. Naviac podrobnejšie začlenil

jednotlivých obţalovaných podľa toho, či ich povaţoval podľa výsledkov dokazovania

za členov zločineckej skupiny, alebo boli pre ňu ako nečlenovia len v rámci určitej

konkrétnosti trestnej činnosti činné, alebo ju len podporovali, ktoré formy účasti obsahuje

skutková podstata zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 296 Tr. zák. a tieţ obsahovala skutkovú podstatu obdobného obzvlášť závaţného trestného

činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a

ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.

Takýto postup povaţuje najvyšší súd za zákonný, zodpovedajúci zistenému

skutkovému stavu, výpovediam M. Č., M. D., R. M.,

rod. J., P. H., Z. K. a výpovediam poškodených k jednotlivým skutkom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku špecializovaný trestný súd opakovane citoval

ustanovenie § 129 ods. 3 Tr. zák., ktoré definuje podstatu zločineckej skupiny

v trestnoprávnom zmysle (obdobne ju definovalo ustanovenie § 89 ods. 27 vo vzťahu

k ustanoveniu § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005), naviac objasnil

aj teoretické trestnoprávne východiská takejto právnej úpravy.

V tomto kontexte najvyšší súd konštatuje, ţe prvostupňový súd zistený skutkový stav

aj z tohto pohľadu správne právne vyjadril v právnej kvalifikácii konania jednotlivých

obţalovaných.

Pokiaľ ide o činnosť jednotlivých obţalovaných, ani odvolací súd nemá pochybnosti,

ţe dominantné postavenie v zločineckej skupine mal obţalovaný M. Š.,

a to napriek jeho obsiahlym námietkam uvedeným v doplnení odvolania.

63

Jeho zjavne rozhodujúce postavenie a celkové zameranie skupiny osôb zdruţených

okolo jeho osoby dokumentujú nielen svedkovia M. Č., M. D. a R. M., rod. J., či výpovede

spoluobţalovaných R. Z., P. H. a Z. K., ale sú patrné aj z výpovedí ďalších osôb, ako sú P. P.,

P. P., Ing. K. K., S. H., či výpovedí S. M. a B. Š. z prípravného konania (ktoré povaţuje aj

odvolací súd za hodnovernejšie, neţ ich výpovede z hlavného pojednávania).

Taktieţ napr. Ing. J. H. vypovedal, ţe chápal Š. ochranu podnikateľov ako výpalníctvo

majúc o tom konkrétne poznatky od konkrétnych osôb.

E. P. zase vypovedal, ţe vedel z osobnej skúsenosti, ţe bol terčom útokov

zo strany firmy D. a ţe Š., M. a B. boli organizovaná skupina.

I. F. vypovedala, ţe sa všeobecne hovorilo, ţe ľudia okolo M. Š. pýtajú výpalné

a peniaze za nič.

I. Š. zase vypovedal, ţe všeobecne sa vedelo o skupine M. Š., ţe robí ochranu na

diskotékach a v podnikoch. Na jeho ľuďoch bolo vidieť,

ţe nezapadajú do normálneho ţivota, boli výzorom agresívni, robili ochranku na diskotékach

ako skupina.

Svedok H. R. taktieţ vypovedal, ţe M. Š. funguje v S. tak, ţe sú tam firmy, ktoré mu

platia za ochranu.

O nelegálnych praktikách zo strany obţalovaných v tomto smere vypovedali

v prípravnom konaní aj D. M. a J. J. a ďalší.

Po prvej skupine usvedčujúcich dôkazov v podobe výpovedí M. Č., M. D., R. M., rod.

J., P. H., Z. K. a čiastočne aj R. Z. a druhej skupine usvedčujúcich dôkazov v podobe

výpovedí poškodených a zhora uvedených nezainteresovaných svedkov vo vzťahu

k existencii zločineckej skupiny treba zaradiť aj tretí aj keď nepriamy dôkaz, a to v podobe

poznatkov získaných postupne políciou.

Uţ v správe z 21. novembra 2001, OO PZ v S. v rámci úradnej korešpondencie

sa Krajské riaditeľstvo Policajného zboru – oddelenie vnútorných bezpečnostných sluţieb

64

v T.upozorňuje, ţe M. Š. a jeho najbliţší spolupracovníci sú podozriví z násilnej trestnej

činnosti, ţe menovaný sa snaţí získať licenciu na SBS, aby mohol zakryť nelegálne aktivity,

ako vydieranie podnikateľov, násilné vymáhanie pohľadávok, ţe sa snaţí získať vplyv na

území okresu S., ţe sa stýka s osobami z kriminálneho prostredia,

kde i sám aktívne pôsobí.

V takýchto správach sa ako jeho spolupracovníci uvádzajú J. C., M. M., J. F., E. C., L.

K., I. K., M. G., I. R. s tým, ţe pracujú v baroch a na diskotékach ako vyhadzovači a biletári,

ktorých časť spomínali striedavo v usvedčujúcich výpovediach aj M. Č., M. D. a R. M., rod.

J..

Analýzou výpovedí rozhodujúcich svedkov M. Č., M. D. a R. M., rod. J., ako aj

výpovedí P. H. a Z. K. sa ukazujú, ţe tieto výpovede sú v podstatných častiach ohľadne

činnosti skupiny, jej meniaceho sa personálneho zloţenia, spôsobov a metód jej vedenia M.

Š., predmetu je zamerania a jednotlivých aktivít v zásade zhodné

aţ na nepodstatné odchýlky. To sa týka aj konkrétnej činnosti a konkrétneho postavenia toho

ktorého obţalovaného v rámci skupiny, resp. ohľadne vzťahu k nej. Napr. zhodne všetci

uvádzali, ţe M. M. do skupiny nepatril.

Druhým podstatným poznatkom je, ţe výpovede týchto osôb, ohľadne konkrétnych

skutkov, na ktorých mali účasť, resp. z iného zdroja o nich vedeli, korešpondovali

v rozhodných častiach s výpoveďami dotknutých osôb – spravidla poškodených.

Tretím dôleţitým poznatkom je, ţe pôsobenie skupiny osôb okolo M. Š., ako ho

opisovali z hľadiska predmetu a charakteru jej aktivít M. Č., M. D., R. M., rod. J., P. H. a Z.

K. je zhodné s poznatkami orgánov polície, získaných z miestneho prostredia, ako aj

výsledkami domových prehliadok, pri ktorých boli napr. nájdené u Z. U. teleskopický obušok

a drevená baseballová palica, u J. F. drevená baseballová palica, u J. H. čierny obušok,

rovnako tak u P. Š. (resp. v jeho vozidle).

Výpovede týchto svedkov a bývalých spoluobţalovaných z hľadiska ich obsahu preto

nie je dôvod spochybniť.

65

Keďţe práve na základe nich prvostupňový súd v skutkovom znení v bode 1/ rozčlenil

obţalovaných do troch skupín kopírujúcich ich znenie skutkovej podstaty zločinu zosnovania,

zaloţenia a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., t.j. podľa toho,

či bol jej člen alebo bol pre ňu činný alebo ju podporoval, takéto zaradenie povaţuje odvolací

súd za správne v súlade so skutkovým stavom veci.

Pokiaľ ide o námietky obţalovaného M. Š. k otázke podmienok naplnenia znakov

skutkovej podstaty zločinu zosnovania, zaloţenia a podporovania zločineckej skupiny podľa §

296 Tr. zák. rozvedené v doplnení odvolania, ani tieto nepovaţuje odvolací súd za dôvodné,

akceptujúc iný názor vyslovený prvostupňovým súdom na str. 86 – 87 napadnutého rozsudku,

na ktorý v podrobnostiach odkazuje. V ňom totiţ prvostupňový súd obsiahlym spôsobom

v súlade so súdnou praxou a dokumentmi vzťahujúcimi sa k definovaniu jednotlivých znakov

skutkovej podstaty tohto trestného činu vysvetlil všetky podstatné dôvody pre pouţitie tejto

právnej kvalifikácie k predmetnému skutku vo vzťahu k jednotlivým obţalovaným.

Ku skutku č. 2/ a odvolaniu Bc. P. C.:

Obţalovaný Bc. P. C. spáchanie skutku, ako aj podporovanie zločineckej skupiny,

v celom rozsahu poprel. Nikdy Š., s ktorým sa poznali ešte

keď bol policajt, ţiadne informácie neposkytoval, nestretával sa s ním. To, čo vypovedali

svedkovia Č. a D. sa nezakladá na pravde. V podstate sa v ďalšom obhajoval rovnako, ako

v podanom odvolaní.

Treba však pripomenúť, ţe svedok M. Č. pri výsluchu z 18. apríla 2008 vypovedal

o tom, ţe M. Š. úzko spolupracoval s jedným policajtom z OO PZ J., ktorého pozná len

menom P., mal aj vyššiu funkciu, dobre ho pozná – vedel

by ho kedykoľvek opoznať. Zoznámil ho s ním Š., hovoril o ňom, ţe je ich kontaktná osoba,

t.j., keby sa niečo robilo, ţe mu podáva informácie, keby sa niečo dialo okolo jeho skupiny.

Jeden policajt, ale nekonkretizoval ktorý, ho mal informovať o policajnej akcii v obci S., pri

ktorej aj boli zadrţaní D., F., H., K., K. a ďalší.

Či ho však informoval tento policajt z OO PZ J. nevie, lebo spolupracoval

aj s nejakým policajtom zo Š.. K. a spol. vtedy v S. nerešpektovali následný telefonát Š.,

a preto boli zadrţaní. S týmto policajtom sa stretával

aj častejšie, napr. dvakrát ho viezol z J. do S. za M., raz ho zase viezol

66

za M. do reštaurácie S. v K., vtedy on čakal v aute, keď sa rozprával s M.. Raz ho v J.

náhodne videl aj v policajnej uniforme. M., ktorému vtedy on robil pravú ruku mu aj povedal,

ţe mal problém s predajom svojho auta, on s D. potom

aj tento problém riešili, ale peniaze od dlţníka neprevzali, lebo sa nejako dohodli.

Po tomto výsluchu nasleduje zápisnica z rekognície uskutočnenej dňa 18. apríla 2008,

pri ktorej M. Č. označil za predmetného policajta Bc. P. C..

Tieţ svedok M. D. pri výsluchu dňa 4. apríla 2008 vypovedal, ţe Š. spolupracoval aj

s policajtmi, ktorí mu dávali informácie. Keď bol prepustený z väzby v januári 2003 za

vydieranie O. v S., ho s Č. Š. poveril úlohou vybaviť nezrovnalosti, ohľadne predaja alebo

kúpy vozidla, s ktorým mal problémy jeden policajt. Meno nevie, len Š. im ho predstavil ako

policajta, čo ho upozornil na to, aby nešli do S., lebo sú tam kukláči. Práve preto vybavovanie

tejto záleţitosti pre nebo bude zadarmo a tieţ preto, ţe mu poskytuje informácie o podaných

trestných oznámeniach na jeho ľudí. Toho policajta v uniforme nevidel, len počul, ţe má

niečo spoločné s J..

Tohto policajta však videl, za takých okolností, ţe jeho s Č. a ďalšími biletármi Š.

poslal do obce O., ktoré je v blízkosti J., lebo jeho ľudia

tam mali konflikt s miestnymi chalanmi. Do O. však nedošli, vrátili sa do S. a potom išiel

v aute so Š., ktorý išiel za nejakým policajtom, s ktorým

sa len tak pri hlavnej ceste v S. aj stretol. Š. vystúpil z auta a s týmto policajtom rozprával.

Keď nastúpil do vozidla povedal, aby do O. nešli, lebo je to nahlásené

na políciu. Tieţ mu Š. hovoril, aby nešli robiť jednu vydieračku do J., lebo

je to nahlásené na políciu. Vie, ţe s týmto policajtom sa Š. stretával, ale na verejnosti sa spolu

neukazovali. M. niekedy vozieval na stretnutie s týmto policajtom, stretávali

sa viac menej v aute alebo na ulici.

Toho policajta po mene a priezvisku nepozná, ale by ho vedel opoznať. Mal cca 35

rokov, tmavé polokrátke vlasy, snedšiu tvár, výšky 180-185 cm, strednej postavy.

Obdobne svedok M. D. vypovedal ešte predtým, pri výsluchu dňa

24. januára 2008.

67

Potom svedok M. D. dňa 4. apríla 2008, ako predmetného policajta, ktorý

spolupracoval s M. Š. pri rekognícii opoznal Bc. P. C.. Fotodokumentácia z tohto úkonu

preukazuje, ţe svedkom udávaný fyzický opis policajta, ktorý sa stretával s M. Š.

korešponduje so skutočným výzorom Bc. P. C. v čase rekognície.

Na týchto výpovediach uvedení svedkovia zotrvali aj na hlavnom pojednávaní, pričom

k ich výpovediam pristúpila výpoveď Z. K. taktieţ z hlavného pojednávania, ktorý dokonca

objasnil niektoré nejasnosti, ktoré vyplývali z výpovedí M. Č. a M. D. v súvislosti

s informačnou činnosťou Bc. P. C., ohľadne policajnej akcie uskutočnenej v obci S. dňa 22.

mája 2002 v súvislosti s vydieraním T. O..

Je tu totiţ podstatný rozdiel v tom, ţe kým o aktivite Bc. P. C., M. Č. a M. D. vedeli

len sprostredkovane, Z. K. mal s ním priamy telefonický kontakt a objasňoval aj niektoré

detailné skutočnosti, o ktorých uvedení svedkovia vedomosť nemali. Opisoval aj niektoré

ďalšie skúsenosti s obţalovaným Bc. P. C..

Ak tu teda existujú výpovede troch osôb vypovedajúcich nezávisle od seba

(M. D. sa nemal ako oboznámiť s výpoveďou M. Č. a naopak), vykazujúce zhodu

v najpodstatnejších skutočnostiach, ktoré sú predmetom dokazovania,

ani odvolací súd nemá ţiadny dôvod a zákonný podklad pre to, aby mohol akceptovať

obhajobu, ţe tieto boli vykonštruované a nepravdivo obviňujúce.

Ani Bc P.. C. počas celého trestného konania neuviedol, akú pohnútku

k takémuto krivému obvineniu mohol mať M. Č., o ktorom sám Bc. P. C. uvádzal, ţe ho

nepoznal.

V tomto kontexte potom vyznievajú, ako príliš vzdialené predmetu dokazovania, jeho

návrhy na doplnenie dokazovania. Tie totiţ do dôkaznej situácie nemôţu priniesť konkrétny

výsledok v tom smere, ţe by mohli niektoré dôkazy potvrdiť alebo vylúčiť.

Návrhy vypočuť riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave

z r. 2002, JUDr. J. F., E. C., M. G. zabezpečiť výpisy z lustrácií obyvateľstva Policajného

zboru, výpis z policajných štatistík, výpis záznamu z policajnej akcie z 22. mája 2002,

vypočuť R. H., to všetko spolu s ďalšími navrhovanými dôkazmi nemôţu potvrdiť ani

68

vyvrátiť tvrdenia M. Č., M. D. a hlavne Z. K., napr. v tom smere, či telefonoval skutočne

s posledne menovaným alebo nie v rozhodnom čase. Tak, ako Z. K. nedokazoval, ţe Bc. P. C.

mal informáciu o pripravovanej policajnej akcii, získanú výlučne po sluţobnej oficiálnej línii,

tak ako Z. K. nedokazoval, ţe mu telefonoval výlučne zo svojho mobilného telefónu a pod.

(ku ktorým skutočnostiam smerujú jeho návrhy na doplnenie dokazovania).

Rovnako pre hodnotiaci subjekt vyvstáva otázka, či Z. K. o priebehu súdneho konania

mal za nevyhnutné analyzovať výpovede proti Bc. P. C. od M. Č. a M. D., tieto si svojim

spôsobom podopĺňať, vykonštruovať a tak krivo obviniť Bc. P. C., ako policajta, ktorý na

rozdiel od neho a jeho ostatných spoluobţalovaných nemal s M. Š. nič spoločné len preto,

aby si zabezpečil niţší trest, keď uţ aj tak usvedčil z trestnej činnosti ostatných

spoluobţalovaných zo zločineckej skupiny.

Preto aj odvolací súd pri hodnotení týchto skutočností nadobudol presvedčenie,

ţe výpovede spomínaných rozhodujúcich troch svedkov sú vierohodné a dostatočne

preukazujúce vinu obţalovaného Bc. P. C..

Ku skutku č. 3/ – poškodený Ing. K. K.:

Z tohto skutku obţalovaného M. Š., ako aj obţalovaného J. F. usvedčoval bez

pochybností predovšetkým poškodený Ing. K. K., výpoveď ktorého plne korešponduje

s výpoveďou svedka M. Č..

V tomto prípade je jasne dokumentovaná spolupráca svedka M. Č. s M. Š. a tak

vyvrátená obhajoba M. Š., ţe s M. Č. nikdy nespolupracoval. V rámci výpovede poškodeného

Ing. K. K., okrem iných skutočností, tento aj vypovedal, ţe Š. poznal dávnejšie,

ešte keď prevádzkoval diskotéku v .Z. a tento „mu na diskotéku posielal F., Č., K., ktorým

vyplácal 800-1000 Sk za večer“. Z tohto jeho vyjadrenia

je zrejmé tak vedúce postavenie obţalovaného M. Š. k týmto osobám a tieţ, ţe M. Č. bol

začlenený do tejto skupiny osôb, spolupracoval s nimi a potom v tomto svetle treba hodnotiť

jeho výpovede.

K samotnému skutku treba dodať, ţe Ing. K. K. priamo usvedčuje

aj M. Š. aj J. F.. Podľa neho, čo potvrdil aj svedok M. Č. s M. Š. aj osobne jednak J. F. bol

69

zase vodičom, ktorý bol dokonca spolu s M. Č. pre peniaze od Ing. K. K. v obci V.,

kde im odovzdal sumu 420 000 Sk.

Z priebehu tohto skutku, ako o ňom vypovedali Ing. K. K. a M. Č., je zreteľná viackrát

pouţívaná v podstate osvedčená taktika a spôsoby jednania zo strany obţalovaného M. Š.. Ak

totiţ získal informáciu o existencii osoby, ktorá niekomu niečo dlţí, zinscenovala sa určitá

situácia (poškodil sa majetok a pod.), následne sa predstierali určité skutočnosti (napr., ţe sú

za tým P.) potom „akoţe v rámci pomoci“ dotyčnému sa od neho vymohli peniaze s tým, ţe

skutočný prípadný veriteľ ţiadne svoje peniaze nedostal, dokonca o takejto udalosti ani

nevedel.

Tento postup sa uplatnil aj u niektorých ďalej uvedených skutkov.

Ku skutkom č. 4/ a č. 5/ - poškodení Z. J. a R. M.:

Zo skutku v bode 4/ - voči poškodenému Z. J. je M. Š. usvedčený svedkom M. Č.,

ktorého výpoveď v plnej miere, z hľadiska obsahu telefonátu, korešponduje s výpoveďou

poškodeného. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe M. Č. nemal ţiadny osobný vzťah

k rodine J., nemal ako získať informácie o osobných pomeroch tejto rodiny. Pritom z obsahu

telefonátu aj podľa jeho vlastného vyjadrenia (viď jeho výpoveď z prípravného konania – dňa

18. januára 2007) telefonujúci mu podrobne porozprával, „kde bol, kde robí, popísal jeho

mladšiu dcéru, kam chodí do školy, v akom čase“. Svedok M. Č. nemal ako získať tieto

informácie, preto jeho výpovedi nie je dôvod neveriť. Z hľadiska hodnotenia dôkazov totiţ

vyvstáva otázka, ako inak by mohol M. Č. vedieť reprodukovať presný obsah telefonátu

v súlade s výpoveďou Z. J., keď o ňom mohli vedieť len dve osoby, telefonujúci

na strane jednej a Z. J. na strane druhej.

Pokiaľ ide o skutok v bode 5/ rozsudku spáchaný vo vzťahu k poškodenému R. M.,

prvostupňový súd ho starostlivo vyhodnotil na stranách 110 aţ 130 svojho rozsudku, s ktorým

vyhodnotením sa odvolací súd stotoţňuje a v podrobnostiach naň poukazuje.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu neveriť výpovedi R. M., rod. J. o tom,

ţe pri tomto skutku spolupracoval s M. Š.. Podľa výpovedí totiţ aj ostatných – konkrétne P.

70

H. a Z. K., totiţ R. M. – rod. J., určitý čas spolupracoval pri vymáhaní pohľadávok s M. Š.

a často na to vyuţíval jeho ľudí, čo v plnej miere korešponduje s výpoveďou tohto svedka.

Ak sa ho zúčastnili aj J. H. a M. Č., ktorí podľa vykonaných dôkazov spolupracovali

práve s M. Š., kým o ich prípadnom bliţšom vzťahu k R. M., rod. J. sa ţiaden svedok, či

obţalovaný (R. Z., P. H., Z. K.) vôbec nezmieňujú, hoci vzájomné vzťahy medzi

obţalovanými a svedkami podrobne a obsiahlo opisovali, potom skutočne niet dôvodu

spochybniť výpoveď tohto svedka.

V súlade s týmto hodnotením je aj výpoveď M. D., ktorý potvrdil,

ţe R. M., rod. J. beţne oslovil M. Š., ţe potrebuje ľudí

na vymáhanie pohľadávok, M. Š. ich zabezpečil a tým vlastne R. M., rod. J. vyuţíval jeho

ľudí v jeho mene a potom M. Š. odvádzal asi 30% zo zisku.

Obţalovaní J. H. a M. J. popierali, ţe by mali vedomosť o tom,

ţe pracujú pre zločineckú skupinu a domnievali sa, ţe vymáhajú legálnu pohľadávku.

Takýmto výpovediam nemoţno ani z pohľadu odvolacieho súdu uveriť, pretoţe kaţdý

jeden z nich o tom druhom vedel, ţe spolupracujú s M. Š., vedeli o povahe a rozsahu činnosti

takejto skupiny. Pritom podľa M. Č. „M. J. robil vyhadzovača, pôsobil v skupine“; podľa M.

D., M. J. vymáhal pohľadávky pre M. Š. a R. M., rod. J.“, podľa R. M., rod. J., M. J. M. J. bol

od počiatku s ním, stal sa členom skupiny, stále ho vozil, väčšinou fungoval ako šofér.

M. J. sa v danom prípade aktívne podieľal na psychickom nátlaku voči poškodenému,

býval spolu s ostatnými v stane na predmetnom pozemku, šoféra v tomto prípade nerobil,

pretoţe podľa všetkých výpovedí v tomto prípade R. M.,

rod. J. vozil R. C.. Úloha určená M. J. tu teda bola iného charakteru, neţ robiť šoféra.

To isté sa vzťahuje aj na obţalovaného J. H..

Odvolací súd teda má za to, ţe prvostupňový súd aj v tomto bode správne určil

skutkové i právne postavenie jednotlivých obţalovaných v tomto bode.

Ku skutku č. 6/ – poškodená S. H.:

71

Obţalovaných M. Š. a P. Š. zo spáchania tohto skutku usvedčuje predovšetkým

poškodená S. H., ktorá tak v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní, veľmi podrobne

vypovedala o všetkých okolnostiach počnúc prvou návštevou, pri ktorej boli M. Š., P. H. a Z.

K., ktorí ju oslovili, ţe v S. je také pravidlo, ţe lokály dávajú peniaze im, jednoducho,

ţe im má platiť, následne podrobne popisovala, ako v konečnom dôsledku mesačne P. H.

odovzdávala sumu 2 000 Sk.

Táto svedkyňa tieţ vypovedala v podstate aj ku skutku v bode 1/, t.j. k pôsobeniu osôb

okolo M. Š., podľa nej veľa ľudí vedelo, čo skupina ľudí okolo M. Š. robí, rozprávali jej

viacerí, ako mu platia, ju samu ľudia upozorňovali,

ţe má odvahu, keď otvárala svoju prevádzku, či nevie, čo sa deje, ţe keď sa otvorí nejaká

prevádzka, tak tam hneď inú v podstate účtovať a chcú peniaze. S. je malé mesto, kaţdý

vedel, čo Š. so svojou skupinou robili, navštevovali podniky, chodili

do D., kde aj ľudia kvôli nim prestali chodiť. Ona sama bola prítomná na jednej diskotéke

v H., keď tam prišli, hodili slzný plyn a celá diskotéka bola zamorená a o týţdeň neskôr uţ

tam bola pri vstupných dverách nasadená jeho sluţba.

Aj keď peniaze za svoju prevádzku odovzdávala prevaţne P. H., ktorý chodil s P. Š.,

pri druhej splátke bol aj M. Š., na ktorom bolo vidieť, ţe vedel, o čo sa jedná.

Výpoveď tejto svedkyne potvrdili aj čašníci v predmetnej prevádzke I. F. a I. Š.

a napokon skutok v celom rozsahu priznal aj P. H., ktorý objasnil, ţe takto chodil pre peniaze

raz mesačne po dohode s M. Š., čo plne korešponduje s celkovým obsahom výpovede

poškodenej.

Ku skutku č. 7/ - poškodený O. P.:

Obţalovaných M. Š. a Z. U. v tomto bode presvedčivo usvedčuje poškodený O. P..

Pokiaľ ide o aktivity Z. U., poškodený vypovedal, ţe to bol práve on, ktorý ho ako prvý

telefonicky oslovil, ţe má nejaký problém, ţe sa potrebujú s ním stretnúť, na prvom stretnutí,

kedy mu v podstate povedali, ţe bude platiť za ochranu, bol okrem P. H. prítomný aj Z. K.

a Z. U. pred druhým stretnutím to bol práve Z. U., ktorý mu telefonoval s tým,

ţe „uţ to horí“, ţe je potrebné znova sa stretnúť, takţe posudzujúc subjektívnu stránku Z. U.

72

k zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s pouţitím

§ 138 písm. a/ Tr. zák. niet pochýb, ţe táto je z jeho strany v plnej miere naplnená.

Z jeho aktivít, ako ich opisoval O. P., niet najmenších pochybností, ţe sa začlenil

do skupiny ľudí okolo M. Š. s cieľom nútiť poškodeného platiť peniaze

pre nič iné, len preto, ţe podniká a v rámci nej dokonca vyvíjal konkrétnu činnosť

v komunikácii s poškodeným.

Nielen Z. U., ale aj M. Š. v tomto bode usvedčuje aj P. H.. Pokiaľ totiţ O. P.

vypovedal, ţe pri všetkých stretnutiach, pri ktorých bol upozorňovaný, ţe musí platiť, lebo

kazí ceny mäsa, resp. aj bez tohto dôvodu,

(tak to vyznelo z reprodukovaných komunikácií poškodeným), prítomné osoby sa odvolávali

na M. Š., túto časť skutkových okolností potvrdil hlavný aktér skutku P. H., ţe tak robil po

dohode s M. Š.. P. H. potvrdil aj to, ţe po odmietavom postoji O. P. on vec síce neriešil, ale

M. Š. ju riešil cez R., čo je M. D. s tým, ţe M. Š. ho poslal preto,

ţe je cigáň a P. je tieţ cigáň.

Vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom aj pri tomto skutku plne teda

zodpovedá skutočnému obsahu relevantných dôkazov, ktoré boli vo vzťahu k nemu

vykonané.

Ku skutku č. 8/ - poškodený P. L.:

Tento skutok bol v obţalobe podstatne širšie koncipovaný, kde súčasťou objektívnej

stránky skutkového znenia boli okrem verbálnych vyhráţok aj konkrétne fyzické útoky

na poškodeného, naviac mal byť vydieraný sumou 2 mil. Sk, ktorú mal aj prostredníctvom

kuriéra obţalovanému M. Š. odovzdať. Fyzické útoky voči poškodenému a vyplatenie sumy 2

mil. Sk M. Š. prvostupňový súd po obsiahlom doplňujúcom dokazovaní nemal za preukázané,

a preto podstatným spôsobom upravil znenie tohto skutku.

Odvolací súd dospel k zisteniu, ţe postup prvostupňového súdu bol správny a zákonný

a vina obţalovaných M. Š. a P. Š. v ustálenom rozsahu preukázaná.

Dokazuje ju výpoveď poškodeného P. L., ktorú od počiatku pokiaľ

ide o samotné vymáhanie „výpalného“, potvrdzovali Ing. V. T. a A. R., z ktorých obaja

73

vedeli, ţe poškodený P. L. je takto vydieraný. A. R. bol dokonca svedkom prvej návštevy zo

strany P. H. a P. Š. v areáli, v ktorom mala prevádzku firma poškodeného, ktorý po tomto

stretnutí ako úplne cudzí človek montujúci v tejto firme kamerový systém videl zmenu

v správaní poškodeného a keď sa ho po odchode týchto ľudí z areálu firmy pýtal, čo sa stalo,

povedal mu bledý a vystrašený, ţe pýtajú od neho peniaze.

Ing. V. T. je zase osoba pracovne v podstate nadriadená poškodenému, ktorý

mu ihneď telefonicky oznámil, ţe mal návštevu zo strany obţalovaných a ţe pýtajú od neho

peniaze.

Napokon spáchanie skutku do tejto miery priznal aj P. H., ktorý z jeho spáchania

usvedčil aj P. Š. a M. Š.. Keďţe výpovede poškodeného Ing. V. T., A. R. a P. H. v týchto

fázach skutku v plnej miere sú súhlasné je vina obţalovaných M. Š. a P. Š. na tomto skutku

bezpečne preukázaná.

Ku skutku č. 9/ - poškodený Ing. J. H.:

Vyhodnotenie dôkaznej situácie, vrátane právnych záverov o účasti obţalovaného M.

Š. na tomto skutku, je obsiahnuté na stranách 175 aţ 183 napadnutého rozsudku, ktoré

zodpovedá skutočnému obsahu zadováţených dôkazov.

Účasť M. Š. aj keď nepriamo plynie z výpovedí R. Z., P. H., Ing. J. H., JUDr. J. H. a

M. L.. Najpodstatnejšia z hľadiska subjektívnej stránky obţalovaného M. Š. je výpoveď P. H..

Ten v nadväznosti na výpovede vyššie uvedených svedkov a R. Z. objasňoval, ţe osoby, ktoré

chceli vypaľovať R. Z. boli nejakí ľudia, ktorým

dal M. Š. voľnú ruku nech si robia čo chcú, ale jemu budú odvádzať percentá. R. Z. zase

priamo vypovedal, ţe osoby, ktoré boli za ním vo veci vyberania poplatku za bufet, ktorý

prevádzkoval pri vodnej ploche zv. O. povedali mu, ţe konajú na príkaz M. Š..

Ak teda prvostupňový súd ustálil, ţe neveril obhajobe M. Š.,

ţe s týmto skutkom nič nemal, ani odvolací súd nemá dostatočný podklad pre učinenie iného

názoru. Treba totiţ všetky dôkazy posudzovať v celej ich kompletnosti, s ohľadom na celkové

74

a rešpektované postavenie M. Š. v danom regióne a prvá výpoveď hlavne P. H. zapadá do

celkovej tejto dôkaznej situácie.

Ku skutku č. 11/ - poškodený P. P.:

Tento skutok začala polícia dokumentovať na základe trestného oznámenia

poškodeného P. P., ktoré podal dňa 21. septembra 2006, a to v čase, keď mu nejaké osoby

mali uloţiť pokutu 1 000 000 Sk, pretoţe údajne mal zapáliť osobné vozidlo uţívané Ľ. Č., čo

podľa jeho výpovede nebola pravda. Za tejto situácie nevedel

čo ďalej, bál sa, peniaze nemal a ani nevedel, čo má robiť.

Pri tomto úkone súhlasil s odpočúvaním jeho mobilného telefónu, na základe ktorej

skutočnosti začala polícia odpočúvať jeho telefonáty, následne začala, na základe príkazov

vydaných sudcom pre prípravné konanie, odpočúvať aj mobilné telefóny obţalovaných, ktorá

tak monitorovala aktivity jednotlivých obţalovaných.

Odvolací súd je toho názoru, ţe práve obsah jednotlivých telefonátov, ako je tento

zadokumentovaný v trestnom spise a ako to sčasti oboznámil prvostupňový súd na strane

200 aţ 211 napadnutého rozsudku, preukazuje subjektívnu stránku obţalovaného Ľ. Č.

k pokusu obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 20, § 14 ods. 1 Tr. zák.

k § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., obţalovaných M. Š. k obzvlášť závaţnému zločinu

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., s pouţitím

§ 141 písm. a/ Tr. zák. a u obţalovaného M. M. k prečinu podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Zodpovedá skutočnosti, ţe obţalovaní Ľ. Č., M. Š. a M. M. sa obhajovali spôsobom,

ktorým naznačovali chýbajúcu subjektívnu stránku k týmto zločinom, telefonické hovory

však zjavne ich obhajobu vyvracajú.

V tomto ohľade prvostupňový súd na strane 212 aţ 217 rozviedol veľmi podrobne

právne úvahy, ktoré ho viedli k uznaniu viny obţalovaných z uvedených trestných činov,

najvyšší súd sa s týmto vyhodnotením v plnom rozsahu stotoţňuje, pretoţe zodpovedajú

preukázanému skutkovému základu u týchto obţalovaných. V podrobnostiach preto v ďalšom

odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku aj v tomto bode.

75

Ku skutku č. 12/ - poškodený M. Č.:

Napriek tej skutočnosti, ţe obţalovaný Z. U. spáchanie tohto skutku taktieţ popieral,

je jeho obhajoba dostatočne vyvrátená výpoveďami poškodeného M. Č., svedka B. T.

a svedkyne Ľ. K..

Poškodený M. Č. vypovedal hlavne o tom, ţe keď bol pri automatoch v úzkej uličke

ho udieral Z. K., Z. U. ho chcel udierať, ale tá ulička bola úzka, takţe sa len načahoval, ale

zrejme ho neudrel, opisoval aj jeho ďalšie, hlavne verbálne aktivity voči jeho osobe.

Svedok B. T. potvrdil, ţe videl, ako podnapitý Z. U. sa snaţil vytrhnúť z pódia

drevenú guľatinu a na M. Č. pritom slovne útočil, stále na neho vykrikoval, „proč si nás

potopil, zabijem Ťa“. Veľakrát sa aj rozbehol, dokríval k stolu,

kde sedel M. Č., ako by ho chcel udrieť, ale usporiadateľ mu v tom zabránil.

Búchal aj s pohárom o stôl, opakovane vykrikoval na M. Č. tie isté slová,

„proč si nás potopil, zabijem Ťa, ty hajzle“!

Svedkyňa Ľ. K. potvrdila, ţe keď sa snaţila pri automatoch odtiahnuť Z. K. od M. Č.,

Z. U. jej v tom aktívne bránil.

Tieto dôkazy teda zreteľne preukazujú vinu obţalovaného Z. U.,

ako ju správne ustálil špecializovaný trestný súd.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil

so skutkovými i právnymi závermi prvostupňového súdu vo vzťahu ku všetkým skutkom,

ktoré boli predmetom dokazovania.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel tieţ k záveru, ţe prvostupňový

špecializovaný trestný súd nepochybil pri rozhodovaní o trestoch pre obţalovaných J. F., J.

H., M. J., Z. U. a Bc. P. C., keď im v rámci príslušných trestných sadzieb uloţil

nepodmienečné tresty odňatia slobody v rôznych výmerách, diferencovaných vzhľadom

76

k príslušným trestným sadzbám u toho ktorého trestného činu, z ktorého boli uznaní za

vinných, ako aj vzhľadom na ich mieru účasti na jednotlivých skutkoch a celkovú závaţnosť

ich konania v prospech zločineckej skupiny.

Tresty odňatia slobody uloţené týmto obţalovaným vo výmerách uvedených

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku odvolací súd povaţuje za správne, zákonné

a spravodlivé, primerané k osobám jednotlivých páchateľov, ako aj k ich doterajšiemu

spôsobu ţivota a moţnostiam ich prevýchovy a nápravy. Primerané sú aj k závaţnosti

spáchaných trestných činov z hľadiska spôsobu ich spáchania, ako aj spôsobených následkov.

Najvyšší súd nezistil teda ţiadny zákonný dôvod pre zmenu týchto trestov u menovaných

obţalovaných. V tomto smere si teda u týchto obţalovaných neosvojil ich odvolacie

námietky, pokiaľ sa alternatívne domáhali uloţenia miernejších trestov odňatia slobody.

Inú situáciu však vzhliadol u obţalovaných M. Š., P. Š., M. M. a Ľ. Č..

Pokiaľ ide o obţalovaných M. Š. a P. Š., u týchto prvostupňový súd ukladal tresty za

pouţitia asperačnej zásady zakotvenej v § 41 ods. 2 Tr. zák., pretoţe títo sa dopustili trestných

činov, za ktoré zákonodarca stanovil trest odňatia slobody 20 aţ 25 rokov alebo doţivotie.

Pri pouţití pravidla pri ukladaní trestu uvedeného v

mal prvostupňový súd za to, ţe jedinou alternatívou pri ukladaní trestu v takejto sadzbe

je trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov odňatia slobody.

Odvolací súd sa však s takýmto názorom nestotoţnil majúc za to, ţe spodná hranica

takto určenej trestnej sadzby je 23 rokov a 4 mesiace odňatia slobody.

Súčasne dospel k záveru, ţe celú trestnú činnosť oboch obţalovaných a jej závaţnosť

z hľadiska primeranosti trestu vystihuje trest odňatia slobody v rámci takejto trestnej sadzby,

t.j. sadzby v rozpätí od 23 rokov a 4 mesiace do 25 rokov trestu odňatia slobody.

Aj v rámci takto ustálenej trestnej sadzby však musel diferencovať a vziať do úvahy,

ţe M. Š. sa dopustil viacerých a závaţnejších skutkov neţ P. Š..

77

Napokon po zváţení všetkých okolností dospel k záveru, ţe u obţalovaného M. Š. je

primeraný trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov trestu odňatia slobody a u P. Š. vo

výmere 23 rokov a 4 mesiace takéhoto trestu.

Nezistil však dôvod pre upustenie ukladania trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., t.j.

ukladanie trestu podľa tohto ustanovenia povaţoval za nevyhnutné a zákonné.

Z týchto dôvodov na základe ich odvolaní podľa ,

zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste ohľadne oboch týchto obţalovaných

a na základe za pouţitia tých istých ustanovení ako prvostupňový súd

im uloţil zhora uvedené tresty odňatia slobody majúc za to, ţe tieto lepšie vyjadrujú povahu

a závaţnosť nimi spáchanej trestnej činnosti.

U obţalovaných M. M. a Ľ. Č. prvostupňový súd uloţil tresty odňatia slobody za

pouţitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Najvyšší súd

po splnení svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, ţe u týchto obţalovaných pouţitie

asperačnej zásady je neprimerane prísne a vzhľadom na mieru ich účasti

na predmetnej trestnej činnosti, ako aj k ich osobám a doterajšiemu spôsobu ţivota, treba

uloţené tresty odňatia slobody týmto obţalovaným povaţovať za nespravodlivé a vysokou

mierou prevyšujúce trestnoprávny postih, v porovnaní s páchateľmi ďalších (a to aj viacerých)

trestných činov v predmetnej veci.

Obţalovanému M. M. bol za dva skutky pod bodmi 1/ a 11/, teda

za zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296. Tr. zák.

a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uloţený podľa § 296 s pouţitím § 41

ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, so zaradením pre výkon trestu

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia.

Tento obţalovaný bol v minulosti dvakrát odsúdený na podmienečné tresty odňatia slobody

pre menej závaţné trestné činy inej povahy, ako je tomu v predmetnej veci.

Jeho účasť na trestnej činnosti v tejto veci sa obmedzila len na účasť na skutku pod bodom

11/ (prečin podvodu voči poškodenému P.) a na skutku pod bodom 1/ účasť

v zločineckej skupine, práve cez tento skutok pod bodom 11/, pretoţe ţiadna iná činnosť

tohto obţalovaného v prospech tejto skupiny sa vykonaným dokazovaním nepreukázala.

78

Za tejto situácie uloţený trest odňatia slobody tomuto obţalovanému vo výmere desať

rokov, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby upravenej v zmysle asperačnej zásady

(§ 41 ods. 2 Tr. zák.) povaţuje odvolací súd za neprimerane prísny a nezodpovedajúci

všetkým zásadám a kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska výmery trestu.

Rovnako za neprimerane prísny a neadekvátny povaţuje odvolací súd aj trest odňatia

slobody vo výmer 18 a pol roka obţalovanému Ľ. Č.. Tento súhrnný a úhrnný trest bol tomuto

obţalovanému podľa § 189 ods. 3 s pouţitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41

ods. 2 Tr. zák. uloţený pre účasť na jedinom skutku pod bodom 11/, právne posúdenom

ako pokus obzvlášť závaţného zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 ods. 1, § 14

ods. 1 § 189 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Pritom súhrnný trest sa u tohto obţalovaného ukladal

vo vzťahu k predchádzajúcemu jeho odsúdeniu pre prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol obţalovanému právoplatne uloţený trest

odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

v trvaní osemnásť mesiacov. Aj keď v danom prípade boli splnené všetky zákonné

podmienky pre uloţenie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd,

vzhľadom na mieru účasti obţalovaného Č., ako aj závaţnosť jeho konania, dospel

k záveru, ţe pouţitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. by u tohto obţalovaného

viedlo k neprimerane prísnemu trestnému postihu. Prvostupňový súd práve cez vyššie

citované ustanovenie uloţil obţalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 a pol roka, teda

síce na samej dolnej, moţnej prípustnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, ale takto uloţený

trest nemoţno povaţovať vo vzťahu k tomuto obţalovanému, ani v porovnaní s trestami

výmerami trestov odňatia slobody uloţenými ďalším spoluobţalovaným v predmetnej trestnej

veci, za spravodlivý a zákonný.

Z ustanovenia vyplýva, ţe medzinárodné zmluvy

o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, majú

prednosť pred zákonom v prípadoch, keď zabezpečujú väčší rozsah ľudských práv a slobôd.

Niet pochybností, ţe Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

vo svojom čl. 6 ods. 1 v znení protokolu č. 11 aj s prihliadnutím na nadväzujúcu judikatúru

ESĽP zabezpečuje väčší rozsah práva obvineného na spravodlivé prejednanie jeho trestnej

veci vrátane práva na spravodlivý trest, ako je tomu v trestnom zákonodarstve Slovenskej

republiky.

79

Podľa judikatúry ESĽP sú spravodlivosť konania a spravodlivosť trestu vţdy

preskúmateľné. Testom spravodlivosti pri ukladaní trestu je jeho proporcionalita vo vzťahu

k závaţnosti činu, a to po zohľadnení takých kritérií, ako sú spôsob spáchania a činu jeho

následok, miera a forma zavinenia, pohnútka, priťaţujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

osoba páchateľa, jeho pomery a moţnosti nápravy.

Pri rozhodovaní o treste, teda v zmysle vyššie uvedeného, treba brať do úvahy jednak

individualitu páchateľa, jednak okolnosti spáchaného trestného činu.

() kladie

dôraz na individualizáciu prístupu pri riešení trestných vecí na základe moţnosti vyuţitia

alternatívnych trestov tak, aby sa zaistila pozitívna motivácia páchateľa. Pri uplatnení

asperačnej zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zák., však takáto individualizácia je sporná,

pretoţe v tomto ustanovení je uvedený presný popis výpočtu trestu, ktorý postup neumoţňuje

zohľadniť materiálnu stránku trestného činu a jeho individuálne zvláštnosti.

Aj v teraz posudzovaných prípadoch vo vzťahu k obţalovanému M. M. a Ľ. Č., by

uplatnenie asperačnej zásady nebralo ohľad na individualizáciu páchateľa a okolnosti

spáchaného trestného činu, čo by bolo v rozpore s čl. 6 Dohovrou.

Pri aplikácii asperačnej zásady u obţalovaného M. M., by bol súd povinný

za skutok v bode 11/ a skutok v č. 1/ (ktorý spáchal len tým, ţe skutkom č. 11/ bol činný

pre zločineckú skupinu) uloţiť mu trest odňatia slobody v sadzbe od 9 rokov a 2 mesiace

do 13 rokov a 4 mesiace, u Ľ. Č. za skutok č. 11/ pri ukladaní súhrnného trestu

k predchádzajúcemu podmienečnému trestu odňatia slobody v sadzbe od 18 rokov

a 4 mesiace do 25 rokov, ktorý postup by v prípade ukladania trestov v uvedených rozpätiach

bez moţnosti individuálneho posúdenia bol neprimeraný a tým i nespravodlivý.

Z týchto dôvodov odvolací súd u týchto dvoch obţalovaných zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a pri ukladaní nových trestov upustil od pouţitia asperačnej

zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. a uloţil im tresty odňatia slobody v rámci zákonom

stanovených trestných sadzieb bez ich navyšovania podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.,

a to u obţalovaného M. M. vo výmere 5 (päť) rokov a u obţalovaného Ľ. Č. vo výmere 10

80

(desať) rokov. Ide síce o tresty uloţené na samých dolných hraniciach príslušných trestných

sadzieb, ktoré však v pomere k miere účasti týchto obţalovaných

na celkovej predmetnej trestnej činnosti nemoţno povaţovať za mierne, naopak podľa názoru

odvolacieho súdu plne vystihujú závaţnosť nimi spáchaných trestných činov a sú primerané

aj k osobám oboch obţalovaných a moţnostiam ich prevýchovy a nápravy.

Odvolací súd je toho názoru, ţe vzhľadom k uvedenému, ustanovenie čl. 6 Dohovoru

takýto postup v plnej miere nielenţe umoţňuje, ale priamo zabezpečuje dosiahnutie

spravodlivého trestu pre toho-ktorého obţalovaného za konkrétnu trestnú činnosť.

Odvolací súd za správny povaţuje aj výrok o náhrade škody.

Obţalovaný M. Š. v podanom odvolaní povaţuje za nezákonný výrok o náhrade škody

v prospech poškodeného Ing. K. K. s tým, ţe ním nebol jeho nárok riadne uplatnený, pretoţe

na záver výsluchu v prípravnom konaní neuviedol, ţe si takých nárok uplatňuje, ale uviedol,

„ţe si takýto nárok bude uplatňovať vo výške 40 000 Sk“.

V takejto protokolácii skutočnej vôle poškodeného pri jeho výsluchu odvolací súd

nevzhliada ţiadnu vadu.

Námietka v odvolaní v tomto ohľade prehliadla podstatný fakt a to, ţe predseda senátu

po otvorení hlavného pojednávania, konaného dňa 11. novembra 2008, v súlade

s ustanovením vyjadrenie poškodeného Ing. K. K. prečítal, a tým

okamihom bol jeho nárok v konaní pred súdom riadne a včas uplatnený, v čom treba chápať

aj zmysel tohto zákonného ustanovenia.

K odvolaniu prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky:

Oslobodenie obţalovaných M. Š. a J. F. spod spáchania skutku v bode 7/ obţaloby

prokurátora z 13. júna 2008, ktorého sa mali dopustiť voči poškodenému J. Č., povaţuje

odvolací súd za dôvodné.

81

Prvostupňový súd na str. 130 aţ 137 podrobne vycitoval vykonané dôkazy, ktoré

ohľadne tohto skutku vykonal, rozviedol svoje právne úvahy, ktoré

ho k takémuto rozhodnutiu viedli. Vyplýva z nich, ţe po tom, čo J. Č. na hlavnom

pojednávaní zmenil svoju výpoveď výrazným spôsobom v prospech obţalovaných, súd

prvého stupňa nepovaţoval jeho výpoveď z prípravného konania za dostatočnú preto,

aby mohol rozhodnúť o vine obţalovaných, najmä keď ostané dôkazy mierne svedčia

v prospech obţalovaných.

Zodpovedná pritom skutočnosti, ţe J. Č. vypovedal veľmi rozdielne.

Kým v prípravnom konaní obţalovaných usvedčoval v tom význame, ţe vozidlá si od neho

postupne odoberali a za tieto mu nebolo zaplatené, aj keď sa toho u M. Š. domáhal a tento mu

to aj sľuboval a aţ na koniec povedal, ţe platiť nebude, na hlavnom pojednávaní zmenil túto

výpoveď tak, ţe sa mu nikto nevyhráţal, všetko mu bolo zaplatené

a nikto mu nič nedlţí.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu komplexná dôkazná situácia, ako sa vyvinula

na hlavnom pojednávaní po vypočutí obţalovaných M. Š., F. A., J. F., Z. K. a svedkov R. V.

a P. M., nenasvedčuje verzii o vydieraní poškodeného J. Č., skôr nasvedčuje jeho zneuţitiu

obţalovanými iným spôsobom.

Treba zo strany odvolacieho súdu doplniť, ţe ani výpoveď J. Č. z prípravného konania

(relevantná je jedine jeho výpoveď z 8. februára 2008 na č.l. 1104 a nasl.) neobsahuje ţiadne

také skutočnosti, z ktorých by sa dalo zistiť, aké násilie, hrozba násilím alebo inej ťaţkej ujmy

boli na neho a kým vyvinuté, aby tento stav spojený s preberaním a nesplácaním vozidiel

znášal.

Poškodený J. Č. v tejto výpovedi objasňoval, ako sám M. Š. poţiadal o pôţičku, ako

sám súhlasil s jeho podmienkami a peniaze v sume 400 000 Sk

aj prevzal.

Popisoval, ako mu po čase M. Š. telefonoval, ţe by potreboval jedno vozidlo z jeho

autopoţičovne s tým, ţe za jeho prenájom zaplatí alebo odráta z jeho dlhu. Vozidlo si prevzal

Z. K., on aj spísal zmluvu s firmou D., s.r.o., ktorej

bol majiteľom M. Š., ktorý však podpis zmluvy odkladal, aţ ju vôbec nepodpísal.

82

Ďalej, asi o dva týţdne prišiel k nemu J. F., ţe M. mu odkazuje, aby mu poslal ešte

jedno vozidlo. Nikto sa mu v tej dobe ešte nevyhráţal, bral to tak, ţe si za poţičané vozidlá

odráta časť zo svojho dlhu, ktorý mal u M. Š.. F. vozidlo vydal, v tomto prípade zmluvu ani

nespísal. Po poţičaní týchto dvoch vozidiel išiel za M. Š., ţe to takto ďalej nejde, ţe on musí

platiť leasingové splátky, na čo mu na druhý deň dal 50 000 Sk, čo pokrylo náklady za obidve

vozidlá.

Vo februári 2005 keď mal M. vrátiť dlh, išiel za ním, ţe ako to bude s odrátaním dlhu,

nakoľko za poţičané vozidlá dlhú dobu neplatil, ten mu však povedal, ţe nič odrátavať

nebude a ţe chce vrátiť celý dlh. Vtedy mal z neho strach nie preto, ţe by sa mu on konkrétne

alebo jeho ľudia vyhráţali, ale preto, ţe z M. mali strach všetci v okolí S., lebo

mal svoju skupinu ľudí, ktorá vydierala podnikateľov.

V máji 2005 kúpil na leasing vozidlo Seat Leon, nevyhovovalo mu, chcel ho predať,

ponúkol ho M., ktoré ho zobral a aj mu riadne vyplatil peniaze. Toto vozidlo nadobudol

legálne.

V auguste 2005 prišiel do firmy R. J. s tým, ţe M. súrne potrebuje auto, tak mu poţičal

Seat Altea, červenej farby. Na druhý deň išiel na M., ţe čo to má znamenať, povedal mu, ţe si

to vozidlo nechá, aby sa prepísal leasing na jeho firmu D., s.r.o., s tým, ţe mu dá odstupné

100 000 Sk a 200 000 Sk mu odráta z dlhu, auto sa prepísalo, lenţe ţiadnych 100 000 Sk mu

nevyplatil a ani neodrátal z dlhu 200 000 Sk.

Potom v septembri 2005 zase prišiel Z. K. spolu s J. F.,

ţe potrebujú vozidlo, keďţe z celej M. skupiny mal strach, vydal im vozidlo Seat Ibiza,

červenej farby. Snaţil sa dovolať M., ten sa mu však zatajoval.

Potom vo februári 2006 sa stretol s M., slušne sa ho pýtal, ako to bude ďalej,

kto mu nahradí spôsobené škody, stručne mu odpovedal, ţe všetko sa vybaví, teraz ale nemá

čas, ponáhľa a odvtedy uţ u neho z jeho skupiny nebol.

83

Potom na záver výsluchu J. Č. vypovedal o tom, ako po vzatí M. Š. mal opakovane

telefonáty, v ktorých bol upozorňovaný, aby nevypovedal proti nemu, lebo to pocíti. Myslí si

podľa hlasu a reči, ţe to bol F. A..

Z tejto výpovede, ktorú uţ nie je moţné dopĺňať, pretoţe J. Č. ju na hlavnom

pojednávaní poprel, teda vyplýva, ţe mal strach zo skupiny M. Š., pre jeho povesť a nie preto,

ţe by sa mu niekto vyhráţal násilím alebo inou ťaţkou ujmou.

Ním takto opisované správanie dotknutých obţalovaných nepokrýva všetky znaky trestného

činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005.

Podľa tejto výpovede J. Č. tento mohol byť podvádzaný, resp. zneuţívaný avšak podľa

názoru odvolacieho súdu, takáto výpoveď svojim celkovým obsahom nekorešponduje

s potrebnými znakmi skutkovej podstaty ţalovaného trestného činu.

Pokiaľ právna veta uvedená v obţalobe z 13. júna 2008 k tomuto skutku obsahuje,

ţe obţalovaní „iného hrozbou násilím nútili, aby niečo konal“, ani táto nekorešponduje

so skutočným obsahom výpovede J. Č. z 8. februára 2008.

Z týchto dôvodov povaţuje najvyšší súd aj túto oslobodzujúcu časť napadnutého

rozsudku za správnu a zákonnú.

Pri nezmenenom rozsahu viny u obţalovaného J. F. potom najvyšší súd povaţuje za

zákonný aj výrok o treste odňatia slobody, ktorý mu bol uloţený v napadnutom rozsudku.

Trest, ktorý mu vo výmere desať rokov a dva mesiace odňatia slobody uloţil

prvostupňový súd sa pohybuje v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, určenej

prvostupňovým súdom za okolnosti a podmienok uvedených v napadnutom rozsudku,

zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Vystihuje aj skutočnú mieru účasti J. F.

na posudzovanej trestnej činnosti, a preto odvolací súd nezistil zákonné dôvody, pre prípadný

výrok, ţe takto uloţený trest je neprimerane mierny.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval iba dôvodné odvolania

obţalovaných M. Š., P. Š., M. M. a Ľ. Č., čo do výrokov o treste. Za nedôvodné povaţoval

odvolania J. F., J. H., M. J., Z. U., Bc. P. C., ako aj prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry

84

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Preto o ich odvolaniach rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 11. februára 2011

JUDr. Pavol T o m a n , v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Marián Jarábek

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová