Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)de6/394075.b33489.pdf
PDF · 541.86 KB
No categories available
1To/23/2010
N a j v y š š í s ú d 1 To 23/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka
na verejnom zasadnutí konanom v dňoch 9. aţ 11. februára 2011 v trestnej veci obţalovaného
M. Š. a spol., pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §
296 Tr. zák. a iné, o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj obţalovaných M. Š., P. Š., J. F., J. H., M. J., Z. U.,
M. M., Ľ. Č., mjr. Bc. P. C. a Ing. Mgr. M. C., ktoré podali proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK 2 T 16/2008, zo dňa 23. júna 2010, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok sa zrušuje
vo výrokoch o uloţených trestoch a spôsobe ich výkonu u obţalovaných M. Š., P. Š., M. M.
a Ľ. Č..
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní:
2
M. Š., nar. X. v M., bytom S., H., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody v Bratislave,
P. Š., nar. X. v T., bytom T., G., t.č. v mieste bydliska,
M. M., nar. X. v M., bytom S., Š., t.č. v mieste bydliska,
Ľ. Č., nar. X. v B., bytom J., okr. S., prechodne bytom B., okr. S., t.č. v mieste
bydliska
o d s u dz u j ú :
Obžalovaný M. Š. podľa 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2
Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný P. Š. podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36
písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu súd ukladá aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks
obušok biely „FEDERAL“, 1 ks šedý skladací noţík zn. Magnum Kalašnikov
a 1 ks čierna dýka zn. SR v čiernom plátennom puzdre.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
3
Obžalovaný M. M. podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/, l/, n/
Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný Ľ. Č. podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/
Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák., s pouţitím § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa súčasne zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Senica, sp. zn. 1 T 232/05-73, zo dňa 15. apríla 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 6 To 51/2008, zo dňa 6. novembra 2008, ktorým mu bol podľa § 171 ods. 1
Tr. zák., uloţený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
6. novembra 2008 a vyhlásený bol dňa 15. apríla 2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu
1 (jeden) rok.
II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obţalovaným M. Š. a J. F., ako aj odvolania
obţalovaných J. F., J. H., M. J., Z. U., mjr. Bc. P. C. a odvolateľky Ing. Mgr. M. C.
sa zamietajú.
O d ô v o d n e n i e
4
Špecializovaný trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní konanom dňa
23. júna 2010, pod sp. zn. PK 2 T 16/2008, vyniesol rozsudok, ktorým uznal obţalovaných M.
Š., Z. K., P. H., F. A., P. Š., R. Z., J. F., J. H., M. J., R. C., Z. U., M. C., M. M., Ľ. Č. a mjr.
Bc. P. C. za vinných, a to v jednotlivých bodoch rozsudku nasledovne:
v bode č. 1/
obţalovaní M. Š., Z. K., P. H., F. A., P. Š., R. Z., J. F., Z. U., M. M.
zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.
J. H., M. J., R. C.,
z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005
mjr. Bc. P. C.
z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. júna 2002,
na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom období najneskôr v roku 2001, v meste S., okres S. M. Š.
zosnoval a s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval
zločineckú skupinu, neskôr nazývanú „Š.“, ktorá na území Trnavského a Bratislavského kraja
koordinovane pôsobila aţ do 29. septembra 2007 s cieľom páchania zločinov tak, aby tým
získali priamo alebo nepriamo finančný a majetkový prospech najmä spôsobom vydierania,
zastrašovaním, podvodmi a vyhráţkami, pričom druh a rozsah činnosti, plánovanie síl
a prostriedkov určoval výhradne M. Š., ktorý pod svojou neustálou kontrolou jednotlivými
úlohami poveroval priamych podriadených členov zločineckej skupiny, tzv. pravé ruky,
ktorými boli v priebehu existencie skupiny Z. K., M. Č., F. A., P. H., blízkym organizačným
pracovníkom bol člen zločineckej skupiny J. F. a títo ďalej v zmysle príkazov M. Š. riadili
zverené úlohy a jednotlivé akcie, ako aj členov zločineckej skupiny a osôb činných pre
zločineckú skupinu, pričom členmi zločineckej skupiny boli:
5
M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, v celom období najneskôr
od roku 2001 aţ do 29. septembra 2007, pričom spáchal skutky pod číslom 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/,
9/ a 11/,
Z. K. najneskôr od roku 2001 do apríla aţ mája roku 2003, potom
od presne nezisteného obdobia roku 2004 do roku 2005, ktorý najskôr robil rozpisovanie
sluţieb biletárov a vyhadzovačov na diskotékach, potom bol v tzv. výjazdovej skupine,
neskôr bol veliteľom tzv. výjazdových skupín, vymáhal pohľadávky, bol v pozícii pravej ruky
M. Š., bol poverený M. Š. riadiť násilnú činnosť tzv. rozbíjačov a vyberaním nelegálnych
poplatkov od podnikateľov za tzv. ochranu,
P. H. najneskôr od januára roku 2005 do 29. septembra 2007
bol v tzv. výjazdovej skupine spolu s členom zločineckej skupiny P. Š.,
bol pravou rukou M. Š. a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/,
F. A. najneskôr od roku 2003 do 29. septembra 2007 bol pravou rukou M. Š.,
vystupoval v zločineckej skupine v mene M. Š., informoval M. Š. o zatknutí P. H. a M. M.
s tým, ţe uviedol „zebrali našich“ a následne sa vyhráţal R. Z., aby nevypovedal proti M. Š.
a ţe on to ide riešiť s obhajcom, mal na starosti tzv. vydieračky,
P. Š. najneskôr od mesiaca august roku 2005 do presne nezisteného obdobia najneskôr
do 29. septembra 2007 bol členom tzv. výjazdovej skupiny s pravou rukou a členom
zločineckej skupiny P. H. a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/ a 8/,
J. F. od presne nezisteného obdobia najneskôr od roku 2001 do 29. septembra 2007
pomáhal M. Š. zabezpečovať organizáciu zločineckej skupiny tým,
ţe rozpisoval sluţby tzv. biletárov – vyhadzovačov a výjazdových skupín, zvolával členov
skupiny na porady, robil osobného šoféra M. Š. a jeho rodine a spáchal ako člen zločineckej
skupiny skutok pod číslom 3/,
J. H. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005
bol tzv. biletárom – vyhadzovačom na diskotékach, bol členom tzv. výjazdovej skupiny
a tzv. rozbíjač a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutok č. 5/,
6
R. C. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr
do roku 2005 bol tzv. biletárom – vyhadzovačom, rozbíjačom a šoférom a ako člen
zločineckej skupiny spáchal skutok č. 3/ a 5/,
pričom činnými pre zločineckú skupinu boli:
- Z. K. v čase spáchania skutkov č. 6/, 7/ a 12/
- R. Z. v čase spáchania skutkov č. 9/ a 11/
- M. J. v presne nezistenom období najneskôr od roku 2001 najneskôr do roku 2005 robil
šoféra a spáchal skutok č. 5/,
- Z. U. v presne nezistenom období v rozmedzí od roku 2004 do 29. septembra 2007
robil biletára – vyhadzovača a usporiadateľa na diskotékach a v čase spáchania skutku č. 7/
a 12/
- M. M. v čase spáchania skutku č. 11/,
pričom mjr. Bc. P. C. v priebehu roku 2002 poskytoval podporu zločineckej skupine
tým, ţe ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky,
v tom čase zaradený na OO PZ J., poskytoval M. Š. informácie z policajného prostredia ako aj
o pripravovaných a vykonávaných akciách v sluţobnom obvode OR PZ Senica,
a zároveň M. Š. vykonával povinné organizačné porady s členmi zločineckej skupiny
a osobami činnými pre zločineckú skupinu, na ktorých sa plánovali a vyhodnocovali
jednotlivé akcie zločineckej skupiny, ďalej sa vykonávala povinná fyzická príprava, M. Š.
stanovil systém rozdeľovania finančného zisku v zločineckej skupine, zabezpečoval
ubytovanie niektorých členov zločineckej skupiny, stanovoval sankcie pri porušení jeho
príkazov a nariadení a pri svojvoľnom opustení zločineckej skupiny a zločinecká skupina
disponovala zbraňami ako sú baseballové palice a obušky, a motorovými vozidlami.
v bode č. 2/
obţalovaný mjr. Bc. P. C.
z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. účinného do 30. júna 2002
na tom skutkovom základe, že
7
mjr. Bc. P. C. v priebehu roku 2002 ako príslušník Policajného zboru SR, v tom čase
zaradený na Obvodnom oddelení PZ J., viackrát ako verejný činiteľ prekročil svoju právomoc
v tom zmysle, ţe poskytoval zločineckej skupine M. Š. dôleţité informácie o pripravovaných
a vykonávaných policajných akciách, zameraných na zaistenie páchateľov dopúšťajúcich sa
trestnej činnosti pod vedením M. Š. a to v sluţobnom obvode Okresného riaditeľstva PZ S.,
pričom dňa 22. mája 2002 informoval M. Š. a Z. K. o tom,
aby Š. ľudia nešli do obce S., ktorí mali vydierať podnikateľa T. O., nakoľko je na nich
pripravená policajná akcia zameraná na ich zadrţanie, čo však aj napriek upozorneniu M. Š.
a Z. K. nerešpektovali a následne boli zadrţaní Pohotovostným policajným útvarom
Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a/, f/ zákona
č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru SR, Slovenskej informačnej
sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení účinnom do 30.
júna 2002,
v bode č. 3/
obţalovaní M. Š., R. C. a J. F.
z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005
na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň v mesiaci december v roku 2003 M. Š.,
ako vodca zločineckej skupiny, po tom čo zistil, ţe Ing. K. K. má ako podnikateľ neuhradenú
pohľadávku vo výške 800 000 Sk (26 555,14 eur), poveril M. Č.
v S., aby spoločne s R. C. vo večerných hodinách poškodili na výstrahu osobné motorové
vozidlo zn. Renault 21 Ing. K. K., ktoré mal odstavené pred svojím rodinným domom v S.
v Z. Z., pričom R. C. bol M. Š. určený ako vodič a M. Č. medzi tým porozbíjal predné sklá na
vozidle, následne na to mal Ing. K. K. výhraţný telefonát z bratislavského telefónneho čísla
od doposiaľ presne neustálenej osoby, ktorý sa týkal jeho neuhradenej pohľadávky, na
základe čoho vyhľadal M. Š. so ţiadosťou o pomoc, ktorý mu za finančnú odmenu prisľúbil,
ţe mu v jeho probléme pomôţe, pričom si s ním dohodol stretnutie v Českej republike
v meste H. v reštaurácii „P.“, kde ho priviezol M. Č. aj spoločne s J. F. a tu mu M. Š.
vysvetlil, ţe celú záleţitosť ohľadom pohľadávky rieši silná „bratislavská skupina“, pričom
8
stačí, ak vyplatí sumu
vo výške 400 000 Sk (13 277,57 eur) a problém bude vyriešený, preto nasledujúci deň
po predchádzajúcom dohovore, pred obcou V., odovzdal Ing. K. K. v papierovej obálke
s logom T.M. Č. a J. F. finančnú čiastku vo výške 400 000 Sk (13 277,57 eur), ktorú potom
M. Č. odovzdal M. Š. v mieste jeho trvalého bydliska, za čo M. Š. R. C. a J. F. vyplatil
finančnú odmenu a M. Č. odmenu vo výške
20 000 Sk (663,88 eur) odmietol, lebo sa mu zdala nízka,
v bode č. 4/
obţalovaný M. Š.
z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005
na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň v lete roku 2004 M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, prikázal
R. J., aby ten poveril M. Č., aby Z. J., nar. X., zatelefonoval výhraţný telefonát, čo M. Č. aj
urobil z verejnej telefónnej búdky z obce L. v okrese K. a v telefonáte sa M. Č. vyhráţal Z. J.
likvidáciou jeho osoby, ako aj jeho dcéry, pokiaľ aj naďalej bude ţiadať vyplatenie dlhu R.
M., nar. X., čím vzbudil u Z. J. dôvodnú obavu o ţivot a zdravie seba, ako aj svojej rodiny,
a preto Z. J. zo strachu zastavil exekučné konanie a svoju pohľadávku uţ ďalej nevymáhal,
v bode č. 5/
obţalovaní M. Š., J. H., R. C. a M. J.
z trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235b ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005
na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň v mesiaci júl v roku 2004 prišiel do firmy R.M. K., okres K. R.
J., ktorý predloţil R. M., nar. X., plnú moc na vymáhanie oprávnenej pohľadávky Z. J., nar.
X., a to prostredníctvom firmy S. so sídlom H., S., pričom ako členovi zločineckej skupiny
mu na vymoţenie tejto pohľadávky boli vedúcim zločineckej skupiny M. Š. poskytnutí ďalší
členovia zločineckej skupiny, a to M. Č., J. H.
9
a R. C., ktorý bol vo funkcii vodiča a M. J., ktorý bol pre zločineckú skupinu činný, a títo
svojou prítomnosťou, najmä psychickým nátlakom, zastrašovali R. M., ako aj jeho rodinných
príslušníkov, a to takým spôsobom, ţe po prenajatí obecného pozemku, na ktorom stála
nehnuteľnosť rodinného domu rodiny M. a hospodárske budovy, ktoré slúţia na
podnikateľskú činnosť R. M. na tomto pozemku stanovali asi týţdeň a počas tejto doby na
príkaz M. Š. sprostredkovaný R. J., aby vymohli pohľadávku od R. M., vyvíjali na neho
psychický nátlak takého charakteru, ţe menovaní sa počas svojho pobytu správali aţ do
neskorých nočných hodín hlučne, vulgárne, vykonávali veľkú potrebu na prístupových
chodníkoch k domu, v záhrade poškodzovali fóliovník, ničili úrodu, vypúšťali pitnú vodu,
vypínali elektrinu, kontrolovali občianske preukazy rodinným príslušníkom R. M., pričom
sa mu aj R. J. vyhráţal, ţe ak nezaplatí, budú v tomto konaní pokračovať,
a to aţ do dňa 23. júla 2004, kedy R. M. vyplatil R. J. časť pohľadávky vo výške 115 000 Sk
(3 817,30 eur), a na vyplatení zvyšku pohľadávky
sa dohodol R. M. s R. J. do konca mesiaca september 2004, pričom začiatkom mesiaca
september 2004 opätovne prišli, pričom R. J. sa mu vyhráţal, ţe tentokrát to bude ešte horšie
a tak znovu stanovali asi tri dni na tom istom pozemku a správali sa rovnakým spôsobom za
účelom vymáhania zvyšku pohľadávky od R. M., a preto im R. M. dňa 6. septembra 2004
vyplatil poţadovanú sumu vo výške 376 000 Sk (12 480,91 eur), ktorú prevzal R. J. a túto
následne odovzdal po predchádzajúcej vzájomnej dohode M. Š., ktorý z takto vymoţenej
sumy peňazí si presne nezistenú sumu peňazí ponechal a časť ponechal R. J., ako odmenu pre
neho a R. J. potom zo svojej časti vyplatil odmenu M. Č., M. J., J. H. a R. C.,
v bode č. 6/
obţalovaní M. Š., P. H. a P. Š.
z obzvlášť závaţného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/, ods. 5
písm. c/ Tr. zák. s pouţitím § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák.
obţalovaný Z. K.
z obzvlášť závaţného trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005
na tom skutkovom základe, že
10
v presne nezistený deň koncom mesiaca január 2005 prišiel do podniku F.F. v S. M. Š.
spoločne s P. H., ako aj s ďalšími doposiaľ neustálenými osobami, za majiteľkou S. H., nar.
X.X., pričom M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, oznámil majiteľke podniku, ţe mu bude
pravidelne odvádzať z trţby finančnú hotovosť vo výške 5 000 Sk (165,97 eur)
za tzv. ochranu a P. H. uviedol, ţe to môţe byť pre ňu aj horšie, s čím však S. H. nesúhlasila,
a preto v mesiaci august 2005 ju opätovne so súhlasom M. Š. navštívili P. H., Z. K. spoločne
s P. Š., ktorí sa jej začali vyhráţať, ţe v prípade neplatenia, môţu prísť do jej podniku
„maďari alebo bratislaváci“, ktorí budú robiť výtrţnosti, môţu podpáliť podnik, a preto S. H.,
zo strachu, pravidelne mesačne aţ do mesiaca september 2006 vyplácala sumu vo výške
2 000 Sk (66,39 eur) priamo do rúk P. H., ktorý chodil túto sumu vyberať spoločne s P. Š.,
pričom túto sumu si delili s vedomím M. Š. P. H. a P. Š. na polovicu,
v bode č. 7/
obţalovaní M. Š. a P. H.
z obzvlášť závaţného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/, ods. 5
písm. c/ Tr. zák. s pouţitím § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák.
obţalovaný Z. U.
zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s pouţitím § 138
písm. a/ Tr. zák.
obţalovaný Z. K.
o zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom období v priebehu mesiacov február aţ apríl 2006 zločinecká
skupina na príkaz M. Š. nútila poškodeného O. P., nar. X.X.,
aby za to, ţe kazí ceny mäsa v Seredskom a Trnavskom regióne zároveň platil
aj za poskytovanie tzv. ochrany, pričom na prvom stretnutí s poškodeným O. P., ktoré
sprostredkoval Z. K., prostredníctvom Z. U. sa zúčastnili v meste H. P. H., Z. K. a Z. U., kde
P. H. oznámil poškodenému O. P., ţe kazí ceny mäsa, a preto musí platiť za tzv. ochranu,
čo poškodený odmietol a následne P. H. po dohode s M. Š.
11
sa opakovane stretol cez sprostredkovanie Z. U., ktorý poškodenému telefonicky oznámil „ţe
uţ to horí“, s poškodeným O. P. v mieste jeho bydliska v meste Š.Š. na P.P., pričom na
stretnutí sa zúčastnili aj Z. U. s nezistenými osobami, kde P. H. poţadoval od poškodeného O.
P. platiť sumu 100 000 Sk (3 319,39 eur) mesačne za tzv. ochranu, ale poškodený O. P.
odmietol platiť a ochranu tieţ, na čo P. H. oznámil postoj poškodeného O. P. M. Š. a následne
O. P. navštívili neznáme osoby rómskeho pôvodu, ţe ich posiela M. a ţe ho majú na starosti
a keď aj týchto odmietol, tak v nočných hodinách presne neustálení členovia zločineckej
skupiny v mesiaci marec 2006 prehodili cez oplotenie jeho rodinného domu, v ktorom sa
nachádza aj sídlo jeho firmy tri zápalné fľaše s obsahom neznámej horľavej látky, ktoré sa po
dopade na zem vznietili, čo spôsobilo vyhorenie stánku PNS nachádzajúcom sa na uvedenom
pozemku v hodnote 70 000 Sk (2 323,57 eur) a v priebehu mesiaca apríl 2006 opäť prehodili
cez uvedené oplotenie dve zápalné fľaše, ktoré spôsobili poškodenie osobného motorového
vozidla zn. BMW X3, so spôsobenou škodou
cca 10 000 Sk (331,94 eur) v dôsledku čoho získal O. P. dôvodnú obavu o ţivot
a zdravie seba a svojej rodiny, ako aj obavu o spôsobenie ďalších materiálnych škôd
na svojom majetku,
v bode č. 8/
obţalovaní M. Š., P. H. a P. Š.
z obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.
s pouţitím § 141 písm. a/ Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa 28. apríla 2006 na príkaz M. Š., ako vodcu zločineckej skupiny, prišli do
spoločnosti H.H. v priemyselnom parku A.A. za P. L. P. H. a P. Š., ktorí sa mu začali
vulgárne vyhráţať, ţe keď nechce mať problémy, musí sa vyrovnať s M. Š. za svoje
dvojročné podnikanie, lebo inak ho môţu dobiť, pričom P. L., ako konateľ spoločnosti H.H.,
v dôsledku reálnej obavy o svoj ţivot a zdravie v tejto oblasti ukončil podnikanie,
v bode č. 9/
obţalovaní M. Š. a P. H.
12
pre obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s pouţitím
§ 141 písm. a/ Tr. zák.
obţalovaný R. Z.
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
v polovici mesiaca august v roku 2006 v katastri obce S., na vodnej ploche O. R. Z. na
príkaz M. Š., ktorý mu sprostredkovali neznáme osoby a potvrdil P. H., prišiel za Ing. J. H.,
nar. X. X., ktorý na uvedenej vodnej ploche jazdil na vodnom skútri a tomuto oznámil, ţe za
vozenie na vodnej ploche je potrebné platiť sumu vo výške 1 000 Sk (33,19 eur) za deň alebo
paušálny poplatok 10 000 Sk (331,94 eur), za sezónu, pričom takto vybraté peniaze mali byť
pre vodcu zločineckej skupiny M. Š., čo Ing. J. H. odmietol, následne
na to R. Z. odišiel a vrátil sa v sprievode P. H., ako aj ďalších piatich doposiaľ presne
neustálených osôb, ktorí ho obkolesili s tým, ţe P. H.
sa mu vyhráţal, ţe ak nemieni rešpektovať príkazy M. Š. ohľadom platenia za vozenie sa na
vodnej ploche O., má okamţite vodný skúter vytiahnuť z vody,
čo Ing. J. H. z obavy fyzického útoku aj moţného poškodenia vodného skútra rešpektoval
a telefonoval otcovi JUDr. J. H., ktorý následne komunikoval s P. H. a R. Z. pri bufete, ktorý
prevádzkoval R. Z. pri vodnej ploche O. a títo JUDr. J. H. po hádke povedali, ţe si to má
riešiť s M. Š.,
v bode č. 10/
obţalovaný R. Z.
zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s pouţitím § 138 písm. a/
a § 20 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že
R. Z. spolu s ďalšou osobou dňa 17. augusta 2006 v čase okolo 24.00 hod. pred
obytným domom na H.H. v H., nútili pouţitím fyzického násilia poškodeného M. J., nar. X.X.
k zaplateniu presne neurčenej čiastky za skútrovanie na vodnej ploche O. v katastri obce S.
tým spôsobom, ţe po tom, ako poškodený M. J. vyšiel z brány obytného domu na H.H. obaja
13
páchatelia ho fyzicky napadli a zatlačili do kúta pri plote, kde ho zbili po hlave, rukách
a hornej časti tela obuškom z gumy alebo plastu a päsťami a počas tejto bitky viackrát
opakovali „neser ma, teraz budeš platiť“, pričom následne dňa 3. septembra 2006 v čase
od 17.45 hod. R. Z. s ďalšou osobou prenasledovali poškodeného M. J. počas jeho jazdy
autom, na vozidle zn. AUDI A6, ev. č. X. v uţívaní R. Z. od baru D. na H. ul. v S. smerom na
K., kam sa im snaţil poškodený M. J. uniknúť a späť do S., kde na kriţovatke
na sídlisku S. v S., kde poškodený M. J. zastavil na kriţovatke na červenú, vyskákali R. Z.
a ďalšia osoba z vozidla AUDI A6 a snaţili sa vniknúť do vozidla poškodeného M. J., a keď
sa im to nepodarilo, začali búchať päsťami po jeho aute na bočné sklá a pritom vulgárne
kričali, aby otvoril a vyhráţali sa mu bitkou s tým,
ţe si ho nájdu aj v H., pričom uvedeným konaním týchto osôb získal poškodený M. J.
dôvodnú obavu o svoj ţivot a zdravie,
v bode č. 11/
obţalovaný Ľ. Č.
z pokusu obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 20 Tr. zák. a § 14 ods. 1 Tr. zák.
k § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.,
obţalovaní M. Š. a P. H.
z obzvlášť závaţného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.
s pouţitím § 141 písm. a/ Tr. zák.
obţalovaní R. Z. a M. M.
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa 20. septembra 2006 v čase o 12.30 hod. R. Z. doviezol osobným motorovým
vozidlom zn. AUDI A6, ev. č. X. P. P., nar. X.X.
na zrušené benzínové čerpadlo, spol. B. na ul. Š. v Š. – S. okres Senica, kde od P. P. Ľ. Č.
spoločne s ďalšími najmenej 10 doposiaľ nezistenými osobami poţadovali aj za pouţitia
fyzického násilia vyplatenie sumy vo výške
1 000 000 Sk (33 193,92 eur) do bliţšie neurčeného termínu, ako pokuty za krádeţ a zničenie
14
osobného motorového vozidla zn. BMW, čiernej farby, typu 528, ev. číslo S.S., ktorého
uţívateľom bol Ľ. Č., ktoré mal v minulosti údajne odcudziť a následne podpáliť P. P., a to
takým spôsobom, ţe minimálne dvakrát neznáma osoba udrela P. P. dlaňou do tváre so
slovami „aby si vedel, ţe to myslíme váţne“, na základe konania týchto osôb mal P. P.
dôvodnú obavu o svoj ţivot a zdravie, o čom sa ihneď dozvedel P. H., ktorý sa s M. Š.
dohodol, ţe o tie peniaze P. P. oberú, pričom ho oklamali, ţe mu pokutu udelila silná
bratislavská skupina
tzv. X., o čom ho aj prostredníctvom R. Z. a neskôr M. M. utvrdzovali s tým, ţe R. Z. mu aj
povedal, ţe M. Š. uţ vybavil zníţenie pokuty na 550 000 Sk (18 256,66 eur) a 100 000 Sk (3
319,39 eur) bude odmena pre skupinu M. Š. za vybavenie zníţenia pokuty, pričom sumu 650
000 Sk (21 576,05 eur) mal P. P. vyplatiť skupine M. Š. na vopred dohovorenom mieste
v dvoch splátkach po 300 000 Sk (9 958,18 eur) a 350 000 Sk
(11 617,87 eur) a tak dňa 3. októbra 2006 v čase o 10.45 hod. na parkovisku, pri reštaurácii S.
v S. M. M. na pokyn vedúceho zločineckej skupiny M. Š. prevzal od P. P. sumu 300 000 Sk
(9 958,18 eur) a potom na základe telefonických pokynov od vedúceho zločineckej skupiny
M. Š. mal P. H. prevziať túto sumu od M. M. o 11.55 hod. pred barom D. na H. ul. v Senici.,
avšak k prevzatiu peňazí nedošlo,
v bode č. 12/
obţalovaní Z. K., Z. U.
zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s pouţitím § 139 ods. 1
písm. i/ Tr. zák. a § 140 písm. b/, c/ Tr. zák.
obţalovaný M. C.
z prečinu výtrţníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa 29. septembra 2007 v meste Senica v čase pribliţne o 05.30 hod. v podniku D. na
Š. ul. Z. K. a Z. U. fyzicky napadli M. Č., nar. X.X., ktorý významnou mierou napomáha k
objasneniu trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §
296 Tr. zák., tohto fyzicky napadli, pričom k bitke sa pridal M. C. z kamarátstva k Z. U., a to
15
takým spôsobom, ţe ho Z. K. od chrbta päsťou udrel do temena hlavy a potom ako sa otočil
ho najmenej jedenkrát udrel päsťou a jedenkrát hlavou do oblasti tváre so slovami „či má
odvahu prísť do Senice potom, čo potopil celú bandu a ţe uţ neodíde“ a C. ho udrel najmenej
jedenkrát päsťou a minimálne dvakrát hlavou
do oblasti tváre, pričom Z. U. počas bitky bránil čašníčke celú situáciu ukľudniť, následne pri
osobnom rozhovore Z. K. povedal M. Č., aby zmenil výpoveď v tom zmysle, ţe proti Š.
skupine vypovedal pod nátlakom polície, pričom Z. K. sa počas rozhovoru správal agresívne,
hodil na zem pohár a Z. U. s M. C. stáli v blízkosti stola a dávali pozor na M. Č. a počas toho
Z. U. vykrikoval na M. Č. „Proč si nás potopil, ty hajzle, zabijem ťa“ a keď potom počas
rozhovoru Z. K. udrel M. Č. päsťou do oblasti tváre, tak M. Č. vyuţil vhodnú príleţitosť
a ušiel z podniku D. von na ulicu, pričom Z. U. a M. C. vyšli za ním, ale neprenasledovali ho
ďalej a vzápätí prišla hliadka polície, pričom uvedeným konaním utrpel M. Č. povrchovú
trţnú ranu o veľkosti 1 cm na temennej časti hlavy.
Za to boli obţalovaní odsúdení nasledovne:
M. Š.
Podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/
Tr. zák, a § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť)
rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Z. K.
Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák.
a § 36 písm. l/, n/, o/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 39
ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia slobody
na 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
16
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Senica, sp. zn. 2T/14/04-119, zo dňa 7. júna 2004 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 4 To 88/04, zo dňa 14. októbra 2004, ktorým mu bol podľa § 235 ods. 1
Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody na 15 (pätnásť) mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 (tri) roky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14. októbra 2004 a vyhlásený bol dňa 7. júna 2004, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili
podklad.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Senica, sp. zn. 3T/81/06-254, zo dňa 29. januára 2007 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 5 To 76/07, zo dňa 12. júla 2007, ktorým mu bol podľa § 364 ods. 1
Tr. zák., uloţený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením do
ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. júla 2007
a vyhlásený bol dňa 29. januára 2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
P. H.
Podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/, l/, n/, o/
Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 39 ods. 2 písm. e/, ods. 3
písm. b/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
F. A.
Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu
odňatia slobody na 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
P. Š.
17
Podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák.
a § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks
obušok biely Federál, 1 ks šedý skladací noţík zn. Magnum Kalašnikov a 1 ks čierna dýka
zn. SR v čiernom plátenom puzdre.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
R. Z.
Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/, l/, n/, o/ Tr. zák.
a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 39 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. d/
Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
J. F.
Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37
písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 9 (deväť) rokov a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks
drevená baseballová palica.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
J. H.
18
Podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s pouţitím § 35 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia
slobody na 8 (osem) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 súd zároveň zrušil výrok
o treste rozsudku Okresného súdu Senica, sp. zn. 1T/222/07-213, zo dňa 21. januára 2008,
ktorým mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41
ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21. januára 2008 a vyhlásený bol dňa 21. januára 2008, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 55 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 mu súd uložil
aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks čierny obušok.
Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa vlastníkom prepadnutej
veci stáva štát.
M. J.
Podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s pouţitím § 35 ods. 2
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody na 8 (osem)
rokov a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 bol na výkon
trestu odňatia slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
R. C.
19
Podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s pouţitím § 35 ods. 2
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody na 8 (osem)
rokov a 3 (tri) mesiace.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 bol na výkon
trestu odňatia slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Z. U.
Podľa § 190 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák.
a § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 12 (dvanásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks
drevená baseballová palica a 1 ks teleskopický obušok.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
M. C.
Podľa § 364a ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s pouţitím § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
M. M.
Podľa § 296 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák.
a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody
na 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
20
Ľ. Č.
Podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 2
Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia
slobody na 18 (osemnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Senica, sp. zn. 1T/232/05-73, zo dňa 15. apríla 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 6 To/51/2008, zo dňa 6. novembra 2008, ktorým mu bol podľa § 171 ods. 1
Tr. zák., uloţený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
6. novembra 2008 a vyhlásený bol dňa 15. apríla 2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obţalovanému uložený i trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu
1 (jeden) rok.
mjr. Bc. P. C.
Podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. júna 2002 s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 30. júna 2002 k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 30. júna 2002 bol na výkon trestu
odňatia slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. júna 2002 mu bol uložený aj trest straty
inej hodnosti.
Naproti tomu obţalovaní:
21
H. S., R. H., M. D., M. C. a Ľ. Č. boli podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod
skutku č. 1 obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,
sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa 13. júna 2008 pre skutok kvalifikovaný ako zločin zaloţenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., ktorého
sa mali dopustiť tak, ţe:
v presne nezistenom období v roku 2001 v meste S., okres S., M. Š. s doposiaľ
nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval zločineckú skupinu, ktorá na
území trnavského a bratislavského kraja pôsobila
aţ do 29. septembra 2007 s cieľom páchania zločinov tak, aby tým získali finančný
a majetkový prospech najmä spôsobom vydierania, hrubého nátlaku, podvodmi, vyhráţkami
a ujmou na zdraví, pričom rozsah činnosti, plánovanie síl a prostriedkov určoval M. Š., ktorý
jednotlivými úlohami poveroval priamych podriadených členov zločineckej skupiny Z. K., M.
Č., P. H., R. J., F. A., P. Š., ktorí upresňovali postupy pre konkrétne akcie a vyberali na
realizovanie jednotlivých akcií ďalších členov zločineckej skupiny, ktorými boli R. Z., H. S.,
J. Z., R. H., J. F., J. H., M. J., R. C., M. D., Z. U., M. M., Ľ. Č. a M. C., pričom úzko
spolupracoval aj s mjr. Bc. P. C., ktorý ako príslušník Policajného zboru SR
v tom čase zaradený na OO PZ J. poskytoval M. Š. informácie o pripravovaných
a vykonávaných policajných akciách v sluţobnom obvode OR PZ S., pri akciách kaţdý člen
zločineckej skupiny plnil určenú úlohu, pričom na niektoré akcie Z. K., M. Č. a P. H.
zostavovali tzv. „výjazdové skupiny rozbíjačov“, z členov zločineckej skupiny, ktorými boli
R. Z., H. S., J. Z., R. H., J. H., M. J., R. C. a M. D., za účelom zastrašovania podnikateľov
a to aj za pouţitia násilia s cieľom donútiť ich k pravidelnému odvádzaniu finančných
prostriedkov M. Š., ktorý jednotlivých členov zločineckej skupiny za ich činnosť finančne
odmeňoval.
Ďalej naproti tomu boli obţalovaní M. Š., F. A., Z. K. a J. F. podľa § 285 písm. a/ Tr.
por. oslobodení spod skutku č. 7/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa
13. júna 2008 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mali dopustiť tak, ţe:
22
v presne nezistenom období v mesiaci september v roku 2004 po tom, čo poškodený J.
Č., nar. X., pre svoje podnikateľské účely v S.poţiadal vedúceho zločineckej skupiny M. Š.
o zapoţičanie finančnej hotovosti vo výške 400 000 Sk, ktoré mu po spísaní notárskej
zápisnice o uznaní dlhu vo výške 700 000 Sk v hotovosti vyplatil F. A., ako priamy
podriadený člen zločineckej skupiny, s dobou splatnosti do šiestich mesiacov a potom mu M.
Š. postupne prostredníctvom svojich členov zločineckej skupiny od mesiaca október 2004 aţ
do mesiaca september 2005 odoberal bez platenia z jeho auto poţičovne s obchodným
názvom „A.“ v obci D. osobné motorové vozidlá pre účely jeho zločineckej skupiny,
v dôsledku čoho ho dostal do platobnej neschopnosti splácať dlh, a preto zo strachu
z moţného fyzického útoku mu bez platenia vydal, a to v mesiaci október 2004 os. motorové
vozidlo zn. Seat Ibiza, čiernej metalízy, EČ: S.S., rok výroby 2004, objem
1,2, VIN: V., ktoré na príkaz M. Š. bez zaplatenia odobral Z. K., v mesiaci december 2004 os.
motorové vozidlo Škoda Fabia, EČ: S.S., rok výroby 2004, objem 1,2, VIN: T., bez zaplatenia
odobral J. F., v mesiaci august 2005 os. motorové vozidlo Seat Altea, rok výroby 2004, VIN:
V., bez zaplatenia odobral R. J., v mesiaci september 2005 dve os. motorové vozidla, a to Seat
Ibiza, EČ: S.S., červenej farby, objem 1,4 cm
bez zaplatenia odobrali J. F. a Z. K. a osobné motorové vozidlo zn. WV Golf, EČ: S.S., rok
výroby 2004, objem 1,4 cm, VIN: W., ktoré
bez platenia odobral Z. K. a takýmto spôsobom sa dostal do platobnej neschopnosti splácať
dlh, čo malo za následok, ţe F. A. na príkaz M. Š. podal návrh na začatie exekučného konania
proti poškodenému J. Č..
Ďalej boli obţalovaní M. D. a H. S. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod
skutku č. 11/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,
sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa 13. júna 2008, pre skutok kvalifikovaný
ako obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/
Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, ţe:
v presne nezistenom období v priebehu mesiacov február aţ apríl 2006 na P. ul. X. v
obci Š.Š., zločinecká skupina na príkaz vedúceho skupiny M. Š. nútili poškodeného O. P.,
nar. X.X. pod psychickou hrozbou, ako aj spôsobovaním materiálnych škôd na jeho majetku,
k pravidelnému mesačnému odvádzaniu bliţšie neurčenej finančnej hotovosti za poskytovanie
„tzv. ochrany“, čo poškodený odmietol, a to malo za následok, ţe v priebehu tohto obdobia
viackrát prišli za O. P. členovia zločineckej skupiny Z. U., Z. K., P. H., M. D. prezývaný
23
„R.“ a H. S. prezývaný „P.“, pričom tieto stretnutia telefonicky s poškodeným sprostredkoval
Z. U. aj spoločne s ďalšími presne neustálenými členmi zločineckej skupiny, ktorí mali
svojou prítomnosťou zastrašiť O. P., od tohto poţadovali pravidelne mesačne platiť pokutu vo
výške 100 000 Sk, čo však poškodený odmietol, preto v nočných hodinách presne neustálení
členovia zločineckej skupiny v mesiaci marec 2006 prehodili cez oplotenie jeho rodinného
domu, v ktorom sa nachádza aj sídlo jeho firmy, tri zápalné fľaše s obsahom neznámej
horľavej látky, ktoré sa po dopade na zem vznietili, čo spôsobilo vyhorenie stánku PNS
nachádzajúcom sa na uvedenom pozemku v hodnote 70 000 Sk a v priebehu mesiaca
apríl 2006 opäť prehodili cez uvedené oplotenie dve zápalné fľaše, ktoré spôsobili poškodenie
osobného motorového vozidla zn. BMW X3, so spôsobenou škodou cca 10 000 Sk v dôsledku
čoho získal O. P. dôvodnú obavu o ţivot a zdravie seba a svojej rodiny, ako aj obavu
o spôsobenie ďalších materiálnych škôd na svojom majetku.
Okrem toho bol obţalovaný F. A. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod
skutku č. 12/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,
sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa 13. júna 2008 pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závaţný
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť tak, ţe:
v presne nezistený deň koncom mesiaca apríl 2006 na pokyn M. Š., ako vodcu
zločineckej skupiny, prišli do spoločnosti H.H. za P. L. - P. H. a P. Š., ktorí sa mu začali
vulgárne vyhráţať, ţe keď nechce mať problémy, musí sa ešte v ten deň vyrovnať s M. Š.
za svoje dvojročné podnikanie, lebo inak ho môţu dobiť, preto sa následne po telefonickom
rozhovore s M. Š. dohodol na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo
v poobedňajších hodinách v meste S. v reštaurácii D., kde M. Š. spoločne s F. A., najskôr
slovne vulgárne útočili na P. L.,
aby si nerobil z nich srandu a M. Š. ho päsťou dvakrát udrel do oblasti tváre, následne zobral
baseballovú palicu, ktorou ho niekoľko krát udrel po tele, pričom M. Š. s F. A. vyţadovali od
neho, aby zaplatil sumu vo výške 2 000 000 Sk
za staré roky podnikania a za kaţdý ďalší mesiac mal platiť 200 000 Sk s tým,
ţe mu M. Š. dal na odovzdanie peňazí cca 4 dni, pričom tvrdil,
ţe má spolupracovať, ak nechce leţať s dolámanými nohami a rukami a byť kŕmený
hadičkou, za pár dní mu telefonoval M. Š., ţe ak nezaplatí bude taktieţ dobitá leţať v posteli
aj jeho manţelka, a preto z obavy o ţivot a zdravie seba, ako aj svojej rodiny, dňa 3. mája
24
2006 z účtu spoločnosti H.H. vo V., a.s.
na M. v B. vybral finančnú hotovosť vo výške 2 000 000 Sk, ktorú v ten istý deň v presne
nezistenom čase v poobedňajších hodinách odovzdal M. Š. prostredníctvom doposiaľ
neznámeho kuriéra v A. B..
Ďalej naproti tomu boli obţalovaní M. Š., H. S. a R. Z. podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
oslobodení spod skutkov č. 1/ a 2/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. VII/2 Gv 232/08, zo dňa
23. marca 2009 pre skutky kvalifikované ako obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť tak, ţe:
1/ v presne nezistený deň v mesiaci február 2006 M. Š., ako vodca zločineckej
skupiny, prikázal svojim členom zločineckej skupiny a to H. S., prezývaného „P.“ a R. Z., aby
vykonávali útoky so zápalnými fľašami na rodinný dom v obci H. v okrese S., ktorého
majiteľom je podnikateľ J. J., nar. X.X., pričom týmto spôsobom ho mali zastrašovať
dovtedy, pokiaľ sám nepoţiada o poskytovanie tzv. „ochrany“ za pravidelnú mesačnú platbu,
ktorá by bola odvádzaná M. Š. a to takým spôsobom, ţe v mesiacoch február, apríl a august
2006 v nočných hodinách prišli k rodinnému domu podnikateľa J. J.,
kde H. S. za účasti R. Z. v mesiaci február 2006 prehodil zápalnú fľašu cez oplotenie
rodinného domu v dôsledku čoho začala horieť vchodová brána, pričom podobný útok
zorganizovali aj v mesiaci apríl a august 2006 s tým, ţe po odhodení zápalnej fľaše s obsahom
horľavej látky, ktorá sa po dopade na zem vznietila, dvakrát vystrelili doposiaľ nezistenou
dlhou strelnou zbraňou do nainštalovanej bezpečnostnej priemyselnej kamery umiestnenej
pod strechou rodinného domu v blízkosti okna vedúceho do spálne, v ktorej v tom čase spali
členovia rodiny J. J., v dôsledku čoho ţil J. J.
aj so svojou rodinou v neustálom strachu z ich moţného ohrozenia ţivota alebo zdravia,
2/ v presne nezistený deň v mesiaci február 2006 M. Š., ako vodca zločineckej
skupiny, prikázal svojim členom zločineckej skupiny, a to H. S. prezývaného „P.“ a R. Z., aby
vykonávali útoky so zápalnými fľašami
na objekt súkromnej firmy s názvom H. R. A., so sídlom v obci R., okres S., ktorej majiteľom
je H. R., nar. X.X. a týmto konaním ho mali zastrašovať dovtedy, pokiaľ sám nepoţiada
o poskytovanie tzv. „ochrany“ za pravidelnú mesačnú platbu, ktorá by bola odvádzaná M. Š.,
a to takým spôsobom, ţe H. S., za účasti R. Z. v mesiaci február 2006 prehodil zápalnú fľašu
25
s obsahom horľavej látky cez oplotenie súkromnej firmy, ktorá po dopade na odstavený
kamión začala horieť, ktorú v čas uhasil sluţbu konajúci vrátnik, pričom podobný útok
zrealizovali aj v presne nezistený deň v mesiaci apríl v roku 2006 s tým, ţe po odhodení
zápalnej fľaše s obsahom horľavej látky, smerujúcou na odstavený kamión, ktorá sa však
po dopade nevznietila, boli vyrušení sluţbukonajúcim vrátnikom, následne na to s doposiaľ
nezistenou dlhou strelnou zbraňou dvakrát vystrelili ponad vrátnika a z miesta ušli
na osobnom motorovom vozidle striebornej farby zn. Ford Siera na neznáme miesto,
v dôsledku čoho získal H. R. dôvodnú obavu o ţivot a zdravie seba, ako aj svojich
zamestnancov a obavu o spôsobenie materiálnej škody na majetku firmy, čo by ohrozilo
existenciu jeho ďalšieho podnikania.
Napokon, prvostupňový súd rozhodol aj výrokom o náhrade škody, ktorým:
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obţalovaní M. Š., P. H., P. Š. a Z. K. zaviazaní
spoločne a nerozdielne uhradiť škodu poškodenej S. H., nar. X.X. v M., bydlisko S. – S.S.,
škodu vo výške 863,04 eur (slovom osemstošesťdesiattri eur a štyri eurocenty).
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obţalovaní M. Š., R. C. a J. F. zaviazaní spoločne
a nerozdielne uhradiť škodu poškodenému Ing. K. K., nar. X.X. v H., bydlisko S., Z. , škodu
vo výške 13 277,57 eur (slovom trinásťtisícdvestosedemdesiatsedem eur a päťdesiatsedem
eurocentov).
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení A. J., nar. X.X., bydlisko S.S., Ing. M. J.,
nar. X.X., bydlisko S.S., P. J., nar. X.X., bydlisko S., Štúrova č. 139/45, R. M., nar. X.X. v K.,
bydlisko K.K., okr. K. a P. L., nar. X. v S.S., bydlisko P., P.P., odkázaní so svojím nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj obţalovaní M. Š., F. A., P.
Š., R. Z., J. F., J. H., M. J., R. C., Z. U., M. M., Ľ. Č., mjr. Bc. P. C. a v jeho prospech aj jeho
manţelka Ing. Mgr. M. C..
Odvolanie z osôb, ktorých sa rozsudok prvostupňového súdu týka, tak nepodali Z. K.,
P. H., M. C., ktorých odsúdenie sa tak stalo právoplatné a nepodali ho ani H. S. a M. D.
26
v oslobodzujúcej časti rozsudku a keďţe proti výrokom, ktoré sa ich dotýkajú nepodal
odvolanie ani prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry generálnej
prokuratúry SR ich oslobodenie spod obţaloby sa stalo taktieţ právoplatné.
Jednotlivé odvolania obsahovali tieto rozhodné skutočnosti:
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podal relevantne
odvolanie, čo do výroku:
- o oslobodení obţalovaného R. H. spod skutku č. 1/ obţaloby prokurátora zo dňa 13.
júna 2008;
- o oslobodení obţalovaných M. Š., F. A. a J. F.
spod skutku č. 7/ obţaloby prokurátora z 13. júna 2008;
- o treste, ktorý bol uloţený obţalovaným F. A. a J. F. v neprospech uvedených
obţalovaných v odôvodnení odvolania prokurátor uviedol:
Vyššie uvedené odvolanie odôvodil nasledovne:
Výrok o oslobodení obţalovaného R. H. napadol odvolaním preto, lebo
zo svedeckej výpovede svedka Č. jasne vyplýva, ţe obţalovaný R. H.
bol členom zločineckej skupiny. Svedok Č. uviedol konkrétne skutky, ktorých
sa mal obţalovaný R. H. dopustiť, ako člen zločineckej skupiny.
Obţaloba si uvedomuje, ţe skutok č. 3/ pôvodnej obţaloby (poškodený M. M.)
bol vrátený prokurátorovi na došetrenie, avšak svedok Č. jasne popísal konkrétnu činnosť
obţalovaného R. H. pre zločineckú skupinu a ide práve o „urobenie poriadku“ v bare P. v S.,
na čom poukazoval na jeho zaradenie v skupine,
kde ho zaradil medzi „rozbíjačov“.
Ku skutku označenému v pôvodnej obţalobe č. 7/ súd oslobodil obţalovaných
z uvedeného skutku, konkrétne M. Š., F. A., J. F. a Z. K., pričom svoje rozhodnutie odôvodnil
hlavne rozpormi vo výpovedi poškodeného J. Č. na hlavnom pojednávaní a okrem toho mu
bola často predkladaná výpoveď z prípravného konania na odstraňovanie rozporov. Je
nepochybné, ţe výpoveď poškodeného J. Č. na hlavnom pojednávaní výrazne odlišná oproti
jeho výpovedi z prípravného konania. V prípravnom konaní jednoznačne uvádzal, ţe si
27
poţičal peniaze od obţalovaných M. Š. a F. A., pričom si poţičal z rodinných dôvodov.
Podpísal notársku zápisnicu na sumu 700 000 Sk, ale dostal 400 000 Sk, zvyšok bol vopred
dohodnutý rozdiel. Následne si poţičiavali od neho autá ľudia od M. Š.,
ten mu za niektoré zaplatil za iné nie, pričom keď si pýtal peniaze, tak bol zastrašovaný,
následkom toho nebol schopný splácať leasingové splátky. Na hlavnom pojednávaní poprel,
ţe by bol zastrašovaný, poprel odoberanie áut ľuďmi od M. Š. pre potreby zločineckej
skupiny. V závere svojho výsluchu uviedol, ţe „čo ste odo mňa čakali,
keď ste ma nechali odsúdiť“, čo uviedol v kontexte na jeho odsúdenie za leasingové podvody,
toto zopakoval aj následne na otázky prokurátora.
Výpoveď poškodeného J. Č. na hlavnom pojednávaní povaţuje
za nepravdivú, pretoţe tento nevysvetlil hodnoverným spôsobom zmenu svojej výpovede
oproti prípravnému konaniu. Zápisnica z prípravného konania je riadne podpísaná, nikdy
do konania svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní nenamietal jej obsah. Práve jeho
vyjadrenie v súvislosti s jeho odsúdením „čo ste odo mňa čakali, keď ste ma nechali odsúdiť“,
nasvedčuje tomu, ţe na hlavnom pojednávaní vypovedal nepravdivo.
Časť výpovede poškodeného J. Č. na hlavnom pojednávaní korešponduje
s výpoveďou obţalovaného Z. K. vo vzťahu k poţičaným autám Z. K., a preto oslobodenie
obţalovaného Z. K. spod uvedeného skutku povaţuje za zákonné.
Odvolanie do výroku o treste obvinených F. A. a J. F. podal preto, lebo ich tresty
povaţuje za neprimerané závaţnosti trestnej činnosti, ktorej sa mali dopúšťať a v prípade
uznania viny aj za skutky, ktorých výrok o oslobodení napadol odvolaním,
by im mal byť uloţený prísnejší trest odňatia slobody.
Na základe vyššie uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd SR
podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a za pouţitia § 321 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. PK 2 T 16/2008, zo dňa 23. júna 2010
- vo výroku o oslobodení obţalovaného R. H., ktorým bol oslobodený
spod skutku č. 1/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR, sp. zn. VII/2 Gv 295/06, zo dňa 13. júna 2008,
28
- vo výroku o oslobodení obţalovaných M. Š., F. A. a J. F., ktorým boli oslobodení
spod skutku č. 7/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR, sp. zn. VI1/2 Gv 295/06, zo dňa
13. júna 2008.
Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd SR podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a podľa § 321
ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn.
PK 2 T 16/2008, zo dňa 23. júna 2010 vo výroku o treste obţalovaných F. A. a J. F.,
a súčasne, aby Najvyšší súd SR rozhodol podľa § 322 ods. 1 Tr. por. o vrátení veci
v uvedených častiach súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Obţalovaný M. Š. prostredníctvom obhajcu dňa 7. februára 2011 predloţil dôvody
odvolania a vyjadrenie k odvolaniu prokurátora. V dôvodoch odvolania namietal procesné
vady, a to:
- porušenie práva na obhajobu
- porušenie práva byť prítomný na hlavnom pojednávaní a klásť svedkom otázky
- porušenie práva na verejné prejednanie veci
- porušenie práva na vykonanie dôkazov v súlade s Trestným poriadkom
- porušenie práva byť oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia
- porušenie práva na rozhodnutie o vine a treste nezávislým súdom zriadeným zákonom.
Okrem týchto procesných porušení namietal nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Pokiaľ ide o porušenie práva na obhajobu, v odolaní sa citujú ustanovenia čl. 46, 48
ods. 2, 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, 3 Dohovoru a v súvislosti s právami obsiahnutými
v týchto článkoch vzhliada ich porušenie v súdom pouţitom inštitúte náhradného obhajcu.
Opatrením predsedu senátu špecializovaného trestného súdu zo dňa 1. decembra 2008,
jemu ako aj ďalším obţalovaným bol ustanovený náhradný obhajca JUDr. R. T.. Uţ v úvode
hlavného pojednávania vyslovil výhrady a nedôveru inštitútu náhradného obhajcu, opakovane
sa domáhal, aby hlavné pojednávanie bolo vykonávané aj za prítomnosti ním zvoleného
obhajcu, ku ktorému mal plnú dôveru. Z ustanovenia čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru, ktoré má
29
v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR prednosť pred Trestným poriadkom a naň nadväzujúcej
judikatúry je zrejmé, ţe mu nemoţno nanútiť iného obhajcu, pokiaľ
má obhajcu zvoleného a ktorého si aj platí. Z toho dôvodu povaţuje hlavné pojednávanie
v dňoch, keď nebol prítomní ani jeden zo zvolených obhajcov, teda v dňoch
8. novembra 2008 do 11.40 hod., 25. februára 2009, 4. marca 2009, 5. marca 2009,
6. marca 2009, 13. marca 2009, 6. apríla 2009, 9. septembra 2009 od 9.21 hod., 10. septembra
2009, 21. septembra 2009, 22. septembra 2009, 15. októbra 2009 do 13.05 hod.,
12. apríla 2010, 25. mája 2010 a 26. júna 2010 za nezákonné a ţiada zopakovať vykonanie
všetkých dôkazov, ktoré boli v týchto dňoch vykonané, aby mohol realizovať svoje právo
obhajovať sa aj pomocou zvoleného obhajcu a klásť vyslúchaným osobám otázky.
Odhliadnuc od skutočnosti, ţe mu nemoţno nanútiť iného obhajcu, pokiaľ má obhajcu
zvoleného a ktorého si aj platí vo vzťahu k náhradnému obhajcovi má výhrady v tom smere,
ţe tento si neplnil svoje povinnosti, preto mu uţ 19. marca 2010 avizoval vyslovenie
nedôvery, čo špecializovaný trestný súd nechal bez povšimnutia. Dňa 25. mája 2010 preto
výslovne ţiadal o ustanovenie iného náhradného obhajcu. O výkone práv a povinností
JUDr. T. svedčí, ţe keď vykonával práva a povinnosti. opakovane nemal na svedkov ţiadne
otázky, ak mal, tak nedostatočné z hľadiska kvality aj kvantity. Absurdným bolo,
ţe v rozpore s jeho výslovným pokynom na príkaz predsedu senátu predniesol na hlavnom
pojednávaní dňa 26. mája 2010 záverečnú reč. Následne obţalovaný na str. 10 svojho
odvolania sumarizuje svoje výhrady k výkonu práv a povinností JUDr. – T.,
ako napr., ţe ho nenavštevoval a neradil sa s ním spôsobom úmerným trestnej činnosti, ktorá
sa prejednávala, nepripravoval sa na hlavné pojednávanie, nesledoval riadne priebeh hlavného
pojednávania a pod.
Porušenie práva byť prítomný na hlavnom pojednávaní vzhliada v nadväznosti
na ustanovenie § 252 Tr. por., § 293 ods. 7 a ods. 9 Tr. por., keď boli vykonávané hlavné
pojednávania v jeho neprítomnosti, hoci mu to neumoţňoval jeho zdravotný stav
a keď výslovne nepoţiadal o konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.
Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, ţe či uţ zvolený alebo náhradný obhajca
poţiadali o konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, nakoľko výkon takéhoto
oprávnenia je viazaný výlučne na jeho osobu.
30
V dôsledku vyššie uvedeného postupu bolo v dňoch 30. júna 2009, 9. septembra 2009,
10. septembra 2009 a 21. septembra 2009 porušené jeho právo zaručené čl. 46 ods. 1, čl. 48
ods. 2, 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru, keď sa v uvedených dňoch
nemohol na hlavnom pojednávaní zúčastniť a obhajovať sa osobne, vyslúchať svedkov, ktorí
boli vypočúvaní.
Porušenie práva na verejné prejednanie veci vzhliadol v nadväznosti na ustanovenie
§ 249 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 10 ods. 1 Tr. por., ako aj ustanovenia § 250 ods. 2 Tr. por.
v tom, ţe na hlavnom pojednávaní 16. októbra 2010 (zrejme má byť 16. októbra 2009)
bolo vykonané na návrh obţalovaného Z. s vylúčením verejnosti, hoci k tomu neboli splnené
zákonné podmienky, rovnako pred rozhodnutím o vylúčení verejnosti nebol k tomuto zámeru
vypočutý. Okrem toho súd porušil aj jeho ďalšie právo, a to právo na prítomnosť dôverníkov,
ktoré mu umoţňuje § 250 ods. 2 Tr. por. Hoci prístup dvoch dôverníkov
na hlavnom pojednávaní je viazaný na ţiadosť obţalovaného, na toto právo nebol súdom,
ani náhradným obhajcom upozornený.
Uznesením súdu o vylúčení verejnosti bolo porušené jeho právo na verejné
prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Preto povaţuje výsluchy obţalovaných Z., H. a K.,
zo 16. októbra 2009, za nezákonné a ţiada ich zopakovanie.
Právo na vykonanie dôkazov v súlade s Trestným poriadkom obţalovaný M. Š. viaţe
v odvolaní na spôsob uplatňovania § 130 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., týkajúceho sa práva svedka
odoprieť výpoveď, rovnako na § 131 ods. 1 Tr. por. , § 263 ods. 4 Tr. por.,
§ 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a ďalšie.
S odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR poukazuje na to, ţe ani jeden svedok
vypočutý na hlavnom pojednávaní sa nevyjadril, či toto právo vyuţíva alebo nie,
aj keď bol o tomto práve poučený. Keďţe ani jeden zo svedkov vypočutých na hlavnom
pojednávaní sa výslovne nevyjadril, či právo odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2
Tr. por. vyuţíva alebo nie, sú podľa názoru obţalovaného výpovede všetkých svedkov
uvedených na str. 22 a 23 odvolania procesne nepouţiteľné.
31
Nezákonný bol aj spôsob výsluchu R. M., rod. J.
z 24. februára 2010, malo byť postupované podľa čl. 9 Dohovoru o vzájomnej pomoci
v trestných veciach.
Porušenie práva byť oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vidí v tom,
ţe v rozsudku bola zmenená právna kvalifikácia oproti obţalobe v skutkoch č. 6/, 7/, 11/
bez toho, aby bol súdom na túto zmenu upozornený a umoţnil mu vzhľadom na zmenu
právnej kvalifikácie pripraviť si obhajobu a navrhnúť vykonanie dôkazov (str. 24 odvolania).
Porušenie práva na rozhodnutie o vine a treste nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, vidí jednak v nadväznosti na citovanú judikatúru ESĽP a zákonov
č. 291/2009 Z.z., 757/2004 Z.z., 385/2000 Z.z., 185/2002 Z.z., ako aj Nálezu Ústavného
súdu, sp. zn. PL ÚS/17/2008 a ďalej v tom, ţe predseda senátu Mgr. Ivan Matel a členovia
senátu JUDr. Jozef Šutka a JUDr. Ruţena Sabová neboli dočasne pridelení alebo preloţení
na výkon funkcie na špecializovaný trestný súd v súlade s Ústavou SR a zákonom, vydaním
rozsudku bol v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru odňatý zákonnému
sudcovi.
Okrem toho podľa jeho názoru zmenou v zloţení senátu v priebehu súdneho konania
došlo k porušeniu § 277 ods. 5 Tr. por. a § 298 Tr. por. o nezmeniteľnosti zloţenia senátu,
keď na základe opatrenia predsedu špecializovaného trestného súdu dňa 25. júna 2008
pri jeho výsluchu nastúpil náhradný sudca JUDr. Ján Buvala za dovolenkujúcu JUDr. Ruţenu
Sabovú.
Podľa neho v zmysle § 238 ods. 2, § 246 ods. 2 Tr. por. sudkyňa JUDr. Ruţena
Sabová sa uţ ďalšieho konania a rozhodovania nemala zúčastňovať.
Nesprávnosť výroku o náhrade škody vzhliada v podanom odvolaní obţalovaný M. Š.
vo výroku, podľa ktorého bol zaviazaný spolu s ďalšími obţalovanými nahradiť 13 277,57 eur
poškodenému Ing. K. K. na základe dôvodov uvedených na str. 39 odvolania.
Vzhľadom na uvedené, obţalovaný M. Š. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/ aţ f/ Tr. por. v celom
32
rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu, znovu prejednal
a rozhodol, avšak v inom zloţení senátu.
Dňa 9. februára 2011 o 07.55 hod. obhajca predloţil aj doplnenie odvolania, v ktorom
vytýka vady, týkajúce sa skutkových zistení a hmotnoprávneho posúdenia.
K zaloţeniu a zosnovaniu zločineckej skupiny uviedol, ţe nič také preukázané nebolo.
Nikto nevypovedal o nejakom stretnutí alebo sedení, kde by sa rozčlenila hierarchia skupiny, kto komu bude dávať pokyny, kto koho činnosť bude koordinovať a všetky ďalšie atribúty zločineckej skupiny. Taktieţ niet objektívnych dôkazov svedčiacich o zosnovaní a zaloţení zločineckej skupiny. Rozsudok je zaloţený len na výpovediach spoluobţalovaných, ktorí vypovedali aţ v samotnom závere hlavného pojednávania, kedy si mali moţnosť prispôsobiť výpovede podľa svedkov, aby im boli poskytnuté výhody v podobe niţšieho trestu. Tu by chcel zdôrazniť, ţe ich výpovede v prípravnom konaní a prvotné výpovede pred súdom sú v značnom rozpore s ich následnými výpoveďami. Keď obţalovaný Z. zmenil dňa 10. septembra 2009 výpoveď, na základe ktorej bol prepustený z väzby, tak následne za mesiac dňa 16. októbra 2009 zmenili resp. si prispôsobili výpovede aj obţalovaní H. a K., v dôsledku čoho im bol zrušený kolúzny dôvod väzby, ktorá však v tom čase bola jemu bezdôvodne ponechaná aţ do skončenia dokazovania. O tom, ţe zo strany menovaných obţalovaných išlo o účelové konanie nepochybuje, nakoľko sa počas, resp. pred začiatkom hlavného pojednávania v ten-ktorý deň stretali bez prítomnosti obhajcov s prokurátorom. Ďalšie svedectvá, ohľadom zločineckej skupiny svedkov M. Č., R. M., rod. J. a M. D., sú vyloţene účelové, nakoľko všetkým z nich boli poskytnuté výhody a beztrestnosť za spáchané trestné činy, ktoré neboli predmetom obţaloby. Tu by chcel poukázať, ţe svedok Č. pácha trestnú činnosť nepretrţite do dnešného dňa a nechápe, akým zázrakom bol 3x odsúdený na podmienku len počas obdobia, v ktorom proti nemu svedčil. Svedok M. je momentálne vo výkone trestu v Českej republike za drogovú činnosť, nakoľko v Českej republike mu zrejme niekto nevedel zabezpečiť výhody tak, ako svedkovi Č.. Svedok M. má po výkone trestu v Českej republike vykonať trest aj na Slovensku a popri tom je stíhaný na Slovensku za ďalšie podvody, ktoré spáchal sám aj napriek tomu, ţe tvrdí, ţe bol členom zločineckej skupiny. Potom mu nie je jasné, prečo je za to obvinený sám. Tu by chcel podotknúť, ţe svedkovi J. sa chválil, ţe je chránený políciou, lebo vypovedá na skupinu, čo svedok J. potvrdil vo svojej výpovedi. Svedok D. bol taktieţ obdarený výhodou zastavenia trestného stíhania za skutok, ktorý spáchal s obţalovaným K., ale ktorý nebol predmetom obţaloby, nakoľko išlo o skutok, ktorý nebol kladený za vinu
33
údajnej zločineckej skupine. Za tento skutok, ktorý mali spáchať D., K., K. a G., bol však v jeho veci odsúdený obţalovaný C. a pritom tento skutok, ako uţ uviedol, nebol predmetom obţaloby. V tejto súvislosti uviedol, ţe v rezolúcii XV. Medzinárodného kongresu trestného práva sa uvádza, ţe: „ je neprípustné vziať do úvahy pri ukladaní trestu iné trestné činy obvineného, ktoré neboli preukázané v trestnom rozsudku na základe spravodlivého procesu". Preto v odvolaní chcel iba poukázať na dôveryhodnosť svedkov a spoluobţalovaných - uţ právoplatne odsúdených na účelovosť ich výpovedí a pohnútok.
Čo sa teda týka dôkazov zaloţenia a zosnovania zločineckej skupiny, podľa jeho
názoru špecializovaný trestný súd neidentifikoval presne za akých podmienok, resp. okolností (ukončenie pracovného pomeru v SBS nie je okolnosť), kedy, ako a kde k zosnovaniu takej skupiny došlo. Všetko je opreté o výpovede uţ vyššie uvedených svedkov a spoluobţalovaných, ktorí sa navzájom podporovali a ohľadom zločineckej skupiny niet iných dôkazov, ako výpovede týchto pochybných osôb z ešte pochybnejšími pohnútkami. Aj z ich výpovedí si špecializovaný trestný súd selektoval a vyberal vety a myšlienky, ktoré sa mu hodili pre uznanie a zvyšok označil za nedôveryhodné, keď uvádzal, ţe „v tejto časti výpovede svedkovi, obţalovanému neuveril a v tejto časti uveril". Zato ostatným spoluobţalovaným a svedkom, ktorí mali byť členmi zločineckej skupiny a toto členstvo popreli, špecializovaný trestný súd neuveril v nijakej časti ich výpovede. Všetko ostatné, čo sa Špecializovanému trestnému súdu nehodilo, vyhodnotil ako účelové a nedôveryhodné aj napriek tomu, ţe rozpory neodstránil konfrontáciami. Špecializovaný trestný súd dokonca umoţnil vypočuť prokurátorovi svedkov, ktorí vypovedali o údajných skutkoch, ktoré neboli predmetom obţaloby a odôvodňoval to, ţe sa to týka zločineckej skupiny. Išlo napr. o svedkov M., Š., M., ktorých nakoniec súd spochybňoval a neuveril im, lebo to bolo v jeho prospech. Popri všetkom chce uviesť, ţe vo veci zaloţenia a zosnovania zločineckej skupiny nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ţe by bola zaloţená zločinecká skupina a taktieţ to nevyplýva zo ţiadnej výpovede. Špecializovaný trestný súd pritom však uvádza, ţe naskočili iba do tzv. idúceho vlaku a rovno, ako tzv. pravé ruky, pričom sa mali v tejto funkcii striedať, čo si navzájom potvrdili. Je však proti logike, ak by mal niekto taký zo skupiny odísť a prišiel by na jeho miesto niekto iný, aby vedel potvrdiť postavenie odídeného člena, keď bol mimo diania. Zosnovať, čo znamená vymyslieť, vytvoriť plán činnosti, vyhľadať osoby, rozdeliť úlohy, určiť hierarchiu skupiny, o tom predsa nikto nevypovedal. Nikto neuviedol, ţe mal napr. ostatným členom skupiny predstaviť svoju pravú ruku, čo by malo logiku, aby ho ako osobu ostatní rešpektovali alebo aspoň jeho pokyny, ale toto sa nestalo. Rovnako nebolo preukázané, ţe by kohokoľvek predstavil ako
34
nejakú osobu vo funkcii ostatným členom skupiny (aspoň tej vrchnej časti hierarchie). O tom nikto nevypovedal. Nikto ani nevypovedal o tom, ţe by ho oslovil, aby pôsobil v zločineckej skupine a nastúpil do takej a takej funkcie za určitú odmenu vopred dohodnutú. Svedkovia, ktorí potvrdzujú svoju účasť v skupine, si zrejme nasadli do toho vlaku bez lístka a akosi svojvoľne sa ustanovili do jednotlivých funkcií. Špecializovaný trestný súd vo svojom rozsudku uvádza, ţe zločinecká skupina bola štruktúrovaná, pričom on bol šéf a K. bol pravá ruka uţ v základe. Nikto však z tých, čo potvrdzujú účasť na členstve nevypovedal o tom, ţe by K., ako pravá ruka nariadil vykonať niečo, čo by bolo v rozpore so zákonom a teda zároveň predmetom obţaloby. Taktieţ nikto nevypovedal o tom, ţe by K. tlmočil nejaký pokyn na spáchanie trestného činu, ktorý by bol predmetom obţaloby.
Ďalej obţalovaný Š. v odvolaní uviedol, ţe konštatovanie špecializovaného trestného
súdu, ţe jeho pravé ruky Z. K., M. Č., F. A., P. H. v zmysle jeho príkazov riadili zverené úlohy a jednotlivé akcie, nie je podloţené ţiadnymi faktami, ktoré by boli vyplývali z vykonaných dôkazov. Nikto nevypovedal a teda nepotvrdil, ţe by niekto z nich riadil nejakú akciu na jeho príkaz. Tu poukazuje napr. na skutky poškodených M. a J., kde všetko organizoval R. M. a dokonca vyplácal odmenu ľuďom, ktorých oslovil na vykonanie práce a taktieţ všetko materiálne zabezpečoval, takţe nie Č., ako pravá ruka, ale M.. Potom to teda vyzerá, ţe „pravá ruka" bola podriadená beţnému členovi, za ktorého sa M. určil svojvoľne. V skutku poškodeného P. zasa H. vypovedal, ţe sa „chopili iniciatívy", takţe i tu chýba jeho príkaz alebo poverenie na to, aby niečo konal. V skutku poškodeného H. vyvinul taktieţ iniciatívu sám, keď mal zavolať akýchsi chalanov zo S. (jeden menom R.), aby mu išli pomôcť v spore s H. ml. a následne mali byť aj pri hádke s H. st. Tu treba zdôrazniť, ţe on to nebol, kto vsúval slová do úst H. a Z.. O tomto sa mal od H. dozvedieť telefonicky od neho, čo však nikto nepotvrdil, ţe ho o tom informoval. Podľa H. st., s ktorým sa stretol asi o dva týţdne po incidente o tom nevedel, čo potvrdil vo svojej výpovedi, ţe mu to povedal. Ak by o tom vedel, načo by ho posielal za H., ktorý tam v tom čase sedel. Aby riskoval, ţe H. povie, ţe o tom vie?! S H. st. mal dovtedy dobré vzťahy a nebol dôvod ho zavádzať. Naopak H. dôvod zavádzať mal a svoje dosiahol, keď dostal najmenší trest, aký dostať mohol. Pri všetkých týchto skutkoch, ako aj ďalších, chýbajú tie príkazy, poverovanie a následné kontroly, o ktoré sa opiera špecializovaný trestný súd. Taktieţ chce poukázať na konštatovanie v rozsudku, ţe s ohľadom na potreby zločineckej skupiny jednotliví členovia zastávali „rôzne funkcie", ktoré je zavádzajúce. Špecializovaný trestný súd nevymenoval a ani inak neozrejmil, o aké funkcie ide a čo je ich náplňou.
35
Vyslovil preto názor, ţe vôbec nebola preukázaná vnútorná štruktúra skupiny
(bol ustálený šéf a to on a niekoľko pravých rúk, ale nič viac, dokonca tí tzv. rozbíjači, biletári neboli obvinení), ani disciplína, ani postihy pre nesplnenie úlohy. Sankcie, ktoré uviedol svedok Č. a M. neboli nijako preukázané, lebo to, ţe Č. nepustili biletári na diskotéku do P., údajne na jeho príkaz, je len jeho tvrdenie, ktoré nie je ničím priamo podporené. Biletári k tomu neboli vypočutí a ani majiteľ podniku, či taký zákaz Č. dostal. M. rozprával o zákaze len vo všeobecnosti. Práve naopak „údajný"' zákaz chodiť do podnikov K. nerešpektoval a nič sa mu nestalo a ani mu v tom nikto nebránil, tak potom ide o aké sankcie? Nikto taktieţ nevypovedal, ţe by sa niekto niekomu vyhráţal za nesplnenie úlohy alebo pokynov alebo, ţe by mal mať niekto z neho strach. Potom sa nedá hovoriť o disciplíne, ktorú nikto konkrétne neopísal.
Následne obţalovaný M. Š. v doplnenom odvolaní analyzuje skutkový stav
k jednotlivým osobám a skutkom, poukazuje na neúplnosť skutkových zistení a na nesprávne hodnotenie dôkazov zo strany prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora vyslovil názor, ţe jeho odvolanie bolo
podané po lehote, pretoţe v prvom jeho odvolaní podaným ešte v zákonnej lehote neuviedol, ţe podáva odvolanie ohľadne skutku pod bodom č. 7/ obţaloby z 13. júna 2008 v neprospech obţalovaných, uviedol to iba v odôvodnení odvolania, ktoré však bolo podané po lehote.
Odvolanie obţalovaných P. Š., J. H. a Z. U. bolo odôvodnené spoločne,
prostredníctvom ich obhajcu.
V predmetnej veci predovšetkým nezdieľajú názor súdu, ţe by boli členmi
organizovanej zločineckej skupiny, a to či uţ vedome alebo nevedome. V prvom rade
vytýkali, ţe obţaloba hovorí o jej zaloţení v presne nezistenom období r. 2001, súd
v rozsudku v bode 1/ hovorí o nezistenom období, ale najneskôr v r. 2001, pritom,
ak by sa tak stalo pred aprílom 2001, tak trestný zákon takú skutkovú podstatu ešte nepoznal
a skutok sa teda stať nemohol a skupina, ako organizovaná a zločinecká zaloţená
byť nemohla.
Z výpovedí obvinených a svedkov však vyplýva, ţe uţ pred rokom 2001 sa určité
osoby poznali a pracovali spolu pri vykonávaní tzv. biletárov na jednotlivých diskotékach
a zábavách a to nielen v meste, či okrese S.. Táto ich práca, smerujúca k zabezpečeniu
36
poriadku a bezpečnosti na diskotékach za odmenu, samozrejme neraz spojená so zásahom
voči osobám, ktoré prekračovali určité rámce akceptovateľného správania sa, známky
páchania trestnej činnosti nevykazovala.
Pritom táto nie presná interpretácia a „krčmové reči" viedli nakoniec k vytvoreniu
fámy o skupine „Š.“ (o K. sa začalo prvýkrát hovoriť aţ po ich zadrţaní
v r. 2006, na základe medializácie tohto prívlastku). Pritom rozborom ich činnosti v danom
období bola evidentne iba ochrana na diskotékach a zábavách, za ktorú im usporiadatelia
platili.
Slovenská republika v Ústave SR zabezpečuje implementáciu nadnárodných právnych
noriem, pokiaľ účastníkom poskytujú širšiu ochranu a práva ako vnútroštátne právo.
Okrem práva na spravodlivý proces, ktorého sa v zásade účastníkom konania v súlade
s uvedeným dostalo, majú právo i na spravodlivý trest.
Právny názor o uznaní viny, z ktorého vychádza odsudzujúci rozsudok pri ukladaní
druhu a výmery trestov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nepovaţujú vyššie
uvedení obţalovaní (Š., H. a U.) za správny, avšak je zrejmé, ţe súd sa ním
v naznačenom smere riadil.
Ak by aj bolo moţné akceptovať pouţitú nesprávnosť právnu kvalifikáciu
jednotlivých skutkov, obţalovaní sú toho názoru, ţe k uloţeniu spravodlivých trestov
jednotlivým obţalovaným nedošlo.
Aj platné trestné právo v SR pozná zmierňujúce ustanovenia vo vzťahu k výške
a druhu trestov pri uznaní viny, pokiaľ sa javí byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam
aj spodná hranica základnej výmery trestu príslušného druhu neprimerane prísna, avšak
v tomto prípade k aplikácii spomínaných ustanovení nedošlo.
V tejto súvislosti poukázali na celý rad rozsudkov okresných i krajských súdov SR,
ale i rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde za oveľa ťaţšie následky
v podobe majetkových škôd, v podobe ťaţkých újm na zdraví, ale i na ţivotoch, pri ťaţkých
drogových deliktoch, či korupcie, sú ukladané niekoľkonásobne niţšie tresty odňatia slobody,
a to neraz i s podmienečným odkladom ich výkonu na skúšobnú dobu.
37
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, preto obţalovaní Š., H. a U. navrhli
napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o vine v bode 1/ rozsudku, ostatné skutky posúdiť bez
tejto priťaţujúcej okolnosti, ako skutky spáchané ad hoc príslušným počtom obvinených bez
iných súvislostí a uloţiť im tomu zodpovedajúce tresty odňatia slobody
pri spodných hraniciach zákonom stanovených trestných sadzieb, v jednotlivých prípadoch
i so zváţením s moţnosťou ich podmienečného odkladu.
Čo sa týka škôd, nech sú obvinení solidárne zaviazaní k ich náhrade podľa
jednotlivých skutkov.
Odvolanie obţalovaných J. F. a F. A. bolo taktieţ vypracované za oboch ich
spoločným obhajcom. V ňom sa namietal výrok o vine i treste, ako aj konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo.
Konkrétne sa v odvolaní namietalo, ţe, či uţ v rámci prípravného konania,
ako i samotného konania pred súdom, boli porušované práva klientov na obhajobu obsiahnuté
v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 2 Tr. por., pretoţe neboli vykonávané, či uţ v prípravnom
konaní, resp. na hlavnom pojednávaní navrhnuté dôkazy (viď návrhy a zvukový záznam).
Ďalej obţalovaní poukázali na porušovanie zásady rovnosti strán v priebehu hlavného
pojednávania, pričom upozornili na námietky, či uţ ich, alebo ich obhajcu
(viď zvukový záznam).
Poukázali taktieţ na námietky vznesené v priebehu pojednávania namietajúce
nezákonnosť senátu špecializovaného trestného súdu, konajúceho v tejto veci, nakoľko
po zriadení tohto súdu vec prejednával opätovne senát pôsobiaci predtým na špeciálnom súde
bez toho, aby bola vec pridelená zákonným spôsobom zákonnému sudcovi. Čo sa týka
skutkových zistení, sú toho názoru, ţe súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav pri uznaní
viny.
S poukazom na uvedené skutočnosti navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ako súd odvolací, podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
38
vo výroku o vine a treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu I. stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V odvolaní obţalovaných J. H. a R. C. (vypracovanom spoločným obhajcom) sa
v prvom rade namieta, ţe svedkovia M. Č. a R. J. boli vypočutí v ich neprítomnosti, hoci si
svoju účasť na ich výsluchoch vyhradili. Jednalo
sa o kľúčových svedkov, pri výsluchu, ktorých bolo porušené ich právo na obhajobu
garantované čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa napádaného rozsudku obţalovaný J. H. sa mal tohto trestného činu dopustiť v
presne nezistenom období v rozmedzí od roku 2001 do roku 2005, a to tým,
ţe bol tzv. biletárom - vyhadzovačom na diskotékach, podľa napádaného rozsudku mal byť
členom tzv. výjazdovej skupiny a tzv. rozbíjačom a ako člen zločineckej skupiny mal spáchať
skutok č. 5/ podľa napádaného rozsudku (t.j. trestný čin hrubého nátlaku podľa § 235 písm. b/
ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005).
Vyššie uvedené tvrdenia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, obsiahnuté
v napádanom rozsudku, podľa názoru tohto obţalovaného, nie sú v ţiadnom smere pravdivé.
Nikdy nebol zakladateľom, členom, sympatizantom a ani nikdy nepodporoval
a ani sa nijakým iným spôsobom nepodieľal na činnosti ţiadnej zločineckej skupiny
a ani teroristickej skupiny. V zmysle napádaného rozsudku mal byť členom zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny v presne nezistenom období od roku 2001 do roku 2005.
Poukázal na to, ţe v roku 2001 dovŕšil 17 rokov (a to konkrétne aţ 28. júla 2001),
bol v tom čase (roky 2000 - 2003) študentom SOUP v H. v odbore stolár.
Na základe uvedeného je zrejmé, ţe v tom čase nemohol pôsobiť ako rozbíjač a ani ako člen
výjazdovej skupiny, keďţe v tom čase (v roku 2001) mal len nejakých 16-17 rokov
a nedokáţe si celkom presne predstaviť, ako by. ako taký mladý človek mohol vykonávať
činnosť rozbíjača v nejakej zločineckej skupine. Navyše aţ do roku 2003 bol študentom
a mal študijné povinnosti, ktoré tieţ neboli zlučiteľné s členstvom v akejkoľvek zločineckej
skupine.
Je pravdou, ţe niekedy v mesiacoch jún - júl 2004 stanoval na pozemku
v K.. Bol tam z dôvodu, ţe sa ho spýtal R. J.,
či by tam nešiel postráţiť pozemok za odmenu, ktorú mu vtedy sľúbil, avšak nikdy nezaplatil.
39
Išiel tam na základe dohody s R. J., ale v ţiadnom smere tam nebol vyslaný ako člen
zločineckej skupiny, išiel tam ako súkromná osoba, na základe dohody
o pracovnej činnosti s SBS-kou H.H.. Bol v tom, ţe sa jedná o pozemok
vo vlastníctve R. J. a vôbec nevedel o tom, ţe ho má len prenajatý.
Na ceste na tento pozemok sa zastavili na obecnom úrade, kde R. J. vybavil nejaké papiere,
ktoré prezreli aj príslušníci polície, takţe ho ani len nenapadlo, ţe by v akomkoľvek smere
mohlo ísť o niečo nelegálne.
Pravdou je, ţe na tomto pozemku stanoval, ďalej je pravdou, ţe sa zdrţiaval
len na pozemku, na ktorom mali stanovať, nikdy nevkročil do domu M.
a nikdy sa voči ţiadnemu členovi rodiny M. nesprával agresívne. Je moţné,
ţe sa počas stanovania správal niekedy hlučnejšie, keďţe konzumovali alkohol, ktorý im nosil
R. J., tieţ je pravdou, ţe pouţil vodu na pozemku, na účely osobnej hygieny, avšak nikdy
nevypínal rodine M. elektrinu, ani nikdy nevykonal veľkú potrebu
na prístupovom chodníku k domu, ani sa nikdy k rodine M. nesprával vulgárne,
ani nepoškodil fóliovník. Tieţ je pravdou, ţe sa nikdy nedopustil násilia, ani hrozby násilia
a ani hrozby inej ťaţkej ujmy voči ţiadnemu členovi rodiny M..
To znamená, ţe trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235 písm. b/, ods. 1 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005 sa v ţiadnom smere nedopustil a ani nemohol dopustiť,
keďţe jeho konanie nenapĺňa, ani nenapĺňalo znaky skutkovej podstaty predmetného
trestného činu.
Obţalovaný M. J. taktieţ namietal výrok o vine i treste, ako aj konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo.
Skutok pod bodom 1/ a bodom kategoricky poprel, tieto nespáchal a necíti
sa byť vinný. Ku skutku č. 1/ vo svojej výpovedi uviedol, ţe nikdy nepracoval pre M. Š. a
tohto pozná len z videnia. Nebol členom ţiadnej zločineckej skupiny
a ani ţiadnu nepozná. R. M., rod. J. je jeho bratranec a tak v priebehu roku 2004 na jeho
poţiadanie mu niekoľkokrát robil vodiča vo svojom voľnom čase.
Vţdy zostal v motorovom vozidle a tak nemal vedomosť, aké záleţitosti R. M.,
rod. J. vybavoval. Nemal ţiadnu vedomosť o tom, ţe by R. M., rod. J. mal pracovať pre M.
Š.. Ak mu robil šoféra, tak len z dôvodu príbuzenského pomeru.
40
Zo spáchania skutku je usvedčovaný výpoveďami sv. R. M., rod. J., M. Č., sv. M. D.,
obţ. P. H., obţ. Z. K., ktorí sa vyjadrili, ţe obţ. M. J. stále behal s R. M., rod. J. a robil mu
šoféra. Ţe bol členom zločineckej skupiny však nijako nepreukázali Tieto výpovede
sú tendenčné a účelové a nepovaţuje ich za dôveryhodné.
Ku skutku č. 5/ vypovedal, ţe niekedy v mesiaci júl 2004 za ním prišiel zamestnávateľ
M. Č. s R. M., rod. J. a oznámil mu, ţe bude robiť osobnú ochranku R. M., rod. J., pri
vymáhaní oprávnenej pohľadávky od R. M., a to v K.. Je pravdou, ţe pri stráţení prenajatého
pozemku poţíval alkoholické nápoje, správal sa hlučne a vulgárne, ale v ţiadnom prípade
svojim konaním nemal v úmysle robiť nátlak na poškodeného M. a jeho rodinu, nikomu sa
nevyhráţal, ani nikoho nenapadol. Ďalej vypovedal, ţe v roku 2004 na poţiadanie R. M., rod.
J.. ako svojmu bratrancovi robil niekedy šoféra vo svojom voľnom čase. Takúto sluţbu však
robil viacerým podnikateľom zo S., a to v prípade, keď potrebovali šoféra.
Pokiaľ je zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďou sv. M. Č. a svedka R. M., rod.
J., tak výpovede týchto svedkov povaţuje za tendenčné
a nevierohodné.
Skutku č. 1/ sa mal dopustiť tým, ţe bol činný pre zločineckú skupinu.
Má za to, ţe pouţitie uvedenej právnej kvalifikácie v tejto trestnej veci bolo účelové
a neopodstatnené.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu Najvyššiemu súdu SR v Bratislave,
aby zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, č.k.
PK 2T 16/2008, zo dňa 23. júna 2010 podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a podľa § 322
ods. 3 Tr. por. ho spod obţaloby zo skutku č. 1/ a skutku č. 5/ oslobodil, prípadne podľa § 322
ods. 1 Tr. por. po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju ten
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obţalovaný M. M. v odvolaní zdôvodnenom taktieţ obhajcom, namietal
predovšetkým subjektívnu stránku vo vzťahu k trestnému činu, za ktorý bol odsúdený.
Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, ţe by bol členom zločineckej skupiny.
41
Vyplýva to aj z výpovedí P. P., P. P. a ďalších. Bol dobrý kamarát bratov P. a aj podľa ich
názoru vystupoval len ako poštár. Sám M. Š. vypovedal, ţe on sa do celej záleţitosti len
zamontoval a prišiel za ním s odkazom od P.. Behal medzi ním a P. a to asi preto, aby sa mu
zavďačil. Tieţ uviedol, ţe M. ani nevedel o ich zámere. Tento skutok ani nebol výsledkom
organizovanej skupiny. Preto aj trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov povaţuje za
neadekvátny.
Obţalovaný Ľ. Č. vo svojom odvolaní namietal jednak vinu, jednak uloţený trest
odňatia slobody. Podľa jeho názoru z jeho strany ani neboli naplnené znaky skutkovej
podstaty trestného činu, za ktorý bol odsúdený. Násilie, alebo hrozba násilím musí vykazovať
určitú intenzitu a váhu, ktorou otázkou sa prvostupňový súd nezaoberal. Doposiaľ vykonaným
dokazovaním ani nebolo preukázané, ţe tie dve facky boli voči poškodenému P. P. pouţité
v súvislosti s tým, ţe aby zaplatil 1 000 000 Sk a teda nebol preukázaný jeden z obligatórnych
znakov skutkovej podstaty trestného činu vydierania.
Za nesprávny postup zo strany prvostupňového súdu, povaţuje aj pri ukladaní trestu
odňatia slobody. Zvýšenie trestnej sadzby pri pouţití asperačnej zásady špecializovaný trestný
súd vykonal nezákonným spôsobom, keď pri určení hornej hranice trestnej sadzby prekročil
maximálnu povolenú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorá činí
25 (dvadsaťpäť) rokov. Poukazujúc aj na to, ţe značnú škodu, ktorú mal chcieť spáchať
predstavuje suma 33 193,92 eur, ktorá sa blíţila k dolnej hranici značnej škody navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.
Obţalovaný Bc. P. C. taktieţ namietal predovšetkým výrok o vine. Zhodne, ako
v priebehu trestného konania, sa obhajoval, ţe ţiadne informácie z policajného prostredia
obţalovanému M. Š. neposkytoval. Súd ho pritom odsúdil,
bez toho, aby riadne zistil skutkový stav. Dôkazy, ktoré navrhoval vykonať, neboli vykonané.
To, ţe by takto konal, nepotvrdil ani M. Š., ani svedok K., čo sa týka
aj údajnej policajnej akcie v S..
Vo vzťahu k tvrdeniu obţalovaného K. uviedol, ţe mu mal volať z mobilného
telefónu, so sluţbou CLIR (nezobrazenie volajúceho čísla) s tým, ţe sa nemôţe dovolať Š.,
42
uviedol, ţe dáva do pozornosti správu z Orange, ktorá tvorí prílohu tohto odvolania, ktorá
potvrdzuje, ţe na jeho telefóne nikdy nemal aktivovanú takúto sluţbu.
Podotkol tieţ, ţe na hlavnom pojednávaní tak, ako uţ niekoľkokrát počas celého
trestného konania, navrhol vypočuť osobu zadrţanú v obci S. - E. C.
zo S., pričom mu bol uvedený návrh bez udania dôvodu zamietnutý. Ďalej navrhol vypočuť
ďalšiu osobu, zadrţanú na akcii S., a to p. M. G. a taktieţ navrhol vypočuť riaditeľa KR PZ
Bratislava, ktorý v tom čase dňa 22. mája 2002 mal organizovať a riadiť uvedenú akciu v obci
S., pričom on jediný môţe povedať, či uvedená akcia bola alebo nebola prezradená. Aj z jeho
policajnej praxe vie, ţe ak by bola prezradená akcia, musia existovať z uvedenej akcie nejaké
písomné záznamy, poznatky, odkiaľ únik informácii smeroval.
Čo sa týka rekognície, kde bol osobou M. Č. opoznaný a ktorý uviedol,
ţe ho vozil na stretnutia za osobu M. Š. a ţe mu mal vybavovať nejakú vec ohľadom predaja
vozidla, uviedol, ţe osobu M. Č. pozná z videnia a podľa mena z toho dôvodu, pretoţe bol na
zozname záujmových osôb polície z prostredia organizovanej kriminality spoločne
s niektorými osobami spomínanými v rozsudku. Je pre neho nepochopiteľné, ako osoba M. Č.
môţe tvrdiť skutočnosti, ktoré uviedol
pri rekognícii. Uvedené skutočnosti sú vymyslené a vykonštruované. V ţivote s osobou M. Č.
nikdy nesedel spoločne v ţiadnom dopravnom prostriedku, na ktorom by ho vozil
za M. Š..
Takisto sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, ţe svedok Č., je osobou, ktorá nemôţe
byť dôveryhodným svedkom, nakoľko sa jedná o osobu závislou na tvrdých drogách, čo
potvrdil aj sám svedok Č., ktorý priamo na hlavnom pojednávaní uviedol, ţe v čase
rekognície závislý bol, dôkazom čoho je aj to, ţe kaţdá jeho výpoveď je iná, raz hovoril,
ţe ho vozil za Š. na salaš do obce Kunov, pričom na jeho námietku, ţe v tom čase bol salaš
v rekonštrukcii, svedok uviedol, ţe tak v tom prípade ho vozil pred salaš a veľa ďalších
klamstiev. Z toho dôvodu navrhli vyšetriť jeho duševný stav, pričom ani uvedenému návrhu
nebolo vyhovené.
Čo sa týka rekognície, kde bol opoznaný osobou M. D., k veci uviedol,
ţe s osobou M. D. mal dočinenia dva krát. Nie je pravdou tvrdenie D.,
ţe mu ho predstavil M. Š. a tieţ, čo tvrdil pri rekognícii. Nikdy ho M. Š. jemu nepredstavil,
43
nikdy menovanému nepodal ruku, nikdy s ním nebol kamarát, ale naopak. Prvý krát
menovaného videl asi v roku 2004, kedy počas sluţby v sluţobnom obvode OO PZ Jablonica
menovaného kontroloval ako vodiča, kde mu uloţil poriadkovú pokutu asi vo výške 500 Sk.
Následne na to začiatkom roku 2007 počas jeho sluţby počas jeho nebezpečnej jazdy bol
zastavený medzi obcami Senica a Jablonica, kde zase bol riešený
v blokovom konaní na sumu 1 000 Sk. No však v tomto prípade uţ nebol taký kľudný,
ako tie tri roky pred tým. Počas riešenia priestupku bol priestupca arogantný, drzý.
Po uloţení blokovej pokuty sa mu neustále vyhráţal, ţe ho vyzlečie z uniformy
a ţe sa stretávajú naposledy. Z uvedených vyhráţok si nerobil nič, lebo počas kariéry
v policajnom zbore si človek na takýchto arogantných ľudí zvykne a je voči takému správaniu
imúnny. Z toho dôvodu si myslí, ţe M. D. sa mu chcel týmto nejako pomstiť, lebo to, čo
uvádza sa vôbec nezakladá na pravde.
Poukazuje na obzvlášť hrubé porušenie základných zásad trestného konania, týkajúce
sa procesného postavenia svedkov Č., D. a J..
Tým, ţe prvostupňový súd, Špecializovaný trestný súd v Pezinku, akceptoval procesné
postavenie uvedených ako svedkov v tomto konaní podľa jeho názoru zvlášť hrubým
spôsobom porušil ustanovenia § 205 ods. 1 Tr. por., ktoré takéto postavenie v tomto konaní
priamo zakazuje, nakoľko v osobe svedka Č., ktorý sa aj sám priznal, sa jedná
o návodcu a organizátora. Týmto bolo porušené nielen ustanovenie § 1 Trestného poriadku,
ale samozrejme aj ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. por., nakoľko tým, ţe uvedeným osobám
bolo priznané procesné postavenie svedkov, sa trestné stíhanie neviedlo v súlade so zákonom,
nakoľko: „ cieľ nemôţe posväcovať nezákonné prostriedky“.
Je preto len logické, ţe takýmto postupom súdu bola porušovaná počas celého súdneho
konania aj základná zásada trestného konania uvedená v ustanovení § 2 ods. 5 Tr. por.,
nakoľko má za to, ţe prokurátor a následne aj súd tým, ţe pripustil porušovanie § 205 ods. 1
Tr. por. nesplnili si svoju povinnosť uloţenú im zákonom, tzv. zásadu legality.
Obţalovaný Bc. P. C. preto navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
44
Odvolanie vo vlastnom mene podala aj manţelka obţalovaného Bc. P. C. Ing. Mgr. M.
C.. Podľa nej jej manţel je človek zodpovedný, spoločenský, čestný a skutky, z ktorých je
obţalovaný, sú v absolútnom rozpore s jeho povahou, správaním a konaním. Je nezlučiteľné
s jeho spôsobom ţivota konanie, pre ktoré
bol odsúdený. Celý súdny proces mal stresujúci vplyv na jej manţela i celú rodinu.
Nemôţu sa domôcť pravdy, čoho dôkazom sú zamietavé odpovede na jeho návrhy
na doplnenie dokazovania. Verili v spravodlivý proces a manţelovo oslobodenie, keďţe
ţiadne dôkazy o jeho vine neexistujú.
Čo sa týka údajnej „protisluţby“ za poskytovanie informácií – vymáhanie pohľadávky
za nejaké vozidlo, uviedla, ţe kaţdé vozidlo, ktoré mali, bolo registrované na ňu alebo
manţela, nikdy nemali problém s predajom alebo kúpou vozidla, nie je im jasné, prečo
by mali niečo vymáhať alebo to od niekoho ţiadať, preto povaţuje výpovede svedkov
za nedôveryhodné.
Upriamila pozornosť súdu na skutočnosť, ţe manţel je nespravodlivo obţalovaný,
pričom v rozsudku sa spomínajú aj iní policajti, ktorí mali poskytovať informácie a súd
nepovaţoval za potrebné ich predvolať (a ani ţiadny iný policajt obvinený nebol).
Toto veľmi zle vplýva na psychický stav celej rodiny, poškodzuje to dobré meno a povesť
manţela, detí i celej rodiny preto, ţe ho verejná mienka hádţe do jedného vreca so skupinou
M. Š., s ktorou však nič spoločné nemal, iba to, ţe sa s M. Š. poznali,
ako bývalí kolegovia, ktorí prehodili spolu pár slov, ak sa stretli na ulici, čoho bola viackrát
svedkom.
Ing. Mgr. M. C. navrhla preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a Bc. P. C.
oslobodil spod obţaloby alebo vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Nutné je podotknúť, ţe Bc. P. C. po určení termínu verejného zasadnutia doručil
odvolaciemu súdu ďalšie podanie, v ktorom podal návrh na vykonanie dôkazov,
a to vypočutie JUDr. P. F., vypočuť ako svedkov všetkých aktérov zadrţaných v obci S., t.j.
E. C., K. K., M. G., preskúmať duševný stav M. Č., M. D. a Z. K., zadováţiť vyjadrenie
predsedu senátu špecializovaného trestného súdu Mgr. Ivana Matela, vypočuť R. H., ako aj
vykonať ďalšie dôkazy.
45
K predchádzajúcemu návrhu doplnil ohľadne trestu alternatívny návrh,
aby mu bol prípadne uloţený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom,
nakoľko od údajného skutku uplynulo 9 rokov, pričom akcia bola úspešne ukončená,
páchatelia boli zadrţaní, čiţe by išlo o nízky stupeň spoločenskej nebezpečnosti.
Za účelom rozhodnutia o takto podaných odvolaniach, najvyšší súd určil termín
verejného zasadnutia na dni 9. aţ 11. februára 2011, na ktoré sa dostavili obţalovaní M. Š., J.
F., J. H., Z. U., Bc. P. C. a odvolateľka Ing. Mgr. M. C.. Obţalovaní P. Š., M. J., M. M. a Ľ.
Č. sa síce na verejné zasadnutie nedostavili, ale prostredníctvom svojich obhajcov predloţili
ţiadosti o vykonanie verejného zasadnutia v ich neprítomnosti, čím boli splnené zákonné
podmienky pre takýto postup.
Takéto podmienky však neboli splnené u obţalovaných R. Z., F. A., R. C. a R. H.,
ktorí sa na verejné zasadnutie nedostavili, ani nepredloţili ţiadosť o vykonanie odvolacieho
konania v ich neprítomnosti.
Preto trestnú vec týchto obţalovaných najvyšší súd podľa § 21 ods. 1 Tr. por. vylúčil
na samostatné konanie.
Najvyšší súd tak na riadne určenom verejnom zasadnutí rozhodol o odvolaní
prokurátora, ohľadne M. Š. a J. F. a odvolaniach M. Š., P. Š., J. F., J. H., M. J., Z. U., M. M.,
Ľ. Č., Bc. P. C. a Ing. Mgr. M. C., ktorá podala odvolanie v prospech svojho manţela Bc. P.
C..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im prechádzalo. Na chyby, ktoré odvolaním neboli
vytýkané, prihliadne len vtedy, ako by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
46
Najvyšší súd nezistiac dôvod pre postup podľa § 316 ods. 3 Tr. por. spôsobom
uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil nasledovné skutočnosti:
V prvom rade dospel k záveru, ţe obţalovanými a prokurátorom Úradu špeciálnej
prokuratúry GP SR napadnutý rozsudok prvostupňový súd vyniesol po vykonaní súdneho
konania, ktoré nevykazuje procesné pochybenia takého charakteru, ktoré by zakladali
nezákonnosť súdneho konania alebo jeho časti v zmysle § 316 ods. 3 písm. a/, b/, c/ Tr. por.
Špecializovaný trestný súd po obdrţaní obţaloby v predmetnej trestnej veci zo dňa
13. júna 2008 postupoval dôsledne podľa ustanovení tretej časti Trestného poriadku, ktorá
upravuje základné pravidlá súdneho konania.
Po predbeţnom prejednaní obţaloby dňa 6. októbra 2008 špecializovaný trestný súd
nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonával jednotlivé dôkazy zákonným
a transparentným spôsobom, dodrţal pritom všetky základné princípy kontradiktórneho
trestného procesu.
Svojim procesným postupom na hlavnom pojednávaní poskytol všetky nevyhnutné
záruky pre zabezpečenie spravodlivého konania pre obţalovaných. Umoţnil všetkým
na hlavnom pojednávaní prítomným obţalovaným a obhajcom vypočúvať svedkov, klásť
im otázky, poţadovať doplňujúce odpovede, pripomienkovať ich, prípadne vznášať námietky
voči jednotlivým svedeckým výpovediam.
Prvostupňový súd taktieţ rešpektoval právo obţalovaných navrhovať dôkazy na svoju
obhajobu. Celý rad takýchto návrhov uznal opodstatnenými a vykonal ich.
Tak napr. v porovnaní s dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní na návrh
obţalovaných takto dopĺňal dokazovanie k viacerým skutkom, konkrétne ku skutku č. 1/ –
týkajúceho sa zločineckej skupiny, ku skutku č. 8/ - týkajúceho sa poškodeného P. L.,
v skutku č. 2/ – týkajúceho sa obţalovaného Bc. P. C., skutku
č. 9/ - ktorý bol spáchaný voči poškodenému Ing. J. H., skutku č. 12/ – ktorý
sa týkal poškodeného M. Č., ale aj ďalších.
47
Dôkazom transparentného postupu súdu prvého stupňa pri dokazovaní je i skutočnosť,
ţe na základe vznesených návrhov obţalovanými a ich obhajcami boli niektorí svedkovia
vypočúvaní opakovane, a to najmä za situácie, keď sa s odstupom času (tu treba podotknúť,
ţe hlavné pojednávanie pozostávalo z 51 pojednávacích dní a trvalo od 11. novembra 2008
do 23. júna 2010) ukázala takáto potreba dôvodnou.
Tak napr. svedok M. Č. z dôvodu aktualizovaných pripomienok obţalovaných bol na
hlavnom pojednávaní vypočutý štyrikrát, konkrétne dňa 21. januára 2009,
22. januára 2009, 9. septembra 2009, 15. októbra 2009, rovnako poškodený P. L. bol
vypočutý 26. februára 2009, 14. októbra 2009, 25. mája 2010, naviac podrobil sa ešte
aj konfrontácii so svedkom Ing. V. T..
Tieto skutočnosti odvolací súd uvádza príkladmo z toho dôvodu, ţe pokiaľ vznikli
v dokazovaní, v rámci jeho časovej postupnosti neúplnosti, či nejasnosti, prvostupňový súd
vykonal všetko potrebné, aby tieto boli odstránené a objasnené.
Pokiaľ špecializovaný trestný súd odmietol vykonať niektoré návrhy obţalovaných
na doplnenie dokazovania učinil tak u tých, ktoré nepovaţoval za potrebné vykonať
s ohľadom na celkovú dôkaznú situáciu a povahu navrhovaného dôkazu. Súhrn takýchto
dôkazov, ktoré súd I. stupňa nepovaţoval za potrebné vykonať, je podrobne rozvedený
v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 234 aţ 236, kde sú vysvetlené aj dôvody, prečo
takto postupoval.
Toto vysvetlenie povaţuje odvolací súd za presvedčivé, v komparácii s pouţitou
argumentáciou za logické, pretoţe aj podľa odvolacieho súdu tieto návrhy prekročili rozumnú
mieru účelnosti takéhoto dôkazu, z hľadiska jeho moţného prínosu k predmetu dokazovania,
ktorého najdôleţitejšou zloţkou v trestnom procese je zistenie, či sa stal protiprávny skutok
trestnoprávnej povahy, ak áno, kto ho spáchal a z akej pohnútky (§ 119 ods. 1 Tr. por.).
V ďalšom najvyšší súd zistil, ţe špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní,
rozhodujúc o obţalobe prokurátora, vykonal všetky dôkazy potrebné pre zákonné a objektívne
rozhodnutie, vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil individuálne
i v ich súhrne a tak dospel k správnym skutkovým a právnym záverom tak v odsudzujúcej
časti rozsudku, ako aj v jeho oslobodzujúcej časti.
48
V odôvodnení svojho rozsudku potom v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
prvostupňový súd zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tieţ
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Odvolací súd povaţuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za transparentné,
presvedčivé a súladné v skutkových a právnych úvahách a záveroch vo vzťahu ku kaţdej
čiastkovej otázke, ktorá bola predmetom dokazovania.
Špecializovaný trestný súd v rozsiahlom odôvodnení popísal svoj dôkazný postup,
oboznámil konkrétny vecný obsah všetkých relevantných dôkazov, následne logický obsah
toho ktorého dôkazu vyhodnotil. Pri svojich záverečných úvahách o vine, či nevine toho
ktorého obţalovaného pri jednotlivých skutkoch v rámci svojho hodnotiaceho procesu
ozrejmil, aké konkrétne postavenia a dôkaznú silu pripísal tomu ktorému dôkazu vo vzťahu
k svojmu meritórnemu rozhodnutiu. Svoje skutkové zistenia opiera o konkrétne dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Na tieto skutkové zistenia potom
aplikoval správne právne závery hmotnoprávneho i procesnoprávneho charakteru.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere korešponduje so skutočným
obsahom jednotlivých dôkazov, a preto ho odvolací súd hodnotí ako objektívne správne,
presvedčivé a spôsobilé poskytnúť verný obraz o priebehu trestného konania a dôvodoch,
ktoré prvostupňový súd viedli k určeniu viny, právnej kvalifikácie, či uloţeniu trestu tomu
ktorému obţalovanému, prípadne k vyneseniu oslobodzujúceho výroku u skutkov
rozvedených v oslobodzujúcej časti rozsudku.
Odvolací súd sa stotoţňuje tak so skutkovými, ako aj právnymi závermi
prvostupňového súdu, a preto na ne v podrobnostiach poukazuje.
S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok, uvedených v jednotlivých
odvolaniach, povaţuje za potrebné osobitne zaoberať sa tak procesnou stránkou konania,
49
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, ako aj samotným skutkovým zisteniam v ňom
obsiahnutým.
K procesným námietkam:
Najvyšší súd sa nestotoţňuje ani s námietkami procesného charakteru,
ako ich vzniesli jednotliví obţalovaní, v zmysle ktorých boli postupom prvostupňového súdu
porušené v ich neprospech ustanovenia Trestného poriadku, ako aj ústavné práva
vo viacerých smeroch.
Pokiaľ ide o obţalovaným M. Š. namietané pouţitie náhradného obhajcu v konaní
pred súdom prvého stupňa treba podotknúť, ţe takýto postup má oporu v ustanovení § 42 ods.
1 Tr. por., podľa ktorého, ak je dôvodná obava, ţe by mohlo
byť zmarené hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného alebo
ustanoveného obhajcu môţe byť obvinenému popri takomto obhajcovi ustanovený náhradný
obhajca.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. por. náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti
ako zvolený alebo ustanovený obhajca; na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí
ich môţe však vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného alebo ustanoveného obhajcu.
V posudzovanej veci bola podaná obţaloba na 18 osôb a 16 skutkov, takţe
od okamihu podania obţaloby bolo zrejmé, ţe je tu predpoklad dlhšieho súdneho konania,
čo sa aj v skutočnosti naplnilo, pretoţe toto pozostávalo z 51 pojednávacích dní a trvalo
pri pomerne rýchlej frekvencii hlavných pojednávaní od 6. októbra 2008 do 23. júna 2010.
Pokiaľ obţalovaný M. Š. v odvolaní argumentuje konkrétnymi rozhodnutiami
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len EĽSP) a vykladá
ich ako absolútne právo obvineného na obhajobu v podobe prítomnosti na procesnom úkone
len jedného ním určeného obhajcu z viacerých zvolených obhajcov (M. Š.
mal zvolených obhajcov JUDr. Š. a JUDr. D.), najvyšší súd túto argumentáciu neakceptuje.
Pokiaľ sa na viacerých hlavných pojednávaniach nezúčastnil JUDr. Š. a prítomný bol druhý
zvolený obhajca JUDr. D., a dokonca aj náhradný obhajca a napriek tomu obţalovaný M. Š.
opakovane trval na odročení hlavného pojednávania s tým, ţe je porušené jeho právo na
50
obhajobu, ak sa bez účasti JUDr. Š. hlavné pojednávanie uskutoční, povaţuje to odvolací súd
za mylný výklad takéhoto práva cielený skôr na predlţovanie súdneho konania v rozpore
so základnou zásadou uvedenou v § 2 ods. 6 Tr. por., podľa ktorej sú súdy povinné väzobné
veci vybavovať prednostne a urýchlene (vo väzbe boli nielen obţalovaný M. Š., ale aj R. Z.,
P. H. a Z. K.), ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len Dohovor), podľa ktorého má kaţdý právo nielen, aby jeho záleţitosť bol
spravodlivo a verejne prejednaná, ale aby bola aj prejednaná v primeranej lehote (aj vo
vzťahu k ďalším 15 spoluobţalovaným).
V tomto kontexte nie je moţné opomenúť tú skutočnosť, ţe práve obhajca
JUDr. Š. sa nedostavil na prvých 18 hlavných pojednávaní a vlastne prvýkrát
sa dostavil na hlavné pojednávanie aţ 1. apríla 2009.
Uţ len táto skutočnosť sama o sebe v súvislosti s vyššie uvedenými právami
a princípmi plne opodstatňuje ustanovenie náhradných obhajcov obţalovaným v tejto trestnej
veci.
S ďalšou námietkou obţalovaného M. Š., ţe náhradný obhajca
JUDr. R. T. si neplnil svoje povinnosti sa nestotoţnila ani prieskumná komisia Advokátskej
komory Slovenskej republiky a nestotoţňuje sa s ňou ani odvolací súd.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe okrem toho, ţe sa podstatne častejšie dostavoval na hlavné
pojednávania ako zvolení obhajcovia JUDr. Š. a JUDr. D., tak v jednotlivých častiach
súdneho konania vstupoval do procesu dokazovania konkrétnymi pripomienkami, otázkami
na vypočúvané osoby, a to svojou povahou primeraným spôsobom k predmetu dokazovania.
Jeho pôsobeniu a aktivitám v predmetnej veci vonkoncom nezodpovedá tvrdenie
obţalovaného Š., ţe by si očividne neplnil svoje povinnosti, kedy jedine je aj podľa
rozhodnutí EĽSP na mieste, aby príslušné orgány ustanovili iného obhajcu alebo urobili
opatrenie, aby obhajca plnil svoju úlohu.
Nebolo porušené ani právo M. Š. byť prítomný na hlavnom pojednávaní a klásť
svedkom otázky, ako to namieta v odvolaní.
51
Porušenie svojho práva v tomto smere odvodzuje od svojho presvedčenia, ţe v dňoch
30. júna 2009, 9. a 10. septembra 2009 a 21. septembra 2009 neboli splnené podmienky
pre vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, čo prvostupňový súd učinil.
V tomto ohľade zodpovedá skutočnosti, ţe obţalovaný M. Š.
sa prakticky pravidelne zúčastňoval jednotlivých hlavných pojednávaní a nezúčastnil
sa ich iba v týchto dňoch.
Dňa 30. júna 2009 uţ na začiatku hlavného pojednávania bolo konštatované,
ţe M. Š. nie je prítomný (nebol predvedený), prítomný obhajca
JUDr. Š. konštatoval, ţe nemá jeho ţiadosť o prípadné konanie v jeho neprítomnosti.
Predseda senátu prečítal lekársku správu lekárky z Ústavu na výkon väzby Bratislava
z 25. júna 2009 (č.l. 5003), podľa ktorej obţalovaný bol schopný zúčastniť sa na hlavnom
pojednávaní. Potom predseda senátu oboznámil prítomných so záverom odročiť hlavné
pojednávanie a poţiadal o predloţenie prípadných návrhov na doplnenie dokazovania,
čo mu ukladá ustanovenie § 277 ods. 2 Tr. por. Po predloţení takýchto návrhov sa prihlásil
o slovo obţalovaný R. Z. a predloţil ţiadosť o prepustenie z väzby, súd ho ihneď k ţiadosti
vypočul a aj o nej rozhodol. Potom hlavné pojednávanie odročil.
Tvrdenie obţalovaného M. Š., ţe na tomto hlavnom pojednávaní boli prezentované
návrhy na doplnenie dokazovania a vykonaný výsluch obţalovaného R. Z. v jeho
neprítomnosti, čo znamená porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c/, písm. d/
Dohovoru v tej podobe, ţe na tomto hlavnom pojednávaní sa nemohol obhajovať a vyslúchať
svedkov, je neopodstatnené. Súd nevykonával ţiadne dokazovanie,
pred odročením hlavného pojednávania si splnil svoju povinnosť uvedenú v § 277 ods. 2
Tr. por. a následne si plnil zákonné povinnosti pri rozhodovaní o ţiadosti o prepustenie
z väzby prednesenej obţalovaným R. Z..
Pokiaľ ide o ďalšie dni – konkrétne 9. septembra, 10. septembra a 21. septembra 2009
nastala v podstate zhodná situácia.
Obţalovaný M. Š. bol na hlavné pojednávanie predvedený, ţiadal však odročiť hlavné
pojednávanie s tým, ţe má zdravotné problémy, ktoré aj konkretizoval. Predseda senátu mu
oboznámil lekárske správy od lekárky z Ústavu na výkon väzby Bratislava, ţe je schopný
52
hlavného pojednávania zúčastniť sa. Obţalovaný M. Š. namietal tieto lekárske správy s tým,
ţe sa sťaţuje na lekárku MUDr. M., v tomto ohľade došlo k ďalšej komunikácii, z ktorej
vyplynulo, ţe predseda senátu nemá na strane jednej dôvod pre odročenie hlavného
pojednávania, na strane druhej vlastne vyplynulo, ţe za takejto situácie sa M. Š. odmieta
zúčastniť hlavného pojednávania. Tento názor nezmenil ani napriek upozorneniu predsedu
senátu, ţe dňa 9. septembra 2009 bude vypočutý pre neho dôleţitý svedok M. Č. a dňa 10.
septembra 2009 zase svedok M. D..
Z celkových postojov obţalovaného na týchto hlavných pojednávaniach je teda
zjavné, ţe sa ich odmietol zúčastniť.
Za tohto stavu a pri znení ustanovenia § 252 ods. 3 posledná veta Tr. por. nie je moţné
povaţovať takto vykonané hlavné pojednávanie za nezákonné.
V ďalšej časti obţalovaný M. Š. namietal, ţe dňa 16. októbra 2010, bola bez dôvodu
vylúčená verejnosť, čím bolo porušené jeho právo na verejné prerokovanie jeho veci.
Ani s touto úvahou sa odvolací súd nestotoţňuje.
Dňa 16. októbra 2009 na začiatku hlavného pojednávania prítomný obhajca
JUDr. S., zastupujúci obţalovaného R. Z., uviedol, ţe „vo výpovediach osôb, ktoré sú
naplánované (jeho mandant predtým písomne ţiadal o moţnosť doplniť výpoveď), budú
padať aj citlivé informácie a konkrétne mená, aby súd túto situáciu vyriešil, aby sa tieto
niekde neobjavili, pretoţe by to mohlo ovplyvniť ďalší priebeh trestného konania.
Po ďalších vysvetľovaniach vysvitlo, ţe JUDr. S. ţiada vylúčiť verejnosť, ku ktorému návrhu
sa pridal R. Z. s tvrdením, ţe jeho predchádzajúca výpoveď bola niekým daná na internet.
K návrhu vylúčiť verejnosť sa pridal obţalovaný P. H. a náhradný obhajca obţalovaného M.
Š. JUDr. T. - (JUDr. D., ako zvolený obhajca M. Š., sa dostavil na hlavné pojednávanie
neskôr – od 10.57 hod.).
Následne predseda senátu prítomným oboznámil obsah ustanovenia § 249 ods. 3
Tr. por., ktoré upravuje podmienky, za ktorých je moţné verejnosť z konania vylúčiť.
Poţiadal, aby sa procesné strany k tejto otázke vyjadrili. Spoluobţalovaní R. Z. a P. H.
zotrvali na návrhu, M. Š. sa nevyjadroval.
53
Po tomto postupe bolo vyhlásené uznesenie podľa § 249 ods. 4 Tr. por. o vylúčení
verejnosti. Následne v priebehu tohto pojednávacieho dňa boli vypočutí výlučne obţalovaní
R. Z., P. H. a Z. K., ktorých vypočúval aj obţalovaného M. Š. - JUDr. D..
Takýto postup povaţuje odvolací súd za zákonný.
Treba v tejto súvislosti podotknúť, ţe právo na verejné prejednanie veci treba chápať
v kontexte celého súdneho konania a nie len ho izolovane posudzovať vo vzťahu k jeho
určitej časti.
Hlavné pojednávanie pozostávalo z 51 pojednávacích dní, z ktorých všetky okrem
hlavného pojednávania konaného dňa 16. októbra 2009 boli vykonané v prítomnosti
verejnosti, ktorá však nebola vylúčená nezákonným spôsobom a bezdôvodne. Dôvody boli
zreteľné, špecifikované R. Z. a jeho obhajcom a pokiaľ
sa obţalovaný M. Š. domáhal, ţe mali byť súdom najskôr preverené,
išlo o poţiadavku minimálne neuskutočniteľnú. Nikomu nemohlo byť zrejmé, čo konkrétne
z nasledujúcich výsluchov vyplynie.
Vo vzťahu k námietke obţalovaného M. Š. v bode 2.5 dôvodov odvolania treba
podotknúť, ţe v obţalobe bolo jeho konanie v skutkoch týkajúcich
sa poškodených S. H., O. P. a P. P. právne posúdené, ako obzvlášť závaţný zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.,
za ktoré mu hrozil trest odňatia slobody s trestnou sadzbou 20 aţ 25 rokov alebo doţivotie.
Zodpovedá skutočnosti, ţe bez predchádzajúceho upozornenia v rozsudku súd prvého
stupňa prekvalifikoval jeho konanie vo vzťahu ku skutkom týkajúcim sa S. H. a O. P. na
obzvlášť závaţný zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 2 písm. d/,
ods. 5 Tr. zák., za ktorý zákonodarca ustanovuje rovnakú trestnú sadzbu, ako je tomu
u obzvlášť závaţného zločinu vydierania, podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/
Tr. zák.
Konanie v skutku pod bodom 11/ (poškodený P. P.) prekvalifikoval oproti obţalobe na
obzvlášť závaţný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/
54
Tr. zák. s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 10 aţ 15 rokov, čo je miernejšia právna
kvalifikácia.
Podľa § 284 ods. 2 Tr. por. ustanovenie pojednávajúce o rozsudku stanovuje, ţe uznať
obţalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa
ktorého posudzovala skutok obţaloba, súd môţe len vtedy, ak obţalovaného na moţnosť
tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie
za skončené. Ak o to obţalovaný alebo jeho obhajca poţiada, treba mu znovu poskytnúť
lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o päť
pracovných dní.
Ani v jednom prípade súd neposúdil konanie obţalovaného M. Š. prísnejšie, ako
v obţalobe, pretoţe v bodoch 6/ a 7/ rozsudku pri pouţitej právnej kvalifikácii tak v obţalobe
ako aj v rozsudku pri konečnej kvalifikovanej skutkovej podstate išlo o trestné sadzby
rovnako prísne, v bode 11/ dokonca súd pouţil právnu kvalifikáciu menej prísnu. Nebol teda
porušený zákon v neprospech obţalovaného Š..
V dôvodoch odvolania pod bodom 2.4 obţalovaný M. Š. namietol,
ţe výsluchy svedkov, ktorí mali právo odmietnuť vypovedať podľa § 130 ods. 1, resp. ods. 2
Tr. por. neobsahujú výslovné vyjadrenie, ţe „svojho práva nevyuţívajú a vypovedať nebudú“.
Najvyšší súd sa nestotoţňuje s týmito námietkami obţalovaného Š.
k výkladu príslušných ustanovení Trestného poriadku k tejto otázke, ani judikatúry
obsahujúcej takúto povinnosť. V odvolaní rozvedená judikatúra sa týka bez výnimky
výsluchov vykonaných v prípravnom konaní, ktoré má úplne iný charakter, ako súdne
konanie, a preto bola prijatá so zámerom predísť prípadným pochybnostiam o presnom
obsahu a vôli vypočúvaného v neskoršom štádiu konania s ohľadom na skutočnosť, ţe takýto
výsluch sa neviedol pod kontrolou verejnosti a často len v prítomnosti príslušníka policajného
zboru, vypočúvaného a prítomnej tretej osoby.
V posudzovanom prípade všetci podstatní svedkovia po zákonnom poučení
vypovedali verejne na ústnom pojednávaní pred senátom prvostupňového súdu,
obţalovanými, obhajcami a tak podľa zápisníc, o ich vôli k veci vypovedať niet najmenších
pochýb.
55
Pokiaľ ide o poslednú námietku obţalovaného M. Š., týkajúcu
sa neústavného ustanovenia, resp. obsadenia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
a nezákonného zloţenia senátu prvostupňového súdu, ktorý vyniesol napadnutý rozsudok,
ide o námietku opakovanú, prednesenú uţ v minulosti pri rozhodovaní o väzbe obţalovaného
M. Š.. Týmito sa zaoberali uţ sťaţnostné senáty najvyššieho súdu
na rozhodnutia ktorých odvolací súd odkazuje.
Z hľadiska procesných postupov odvolací súd eviduje aj námietku obţalovaného
Bc. P. C. vznesenú v záverečnom návrhu jeho obhajcu, ţe u neho nebola zachovaná lehota na
prípravu k hlavnému pojednávaniu.
V tomto ohľade odvolací súd zistil, ţe obţalovaný Bc. P. C. obţalobu prevzal dňa 30.
júna 2008, termíny hlavného pojednávania určené v závere verejného zasadnutia dňa 6.
októbra 2009 osobne vzal na vedomie s upozornením, ţe písomne
uţ predvolaný nebude (ako aj ostatní obţalovaní). Na prvé hlavné pojednávanie sa osobne
dostavil, kde predloţil ţiadosť, aby sa konal v jeho neprítomnosti.
Rovnako neobstojí jeho námietka, ţe bol odsúdený za skutok, ktorý nie je totoţný
so skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia.
Po porovnaní skutkov uvedených v uznesení o vznesení obvinenia a v rozsudku
najvyšší súd zisťuje, ţe tieto skutkové znenia sú zhodné aj s ich právnym posúdením
aţ na tú výnimku, ţe v uznesení o vznesení obvinenia bol povaţovaný za člena zločineckej
skupiny, kým v rozsudku za jej podporovateľa, ktorá skutočnosť však nemení totoţnosť
skutku.
Viacerí obţalovaní tieţ opakovane poţadovali vyšetrenie duševného stavu svedkov M.
Č., M. D. a R. M., rod. J., pričom odvolací súd nezistil zákonný dôvod pre takýto postup.
V prvom rade treba podotknúť, ţe aţ na všeobecné výhrady, ţe svedok M. Č. a R. M.,
rod. J. boli v istom čase „feťáci“ (viď napr. výpoveď obţalovaného M. Š. na hlavnom
pojednávaní) pre vyšetrenie ich duševného stavu nie sú dané vecné dôvody.
56
Podľa § 150 Tr. por. ak sú závaţné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď
je pre rozhodnutie súdu obzvlášť dôleţitá, podstatné zníţená schopnosť správne vnímať alebo
vypovedať, moţno znalecky vyšetriť duševný stav svedka.
Účelom znaleckého vyšetrenia svedka je znalcom psychiatrom poskytnúť súdu údaje,
z ktorých by bolo moţné vyvodiť závery o príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti svedka,
ktoré sú potrebné pre posúdenie vierohodnosti jeho výpovede.
Svedkovia M. Č., M. D. a R. M., rod. J. boli vypočutí v prípravnom konaní a v súlade
so zásadou bezprostrednosti a ústnosti aj na hlavnom pojednávaní.
Všetci prítomní pri ich výsluchoch mali moţnosť tieto osoby pozorovať a urobiť
si o ich schopnostiach úsudok. Pokiaľ súd prvého stupňa nemal pochybnosti o ich mentálnych
schopnostiach z pohľadu ich vnímania a reprodukovania preţitých udalostí, takéto
pochybnosti nemá ani odvolací súd.
Spôsob ich vystupovania na hlavnom pojednávaní, chronológia ich spontánnych
výpovedí, charakter reakcií na otázky a pripomienky prokurátora, obţalovaných a obhajcov,
povaha ich odpovedí a vysvetlení nevzbudzujú ani najmenšie pochybnosti o ich príčetnosti,
či duševnej schopnosti vypovedať primeraným spôsobom o preţitých udalostiach.
V druhom rade, výpovede týchto svedkov nie sú jedinými usvedčujúcimi dôkazmi,
na ktorých by prvostupňový súd zaloţil svoje rozhodnutie o vine obţalovaných v napadnutom
rozsudku. Aj keď v súhrne tvoria zväčša dôleţitý dôkaz svedčiaci v neprospech obţalovaných
pri komplexnom posudzovaní sú súčasťou rozsiahlejšej skupiny dôkazov rovnakej povahy,
s ktorými výpovede týchto svedkov s mnohom korešpondujú a dopĺňajú ich.
Podrobnosti v tomto ohľade budú uvedené ďalej.
Osobitným podaním adresovaným najvyššiemu súdu aktualizoval svoje návrhy
na doplnenie dokazovania obţalovaný Bc. P. C..
S prihliadnutím na ich povahu, komplexnú dôkaznú situáciu týkajúcu sa skutku,
pre ktorý je trestne stíhaný (skutok č. 2/) ani v týchto návrhoch odvolací súd nevzhliada
57
ţiadnu účelnosť ich vykonania. Bliţšie k tomu odvolací súd rozvedie v časti týkajúcej
sa výlučne Bc. P. C..
Podľa obsahu odvolania vypracovaného prostredníctvom obhajcu za obţalovaného J.
H. bolo v konaní, ktoré predchádzalo rozsudku porušené jeho právo na obhajobu tým, ţe
prvostupňový súd vypočul svedkov M. Č. a R. M., rod. J. v jeho neprítomnosti, hoci si
vyhradil svoju účasť pri výsluchu týchto svedkov. Súd tak mal porušiť jeho právo podľa čl. 48
ods. 2 čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Aj námietka obţalovaného J. H. v tomto ohľade nezodpovedá skutočnosti.
V prvom rade sa ţiada podotknúť, ţe na začiatku súdneho konania obţalovaný
tak, ako väčšina ostatných obţalovaných poţiadal o konanie hlavného pojednávania v neho
neprítomnosti s tým, ţe jeho práva bude na hlavnom pojednávaní realizovať jeho obhajca.
V kaţdom jednom prípade všetci obţalovaní, ktorí poţiadali o vykonanie hlavného
pojednávania v ich neprítomnosti boli o kaţdom novom termíne hlavného pojednávania
riadne upovedomení. Bolo teda na vlastnom prístupe toho ktorého obţalovaného, či sa na tom
ktorom pojednávaní zúčastní alebo nie.
Svedok M. Č., ako uţ bolo uvedené, bol na hlavnom pojednávaní vypočutý najskôr 21.
januára 2009, v ktorom výsluchu bolo pokračované aj dňa 22. januára 2009, potom dňa 9.
septembra 2009 a následne 15. októbra 2009.
Dňa 21. januára 2009 bol pri výsluchu tohto svedka po celú dobu
(v čase od 09.56 hod. do 16. 41 hod. t.j. viac neţ 5 hodín) prítomní obţalovaný J. H. a jeho
obhajca JUDr. S.. Po skončení spontálnej časti výpovede M. Č. podrobne, okrem iných tohto
vypočúval obţalovaný J. H. i jeho obhajca JUDr. S..
Obdobne sa situácia zopakovala dňa 22. januára 2009, kedy bolo pokračované
vo výsluchu M. Č. od 13.26 hod. do 16. 25 hod. Po celú dobu výsluchu tohto svedka bol
opätovne prítomný aj obţalovaný J. H., ako aj jeho obhajca JUDr. S.. Rovnako tak aj po tejto
časti výsluchu M. Č. tomuto kládol otázky aj J. H. a aj jeho obhajca.
58
Pokiaľ ide o ďalšie výsluchy M. Č. dňa 9. septembra 2009 pri jeho výsluchu
obţalovaný ani jeho obhajca nebol prítomný, konalo sa v prítomnosti náhradných obhajcov,
dňa 15. októbra 2009 bol pri jeho výsluchu prítomný JUDr. S..
Z vyššie uvedenej situácie pri vypočúvaní M. Č. vyplýva, ţe právo obţalovaného J. H.
na obhajobu porušené nebolo.
Pokiaľ ide o výsluch svedka R. M., rod. J. tento sa uskutočnil
na hlavnom pojednávaní dňa 24. februára 2010 v prítomnosti obhajcu J. H.,
JUDr. S., a to prostredníctvom dlhšie pripravovanej videokonferencie z pojednávacej
miestnosti Krajského súdu v Plzni a na základe predchádzajúcej ţiadosti o právnu pomoc
adresovanú tomuto súdu.
Obţalovaný J. H. prevzal predvolanie na tento termín dňa 19. januára 2010, nedostavil
sa naň a ani nepoţiadal o odročenie tohto hlavného pojednávania.
Ani v tomto prípade, teda jeho právo na obhajobu porušené zo strany prvostupňového
súdu nebolo.
V súvislosti s výsluchom svedka R. M., rod. J. uplatnil námietku obţalovaný M. Š.
s tým, ţe pri tomto výsluchu bolo porušené jeho právo
na obhajobu, pretoţe ţiaden z obhajcov nemal moţnosť byť prítomný priamo
na Krajskom súde v Plzni, odkiaľ svedok v prítomnosti predsedníčky senátu tohto súdu
a prítomnosti eskorty vypovedal.
Túto námietku uţ vyhodnotil špecializovaný trestný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku na str. 59 aţ 61, s týmto vyhodnotením sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotoţňuje
a poukazuje naň, pretoţe zodpovedá platnému právnemu stavu z pohľadu Dohovoru
o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a logike
pri praktickom uplatňovaní práva na obhajobu v takýchto prípadoch. Výsluch tohto svedka
všetci prítomní slovom i obrazom sledovali, po skončení spontánnej časti jeho výpovede
odpovedal bezprostredne, bez časového prerušenia, na všetky otázky prokurátora,
obţalovaných a obhajcov (aţ na M. Š. a JUDr. Š., ktorí
tak odmietli urobiť s odkazom, ţe výsluch je nezákonný), vyjadroval sa tieţ bezprostredne
59
k prečítaným častiam jeho výpovede z prípravného konania, takţe o zákonnosti priebehu jeho
výsluchu nemá pochybnosti ani odvolací súd.
Ku skutkovým zisteniam povaţuje odvolací súd poukázať na nasledovné skutočnosti.
Ku skutku č. 1/
Skutočnosť, ţe v teritóriu okresného mesta S. a v jeho okolí sa od roku 2001
sformovala a začala pôsobiť zločinecká skupina, ktorá je z hľadiska jej vytvárania,
formovania, personálneho zloţenia, predmetu činnosti a motívu jej existencie podrobnejšie
popísaná vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, je dostatočne preukázaná viacerými
vzájomne sa doplňujúcimi dôkazmi.
Uţ v prípravnom konaní jej spôsob fungovania a konkrétne formy trestnej činnosti,
vrátane pôsobenia jednotlivých obţalovaných v nej v podstate zhodne popisovali svedkovia
M. Č., M. D. a R. M., rod. J.. Príznačné je, ţe títo svedkovia, ktorí podľa doterajšieho stavu
dokazovania boli nepochybne jej členmi a v určitých časových intervaloch boli označovaní
ako pravé ruky obţalovaného M. Š. a dokonca sami sa v rámci tejto skupiny podieľali na
trestnej činnosti rôzneho charakteru, boli obţalovanými spochybňovaní ako nevierohodní
svedkovia, hoci evidentne aj na základe ich prvých výpovedí boli odhalené a dokumentované
rôzne skutky spáchané členmi tejto skupiny, ktorých časť bola zahrnutá do obţaloby, časť
však takýmto spôsobom zdokumentovaná nebola, (resp. nebola predmetom obţaloby).
Uţ v rámci prípravného konania k výpovediam týchto troch svedkov, ktorí o spôsobe
formovania tejto zločineckej skupiny, jej personálnom zloţení od jej vzniku vrátane zmien,
ktoré sa v nej plynutím času diali, ako aj o formách trestnej činnosti (vyberanie tzv.
výpalného, vydierania a pod.) vypovedali prakticky, zhodne pristúpili aj výpovede
poškodených Ing. K. K., S. H., O. P., P. L., J. Č., Ing. J. H., P. P., rovnako tak výpovede
ďalších svedkov – D. M., B. B., J. J., B. Š., M. M. z prípravného konania, ktorých výpovede
a poznatky o fungovaní skupiny osôb zdruţených okolo obţalovaného M. Š. nemali také
ucelené a komplexné poznatky ako svedkovia M. Č., M. D. a R. M., rod. J., ktorí však
vypovedali o vlastných skúsenostiach s jednotlivými obţalovanými a o vlastných poznatkoch
o činnosti zločineckej skupiny vo svojom teritóriu.
60
V priebehu súdneho konania však k týmto dôkazom, ktoré dopĺňali aj viaceré listinné
dôkazy (výsledky domových prehliadok, odposluchov, listinných správ obsahujúcich
poznatky orgánov polície, ako sú OR PZ v S., KR PZ v T. o nelegálnej činnosti osôb
zdruţených okolo obţalovaného M. Š., o tom, ako je preto tento vedený
na polícii ako záujmová osoba a pod.), pristúpili ďalšie dôkazy konkrétne usvedčujúce
výpovede spoluobţalovaných R. Z., P. H. a Z. K..
Najskôr obţalovaný R. Z. začal v priebehu súdneho konania vypovedať o existencii
zločineckej skupiny a o vlastných negatívnych skúsenostiach s osobami, ktoré mali prezývku
„C.“. Aj keď R. Z. nevypovedal o štruktúre zločineckej skupiny, nemal poznatky o presnom
spôsobe jej fungovania, mal však poznatky o jej vplyve na Záhorí. Podľa neho šéfom skupiny
bol obţalovaný M. Š., skupine patrili všetky diskotéky a bary na Záhorí. Popisoval vlastné
skúsenosti s členmi skupiny, keď mu bol po incidente s M. K. (ktorého viacerí označovali za
člena skupiny) bol poškodzovaný majetok, resp. asi 15 členná skupina rozbila bar jeho
manţelky do poslednej fľašky, zbili hostí bassebalkami, potom asi traja chlapi prišli za ním,
aby platil za ochranu, keď ho odmietli do 2-3 týţdňov mal rozbité všetky okná, potom mu do
2 mesiacov vyhorela celá krčma. Naviac ešte musel zaplatiť pokutu 30 000 Sk, ktorú
odovzdal P. H., P. Š. a ešte tretej neznámej osobe, čo neskôr P. H. priznal.
R. Z. pravdivosť jeho ďalšej časti výpovede, podľa ktorej mal na pokyn ľudí od M. Š.
vyberať na jazere O. peniaze za skútrovanie alebo platiť alternatívne za bufet, ktorý tam
prevádzkoval, potvrdil svojim správaním pri skutku v bode 9/ rozsudku. Keď mal problémy
s poškodeným Ing. J. H. kvôli jeho jazde na vodnom skútri, zatelefonoval práve P. H., ktorý
sa k jazeru dostavil so skupinou cca ďalších 4-5 muţov zjavne na ilustráciu svojej sily
a vplyvu v predmetnom teritóriu.
K postupnému priznaniu R. Z. k niektorým dokazovaným skutočnostiam neskôr
pristúpilo priznanie obţalovaných P. H. a Z. K. k existencii zločineckej skupiny.
P. H., ktorý dovtedy akúkoľvek trestnú činnosť a spojenie s obţalovaným M. Š.
v tomto smere popieral a ktorého samotný M. Š. prezentoval ako kamaráta, s ktorým v lete
2005 začal cvičiť, ktorý ho aj trénoval a s ktorým zaloţil fitnes centrum, počnúc dňom 16.
októbra 2009 začal popisovať spôsob fungovania zločineckej skupiny, jej personálne
obsadenie, svoje postavenie v nej, ako aj konkrétne
61
jej nelegálne aktivity. Potvrdil vodcovské a dominantné postavenie obţalovaného M. Š.,
popisoval, ako on sám spravidla vykonával konkrétne aktivity spolu s P. Š., a to od vyberania
výpalného po iné aktivity, popisoval fungovanie vyhadzovačov na diskotékach, ktoré
konkrétne podniky platili za ochranu. Veľmi podrobne popisoval
aj spôsob vykonania skutkov, na ktorých bol v plnej miere alebo sčasti účastný, konkrétne
takto podrobne vypovedal o skutkoch voči poškodeným O. P., P. L., Ing. J. H. a P. P..
Popisoval tieţ postavenie a činnosť R. M., rod. J. v skupine s tým, ţe na začiatku mal s M. Š.
dobré vzťahy, spolupracovali spolu, potom sa tieto pokazili, keďţe začal fetovať.
Vtedy sa mu menovaný sťaţoval, ţe M. Š. ho okráda o peniaze, ţe si nevie váţiť svojich ľudí.
Rovnako tak potvrdil členstvo svedka M. Č. v zločineckej skupine s tým,
ţe tento istý čas robil aj M. Š. pravú ruku. Vypovedal aj o tom, ţe určitú dobu M. Š. chodil so
svedkom M. D., ktorý bol v skupine ešte pred ním.
Podrobne aj Z. K. na hlavnom pojednávaní dňa 16. októbra 2009 zmenil svoj
dovtedajší postoj a začal popisovať svoje členstvo v zločineckej skupine a spoluprácu
s obţalovaným M. Š. v rámci nej. Popisoval spôsob fungovania skupiny, do ktorej v r. 2002
patrili okrem iných K. K., G., M. D. a priznal,
ako bol on M. Š. poverený, aby zaraďoval ľudí na diskotéky, ktoré mali pod patronátom, tých
mali vtedy 10-12, opisoval informačnú činnosť obţalovaného P. C. z policajného prostredia
v prospech skupiny. Potvrdil dominantné postavenie M. Š. v skupine, ktorý ho práve
v súvislosti s tým, ţe odmietol vykonať vydieračku v prospech obţalovaného P. C. vyhodil zo
skupiny a zakázal mu navštevovať podniky v S.. Taktieţ vie, ţe po tom, čo bol vyhodený zo
skupiny, prácu po ňom robil M. Č.. O konkrétnom fungovaní skupiny a jej členoch vypovedal
zhodne ako P. H., potvrdil tieţ členstvo M. D. v skupine v určitom časovom úseku. Podľa
neho M. Š. M. Č. a M. D. platil byty v S., títo robili vydieračky, kšefty a obchody, ale
nemávali sami peniaze, tieto si vţdy brával pre seba M. Š., ktorý nerád rozdával.
On sám pritom hovoril M. Š., aby neveril M. Č.,
ten mu však oponoval, ţe je to 100%-ný človek, P. H. vídaval s M. Š. stále, P. H. si cenil, ţe
robí pre neho, ţe stúpol v S. na cene, pretoţe pred M. Š. mali všetci veľký rešpekt. Správal sa
tak, ţe keď mal nejaký kšeft alebo obchod nikomu nič z toho nedal, ale keď mal druhý, chcel
od neho podiel, resp. „chcel za to niečo“.
62
Z. K., o ktorom sa obţalovaný M. Š. vyjadril, ţe ho poznal,
ale nikdy sa s ním nestretával účelovo tak obsahovo nadviazal na výpovede P. H. účinné po
16. októbri 2009, pričom obaja vypovedali obsahovo zhodne, ako svedkovia M. Č., M. D.
a R. M., rod. J. naviac, obsahovo zhodne s poškodenými, pokiaľ sa toho ktorého skutku
zúčastnili.
Špecializovaný trestný súd skutok č. 1/ v porovnaní s obţalobou pri zjavnom
zachovaní totoţnosti skutku podstatným spôsobom upresnil. Naviac podrobnejšie začlenil
jednotlivých obţalovaných podľa toho, či ich povaţoval podľa výsledkov dokazovania
za členov zločineckej skupiny, alebo boli pre ňu ako nečlenovia len v rámci určitej
konkrétnosti trestnej činnosti činné, alebo ju len podporovali, ktoré formy účasti obsahuje
skutková podstata zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296 Tr. zák. a tieţ obsahovala skutkovú podstatu obdobného obzvlášť závaţného trestného
činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a
ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.
Takýto postup povaţuje najvyšší súd za zákonný, zodpovedajúci zistenému
skutkovému stavu, výpovediam M. Č., M. D., R. M.,
rod. J., P. H., Z. K. a výpovediam poškodených k jednotlivým skutkom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku špecializovaný trestný súd opakovane citoval
ustanovenie § 129 ods. 3 Tr. zák., ktoré definuje podstatu zločineckej skupiny
v trestnoprávnom zmysle (obdobne ju definovalo ustanovenie § 89 ods. 27 vo vzťahu
k ustanoveniu § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005), naviac objasnil
aj teoretické trestnoprávne východiská takejto právnej úpravy.
V tomto kontexte najvyšší súd konštatuje, ţe prvostupňový súd zistený skutkový stav
aj z tohto pohľadu správne právne vyjadril v právnej kvalifikácii konania jednotlivých
obţalovaných.
Pokiaľ ide o činnosť jednotlivých obţalovaných, ani odvolací súd nemá pochybnosti,
ţe dominantné postavenie v zločineckej skupine mal obţalovaný M. Š.,
a to napriek jeho obsiahlym námietkam uvedeným v doplnení odvolania.
63
Jeho zjavne rozhodujúce postavenie a celkové zameranie skupiny osôb zdruţených
okolo jeho osoby dokumentujú nielen svedkovia M. Č., M. D. a R. M., rod. J., či výpovede
spoluobţalovaných R. Z., P. H. a Z. K., ale sú patrné aj z výpovedí ďalších osôb, ako sú P. P.,
P. P., Ing. K. K., S. H., či výpovedí S. M. a B. Š. z prípravného konania (ktoré povaţuje aj
odvolací súd za hodnovernejšie, neţ ich výpovede z hlavného pojednávania).
Taktieţ napr. Ing. J. H. vypovedal, ţe chápal Š. ochranu podnikateľov ako výpalníctvo
majúc o tom konkrétne poznatky od konkrétnych osôb.
E. P. zase vypovedal, ţe vedel z osobnej skúsenosti, ţe bol terčom útokov
zo strany firmy D. a ţe Š., M. a B. boli organizovaná skupina.
I. F. vypovedala, ţe sa všeobecne hovorilo, ţe ľudia okolo M. Š. pýtajú výpalné
a peniaze za nič.
I. Š. zase vypovedal, ţe všeobecne sa vedelo o skupine M. Š., ţe robí ochranu na
diskotékach a v podnikoch. Na jeho ľuďoch bolo vidieť,
ţe nezapadajú do normálneho ţivota, boli výzorom agresívni, robili ochranku na diskotékach
ako skupina.
Svedok H. R. taktieţ vypovedal, ţe M. Š. funguje v S. tak, ţe sú tam firmy, ktoré mu
platia za ochranu.
O nelegálnych praktikách zo strany obţalovaných v tomto smere vypovedali
v prípravnom konaní aj D. M. a J. J. a ďalší.
Po prvej skupine usvedčujúcich dôkazov v podobe výpovedí M. Č., M. D., R. M., rod.
J., P. H., Z. K. a čiastočne aj R. Z. a druhej skupine usvedčujúcich dôkazov v podobe
výpovedí poškodených a zhora uvedených nezainteresovaných svedkov vo vzťahu
k existencii zločineckej skupiny treba zaradiť aj tretí aj keď nepriamy dôkaz, a to v podobe
poznatkov získaných postupne políciou.
Uţ v správe z 21. novembra 2001, OO PZ v S. v rámci úradnej korešpondencie
sa Krajské riaditeľstvo Policajného zboru – oddelenie vnútorných bezpečnostných sluţieb
64
v T.upozorňuje, ţe M. Š. a jeho najbliţší spolupracovníci sú podozriví z násilnej trestnej
činnosti, ţe menovaný sa snaţí získať licenciu na SBS, aby mohol zakryť nelegálne aktivity,
ako vydieranie podnikateľov, násilné vymáhanie pohľadávok, ţe sa snaţí získať vplyv na
území okresu S., ţe sa stýka s osobami z kriminálneho prostredia,
kde i sám aktívne pôsobí.
V takýchto správach sa ako jeho spolupracovníci uvádzajú J. C., M. M., J. F., E. C., L.
K., I. K., M. G., I. R. s tým, ţe pracujú v baroch a na diskotékach ako vyhadzovači a biletári,
ktorých časť spomínali striedavo v usvedčujúcich výpovediach aj M. Č., M. D. a R. M., rod.
J..
Analýzou výpovedí rozhodujúcich svedkov M. Č., M. D. a R. M., rod. J., ako aj
výpovedí P. H. a Z. K. sa ukazujú, ţe tieto výpovede sú v podstatných častiach ohľadne
činnosti skupiny, jej meniaceho sa personálneho zloţenia, spôsobov a metód jej vedenia M.
Š., predmetu je zamerania a jednotlivých aktivít v zásade zhodné
aţ na nepodstatné odchýlky. To sa týka aj konkrétnej činnosti a konkrétneho postavenia toho
ktorého obţalovaného v rámci skupiny, resp. ohľadne vzťahu k nej. Napr. zhodne všetci
uvádzali, ţe M. M. do skupiny nepatril.
Druhým podstatným poznatkom je, ţe výpovede týchto osôb, ohľadne konkrétnych
skutkov, na ktorých mali účasť, resp. z iného zdroja o nich vedeli, korešpondovali
v rozhodných častiach s výpoveďami dotknutých osôb – spravidla poškodených.
Tretím dôleţitým poznatkom je, ţe pôsobenie skupiny osôb okolo M. Š., ako ho
opisovali z hľadiska predmetu a charakteru jej aktivít M. Č., M. D., R. M., rod. J., P. H. a Z.
K. je zhodné s poznatkami orgánov polície, získaných z miestneho prostredia, ako aj
výsledkami domových prehliadok, pri ktorých boli napr. nájdené u Z. U. teleskopický obušok
a drevená baseballová palica, u J. F. drevená baseballová palica, u J. H. čierny obušok,
rovnako tak u P. Š. (resp. v jeho vozidle).
Výpovede týchto svedkov a bývalých spoluobţalovaných z hľadiska ich obsahu preto
nie je dôvod spochybniť.
65
Keďţe práve na základe nich prvostupňový súd v skutkovom znení v bode 1/ rozčlenil
obţalovaných do troch skupín kopírujúcich ich znenie skutkovej podstaty zločinu zosnovania,
zaloţenia a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., t.j. podľa toho,
či bol jej člen alebo bol pre ňu činný alebo ju podporoval, takéto zaradenie povaţuje odvolací
súd za správne v súlade so skutkovým stavom veci.
Pokiaľ ide o námietky obţalovaného M. Š. k otázke podmienok naplnenia znakov
skutkovej podstaty zločinu zosnovania, zaloţenia a podporovania zločineckej skupiny podľa §
296 Tr. zák. rozvedené v doplnení odvolania, ani tieto nepovaţuje odvolací súd za dôvodné,
akceptujúc iný názor vyslovený prvostupňovým súdom na str. 86 – 87 napadnutého rozsudku,
na ktorý v podrobnostiach odkazuje. V ňom totiţ prvostupňový súd obsiahlym spôsobom
v súlade so súdnou praxou a dokumentmi vzťahujúcimi sa k definovaniu jednotlivých znakov
skutkovej podstaty tohto trestného činu vysvetlil všetky podstatné dôvody pre pouţitie tejto
právnej kvalifikácie k predmetnému skutku vo vzťahu k jednotlivým obţalovaným.
Ku skutku č. 2/ a odvolaniu Bc. P. C.:
Obţalovaný Bc. P. C. spáchanie skutku, ako aj podporovanie zločineckej skupiny,
v celom rozsahu poprel. Nikdy Š., s ktorým sa poznali ešte
keď bol policajt, ţiadne informácie neposkytoval, nestretával sa s ním. To, čo vypovedali
svedkovia Č. a D. sa nezakladá na pravde. V podstate sa v ďalšom obhajoval rovnako, ako
v podanom odvolaní.
Treba však pripomenúť, ţe svedok M. Č. pri výsluchu z 18. apríla 2008 vypovedal
o tom, ţe M. Š. úzko spolupracoval s jedným policajtom z OO PZ J., ktorého pozná len
menom P., mal aj vyššiu funkciu, dobre ho pozná – vedel
by ho kedykoľvek opoznať. Zoznámil ho s ním Š., hovoril o ňom, ţe je ich kontaktná osoba,
t.j., keby sa niečo robilo, ţe mu podáva informácie, keby sa niečo dialo okolo jeho skupiny.
Jeden policajt, ale nekonkretizoval ktorý, ho mal informovať o policajnej akcii v obci S., pri
ktorej aj boli zadrţaní D., F., H., K., K. a ďalší.
Či ho však informoval tento policajt z OO PZ J. nevie, lebo spolupracoval
aj s nejakým policajtom zo Š.. K. a spol. vtedy v S. nerešpektovali následný telefonát Š.,
a preto boli zadrţaní. S týmto policajtom sa stretával
aj častejšie, napr. dvakrát ho viezol z J. do S. za M., raz ho zase viezol
66
za M. do reštaurácie S. v K., vtedy on čakal v aute, keď sa rozprával s M.. Raz ho v J.
náhodne videl aj v policajnej uniforme. M., ktorému vtedy on robil pravú ruku mu aj povedal,
ţe mal problém s predajom svojho auta, on s D. potom
aj tento problém riešili, ale peniaze od dlţníka neprevzali, lebo sa nejako dohodli.
Po tomto výsluchu nasleduje zápisnica z rekognície uskutočnenej dňa 18. apríla 2008,
pri ktorej M. Č. označil za predmetného policajta Bc. P. C..
Tieţ svedok M. D. pri výsluchu dňa 4. apríla 2008 vypovedal, ţe Š. spolupracoval aj
s policajtmi, ktorí mu dávali informácie. Keď bol prepustený z väzby v januári 2003 za
vydieranie O. v S., ho s Č. Š. poveril úlohou vybaviť nezrovnalosti, ohľadne predaja alebo
kúpy vozidla, s ktorým mal problémy jeden policajt. Meno nevie, len Š. im ho predstavil ako
policajta, čo ho upozornil na to, aby nešli do S., lebo sú tam kukláči. Práve preto vybavovanie
tejto záleţitosti pre nebo bude zadarmo a tieţ preto, ţe mu poskytuje informácie o podaných
trestných oznámeniach na jeho ľudí. Toho policajta v uniforme nevidel, len počul, ţe má
niečo spoločné s J..
Tohto policajta však videl, za takých okolností, ţe jeho s Č. a ďalšími biletármi Š.
poslal do obce O., ktoré je v blízkosti J., lebo jeho ľudia
tam mali konflikt s miestnymi chalanmi. Do O. však nedošli, vrátili sa do S. a potom išiel
v aute so Š., ktorý išiel za nejakým policajtom, s ktorým
sa len tak pri hlavnej ceste v S. aj stretol. Š. vystúpil z auta a s týmto policajtom rozprával.
Keď nastúpil do vozidla povedal, aby do O. nešli, lebo je to nahlásené
na políciu. Tieţ mu Š. hovoril, aby nešli robiť jednu vydieračku do J., lebo
je to nahlásené na políciu. Vie, ţe s týmto policajtom sa Š. stretával, ale na verejnosti sa spolu
neukazovali. M. niekedy vozieval na stretnutie s týmto policajtom, stretávali
sa viac menej v aute alebo na ulici.
Toho policajta po mene a priezvisku nepozná, ale by ho vedel opoznať. Mal cca 35
rokov, tmavé polokrátke vlasy, snedšiu tvár, výšky 180-185 cm, strednej postavy.
Obdobne svedok M. D. vypovedal ešte predtým, pri výsluchu dňa
24. januára 2008.
67
Potom svedok M. D. dňa 4. apríla 2008, ako predmetného policajta, ktorý
spolupracoval s M. Š. pri rekognícii opoznal Bc. P. C.. Fotodokumentácia z tohto úkonu
preukazuje, ţe svedkom udávaný fyzický opis policajta, ktorý sa stretával s M. Š.
korešponduje so skutočným výzorom Bc. P. C. v čase rekognície.
Na týchto výpovediach uvedení svedkovia zotrvali aj na hlavnom pojednávaní, pričom
k ich výpovediam pristúpila výpoveď Z. K. taktieţ z hlavného pojednávania, ktorý dokonca
objasnil niektoré nejasnosti, ktoré vyplývali z výpovedí M. Č. a M. D. v súvislosti
s informačnou činnosťou Bc. P. C., ohľadne policajnej akcie uskutočnenej v obci S. dňa 22.
mája 2002 v súvislosti s vydieraním T. O..
Je tu totiţ podstatný rozdiel v tom, ţe kým o aktivite Bc. P. C., M. Č. a M. D. vedeli
len sprostredkovane, Z. K. mal s ním priamy telefonický kontakt a objasňoval aj niektoré
detailné skutočnosti, o ktorých uvedení svedkovia vedomosť nemali. Opisoval aj niektoré
ďalšie skúsenosti s obţalovaným Bc. P. C..
Ak tu teda existujú výpovede troch osôb vypovedajúcich nezávisle od seba
(M. D. sa nemal ako oboznámiť s výpoveďou M. Č. a naopak), vykazujúce zhodu
v najpodstatnejších skutočnostiach, ktoré sú predmetom dokazovania,
ani odvolací súd nemá ţiadny dôvod a zákonný podklad pre to, aby mohol akceptovať
obhajobu, ţe tieto boli vykonštruované a nepravdivo obviňujúce.
Ani Bc P.. C. počas celého trestného konania neuviedol, akú pohnútku
k takémuto krivému obvineniu mohol mať M. Č., o ktorom sám Bc. P. C. uvádzal, ţe ho
nepoznal.
V tomto kontexte potom vyznievajú, ako príliš vzdialené predmetu dokazovania, jeho
návrhy na doplnenie dokazovania. Tie totiţ do dôkaznej situácie nemôţu priniesť konkrétny
výsledok v tom smere, ţe by mohli niektoré dôkazy potvrdiť alebo vylúčiť.
Návrhy vypočuť riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
z r. 2002, JUDr. J. F., E. C., M. G. zabezpečiť výpisy z lustrácií obyvateľstva Policajného
zboru, výpis z policajných štatistík, výpis záznamu z policajnej akcie z 22. mája 2002,
vypočuť R. H., to všetko spolu s ďalšími navrhovanými dôkazmi nemôţu potvrdiť ani
68
vyvrátiť tvrdenia M. Č., M. D. a hlavne Z. K., napr. v tom smere, či telefonoval skutočne
s posledne menovaným alebo nie v rozhodnom čase. Tak, ako Z. K. nedokazoval, ţe Bc. P. C.
mal informáciu o pripravovanej policajnej akcii, získanú výlučne po sluţobnej oficiálnej línii,
tak ako Z. K. nedokazoval, ţe mu telefonoval výlučne zo svojho mobilného telefónu a pod.
(ku ktorým skutočnostiam smerujú jeho návrhy na doplnenie dokazovania).
Rovnako pre hodnotiaci subjekt vyvstáva otázka, či Z. K. o priebehu súdneho konania
mal za nevyhnutné analyzovať výpovede proti Bc. P. C. od M. Č. a M. D., tieto si svojim
spôsobom podopĺňať, vykonštruovať a tak krivo obviniť Bc. P. C., ako policajta, ktorý na
rozdiel od neho a jeho ostatných spoluobţalovaných nemal s M. Š. nič spoločné len preto,
aby si zabezpečil niţší trest, keď uţ aj tak usvedčil z trestnej činnosti ostatných
spoluobţalovaných zo zločineckej skupiny.
Preto aj odvolací súd pri hodnotení týchto skutočností nadobudol presvedčenie,
ţe výpovede spomínaných rozhodujúcich troch svedkov sú vierohodné a dostatočne
preukazujúce vinu obţalovaného Bc. P. C..
Ku skutku č. 3/ – poškodený Ing. K. K.:
Z tohto skutku obţalovaného M. Š., ako aj obţalovaného J. F. usvedčoval bez
pochybností predovšetkým poškodený Ing. K. K., výpoveď ktorého plne korešponduje
s výpoveďou svedka M. Č..
V tomto prípade je jasne dokumentovaná spolupráca svedka M. Č. s M. Š. a tak
vyvrátená obhajoba M. Š., ţe s M. Č. nikdy nespolupracoval. V rámci výpovede poškodeného
Ing. K. K., okrem iných skutočností, tento aj vypovedal, ţe Š. poznal dávnejšie,
ešte keď prevádzkoval diskotéku v .Z. a tento „mu na diskotéku posielal F., Č., K., ktorým
vyplácal 800-1000 Sk za večer“. Z tohto jeho vyjadrenia
je zrejmé tak vedúce postavenie obţalovaného M. Š. k týmto osobám a tieţ, ţe M. Č. bol
začlenený do tejto skupiny osôb, spolupracoval s nimi a potom v tomto svetle treba hodnotiť
jeho výpovede.
K samotnému skutku treba dodať, ţe Ing. K. K. priamo usvedčuje
aj M. Š. aj J. F.. Podľa neho, čo potvrdil aj svedok M. Č. s M. Š. aj osobne jednak J. F. bol
69
zase vodičom, ktorý bol dokonca spolu s M. Č. pre peniaze od Ing. K. K. v obci V.,
kde im odovzdal sumu 420 000 Sk.
Z priebehu tohto skutku, ako o ňom vypovedali Ing. K. K. a M. Č., je zreteľná viackrát
pouţívaná v podstate osvedčená taktika a spôsoby jednania zo strany obţalovaného M. Š.. Ak
totiţ získal informáciu o existencii osoby, ktorá niekomu niečo dlţí, zinscenovala sa určitá
situácia (poškodil sa majetok a pod.), následne sa predstierali určité skutočnosti (napr., ţe sú
za tým P.) potom „akoţe v rámci pomoci“ dotyčnému sa od neho vymohli peniaze s tým, ţe
skutočný prípadný veriteľ ţiadne svoje peniaze nedostal, dokonca o takejto udalosti ani
nevedel.
Tento postup sa uplatnil aj u niektorých ďalej uvedených skutkov.
Ku skutkom č. 4/ a č. 5/ - poškodení Z. J. a R. M.:
Zo skutku v bode 4/ - voči poškodenému Z. J. je M. Š. usvedčený svedkom M. Č.,
ktorého výpoveď v plnej miere, z hľadiska obsahu telefonátu, korešponduje s výpoveďou
poškodeného. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe M. Č. nemal ţiadny osobný vzťah
k rodine J., nemal ako získať informácie o osobných pomeroch tejto rodiny. Pritom z obsahu
telefonátu aj podľa jeho vlastného vyjadrenia (viď jeho výpoveď z prípravného konania – dňa
18. januára 2007) telefonujúci mu podrobne porozprával, „kde bol, kde robí, popísal jeho
mladšiu dcéru, kam chodí do školy, v akom čase“. Svedok M. Č. nemal ako získať tieto
informácie, preto jeho výpovedi nie je dôvod neveriť. Z hľadiska hodnotenia dôkazov totiţ
vyvstáva otázka, ako inak by mohol M. Č. vedieť reprodukovať presný obsah telefonátu
v súlade s výpoveďou Z. J., keď o ňom mohli vedieť len dve osoby, telefonujúci
na strane jednej a Z. J. na strane druhej.
Pokiaľ ide o skutok v bode 5/ rozsudku spáchaný vo vzťahu k poškodenému R. M.,
prvostupňový súd ho starostlivo vyhodnotil na stranách 110 aţ 130 svojho rozsudku, s ktorým
vyhodnotením sa odvolací súd stotoţňuje a v podrobnostiach naň poukazuje.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu neveriť výpovedi R. M., rod. J. o tom,
ţe pri tomto skutku spolupracoval s M. Š.. Podľa výpovedí totiţ aj ostatných – konkrétne P.
70
H. a Z. K., totiţ R. M. – rod. J., určitý čas spolupracoval pri vymáhaní pohľadávok s M. Š.
a často na to vyuţíval jeho ľudí, čo v plnej miere korešponduje s výpoveďou tohto svedka.
Ak sa ho zúčastnili aj J. H. a M. Č., ktorí podľa vykonaných dôkazov spolupracovali
práve s M. Š., kým o ich prípadnom bliţšom vzťahu k R. M., rod. J. sa ţiaden svedok, či
obţalovaný (R. Z., P. H., Z. K.) vôbec nezmieňujú, hoci vzájomné vzťahy medzi
obţalovanými a svedkami podrobne a obsiahlo opisovali, potom skutočne niet dôvodu
spochybniť výpoveď tohto svedka.
V súlade s týmto hodnotením je aj výpoveď M. D., ktorý potvrdil,
ţe R. M., rod. J. beţne oslovil M. Š., ţe potrebuje ľudí
na vymáhanie pohľadávok, M. Š. ich zabezpečil a tým vlastne R. M., rod. J. vyuţíval jeho
ľudí v jeho mene a potom M. Š. odvádzal asi 30% zo zisku.
Obţalovaní J. H. a M. J. popierali, ţe by mali vedomosť o tom,
ţe pracujú pre zločineckú skupinu a domnievali sa, ţe vymáhajú legálnu pohľadávku.
Takýmto výpovediam nemoţno ani z pohľadu odvolacieho súdu uveriť, pretoţe kaţdý
jeden z nich o tom druhom vedel, ţe spolupracujú s M. Š., vedeli o povahe a rozsahu činnosti
takejto skupiny. Pritom podľa M. Č. „M. J. robil vyhadzovača, pôsobil v skupine“; podľa M.
D., M. J. vymáhal pohľadávky pre M. Š. a R. M., rod. J.“, podľa R. M., rod. J., M. J. M. J. bol
od počiatku s ním, stal sa členom skupiny, stále ho vozil, väčšinou fungoval ako šofér.
M. J. sa v danom prípade aktívne podieľal na psychickom nátlaku voči poškodenému,
býval spolu s ostatnými v stane na predmetnom pozemku, šoféra v tomto prípade nerobil,
pretoţe podľa všetkých výpovedí v tomto prípade R. M.,
rod. J. vozil R. C.. Úloha určená M. J. tu teda bola iného charakteru, neţ robiť šoféra.
To isté sa vzťahuje aj na obţalovaného J. H..
Odvolací súd teda má za to, ţe prvostupňový súd aj v tomto bode správne určil
skutkové i právne postavenie jednotlivých obţalovaných v tomto bode.
Ku skutku č. 6/ – poškodená S. H.:
71
Obţalovaných M. Š. a P. Š. zo spáchania tohto skutku usvedčuje predovšetkým
poškodená S. H., ktorá tak v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní, veľmi podrobne
vypovedala o všetkých okolnostiach počnúc prvou návštevou, pri ktorej boli M. Š., P. H. a Z.
K., ktorí ju oslovili, ţe v S. je také pravidlo, ţe lokály dávajú peniaze im, jednoducho,
ţe im má platiť, následne podrobne popisovala, ako v konečnom dôsledku mesačne P. H.
odovzdávala sumu 2 000 Sk.
Táto svedkyňa tieţ vypovedala v podstate aj ku skutku v bode 1/, t.j. k pôsobeniu osôb
okolo M. Š., podľa nej veľa ľudí vedelo, čo skupina ľudí okolo M. Š. robí, rozprávali jej
viacerí, ako mu platia, ju samu ľudia upozorňovali,
ţe má odvahu, keď otvárala svoju prevádzku, či nevie, čo sa deje, ţe keď sa otvorí nejaká
prevádzka, tak tam hneď inú v podstate účtovať a chcú peniaze. S. je malé mesto, kaţdý
vedel, čo Š. so svojou skupinou robili, navštevovali podniky, chodili
do D., kde aj ľudia kvôli nim prestali chodiť. Ona sama bola prítomná na jednej diskotéke
v H., keď tam prišli, hodili slzný plyn a celá diskotéka bola zamorená a o týţdeň neskôr uţ
tam bola pri vstupných dverách nasadená jeho sluţba.
Aj keď peniaze za svoju prevádzku odovzdávala prevaţne P. H., ktorý chodil s P. Š.,
pri druhej splátke bol aj M. Š., na ktorom bolo vidieť, ţe vedel, o čo sa jedná.
Výpoveď tejto svedkyne potvrdili aj čašníci v predmetnej prevádzke I. F. a I. Š.
a napokon skutok v celom rozsahu priznal aj P. H., ktorý objasnil, ţe takto chodil pre peniaze
raz mesačne po dohode s M. Š., čo plne korešponduje s celkovým obsahom výpovede
poškodenej.
Ku skutku č. 7/ - poškodený O. P.:
Obţalovaných M. Š. a Z. U. v tomto bode presvedčivo usvedčuje poškodený O. P..
Pokiaľ ide o aktivity Z. U., poškodený vypovedal, ţe to bol práve on, ktorý ho ako prvý
telefonicky oslovil, ţe má nejaký problém, ţe sa potrebujú s ním stretnúť, na prvom stretnutí,
kedy mu v podstate povedali, ţe bude platiť za ochranu, bol okrem P. H. prítomný aj Z. K.
a Z. U. pred druhým stretnutím to bol práve Z. U., ktorý mu telefonoval s tým,
ţe „uţ to horí“, ţe je potrebné znova sa stretnúť, takţe posudzujúc subjektívnu stránku Z. U.
72
k zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s pouţitím
§ 138 písm. a/ Tr. zák. niet pochýb, ţe táto je z jeho strany v plnej miere naplnená.
Z jeho aktivít, ako ich opisoval O. P., niet najmenších pochybností, ţe sa začlenil
do skupiny ľudí okolo M. Š. s cieľom nútiť poškodeného platiť peniaze
pre nič iné, len preto, ţe podniká a v rámci nej dokonca vyvíjal konkrétnu činnosť
v komunikácii s poškodeným.
Nielen Z. U., ale aj M. Š. v tomto bode usvedčuje aj P. H.. Pokiaľ totiţ O. P.
vypovedal, ţe pri všetkých stretnutiach, pri ktorých bol upozorňovaný, ţe musí platiť, lebo
kazí ceny mäsa, resp. aj bez tohto dôvodu,
(tak to vyznelo z reprodukovaných komunikácií poškodeným), prítomné osoby sa odvolávali
na M. Š., túto časť skutkových okolností potvrdil hlavný aktér skutku P. H., ţe tak robil po
dohode s M. Š.. P. H. potvrdil aj to, ţe po odmietavom postoji O. P. on vec síce neriešil, ale
M. Š. ju riešil cez R., čo je M. D. s tým, ţe M. Š. ho poslal preto,
ţe je cigáň a P. je tieţ cigáň.
Vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom aj pri tomto skutku plne teda
zodpovedá skutočnému obsahu relevantných dôkazov, ktoré boli vo vzťahu k nemu
vykonané.
Ku skutku č. 8/ - poškodený P. L.:
Tento skutok bol v obţalobe podstatne širšie koncipovaný, kde súčasťou objektívnej
stránky skutkového znenia boli okrem verbálnych vyhráţok aj konkrétne fyzické útoky
na poškodeného, naviac mal byť vydieraný sumou 2 mil. Sk, ktorú mal aj prostredníctvom
kuriéra obţalovanému M. Š. odovzdať. Fyzické útoky voči poškodenému a vyplatenie sumy 2
mil. Sk M. Š. prvostupňový súd po obsiahlom doplňujúcom dokazovaní nemal za preukázané,
a preto podstatným spôsobom upravil znenie tohto skutku.
Odvolací súd dospel k zisteniu, ţe postup prvostupňového súdu bol správny a zákonný
a vina obţalovaných M. Š. a P. Š. v ustálenom rozsahu preukázaná.
Dokazuje ju výpoveď poškodeného P. L., ktorú od počiatku pokiaľ
ide o samotné vymáhanie „výpalného“, potvrdzovali Ing. V. T. a A. R., z ktorých obaja
73
vedeli, ţe poškodený P. L. je takto vydieraný. A. R. bol dokonca svedkom prvej návštevy zo
strany P. H. a P. Š. v areáli, v ktorom mala prevádzku firma poškodeného, ktorý po tomto
stretnutí ako úplne cudzí človek montujúci v tejto firme kamerový systém videl zmenu
v správaní poškodeného a keď sa ho po odchode týchto ľudí z areálu firmy pýtal, čo sa stalo,
povedal mu bledý a vystrašený, ţe pýtajú od neho peniaze.
Ing. V. T. je zase osoba pracovne v podstate nadriadená poškodenému, ktorý
mu ihneď telefonicky oznámil, ţe mal návštevu zo strany obţalovaných a ţe pýtajú od neho
peniaze.
Napokon spáchanie skutku do tejto miery priznal aj P. H., ktorý z jeho spáchania
usvedčil aj P. Š. a M. Š.. Keďţe výpovede poškodeného Ing. V. T., A. R. a P. H. v týchto
fázach skutku v plnej miere sú súhlasné je vina obţalovaných M. Š. a P. Š. na tomto skutku
bezpečne preukázaná.
Ku skutku č. 9/ - poškodený Ing. J. H.:
Vyhodnotenie dôkaznej situácie, vrátane právnych záverov o účasti obţalovaného M.
Š. na tomto skutku, je obsiahnuté na stranách 175 aţ 183 napadnutého rozsudku, ktoré
zodpovedá skutočnému obsahu zadováţených dôkazov.
Účasť M. Š. aj keď nepriamo plynie z výpovedí R. Z., P. H., Ing. J. H., JUDr. J. H. a
M. L.. Najpodstatnejšia z hľadiska subjektívnej stránky obţalovaného M. Š. je výpoveď P. H..
Ten v nadväznosti na výpovede vyššie uvedených svedkov a R. Z. objasňoval, ţe osoby, ktoré
chceli vypaľovať R. Z. boli nejakí ľudia, ktorým
dal M. Š. voľnú ruku nech si robia čo chcú, ale jemu budú odvádzať percentá. R. Z. zase
priamo vypovedal, ţe osoby, ktoré boli za ním vo veci vyberania poplatku za bufet, ktorý
prevádzkoval pri vodnej ploche zv. O. povedali mu, ţe konajú na príkaz M. Š..
Ak teda prvostupňový súd ustálil, ţe neveril obhajobe M. Š.,
ţe s týmto skutkom nič nemal, ani odvolací súd nemá dostatočný podklad pre učinenie iného
názoru. Treba totiţ všetky dôkazy posudzovať v celej ich kompletnosti, s ohľadom na celkové
74
a rešpektované postavenie M. Š. v danom regióne a prvá výpoveď hlavne P. H. zapadá do
celkovej tejto dôkaznej situácie.
Ku skutku č. 11/ - poškodený P. P.:
Tento skutok začala polícia dokumentovať na základe trestného oznámenia
poškodeného P. P., ktoré podal dňa 21. septembra 2006, a to v čase, keď mu nejaké osoby
mali uloţiť pokutu 1 000 000 Sk, pretoţe údajne mal zapáliť osobné vozidlo uţívané Ľ. Č., čo
podľa jeho výpovede nebola pravda. Za tejto situácie nevedel
čo ďalej, bál sa, peniaze nemal a ani nevedel, čo má robiť.
Pri tomto úkone súhlasil s odpočúvaním jeho mobilného telefónu, na základe ktorej
skutočnosti začala polícia odpočúvať jeho telefonáty, následne začala, na základe príkazov
vydaných sudcom pre prípravné konanie, odpočúvať aj mobilné telefóny obţalovaných, ktorá
tak monitorovala aktivity jednotlivých obţalovaných.
Odvolací súd je toho názoru, ţe práve obsah jednotlivých telefonátov, ako je tento
zadokumentovaný v trestnom spise a ako to sčasti oboznámil prvostupňový súd na strane
200 aţ 211 napadnutého rozsudku, preukazuje subjektívnu stránku obţalovaného Ľ. Č.
k pokusu obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 20, § 14 ods. 1 Tr. zák.
k § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., obţalovaných M. Š. k obzvlášť závaţnému zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., s pouţitím
§ 141 písm. a/ Tr. zák. a u obţalovaného M. M. k prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Zodpovedá skutočnosti, ţe obţalovaní Ľ. Č., M. Š. a M. M. sa obhajovali spôsobom,
ktorým naznačovali chýbajúcu subjektívnu stránku k týmto zločinom, telefonické hovory
však zjavne ich obhajobu vyvracajú.
V tomto ohľade prvostupňový súd na strane 212 aţ 217 rozviedol veľmi podrobne
právne úvahy, ktoré ho viedli k uznaniu viny obţalovaných z uvedených trestných činov,
najvyšší súd sa s týmto vyhodnotením v plnom rozsahu stotoţňuje, pretoţe zodpovedajú
preukázanému skutkovému základu u týchto obţalovaných. V podrobnostiach preto v ďalšom
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku aj v tomto bode.
75
Ku skutku č. 12/ - poškodený M. Č.:
Napriek tej skutočnosti, ţe obţalovaný Z. U. spáchanie tohto skutku taktieţ popieral,
je jeho obhajoba dostatočne vyvrátená výpoveďami poškodeného M. Č., svedka B. T.
a svedkyne Ľ. K..
Poškodený M. Č. vypovedal hlavne o tom, ţe keď bol pri automatoch v úzkej uličke
ho udieral Z. K., Z. U. ho chcel udierať, ale tá ulička bola úzka, takţe sa len načahoval, ale
zrejme ho neudrel, opisoval aj jeho ďalšie, hlavne verbálne aktivity voči jeho osobe.
Svedok B. T. potvrdil, ţe videl, ako podnapitý Z. U. sa snaţil vytrhnúť z pódia
drevenú guľatinu a na M. Č. pritom slovne útočil, stále na neho vykrikoval, „proč si nás
potopil, zabijem Ťa“. Veľakrát sa aj rozbehol, dokríval k stolu,
kde sedel M. Č., ako by ho chcel udrieť, ale usporiadateľ mu v tom zabránil.
Búchal aj s pohárom o stôl, opakovane vykrikoval na M. Č. tie isté slová,
„proč si nás potopil, zabijem Ťa, ty hajzle“!
Svedkyňa Ľ. K. potvrdila, ţe keď sa snaţila pri automatoch odtiahnuť Z. K. od M. Č.,
Z. U. jej v tom aktívne bránil.
Tieto dôkazy teda zreteľne preukazujú vinu obţalovaného Z. U.,
ako ju správne ustálil špecializovaný trestný súd.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil
so skutkovými i právnymi závermi prvostupňového súdu vo vzťahu ku všetkým skutkom,
ktoré boli predmetom dokazovania.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel tieţ k záveru, ţe prvostupňový
špecializovaný trestný súd nepochybil pri rozhodovaní o trestoch pre obţalovaných J. F., J.
H., M. J., Z. U. a Bc. P. C., keď im v rámci príslušných trestných sadzieb uloţil
nepodmienečné tresty odňatia slobody v rôznych výmerách, diferencovaných vzhľadom
76
k príslušným trestným sadzbám u toho ktorého trestného činu, z ktorého boli uznaní za
vinných, ako aj vzhľadom na ich mieru účasti na jednotlivých skutkoch a celkovú závaţnosť
ich konania v prospech zločineckej skupiny.
Tresty odňatia slobody uloţené týmto obţalovaným vo výmerách uvedených
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku odvolací súd povaţuje za správne, zákonné
a spravodlivé, primerané k osobám jednotlivých páchateľov, ako aj k ich doterajšiemu
spôsobu ţivota a moţnostiam ich prevýchovy a nápravy. Primerané sú aj k závaţnosti
spáchaných trestných činov z hľadiska spôsobu ich spáchania, ako aj spôsobených následkov.
Najvyšší súd nezistil teda ţiadny zákonný dôvod pre zmenu týchto trestov u menovaných
obţalovaných. V tomto smere si teda u týchto obţalovaných neosvojil ich odvolacie
námietky, pokiaľ sa alternatívne domáhali uloţenia miernejších trestov odňatia slobody.
Inú situáciu však vzhliadol u obţalovaných M. Š., P. Š., M. M. a Ľ. Č..
Pokiaľ ide o obţalovaných M. Š. a P. Š., u týchto prvostupňový súd ukladal tresty za
pouţitia asperačnej zásady zakotvenej v § 41 ods. 2 Tr. zák., pretoţe títo sa dopustili trestných
činov, za ktoré zákonodarca stanovil trest odňatia slobody 20 aţ 25 rokov alebo doţivotie.
Pri pouţití pravidla pri ukladaní trestu uvedeného v § 41 ods. 2 Tr. por.
mal prvostupňový súd za to, ţe jedinou alternatívou pri ukladaní trestu v takejto sadzbe
je trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov odňatia slobody.
Odvolací súd sa však s takýmto názorom nestotoţnil majúc za to, ţe spodná hranica
takto určenej trestnej sadzby je 23 rokov a 4 mesiace odňatia slobody.
Súčasne dospel k záveru, ţe celú trestnú činnosť oboch obţalovaných a jej závaţnosť
z hľadiska primeranosti trestu vystihuje trest odňatia slobody v rámci takejto trestnej sadzby,
t.j. sadzby v rozpätí od 23 rokov a 4 mesiace do 25 rokov trestu odňatia slobody.
Aj v rámci takto ustálenej trestnej sadzby však musel diferencovať a vziať do úvahy,
ţe M. Š. sa dopustil viacerých a závaţnejších skutkov neţ P. Š..
77
Napokon po zváţení všetkých okolností dospel k záveru, ţe u obţalovaného M. Š. je
primeraný trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov trestu odňatia slobody a u P. Š. vo
výmere 23 rokov a 4 mesiace takéhoto trestu.
Nezistil však dôvod pre upustenie ukladania trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., t.j.
ukladanie trestu podľa tohto ustanovenia povaţoval za nevyhnutné a zákonné.
Z týchto dôvodov na základe ich odvolaní podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste ohľadne oboch týchto obţalovaných
a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. za pouţitia tých istých ustanovení ako prvostupňový súd
im uloţil zhora uvedené tresty odňatia slobody majúc za to, ţe tieto lepšie vyjadrujú povahu
a závaţnosť nimi spáchanej trestnej činnosti.
U obţalovaných M. M. a Ľ. Č. prvostupňový súd uloţil tresty odňatia slobody za
pouţitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Najvyšší súd
po splnení svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, ţe u týchto obţalovaných pouţitie
asperačnej zásady je neprimerane prísne a vzhľadom na mieru ich účasti
na predmetnej trestnej činnosti, ako aj k ich osobám a doterajšiemu spôsobu ţivota, treba
uloţené tresty odňatia slobody týmto obţalovaným povaţovať za nespravodlivé a vysokou
mierou prevyšujúce trestnoprávny postih, v porovnaní s páchateľmi ďalších (a to aj viacerých)
trestných činov v predmetnej veci.
Obţalovanému M. M. bol za dva skutky pod bodmi 1/ a 11/, teda
za zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296. Tr. zák.
a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uloţený podľa § 296 s pouţitím § 41
ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, so zaradením pre výkon trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia.
Tento obţalovaný bol v minulosti dvakrát odsúdený na podmienečné tresty odňatia slobody
pre menej závaţné trestné činy inej povahy, ako je tomu v predmetnej veci.
Jeho účasť na trestnej činnosti v tejto veci sa obmedzila len na účasť na skutku pod bodom
11/ (prečin podvodu voči poškodenému P.) a na skutku pod bodom 1/ účasť
v zločineckej skupine, práve cez tento skutok pod bodom 11/, pretoţe ţiadna iná činnosť
tohto obţalovaného v prospech tejto skupiny sa vykonaným dokazovaním nepreukázala.
78
Za tejto situácie uloţený trest odňatia slobody tomuto obţalovanému vo výmere desať
rokov, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby upravenej v zmysle asperačnej zásady
(§ 41 ods. 2 Tr. zák.) povaţuje odvolací súd za neprimerane prísny a nezodpovedajúci
všetkým zásadám a kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska výmery trestu.
Rovnako za neprimerane prísny a neadekvátny povaţuje odvolací súd aj trest odňatia
slobody vo výmer 18 a pol roka obţalovanému Ľ. Č.. Tento súhrnný a úhrnný trest bol tomuto
obţalovanému podľa § 189 ods. 3 s pouţitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41
ods. 2 Tr. zák. uloţený pre účasť na jedinom skutku pod bodom 11/, právne posúdenom
ako pokus obzvlášť závaţného zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 ods. 1, § 14
ods. 1 § 189 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Pritom súhrnný trest sa u tohto obţalovaného ukladal
vo vzťahu k predchádzajúcemu jeho odsúdeniu pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol obţalovanému právoplatne uloţený trest
odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní osemnásť mesiacov. Aj keď v danom prípade boli splnené všetky zákonné
podmienky pre uloţenie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd,
vzhľadom na mieru účasti obţalovaného Č., ako aj závaţnosť jeho konania, dospel
k záveru, ţe pouţitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. by u tohto obţalovaného
viedlo k neprimerane prísnemu trestnému postihu. Prvostupňový súd práve cez vyššie
citované ustanovenie uloţil obţalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 a pol roka, teda
síce na samej dolnej, moţnej prípustnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, ale takto uloţený
trest nemoţno povaţovať vo vzťahu k tomuto obţalovanému, ani v porovnaní s trestami
výmerami trestov odňatia slobody uloţenými ďalším spoluobţalovaným v predmetnej trestnej
veci, za spravodlivý a zákonný.
Z ustanovenia § 154c Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe medzinárodné zmluvy
o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, majú
prednosť pred zákonom v prípadoch, keď zabezpečujú väčší rozsah ľudských práv a slobôd.
Niet pochybností, ţe Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
vo svojom čl. 6 ods. 1 v znení protokolu č. 11 aj s prihliadnutím na nadväzujúcu judikatúru
ESĽP zabezpečuje väčší rozsah práva obvineného na spravodlivé prejednanie jeho trestnej
veci vrátane práva na spravodlivý trest, ako je tomu v trestnom zákonodarstve Slovenskej
republiky.
79
Podľa judikatúry ESĽP sú spravodlivosť konania a spravodlivosť trestu vţdy
preskúmateľné. Testom spravodlivosti pri ukladaní trestu je jeho proporcionalita vo vzťahu
k závaţnosti činu, a to po zohľadnení takých kritérií, ako sú spôsob spáchania a činu jeho
následok, miera a forma zavinenia, pohnútka, priťaţujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a moţnosti nápravy.
Pri rozhodovaní o treste, teda v zmysle vyššie uvedeného, treba brať do úvahy jednak
individualitu páchateľa, jednak okolnosti spáchaného trestného činu.
Zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) kladie
dôraz na individualizáciu prístupu pri riešení trestných vecí na základe moţnosti vyuţitia
alternatívnych trestov tak, aby sa zaistila pozitívna motivácia páchateľa. Pri uplatnení
asperačnej zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zák., však takáto individualizácia je sporná,
pretoţe v tomto ustanovení je uvedený presný popis výpočtu trestu, ktorý postup neumoţňuje
zohľadniť materiálnu stránku trestného činu a jeho individuálne zvláštnosti.
Aj v teraz posudzovaných prípadoch vo vzťahu k obţalovanému M. M. a Ľ. Č., by
uplatnenie asperačnej zásady nebralo ohľad na individualizáciu páchateľa a okolnosti
spáchaného trestného činu, čo by bolo v rozpore s čl. 6 Dohovrou.
Pri aplikácii asperačnej zásady u obţalovaného M. M., by bol súd povinný
za skutok v bode 11/ a skutok v č. 1/ (ktorý spáchal len tým, ţe skutkom č. 11/ bol činný
pre zločineckú skupinu) uloţiť mu trest odňatia slobody v sadzbe od 9 rokov a 2 mesiace
do 13 rokov a 4 mesiace, u Ľ. Č. za skutok č. 11/ pri ukladaní súhrnného trestu
k predchádzajúcemu podmienečnému trestu odňatia slobody v sadzbe od 18 rokov
a 4 mesiace do 25 rokov, ktorý postup by v prípade ukladania trestov v uvedených rozpätiach
bez moţnosti individuálneho posúdenia bol neprimeraný a tým i nespravodlivý.
Z týchto dôvodov odvolací súd u týchto dvoch obţalovaných zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a pri ukladaní nových trestov upustil od pouţitia asperačnej
zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. a uloţil im tresty odňatia slobody v rámci zákonom
stanovených trestných sadzieb bez ich navyšovania podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.,
a to u obţalovaného M. M. vo výmere 5 (päť) rokov a u obţalovaného Ľ. Č. vo výmere 10
80
(desať) rokov. Ide síce o tresty uloţené na samých dolných hraniciach príslušných trestných
sadzieb, ktoré však v pomere k miere účasti týchto obţalovaných
na celkovej predmetnej trestnej činnosti nemoţno povaţovať za mierne, naopak podľa názoru
odvolacieho súdu plne vystihujú závaţnosť nimi spáchaných trestných činov a sú primerané
aj k osobám oboch obţalovaných a moţnostiam ich prevýchovy a nápravy.
Odvolací súd je toho názoru, ţe vzhľadom k uvedenému, ustanovenie čl. 6 Dohovoru
takýto postup v plnej miere nielenţe umoţňuje, ale priamo zabezpečuje dosiahnutie
spravodlivého trestu pre toho-ktorého obţalovaného za konkrétnu trestnú činnosť.
Odvolací súd za správny povaţuje aj výrok o náhrade škody.
Obţalovaný M. Š. v podanom odvolaní povaţuje za nezákonný výrok o náhrade škody
v prospech poškodeného Ing. K. K. s tým, ţe ním nebol jeho nárok riadne uplatnený, pretoţe
na záver výsluchu v prípravnom konaní neuviedol, ţe si takých nárok uplatňuje, ale uviedol,
„ţe si takýto nárok bude uplatňovať vo výške 40 000 Sk“.
V takejto protokolácii skutočnej vôle poškodeného pri jeho výsluchu odvolací súd
nevzhliada ţiadnu vadu.
Námietka v odvolaní v tomto ohľade prehliadla podstatný fakt a to, ţe predseda senátu
po otvorení hlavného pojednávania, konaného dňa 11. novembra 2008, v súlade
s ustanovením § 256 ods. 2 Tr. por. vyjadrenie poškodeného Ing. K. K. prečítal, a tým
okamihom bol jeho nárok v konaní pred súdom riadne a včas uplatnený, v čom treba chápať
aj zmysel tohto zákonného ustanovenia.
K odvolaniu prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky:
Oslobodenie obţalovaných M. Š. a J. F. spod spáchania skutku v bode 7/ obţaloby
prokurátora z 13. júna 2008, ktorého sa mali dopustiť voči poškodenému J. Č., povaţuje
odvolací súd za dôvodné.
81
Prvostupňový súd na str. 130 aţ 137 podrobne vycitoval vykonané dôkazy, ktoré
ohľadne tohto skutku vykonal, rozviedol svoje právne úvahy, ktoré
ho k takémuto rozhodnutiu viedli. Vyplýva z nich, ţe po tom, čo J. Č. na hlavnom
pojednávaní zmenil svoju výpoveď výrazným spôsobom v prospech obţalovaných, súd
prvého stupňa nepovaţoval jeho výpoveď z prípravného konania za dostatočnú preto,
aby mohol rozhodnúť o vine obţalovaných, najmä keď ostané dôkazy mierne svedčia
v prospech obţalovaných.
Zodpovedná pritom skutočnosti, ţe J. Č. vypovedal veľmi rozdielne.
Kým v prípravnom konaní obţalovaných usvedčoval v tom význame, ţe vozidlá si od neho
postupne odoberali a za tieto mu nebolo zaplatené, aj keď sa toho u M. Š. domáhal a tento mu
to aj sľuboval a aţ na koniec povedal, ţe platiť nebude, na hlavnom pojednávaní zmenil túto
výpoveď tak, ţe sa mu nikto nevyhráţal, všetko mu bolo zaplatené
a nikto mu nič nedlţí.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu komplexná dôkazná situácia, ako sa vyvinula
na hlavnom pojednávaní po vypočutí obţalovaných M. Š., F. A., J. F., Z. K. a svedkov R. V.
a P. M., nenasvedčuje verzii o vydieraní poškodeného J. Č., skôr nasvedčuje jeho zneuţitiu
obţalovanými iným spôsobom.
Treba zo strany odvolacieho súdu doplniť, ţe ani výpoveď J. Č. z prípravného konania
(relevantná je jedine jeho výpoveď z 8. februára 2008 na č.l. 1104 a nasl.) neobsahuje ţiadne
také skutočnosti, z ktorých by sa dalo zistiť, aké násilie, hrozba násilím alebo inej ťaţkej ujmy
boli na neho a kým vyvinuté, aby tento stav spojený s preberaním a nesplácaním vozidiel
znášal.
Poškodený J. Č. v tejto výpovedi objasňoval, ako sám M. Š. poţiadal o pôţičku, ako
sám súhlasil s jeho podmienkami a peniaze v sume 400 000 Sk
aj prevzal.
Popisoval, ako mu po čase M. Š. telefonoval, ţe by potreboval jedno vozidlo z jeho
autopoţičovne s tým, ţe za jeho prenájom zaplatí alebo odráta z jeho dlhu. Vozidlo si prevzal
Z. K., on aj spísal zmluvu s firmou D., s.r.o., ktorej
bol majiteľom M. Š., ktorý však podpis zmluvy odkladal, aţ ju vôbec nepodpísal.
82
Ďalej, asi o dva týţdne prišiel k nemu J. F., ţe M. mu odkazuje, aby mu poslal ešte
jedno vozidlo. Nikto sa mu v tej dobe ešte nevyhráţal, bral to tak, ţe si za poţičané vozidlá
odráta časť zo svojho dlhu, ktorý mal u M. Š.. F. vozidlo vydal, v tomto prípade zmluvu ani
nespísal. Po poţičaní týchto dvoch vozidiel išiel za M. Š., ţe to takto ďalej nejde, ţe on musí
platiť leasingové splátky, na čo mu na druhý deň dal 50 000 Sk, čo pokrylo náklady za obidve
vozidlá.
Vo februári 2005 keď mal M. vrátiť dlh, išiel za ním, ţe ako to bude s odrátaním dlhu,
nakoľko za poţičané vozidlá dlhú dobu neplatil, ten mu však povedal, ţe nič odrátavať
nebude a ţe chce vrátiť celý dlh. Vtedy mal z neho strach nie preto, ţe by sa mu on konkrétne
alebo jeho ľudia vyhráţali, ale preto, ţe z M. mali strach všetci v okolí S., lebo
mal svoju skupinu ľudí, ktorá vydierala podnikateľov.
V máji 2005 kúpil na leasing vozidlo Seat Leon, nevyhovovalo mu, chcel ho predať,
ponúkol ho M., ktoré ho zobral a aj mu riadne vyplatil peniaze. Toto vozidlo nadobudol
legálne.
V auguste 2005 prišiel do firmy R. J. s tým, ţe M. súrne potrebuje auto, tak mu poţičal
Seat Altea, červenej farby. Na druhý deň išiel na M., ţe čo to má znamenať, povedal mu, ţe si
to vozidlo nechá, aby sa prepísal leasing na jeho firmu D., s.r.o., s tým, ţe mu dá odstupné
100 000 Sk a 200 000 Sk mu odráta z dlhu, auto sa prepísalo, lenţe ţiadnych 100 000 Sk mu
nevyplatil a ani neodrátal z dlhu 200 000 Sk.
Potom v septembri 2005 zase prišiel Z. K. spolu s J. F.,
ţe potrebujú vozidlo, keďţe z celej M. skupiny mal strach, vydal im vozidlo Seat Ibiza,
červenej farby. Snaţil sa dovolať M., ten sa mu však zatajoval.
Potom vo februári 2006 sa stretol s M., slušne sa ho pýtal, ako to bude ďalej,
kto mu nahradí spôsobené škody, stručne mu odpovedal, ţe všetko sa vybaví, teraz ale nemá
čas, ponáhľa a odvtedy uţ u neho z jeho skupiny nebol.
83
Potom na záver výsluchu J. Č. vypovedal o tom, ako po vzatí M. Š. mal opakovane
telefonáty, v ktorých bol upozorňovaný, aby nevypovedal proti nemu, lebo to pocíti. Myslí si
podľa hlasu a reči, ţe to bol F. A..
Z tejto výpovede, ktorú uţ nie je moţné dopĺňať, pretoţe J. Č. ju na hlavnom
pojednávaní poprel, teda vyplýva, ţe mal strach zo skupiny M. Š., pre jeho povesť a nie preto,
ţe by sa mu niekto vyhráţal násilím alebo inou ťaţkou ujmou.
Ním takto opisované správanie dotknutých obţalovaných nepokrýva všetky znaky trestného
činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005.
Podľa tejto výpovede J. Č. tento mohol byť podvádzaný, resp. zneuţívaný avšak podľa
názoru odvolacieho súdu, takáto výpoveď svojim celkovým obsahom nekorešponduje
s potrebnými znakmi skutkovej podstaty ţalovaného trestného činu.
Pokiaľ právna veta uvedená v obţalobe z 13. júna 2008 k tomuto skutku obsahuje,
ţe obţalovaní „iného hrozbou násilím nútili, aby niečo konal“, ani táto nekorešponduje
so skutočným obsahom výpovede J. Č. z 8. februára 2008.
Z týchto dôvodov povaţuje najvyšší súd aj túto oslobodzujúcu časť napadnutého
rozsudku za správnu a zákonnú.
Pri nezmenenom rozsahu viny u obţalovaného J. F. potom najvyšší súd povaţuje za
zákonný aj výrok o treste odňatia slobody, ktorý mu bol uloţený v napadnutom rozsudku.
Trest, ktorý mu vo výmere desať rokov a dva mesiace odňatia slobody uloţil
prvostupňový súd sa pohybuje v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, určenej
prvostupňovým súdom za okolnosti a podmienok uvedených v napadnutom rozsudku,
zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Vystihuje aj skutočnú mieru účasti J. F.
na posudzovanej trestnej činnosti, a preto odvolací súd nezistil zákonné dôvody, pre prípadný
výrok, ţe takto uloţený trest je neprimerane mierny.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval iba dôvodné odvolania
obţalovaných M. Š., P. Š., M. M. a Ľ. Č., čo do výrokov o treste. Za nedôvodné povaţoval
odvolania J. F., J. H., M. J., Z. U., Bc. P. C., ako aj prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry
84
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Preto o ich odvolaniach rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 11. februára 2011
JUDr. Pavol T o m a n , v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Marián Jarábek
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová