Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/19/2017

Identifikačné číslo spisu: 2112218151 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Helena Haukvitzová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2112218151.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkýň 1/ G. U., bývajúcej v W., 2/ X. T., bývajúcej v U., 3/ F. W., bývajúcej v U., všetky zastúpené advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom v Partizánskom, Jesenského 231/5, proti žalovanému J. J. W., bývajúcemu U., zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, so sídlom v Bratislave, Ladislava Dérera 2, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní žalobkýň proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 16. augusta 2016 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. novembra 2014 č.k.17C/100/2012-136 určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor pre k.ú. O., a to rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na parc. č. XXXX, parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere XXX m2 - záhrady a parc. reg. „E“ č. XXX/XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria patria do dedičstva po nebohom N. U., naposledy bytom F. a po nebohej F. U., naposledy bytom F.. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ až 3/ náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

2. Krajský súd v Trnave uznesením zo 16. augusta 2016 sp.zn. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Skonštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne, nedôsledne a len formálne vo veci postupoval, keď žalovanému ustanovil opatrovníčku bez toho, aby dôsledne zisťoval danosť dôvodov v zmysle Zo spisu

naviac nevyplývajú žiadne úkony, ktoré by opatrovníčka (v záujme hájenia práv žalovaného) vykonala. Žalovanému tým bolo znemožnené, aby v konaní uskutočňoval patriace mu procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poznamenal tiež, že účinnosťou zanikol inštitút opatrovníka ustanoveného podľa predchádzajúcej procesnej normy ( ), pričom sa bude striktne uplatňovať zásada zodpovednosti strany za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch s poukazom na postup pri doručovaní v zmysle a . Vzhľadom na uvedené, odvolací súd záverom uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie doručí žalovanému žalobu podľa spolu s výzvou na vyjadrenie a ďalej bude postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami (najmä druhej časti) tak, aby boli zachované procesné práva strán, pričom bude procesným postupom podľa zisťovať skutkový stav, na základe ktorého rozhodne ( ). Pred rozhodnutím neopomenie umožniť stranám, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci.

3. Proti tomuto zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobkyne dovolanie a žiadali uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, že krajský súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Nesprávny procesný postup, ktorým im súd znemožnil uskutočňovať ich procesné práva, videli v tom, že v rozpore s ustanovením (resp. a ) im nebolo doručené odvolanie žalovaného, ku ktorému tak nemali možnosť sa vyjadriť. Takýmto postupom došlo zo strany súdu k porušeniu princípu rovnosti sporových strán, zakotveným tak v , ako aj v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý garantuje stranám rovnakú možnosť oboznámiť sa so všetkými navrhnutými a vykonanými dôkazmi alebo prednesenými skutkovými okolnosťami a zaujať k nim stanovisko. V rozpore s týmto princípom nemali možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam tvrdeným žalovaným v podanom odvolaní, významným pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a teda vyvrátiť či spochybniť pravdivosť tvrdení žalovaného o jeho údajnej nevedomosti o vedení súdneho konania. Pochybenie súdu je o to závažnejšie, že žalobkyne oprávnene považovali konanie za právoplatne skončené, o prebiehajúcom odvolacom konaní tak nemohli mať žiadnu vedomosť a s dotknutými nehnuteľnosťami nakladali v prospech tretej osoby, ktorá je ich vlastníkom.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi odvolacieho súdu a navrhol dovolanie zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [( (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V danom prípade bolo dovolanie podané za účinnosti nového civilného procesného kódexu. Aj za účinnosti treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj naďalej nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , a ). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu ( , , , ).

7. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Žalobkyne prípustnosť podaného dovolania vyvodzujú z ustanovenia .

8. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach až f/ . Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa , je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle až f/ irelevantné, či dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

9. Žalobkyne dovolaním napadli uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje.

10. V súvislosti s podaným dovolaním smerujúcim proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré bolo vrátené na ďalšie konanie, treba uviesť, že občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu prijalo stanovisko publikované pod R 19/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia “.

11. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dovolanie žalobkýň ako neprípustné odmietol podľa , bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkami namietanej procesnej nesprávnosti.

12. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.