Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/104/2018

Identifikačné číslo spisu: 8113222082 Dátum vydania rozhodnutia: 13.08.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Edita Bakošová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8113222082.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. Jozefom Frankom, zvoleným zástupcom, bývajúcom v Lemešanoch č. 82, proti žalovaným 1/ T., bývajúcemu v P., 2/ Z., bývajúcej v U., oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou J & J Partners, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Palackého 2, IČO: 50 369 482, o vypratanie nehnuteľností, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. októbra 2016 č. k. -126 uložil žalovaným povinnosť vypratať nehnuteľnosti - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele KN C XXX, parcelu KN C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 968 m2, KN C XXX - záhrady o výmere 1 242 m2 v katastrálnom území C., zapísané na LV č. XXX a odovzdať ich žalobkyni, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a hoci žalovaní v predmetnom dome nebývajú, majú tam svoje osobné veci, pričom bránia žalobkyni v riadnom užívaní nehnuteľnosti. Uviedol, že existencia konania o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobkyni nemôže byť dôvodom, prečo by žalobkyňa nemohla užívať svoje vlastníctvo a je na žalovaných, aby v konaní sp. zn. riadne preukázali, akým spôsobom zhodnotili nehnuteľnosť žalobkyne, aké finančné prostriedky do tejto nehnuteľnosti investovali a aby si stav, v akom opúšťali nehnuteľnosť, riadne zdokumentovali a následne týmito dôkaznými prostriedkami preukázali svoj nárok v tomto konaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že v súčasnosti nie je žiadny dôvod na to, aby zostávali žalovaní alebo akékoľvek ich veci v nehnuteľnosti žalobkyne a aby ju takýmto spôsobom obmedzovali vo výkone vlastníckeho práva.

2. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26.

septembra 2017 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie a (ďalej len „“) ako vecne správny potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na nespornú skutočnosť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, čo v konečnom dôsledku konštatovali aj žalovaní. Odvolací súd uviedol, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti neoprávnené užívajú, čím žalobkyni ako výlučnej vlastníčke bránia v užívaní svojho vlastníctva. Napriek skutočnosti, že žalovaní počas užívania uvedených nehnuteľností mohli tieto nehnuteľnosti zhodnotiť, k stavbe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo jej prepracovaním. Nadobudnutie vlastníckeho práva k prepracovanej stavbe je možné len vtedy, ak pôvodná stavba zanikla. Odvolací súd uzavrel, že za stavu, keď žalovaní výlučné vlastníctvo žalobkyne nespochybňujú, argumenty o zhodnotení tohto výlučného vlastníctva žalobkyne s poukázaním na možné zúženie tohto zhodnotenia konaním žalobkyne v budúcnosti nemôžu viesť k opačnému záveru, ako prijal vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní, z dôvodu, že im v zmysle bolo nesprávnym procesným postupom súdu znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Uviedli, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je spravodlivé len pre žalobkyňu, pričom podľa ako žalovaní majú legitímne právo očakávať, že ich spor bude spravodlivo rozhodnutý. poskytuje vlastníkom rovnakú ochranu, avšak v danom prípade bola ochrana poskytnutá len jednostranne - žalobkyni. Dovolatelia namietali, že odvolací súd hodnotil dôkazy v prospech žalujúcej strany, čo odporuje ustanoveniam Súdy mali zhodnotiť nemožnosť žalobkyne vrátiť prostriedky žalovaným, ktoré vynaložili na zveľadenie nehnuteľnosti a právo žalovaných zotrvať v užívaní nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené dovolatelia navrhli, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu „odmietne“. Zároveň navrhli, aby dovolací súd v zmysle odložil vykonateľnosť a právoplatnosť napadnutého rozhodnutia.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie „zamietnuť“ v plnom rozsahu. V konaní bolo nesporne preukázané, že je vlastníčkou nehnuteľností a tieto nemôže riadne užívať. Vo výkone vlastníckeho práva jej bránia žalovaní, pričom na takéto konanie nemajú aj podľa súdu žiadny právny dôvod.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti a právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (por. ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

8. V danom prípade dovolatelia uplatnili dovolací dôvod v zmysle , podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , teda sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ).

11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

12. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (, ). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

13. Z obsahu dovolania žalovaných vyplýva, že namietajú predovšetkým jednostranné vyhodnotenie dôkazov a porušenie princípu rovnosti zbraní zakotveného v

14. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu ( ).

15. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. ). O tom, ako v tom ktorom prípade prebiehalo civilné sporové konanie, usudzuje dovolací súd na podklade spisu (m. m. , , , ).

16. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súdy porušili zásadu rovnosti procesných strán. Súd prvej inštancie i odvolací súd vytvorili obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Vzhľadom na námietky žalovaných smerujúce najmä k nevyváženému vyhodnocovaniu dôkazov dovolací súd pripomína, že podľa dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Už podľa predchádzajúcej právnej úpravy najvyšší súd dospel k záveru, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto

skutočnosť ale sama osebe nezakladá vadu zmätočnosti. Taktiež dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností alebo nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov (viď R 42/1993, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , ). Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj ).

17. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolatelia neopodstatnene tvrdia, že súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaných proti rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa prípustné, preto ho ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol ( ).

18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.