Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/54/2018

Identifikačné číslo spisu: 1212204583 Dátum vydania rozhodnutia: 21.12.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1212204583.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ R. C., bývajúcej v D. a 2/ K. C., bývajúceho v D., obaja zastúpení JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku č. 12, proti žalovanej Univerzitnej nemocnici v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Pažítková č. 4, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. apríla 2016 č. k. -656 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov sumu 60 000 Eur spolu s náhradou trov konania v sume 1 866 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia, v sume 912,36 Eur, k rukám ich právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia sa v konaní domáhali voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom ochrany osobnosti. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa 1/ počala plánované dieťa so žalobcom 2/ ako prvorodička vo veku 34 rokov, kedy zo strany žalovanej došlo k pochybeniu v zanedbaní monitorovania žalobkyne 1/, v zanedbaní včasnej indikácie cisárskeho rezu, v pochybení pri zhodnotení jej zdravotného stavu, polohy plodu, veku žalobkyne 1/, ako aj skutočnosti, že išlo o prvorodičku. Následná smrť dieťaťa pre vyššie uvedené zanedbania veľmi intenzívnym spôsobom zasiahla do ich života. Súd prvej inštancie na základe svedeckých výpovedí a znaleckých posudkov ich žalobe vyhovel. Konštatoval porušenie povinnosti zo strany žalovanej a existenciu kauzálneho nexusu. Vychádzajúc z uvedených skutočností rozhodol tak ako je vyššie zvedené. O trovách konania rozhodol podľa 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 19. septembra 2017 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil a žalobcom 1 / a 2 / priznal náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil sa len na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia .

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala osobne na súde prvej inštancie dňa 22. januára 2018 dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) s tým, že dovolanie je prípustné podľa ustanovení a a , účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“). V dovolaní namietala porušenie , pretože rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za arbitrárne a zmätočné (t. j. nepreskúmateľné), keďže krajský súd vo svojom rozhodnutí vôbec neprihliadal na vykonané dôkazy a vôbec sa nevysporiadal so skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Namietala hodnotenie vykonaného dokazovania a odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré podľa jej tvrdenia neobsahuje vysporiadanie sa s odvolacími námietkami. Mala za to, že v konaní nedošlo k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi konaním zamestnancov žalovanej a úmrtím dieťaťa. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením v zmysle konštatovala, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Naplnenie dovolacieho dôvodu žalovaná videla v tom, že v judikatúre dovolacieho súdu absentuje rozhodnutie, ktoré by riešilo otázku, do akej miery musí žalobca preukázať zodpovednosť za škodu, resp. nemajetkovú ujmu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v prípadoch, kedy podľa jeho názoru došlo k porušeniu zdravia, resp. úmrtiu, ako následku poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Uviedla, že pokiaľ v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že k následku na zdraví došlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, nemali byť žalobcovia v konaní úspešní. Žiadala odklad vykonateľnosti rozsudku okresného súdu v spojitosti s rozsudkom krajského súdu. Záverom navrhla rozhodnutie odvolacieho a prvoinštančného súdu zrušiť alebo rozhodnúť podľa . 4. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení žiadali dovolanie odmietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože nie je prípustné. Na odôvodnenie svojho záveru ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné: 7. Podľa je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a . 8. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). 11. V danom prípade dovolací s ú d prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne (a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c/ náležitosti dovolania) a subjektívne (osoba oprávnená podať dovolanie). (Ficová a kol. Občianske procesné právo,

Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344). V sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach až je upravený prípustný predmet, v ustanovení je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení až sú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ( ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 12. Vychádzajúc z uvedeného (bod 10. tohto rozhodnutia) dovolací súd zistil, že dovolanie podal v stanovenej lehote ( ) účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpený v súlade so zákonom ( ), ktoré dovolanie spĺňa náležitosti stanovené zákonom ( ) a dovolateľka v ňom napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. 13. Žalovaná prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z a namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť), nevysporiadanie sa s vykonanými dôkazmi, neprihliadnutie na vykonané dokazovanie a nesprávne hodnotenie dôkazov odvolacím súdom. Zároveň prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z a . 14. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú dovolateľom namietanú procesnú vadu zmätočnosti, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil s a ňou predkladaným výkladom všeobec ne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ň o u navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať s a ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ). 16. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 17. V súvislosti s námietkou žalovanej o zmätočnosti, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd poukazuje na rokovanie občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, na ktorom bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“ 18. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí s ú d o v Slovenskej republiky p o d R 2/2016, považuje dovolac í s ú d z a plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”

(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 19. V danom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. V súvislosti s dovolacou námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti treba pripomenúť, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu, v dôsledku čoho ich treba chápať ako celok. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, čoho a z akých dôvodov sa žalobcovia domáhali, čo navrhovala žalovaná, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd; odvolací súd zaujal aj závery k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil a vysvetlil z čoho jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Obsah spisu preto nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky. 20. Pokiaľ ide o porušenie práva na spravodlivý súdny proces, spočívajúce v žalovanou namietanom procese dokazovania, tak k tejto námietke dovolateľky najvyšší súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že uvádzané námietky neboli dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle zakladajúcim prípustnosť dovolania), porovnaj judikáty R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , , , , . Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. 21. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej podané z dôvodu procesnej vady zmätočnosti podľa nie je procesne prípustné, a preto ho najvyšší súd odmietol podľa . 22. Dovolateľka ďalej prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovení a . 23. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z , by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho s údu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , ). 24. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska , musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine, atď.), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Pre právnu otázku, ktorú má na mysli , je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ [vyjadrenej najmä v rozhodnutiach alebo stanoviskách najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho s ú d u a rozhodnutí s ú d o v Slovenskej republiky, a l e tiež opakovane vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu nespochybnili názory obsiahnuté v rozhodnutí dosiaľ nepublikovanom (porovnaj napr. sp. zn. , , , , ). Na uvedené nadviazal aj judikát prijatý na poslednom kolégiu najvyššieho

súdu dňa 9. októbra 2018, ktorého právna veta znie: „do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími s údmi ČS S R a ČS F R, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 24. januára 2018)]. 25. Dovolateľka videla dovolací dôvod uvedený v v tom, že žalobcovia vo veci neuniesli dôkazné bremeno, pretože aj v judikatúre najvyššieho súdu bolo niekoľkokrát rozhodnuté o tom, že existenciu zodpovednosti za škodu je v konaní povinný preukázať iniciátor súdneho konania, teda žalobcovia. 26. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických úvah dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľkou nastolená otázka nie je takou dovolacou otázkou, akú má na mysli ustanovenie . Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa obsahu dovolania dovolateľka považovala za nesprávny záver súdov týkajúci sa dokazovania (najmä dôkaznej povinnosti), skutkových zistení a vyriešenia právnej zodpovednosti žalovanej. Tento záver súdov ale nebol výsledkom aplikácie, či interpretácie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, ale bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. Dovolateľkou nastolená otázka nie je otázkou právnou, teda takou otázkou, ktorej riešenie by záviselo od výkladu určitej konkrétnej hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej normy. Uplatnený dovolací dôvod dovolateľka tak nevymedzila spôsobom vyplývajúcim z , t. j. neuviedla konkrétne, ktorú právnu otázku riešil odvolací súd nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva, ale namietala posudzovanie dôkaznej povinnosti s údmi v základnom konaní. Namietala teda skutkové závery, ktoré nie je dovolací s úd oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle ustanovenia je viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd. Dovolací súd totiž nie je treťou inštanciou a dovolanie nie je koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. V dovolaní nastolená otázka má skutkovú (nie právnu) povahu, ktorá nemôže byť relevantná z hľadiska a nemôže viesť k založeniu prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia. 27. Dovolateľka okrem namietala aj údajné porušenie dôvodiac, že je nevyhnutné, aby dovolací súd ustálil teóriu toho, že pokiaľ nie je jednoznačne preukázané, že k následku na zdraví došlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a dôkazná situácia pripúšťa aj iné príčiny, aj keď iba čiastočne, žalobcovia by nemali byť v konaní úspešní, nakoľko neuniesli dôkazné bremeno. A v tom zmysle položila otázku znejúcu tak, že: „do akej miery musí žalobca preukázať zodpovednosť za škodu v prípadoch, kedy podľa jeho názoru došlo k poškodeniu zdravia, ako následku poskytnutia zdravotnej starostlivosti?“. Podľa dovolacieho súdu aj táto formulácia podľa dovolateľky údajnej právnej otázky nie je právnou otázkou, ale je výsledkom v prvom rade procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností vo veciach týkajúcich sa preukázania dôkazného bremena zo strany žalobcov. Dovolací súd opakovane uvádza, že p r i takomto vymedzení dovolacích dôvodov, keď dovolateľka nevymedzí právnu otázku, nemožno považovať podmienky prípustnosti dovolania za splnené. Dovolací súd akcentuje, že v konkrétnom prípade musí dovolateľka relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom dovolania potom môže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľka (porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1382). 28. Z týchto dôvodov najvyšší súd uzatvára, že vzhľadom k tomu, že v dovolaní sa nedôvodne namieta existencia procesnej vady v zmysle , neostávalo najvyššiemu súdu iné, ako dovolanie

v tejto časti ako neprípustné podľa odmietnuť; vo zvyšnej časti, vzhľadom k tomu, že dovolateľka nevymedzila právnu otázku relevantnú z hľadiska , resp. b/ , dovolanie odmietnuť podľa . 29. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ). 30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.