Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/852/2013

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. R., X. XX. XX. XXXX, R. V. J. H. R., na vymoženie pohľadávky vo výške 290,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, sp. zn. EX 14736/2013, takto

rozhodol:

I. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej uňho pod sp. zn. EX 14736/13 a Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. .

II. Exekúcia pokračuje.

III. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

IV. Námietky povinného proti trovám exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie začalo dňa 19. 07 2013, kedy súdny exekútor spísal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému do zápisnice. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 10079/11 zo dňa 12. 03. 2012. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601 108360 zo dňa 07. 01. 2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

2. Dňa 22. 03. 2016 súdny exekútor postúpil súdu podanie oprávneného, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že povinný je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v Exekučného poriadku sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou súdneho spisu aj exekučného spisu, pričom medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

3. Povinný doručil súdu dňa 23. 04. 2019 podanie zo dňa 18. 04. 2019, ktoré posúdil súd podľa obsahu ( Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 v spojení s ) ako návrh na zastavenie exekúcie a námietky proti trovám exekúcie. Povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil, pretože exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný z dôvodu porušenia ústavných práv povinného, ktorý sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci, hoci má ústavné právo na prerokovanie jeho veci verejne bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a

aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Povinný uviedol, že existujú okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Tvrdil, že mu boli odňaté jeho ústavné práva upravené v článkoch 46, 47 a 48 . Súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má vychádzať vymáhaný nárok, súdnej kontrole v jeho prítomnosti, tak aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Exekučný titul nebol spôsobilý, aby bolo na jeho základe vydané poverenie na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nemôže spôsobiť právne účinky ( ). Povinný ďalej uviedol, že exekúcia je neprípustná pre rozpor s . Namietal tiež, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný a nie je vykonateľný ani po formálnej stránke, pretože mu exekučný titul nebol riadne doručený. Povinný odôvodnil námietky proti trovám exekúcie tým, že nie je v súlade s unijným právom účtovanie DPH pri výkone exekúcie ani upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie. V upovedomení o začatí exekúcie uvedené skutočné výdavky nie sú preukázané. V rozpore so zákonom je upozornenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie. Povinný dal súdu do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Košice okolie číslo konania , a v súvislosti s porušením SR aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , .

4. Povinný návrh na zastavenie exekúcie doplnil podaním doručeným súdu dňa 25. 09. 2019 a podaniami doručenými súdnemu exekútorovi dňa 05. 02. 2020 a postúpenými súdu dňa 12. 02. 2020. V doplneniach návrhu okrem už uvedených skutočností namietol, že rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bol vydaný v rozpore so zákonom, keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone - rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa . Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce právne účinky. V spotrebiteľských veciach je exekučný súd povinný skúmať existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, keď spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť jej existenciu alebo platnosť podľa zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti povinný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Povinný ďalej uviedol, že súd nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole. Súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluva je formulárová, typová, predtlačená, ktorej obsah nemohol povinný ovplyvniť, bola uzavretá na základe nekalých praktík a oprávnený (veriteľ) do nej včlenil neprijateľné podmienky. Preto je zmluva neplatná priamo zo zákona podľa . Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a jej ustanovenia sú napísané menším nečitateľným písmom menším ako je predpísané podľa nariadenia Vlády č. Exekučný titul bol vydaný na podklade zmenky v spotrebiteľskej veci a je daný aj dôvod zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku. Povinný dal súdu do pozornosti spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia NS SR č. 93/2015 a vo vzťahu k princípu právnej istoty nález ÚS SR sp. zn. . Ďalej povinný žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu svojej nemajetnosti. Uviedol, že je samoživiteľ, nepoberá žiadne sociálne dávky, po uhradení nevyhnutných nákladov na živobytie mu neostávajú žiadne peniaze. Nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. .

5. V podaní zo dňa 24. 09. 2019, doručenom súdu dňa 25. 09. 2019, povinný vzniesol námietku zaujatosti súdneho exekútora. Odôvodnil ju poukazom na uznesenia krajských súdov o vylúčení exekútora z vykonania exekúcie: Krajský súd v Košiciach sp. zn. , Krajský súd v Trnave sp. zn. a sp. zn. . Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávnenej), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku.

6. Oprávnený k návrhu povinného a jeho doplneniam uviedol, že posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmieta. Povinnému bol poskytnutý úver na účel podnikania, čo potvrdil povinný podpisom na úverovej zmluve. Postavenie povinného ako spotrebiteľa v predmetnom zmluvnom vzťahu vylučuje ustanovenie zákona číslo o spotrebiteľských úveroch. Vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné posudzovať ako obchodnoprávny, pretože boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky na účel podnikania. Nie je dôležité, na aký účel povinný finančné

prostriedky použil, ale na aký účel boli poskytnuté. Oprávnený vychádzal z vyhlásenia povinného, že použije finančné prostriedky na účel podnikania. Povinný uvedené deklaroval podpisom na úverovej zmluve. Rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že nie je daná výlučná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Povinný má v prípade nespokojnosti možnosť obrátiť sa na všeobecný súd. Oprávnený sa ďalej bližšie vyjadril k spôsobu ustanovenia rozhodcu, k zásade rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Oprávnený odmietol akékoľvek argumenty povinného, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinným. Navyše, z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (avšak oprávnený popiera, že by sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľa a o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) vyplýva jednoznačne z ustanovenia pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch ( v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( v znení ), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Tento záver je uvedený o.i. aj v odbornej literatúre: Raban, P.: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori? Je efektívne zabezpečená spravodlivosť v spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin advokacie, 2010, č. 6, s. 18. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. a (v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov) potvrdená o.i. aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. , rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. , rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. , uzneseniami Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. a zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. . Medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Povinný svojím podpisom zo dňa 18.02.2011 vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť). Uvedené má za následok, že nebol naplnený dôvod na zastavenie Exekučného konania podľa ust. a taktiež nie je naplnený dôvod na odklad exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie, predovšetkým k tvrdeným skutočnostiam povinným ohľadom zániku vymáhaného nároku, sa podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2020 vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že v konaní boli vymožené prostriedky vo výške 112,78 Eur a výška pohľadávky predstavuje sumu vo výške 3 914,68 Eur. Povinný je zamestnaný a z jeho mzdy sú mesačne vykonávané zrážky, ktoré sú zasielané exekútorovi na úhradu vymáhanej pohľadávky. Ostatné vykonané lustrácie majetku povinného sú s negatívnym výsledkom.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“); exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

9. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013); exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

10. Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013); účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.

11. Podľa § 30 ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013); v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013); exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013); exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. 12. 2015 do 31. 03. 2017); exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

17. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. októbra 2013); účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/233/20131001.html>). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

18. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013); proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.

19. Súd v prvom rade pristúpil k posúdeniu námietky zaujatosti súdneho exekútora. Jednou z povinných náležitostí námietky zaujatosti v zmysle § 30 ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) je aj uvedenie dátumu, kedy sa účastník podávajúci námietku o namietaných skutočnostiach dozvedel. Povinný vo svojom podaní tento dátum neuviedol. Súd pri posudzovaní námietky zaujatosti vznesenej povinným vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -37 zo dňa 13. 04. 2011, ktorým ÚS SR vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa (povinného v exekučnom konaní) na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. z 25. mája 2010, ktorým okresný súd na základe sťažovateľom podanej námietky zaujatosti rozhodol, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania funkcie vo veci exekúcie proti sťažovateľovi a uviedol, že „námietka zaujatosti neobsahuje obligatórnu náležitosť a to údaj o tom kedy sa povinný dozvedel o dôvode pre vylúčenie exekútora a zároveň nemá preukázané, že povinný podal námietku v zákonnej lehote a preto exekútora nevylúčil z vykonávania exekúcie. Skutočnosť, že exekútor bol zamestnancom oprávneného súd bez ďalšieho nepovažuje za okolnosť, na základe ktorej možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, resp. za dôvod, pre vylúčenie exekútora z vykonávania exekúcie.“. Ústavný súd konštatoval, že „nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd ( Exekučného poriadku). V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa . Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.“.

20. Súdny exekútor v žiadosti o udelenie poverenia z dôvodu splnenia povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. 04. 2011, v ktorom bola zahrnutá aj všeobecná konštatácia o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Súdny exekútor uviedol, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom oprávneného. Nález ÚS SR je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. . Akékoľvek závery ÚS SR poňaté do obsahu tohto nálezu nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania. Všeobecné súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím ÚS SR a pri svojej judiciálnej činnosti musia reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v .

21. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor ÚS SR v skutkovo totožnej veci a po zohľadnení skutočnosti, že exekútor aj sám oznámil súdu namietané skutočnosti neskôr namietané povinným (a súd o nich nerozhodol) súd pristúpil k posúdeniu obsahu námietky zaujatosti aj bez preukázania včasnosti jej podania.

22. Nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku, predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávnenej), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. (právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 11/2013, sp. zn. )

23. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých skutkovo porovnateľných veciach (napr. sp. zn.: , , , , , , ) vyslovil právny názor, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Hoci uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani Ústavného súdu Slovenskej republiky nie sú všeobecne záväzné, je potrebné ich vziať v tomto konkrétnom prípade do úvahy, pretože sa jednoznačne a výslovne týkajú súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. a spájajú sa s jeho predchádzajúcim zamestnaním a zamestnávateľom, ktorý je v tomto konaní oprávneným. Súdny exekútor v čase začatia exekučného konania síce už nebol zamestnancom oprávneného, avšak skutočnosť, že ním bol pred vymenovaním do funkcie exekútora, je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov danej exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci. Skutočnosť, že existovali vzťahy medzi súdnym exekútorom a oprávneným, narušuje záruku objektívnej nezávislosti a nestrannosti súdneho exekútora, i keby neexistoval dôvod na jeho subjektívnu zaujatosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

24. Ďalej súd pristúpil k rozhodovaniu o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku, keďže vyšší súdny úradník konajúci v predmetnej exekučnej veci oprávnenému v rozpore so znením Exekučného poriadku len oznámil, že nevydá uznesenie o pokračovaní v exekúcii, pretože na predmetné konanie sa povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie nevzťahuje. v s účinnosťou od 23. 12. 2015 však ustanovil oprávneným povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku vo všetkých už začatých exekučných konaniach, v ktorých bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučnému súdu stanovil povinnosť preskúmať či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701.html>, a ak exekúciu nezastaví, rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Oprávnený doplnenie návrhu vykonal u súdneho exekútora dňa 21. 01. 2016, t. j. v zákonnej lehote.

25. Z obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že v Zmluve o úvere zo dňa 18. 02. 2011 je povinný (dlžník) označený aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom (IČO), zapísaný v živnostenskom registri pod č. 620-31240, t. j. údajmi, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci jej podnikania. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi charakteristickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo OP a adresa trvalého pobytu), a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa (obchodné meno, miesto podnikania, IČO), môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala, a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Predmetná Zmluva však túto pochybnosť odstraňuje tým, že v jej písomnom vyhotovení, po označení dlžníka identifikačnými údajmi charakteristickými pre podnikateľa, je dlžníkom podpísané osobitné písomné vyhlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z obsahu takéhoto vyhlásenia povinného (dlžníka) nemožno bez ďalších dôkazov, ktoré by túto skutočnosť vyvrátili, dospieť k inému skutkovému záveru ako takému, že v danom prípade povinný pri uzatváraní Zmluvy s oprávneným konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ale vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom obchodnoprávnym, vzniknutým medzi dvomi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, ( ). Vzhľadom na uvedené nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) a súd v súlade s Exekučného poriadku rozhodol tak, že exekúcia pokračuje (výrok II.).

27. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že v konaní nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný o tejto skutočnosti nepredložil súdu žiadny dôkaz, ani ju bližšie nerozviedol. Povinný súdu nepreukázal, že vymáhaný nárok zanikol, a s ohľadom na vyjadrenie súdneho exekútora, že pohľadávka nebola ešte vymožená, súd považoval túto povinným namietanú skutočnosť za nedôvodnú.

28. Povinný tvrdil, že exekučný titul nie je materiálne a formálne vykonateľným, najmä vzhľadom na skutočnosť, že mu exekučný titul nebol doručený. Súd si za účelom dokazovania pripojil rozhodcovský spis Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. spisová značka SR 10079/11, z obsahu ktoré má preukázané, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok číslo konania SR 10079/11 zo dňa 12. 03. 2012 bol povinnému doručený prostredníctvom poštového podniku dňa 30. 03. 2012 a bol prevzatý poručníkom povinného. Nie je teda daný dôvod, pre ktorý by podmienky formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) neboli splnené.

29. Povinný ďalej tvrdil, že rozhodcovský súd pred vydaním rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) neprihliadol na neprijateľné podmienky a že s ním nekonal a neumožnil mu hájiť jeho práva. Tieto skutočnosti však mohli byť len predmetom rozhodcovského konania, ktorého výsledkom je exekučný titul. V rámci exekučného konania súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu a nároku, ktorý ním bol priznaný, ani priebeh konania, ktorého výsledkom je exekučný titul. Povinný, ak sa domnieval, že Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. vo veci sp. zn. SR 10079/11 rozhodol nesprávne alebo porušil jeho procesné práva, mohol podať v zákonom stanovenej lehote žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo neurobil. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá a ani nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Navyše, povinný nevystupoval vo vzťahu s oprávneným ako spotrebiteľ, teda rozhodcovský súd nemal dôvod prihliadať na neprijateľné podmienky, keďže nešlo o spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovský súd povinnému doručoval návrh na začatie rozhodcovského konania s výzvou na vyjadrenie sa k nemu na adresu miesta podnikania povinného (v zmysle účinného v tom čase, keďže povinný bol podnikateľom), avšak povinný si zásielku neprevzal a nevyjadril sa.

30. Aj v súčasnosti platí rímskoprávna zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

31. Súd vzhľadom na uvedené nezistil, že má exekučný titul nedostatky po materiálnej či formálnej stránke, preto námietku povinného týkajúcu sa nevykonateľnosti exekučného titulu vyhodnotil ako nedôvodnú.

32. Povinný navrhol zastavenie exekúcie aj z dôvodu svojej nemajetnosti. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a na základe tejto skutočnosti podá súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), súd v prípade, že bude mať nemajetnosť povinného za preukázanú, exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku aj bez návrhu zastaví. V danom prípade súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko podľa vyjadrenia súdneho exekútora povinný je zamestnaný a z jeho mzdy sa vykonávajú mesačné zrážky za

účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Prvoradým účelom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti pritom nie je postačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013).

33. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale špecifická odpoveď sa vyžaduje len ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

35. Z ustanovenia § 201 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) vyplýva, že súdny exekútor má povinnosť už v upovedomení o začatí exekúcie upovedomiť tak oprávneného, ako aj povinného o výške predbežných trov exekúcie. Predbežné trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora, z náhrady jeho hotových výdavkov a z náhrady za stratu času. V rámci predbežných trov exekúcie môže exekútor vyčísliť odmenu maximálne v takom rozsahu, na aký by mal nárok, keby došlo k upusteniu od vykonania exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie by mal exekútor vyčísliť aj náhradu svojich hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Pre obidve tieto položky trov exekúcie platí, že exekútor môže vyčísliť iba tie svoje hotové výdavky a iba tú náhradu za stratu času, ktoré mu vznikli do momentu vydania upovedomenia o začatí exekúcie. To znamená, že predpokladané hotové výdavky a predpokladanú náhradu za stratu času nemôže v rámci predbežných trov exekúcie vyčísliť. Zároveň musí súdny exekútor úkony vykonávať tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Súdny exekútor je povinný v upovedomení o začatí exekúcie povinného upozorniť, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Toto upozornenie však nezakladá nárok súdneho exekútora na vymáhanie trov exekúcie v uvedenej výške. Má byť len informáciou pre povinného, aby vedel, že ak neuhradí vymáhanú pohľadávku do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda bez ďalších úkonov zo strany súdneho exekútora, trovy exekúcie sa navýšia a aká bude ich predpokladaná výška. V prípade, že v priebehu exekúcie vzniknú ďalšie trovy (prevyšujúce predbežné trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie), súdny exekútor ich vznik oznámi povinnému a oprávnenému prostredníctvom doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Proti tomuto upovedomeniu môžu oprávnený a povinný podať námietky. Len v prípade dodržania tohto postupu je súdny exekútor oprávnený vymáhať aj ďalšie trovy. Je nepochybné, že súdny exekútor vynaloží pri svojej činnosti aj nejaké výdavky, ktoré mu majú byť za podmienok ustanovených Exekučným poriadkom a vyhláškou nahradené, ale pri tomto postupe musí byť rešpektovaná zákonnosť aj účelnosť vynaložených výdavkov. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.

36. Lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie je 3 dni a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Uvedená lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa námietky v posledný deň lehoty podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ich doručiť. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné, aby námietky boli adresované poverenému súdnemu exekútorovi. Ako vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v exekučnom spise EX 14736/13, upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 11. 02. 2014. Posledný deň, v ktorom mohol povinný podať námietky proti trovám exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 14-dňovej lehoty, bol deň 14. 02. 2014 ( účinného v tom čase). Z podania povinného obsahujúceho námietky proti trovám exekúcie vyplýva, že toto bolo vyhotovené dňa 18. 04. 2019 a doručené súdu (nie súdnemu exekútorovi) dňa 23. 04. 2019. Námietky teda nemohli byť doručené súdnemu exekútorovi v lehote na podanie námietok, t. j. do 14. 02. 2014. Námietky proti trovám exekúcie podal povinný po zákonom stanovenej

lehote. Nakoľko v exekučnom konaní je odpustenie zmeškania lehoty vylúčené (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013), súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol ako oneskorene podané bez toho, aby rozhodoval o ich obsahu.

37. Pre úplnosť súd dodáva, že súdny exekútor dňa 04. 03. 2019 vydal upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, ktorého doručenie povinnému súd nemal preukázané z exekučného spisu EX 14736/13. Povinný teda voči nemu nemohol podať námietky, keďže o ňom nemal vedomosť. Navyše, z obsahu námietok vyplýva, že tieto smerovali proti predbežným trovám exekúcie vyčísleným v upovedomení o začatí exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku III. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti výroku I., II. a IV. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Banská Bystrica, dňa 27. 01. 2021