Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 48 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (55)I. ÚS 137/2012
PDF · 104.07 KB
No categories available
I. ÚS 137/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F.,
vedené pod sp. zn. Rvp 2283/2012 až sp. zn. Rvp 2314/2012 vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uzneseniami Okresného súdu Skalica č. k. 1 Er 230/2008-16 zo 16. januára 2012,
č. k. 1 Er 1135/2010-19 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er 182/2009-20 zo 16. januára 2012,
č. k. 1 Er 192/2009-35 zo 16. januára 2012, č. k. 1 Er 196/2009-35 zo 16. januára 2012, č. k.
1 Er 4780/2008-39 zo 16. januára 2012, č. k. 1 Er 1518/2009-31 zo 17. januára 2012, č. k.
1 Er 4901/2008-18 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er 176/2010-33 z 20. januára 2012, č. k.
1 Er 62/2011-18 z 23. januára 2012, č. k. 1 Er 230/2011-17 z 12. januára 2012, č. k.
1 Er 503/2011-20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er 189/2011-27 z 12. januára 2012, č. k.
1 Er 270/2011-20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er 1029/2011-20 z 12. januára 2012, č. k.
1 Er 46/2011-20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er 269/2011-20 z 12. januára 2012, č. k. 1
Er 392/2011-28 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er 397/2011-20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er
756/2011-18 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er 116/2011-20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er
374/2011-20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er 188/2011-20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er
202/2011-24 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er 3752/2008-42 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er
3627/2008-47 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er 3626/2008-37 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er
4629/2008-38 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er 1807/2010-18 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er
1808/2010-18 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er 1691/2010-21 zo 17. januára 2012 a č. k. 1 Er
1744/2010-21 zo 17. januára 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 2283/2012 až sp. zn. Rvp 2314/2012 s p á
j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2283/2012.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. februára
2012 doručené a 12. marca 2012 doplnené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorými namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v záhlaví vymenovanými uzneseniami Okresného súdu
Skalica (ďalej len „okresný súd“).
2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.
Okresný súd napadnutými rozhodnutiami však zamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie
poverenia a zároveň ex offo rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu
jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím zasiahol do ním označených
základných práv; navrhol preto napadnuté uznesenia okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.
3. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho
prerokovania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), a dospel k záveru, že ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity
konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“
návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide
o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter
kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na
základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých
v samotnej sťažnosti.
4. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento svoj status získal podľa zákona Exekučného poriadku, keďže ustanovenie § 2 ods. 1
stanoví, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má
exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného
činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej
moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych
exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby
štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol
povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať
a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;
rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako
v konaní pred súdmi (pozri napr. I. ÚS 480/2011).
5. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu
na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie
v daných veciach, pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle
ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania
o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to
ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho
sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výroku).
6. Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 2283/2012 až sp. zn. Rvp 2314/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
uplatniac citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedeného konania
(bod 1 výroku tohto uznesenia) a sťažnosti ako také odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. marca 2012