Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 137/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F.,

vedené pod sp. zn. až sp. zn. vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uzneseniami Okresného súdu Skalica č. k. -16 zo 16. januára 2012,

č. k. -19 zo 17. januára 2012, č. k. -20 zo 16. januára 2012,

č. k. -35 zo 16. januára 2012, č. k. -35 zo 16. januára 2012, č. k.

-39 zo 16. januára 2012, č. k. -31 zo 17. januára 2012, č. k.

-18 zo 17. januára 2012, č. k. -33 z 20. januára 2012, č. k.

-18 z 23. januára 2012, č. k. -17 z 12. januára 2012, č. k.

-20 z 12. januára 2012, č. k. -27 z 12. januára 2012, č. k.

-20 z 12. januára 2012, č. k. -20 z 12. januára 2012, č. k.

-20 z 12. januára 2012, č. k. -20 z 12. januára 2012, č. k. 1

Er 392/2011-28 z 12. januára 2012, č. k. -20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er

756/2011-18 z 12. januára 2012, č. k. -20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er

374/2011-20 z 12. januára 2012, č. k. -20 z 12. januára 2012, č. k. 1 Er

202/2011-24 z 12. januára 2012, č. k. -42 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er

-47 zo 17. januára 2012, č. k. -37 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er

-38 zo 17. januára 2012, č. k. -18 zo 17. januára 2012, č. k. 1 Er

-18 zo 17. januára 2012, č. k. -21 zo 17. januára 2012 a č. k. 1 Er

-21 zo 17. januára 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. až sp. zn. s p á

j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. februára

2012 doručené a 12. marca 2012 doplnené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorými namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl.

46 ods. 1 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v záhlaví vymenovanými uzneseniami Okresného súdu

Skalica (ďalej len „okresný súd“).

2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako

exekútor podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre

obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.

Okresný súd napadnutými rozhodnutiami však zamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie

poverenia a zároveň ex offo rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu

jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím zasiahol do ním označených

základných práv; navrhol preto napadnuté uznesenia okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť

na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.

3. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prerokovania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), a dospel k záveru, že ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25

ods. 2 . Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity

konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“

návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide

o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter

kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na

základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých

v samotnej sťažnosti.

4. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento svoj status získal podľa zákona Exekučného poriadku, keďže ustanovenie § 2 ods. 1

stanoví, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného

výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má

exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného

činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej

moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych

exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne

technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby

štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol

povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať

a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;

rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako

v konaní pred súdmi (pozri napr. ).

5. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu

na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie

v daných veciach, pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle

ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania

o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to

ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho

sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výroku).

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. až sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedeného konania

(bod 1 výroku tohto uznesenia) a sťažnosti ako také odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2012