Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 464/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 1452/2014, , , , ,

Rvp 1522/2014, , , ,

a Rvp 1618/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaniach vedených pod spisovými značkami:

, , , , , ,

, , , ,

a a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 1483/2014, , , , ,

Rvp 1581/2014, a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

13. februára 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 1452/2014, , , , ,

Rvp 1522/2014, , , ,

a Rvp 1618/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a (ďalej len „“), práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia a

dohovoru postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaniach

vedených pod spisovými značkami: , , ,

, , , , , ,

, a (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) v napadnutých exekučných

konaniach vedených okresným súdom podanými návrhmi požiadala o zmenu súdneho

exekútora v súlade s

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2014. Sťažovateľka

namieta, že „V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená

povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora

do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd ... do dňa

spísania tejto sťažnosti nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Sťažovateľ tvrdí,

že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene

exekútora pristúpi až po veľmi dlhej dobe... Tvrdíme, že postupom porušovateľa

(neodôvodnenou nečinnosťou a neefektívnou/nesústredenou činnosťou) došlo k porušeniu

základných práv sťažovateľa.“.

Sťažovateľka namieta, že okrem práv zaručených a

dohovoru okresný súd v napadnutých konaniach svojím postupom porušil aj práva zaručené

a dodatkového protokolu, keďže „nemôže bez rozhodnutia

exekučného súdu dosiahnuť exekúciou zhmotnenie veci (vymoženie pohľadávky), čo má

za následok vytvorenie prekážky pre individuálnu alebo podnikateľskú spotrebu veci...

K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že

nečinnosť exekučného súdu podporuje a neodstraňuje nečinnosť, resp. nesústredenú činnosť

povereného exekútora a utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť

nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť.“.

Podľa sťažovateľky okresný súd v napadnutých konaniach zároveň postupoval tak, že

jej neposkytol „súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite. Porušovateľ neaplikoval

ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku tak, aby rešpektoval základné právo sťažovateľa

garantované v .“.

K namietanému porušeniu a dohovoru sťažovateľka

uvádza, že „aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť

rovnaká, má v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a je s ním

zaobchádzané odlišne, keď procesné návrhy a žiadosti týkajúce sa jeho veci nie sú riešené

v zákonom predpokladanej kvalite za použitia príslušných zákonných ustanovení.

Diskriminačný postup exekučného súdu výrazne ovplyvňuje právne postavenie sťažovateľa.

Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli

objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie.“.

Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup

okresného súdu podala v zmysle o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach,

pričom „porušovateľ nevybavil sťažnosť do 30 dní odo dňa jej doručenia. Neinformoval

sťažovateľa o predĺžení lehoty na jej vybavenie a ani inak so sťažovateľom nekomunikoval

(nespravil tak ani zákonný sudca). Neprijal žiadne riadiace opatrenia na odstránenie

zbytočných prieťahov v konaní.“.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa

, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označené

ustanovenia a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov

a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 1483/2014, , , , ,

Rvp 1581/2014, a a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Nosnou argumentáciou sťažovateľky, ktorou odôvodňuje porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je

nespokojnosť s postupom okresného súdu, ktorý o jej návrhoch na zmenu súdneho

exekútora podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do

31. decembra 2014 nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote, pričom neexistuje žiadna

okolnosť, ktorá by okresnému súdu bránila postupovať v napadnutom konaní sústredene

a bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka namieta, že okresný súd v napadnutých konaniach

o jej návrhoch dosiaľ nerozhodol aj napriek tomu, že návrhy na zmenu súdneho exekútora

sťažovateľka „spísala“ už 8. októbra 2009 (konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 4

Er 123/2007), 29. júna 2009 (konania vedené okresným súdom pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ), 29. mája 2012 (konania vedené okresným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. )

a 18. novembra 2010 (konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. ).

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Preto na naplnenie základného práva podľa (a tiež práva podľa

ods. 1 dohovoru) nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony

bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty (), pričom k vytvoreniu stavu právnej

istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(, , ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

Ústavný súd preto poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo trvať (napr.

, , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Na účely náležitého zistenia skutočností rozhodných pre posúdenie sťažností

si ústavný súd vyžiadal spisy vzťahujúce sa na napadnuté konania vedené okresným súdom,

z ktorých zistil, že okresný súd o návrhoch na zmenu súdneho exekútora do času

rozhodovania ústavného súdu nerozhodol.

Aj napriek existencii svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou zbytočné

prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené predovšetkým neodôvodnenou nečinnosťou

všeobecného súdu, súc viazaný návrhom sťažovateľky na rozhodnutie, a s prihliadnutím

na odôvodnenie sťažností sa však ústavný súd v prerokovávaných veciach zameral

predovšetkým na identifikáciu rozhodných skutkových a právnych okolností súvisiacich

s tou časťou napadnutých konaní, v rámci ktorých si sťažovateľka porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru uplatňuje, teda v príčinnej súvislosti

so sťažovateľkou podanými návrhmi na zmenu súdneho exekútora.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že návrhmi podanými okresnému súdu

sťažovateľka požiadala v súlade s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení platnom

a účinnom do 31. decembra 2014 o zmenu súdneho exekútora a poverenie vykonaním

exekúcií „Exekútorský úrad “.

Ústavný súd v ďalšom považuje za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru

a na stanovisko k právnej otázke z tejto judikatúry vyplývajúce vo veciach sťažností

sťažovateľky a súdneho exekútora , predmetom ktorých bolo

rozhodovanie o namietanom porušení ich práv podľa a dohovoru postupom

všeobecných súdov, ktoré vylúčili súdneho exekútora z vykonávaní

exekúcií, v ktorých ako účastníčka na strane oprávnenej vystupovala sťažovateľka z dôvodu,

že súdny exekútor bol zamestnancom sťažovateľky.

Ústavný súd sa v týchto sťažnostiach stotožnil s právnym názorom všeobecných

súdov, podľa ktorého nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným

pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor

svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať

nezávisle a nestranne v zmysle § 3 citovaného zákona. Súdny exekútor vykonávaním

činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti

o svojej nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené

konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako

verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného

konania (sťažovateľky, pozn.), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa

§ 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 citovaného zákona povinný

bezodkladne oznámiť všeobecnému súdu (obdobný právny názor k tomuto právnemu

problému vyjadril ústavný súd v porovnateľných veciach už viackrát; napr. v konaniach

vedených pod spisovými značkami: , , ,

a ).

Ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti je obdobne ako všeobecné súdy

viazaný pri svojom rozhodovaní princípom právneho štátu, obsahom ktorého je vytvorenie

právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní

v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (porovnaj napr. ,

, , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť

prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej,

ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá

dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci

().

Jediným ústavne akceptovateľným, a to s prihliadnutím na ustálenú judikatúru

ústavného súdu vo veciach skutkovo a právne totožných a pri rešpektovaní princípu právnej

istoty zo strany všeobecných súdov konajúcich v rámci exekučných konaní, v ktorých

sťažovateľka vystupuje ako oprávnená, je taký postup všeobecného súdu, ktorým tento

o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučných veciach sťažovateľky rozhodne tak,

že ho zamietne.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti bolo preto už v čase podania sťažností

ústavnému súdu (február 2014) zjavné, že právna neistota sťažovateľky bola odstránená

iným spôsobom ako právoplatným rozhodnutím okresného súdu v napadnutých konaniach

o návrhoch na zmenu súdneho exekútora, a to ustálenou judikatúrou ústavného súdu

(od roku 2012) týkajúcou sa sťažností, predmetom ktorých bolo rozhodovanie o namietanom

porušení práv sťažovateľky a súdneho exekútora podľa

a dohovoru postupom všeobecných súdov, ktoré vylúčili súdneho exekútora

z vykonávaní exekúcií, v ktorých ako účastníčka na strane oprávnenej vystupovala

sťažovateľka, z dôvodu, že súdny exekútor bol zamestnancom sťažovateľky, ako aj

rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov v porovnateľných veciach sťažovateľky, pre

ktoré je ustálená judikatúra ústavného súdu v záujme dodržania právnej istoty

a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí kváziprecedenčná.

Vzhľadom na doteraz uvedené je ústavný súd toho názoru, že aj keď okresný súd

v napadnutých konaniach o návrhoch sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora a poverenie

vykonaním exekúcií do času rozhodovania ústavného súdu

o sťažnostiach nerozhodol, v čase podania sťažností ústavnému súdu bola právna neistota

sťažovateľky odstránená, takže k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejedanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už nemohlo dochádzať, a preto bolo

potrebné tieto časti sťažností sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnené.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dodatkového protokolu, a

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

os. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého

v napadnutých konaniach vedených okresným súdom nie sú splnené podmienky

na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa a ani jej

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo podľa jeho názoru v týchto konaniach dôjsť ani

k porušeniu ďalších sťažovateľkou označených základných práv podľa , práva podľa

dodatkového protokolu a označených článkov a dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd aj tieto časti sťažností odmietol ako zjavne

neopodstatnené podľa .

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

Už len nad rámec sťažností ústavný súd k argumentácii, ktorou sťažovateľka

odôvodňuje porušenie svojich práv podľa a dodatkového protokolu

znižovaním hodnoty svojho majetku v dôsledku nečinnosti všeobecného súdu, ktorou tento

umožňuje nečinnosť súdneho exekútora a utvrdzuje dlžníka v tom, že zaplatiť svoj dlh

nemusí, uvádza, že sťažovateľke, súc oboznámenej s judikatúrou ústavného súdu

o sťažnostiach, v ktorých namietala porušenie svojich práv podľa a dohovoru

postupom všeobecného súdu, ktorý vylúčil z exekučných konaní, v ktorých vystupovala ako

oprávnená, súdneho exekútora , nič nebránilo v tom, aby na

okresnom súde podala nový návrh na zmenu súdneho exekútora a požiadala o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcií iného súdneho exekútora, a týmto spôsobom hájila aj

svoje majetkové práva v konaní pred všeobecným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015