Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 592/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr.

B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 2

, a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. novembra 2011, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. novembra 2011 a v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 9. novembra 2011 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. novembra

2011 doručené sťažnosti JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namieta

porušenie , a (ďalej len

„ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu

Partizánske (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 3. novembra 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 3. novembra 2011 a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 9. novembra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľ od 6. júna 2007 začal

vykonávať exekučnú činnosť ako exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“), a to aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B. (ďalej len

„oprávnená“), s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. V označených

exekučných konaniach okresný súd vyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho

exekútora a vykonávaním exekúcie poveril sťažovateľa. Po doručení podaní sťažovateľa

označených ako „Splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku“ okresný súd

napadnutými rozhodnutiami ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania

exekúcie, pretože sú odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom

konania (oprávnenej).

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd napadnutými rozhodnutiami porušil jeho

základné právo na súdnu ochranu zaručené v , právo na spravodlivý

súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, základné právo vlastniť majetok zaručené

v , právo na pokojné užívanie majetku zaručené v dodatkového

protokolu a zákaz diskriminácie ustanovený v a dohovoru, k čomu

bližšie uviedol:

«... postupom Okresného súdu Partizánske... došlo v rámci práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady

kontradiktórnosti súdneho konania, práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a práva na

rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy...

Všeobecný súd postupom, ktorý zahájil bez návrhu podaného fyzickou osobou podľa

ust. §30 Exekučného poriadku prejednal vec bez dokazovania, vypočutia strán a aplikácie

relevantného práva. Napadnuté rozhodnutie tohto súdu v praxi objektívne vyvolalo také

účinky, že sťažovateľ bol zbavený vlastníctva značnej majetkovej hodnoty a taktiež došlo

k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že ak bude postupovať podľa záväzných právnych

noriem a usmernení exekučného súdu, realizácia úkonov pri výkone exekučnej činnosti bude

generovať jeho finančnú odmenu. ...

Sťažovateľ, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť

rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním

zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd

rozhodoval o jeho práve vykonať exekúciu a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho

právne postavenie, stranou konania rovnako ako povinný. ...

V prípade výkonu a ochrany práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie

majetku všeobecný súd svojim rozhodnutím postavil sťažovateľa pri realizácii podnikania

na trhu s exekučnými službami do pozície, ktorá je veľmi nevýhodná a diferentne odlišná od

pozície ostatných súdnych exekútorov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby sťažnostiam vyhovel

a nálezom vyslovil porušenie ním označených práv podľa , dohovoru a dodatkového

protokolu postupom okresného súdu v označených konaniach a jeho napadnutými

rozhodnutiami, napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil, veci vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

náhradu trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a z neho vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu,

proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne

normy o spojení týchto sťažností na spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 2

, a dohovoru, ako aj dodatkového protokolu postupom

okresného súdu v označených konaniach a jeho napadnutými rozhodnutiami, ktorými

okresný súd ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa ako súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti voči oprávnenej.

Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prejednania ústavnej sťažnosti ( ), a dospel k záveru, že

ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa . Uvedené

ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto

súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým, než dospeje k záveru, že

o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť

konania, ktorá ešte nemá charakter kontradiktórneho konania, kedy ústavný súd môže

obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov

verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že

exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu

súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri

výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci, postavenie

verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku

preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj

konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto

skutočnosť má význam len právne technicky či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska

funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak súdny

exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri

výkone zverenej štátnej moci povinný dbať a rešpektovať základné práva tých osôb,

vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí

platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv, ako v konaní pred súdmi.

Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie

sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie v označených

veciach, pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle ustanovenia § 30

Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania o vylúčení a sám ako

súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani v záujme ochrany

účastníka exekučného konania (oprávneného).

Ústavný súd preto z uvedených dôvodov pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011