Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 38 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (43)I. ÚS 480/2011
PDF · 102.63 KB
No categories available
I. ÚS 480/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F.,
PhD., Advokátska kancelária, F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 2659/2011 až
Rvp 2666/2011 a pod sp. zn. Rvp 3808/2011 a Rvp 3809/2011 vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Komárno z 29. júla 2011 sp. zn.
13 Er 878/2011, z 22. júla 2011 sp. zn. 13 Er 840/2011, sp. zn. 7 Er 758/2011, z 29. júla
2011 sp. zn. 5 Er 878/2011, sp. zn. 10 Er 880/2011, sp. zn. 5 Er 879/2011, z 22. júla
2011 sp. zn. 13 Er 820/2011, sp. zn. 10 Er 801/2011, zo 17. augusta 2011 sp. zn.
5 Er 957/2011 a z 22. septembra 2011 sp. zn. 7 Er 972/2011 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 2659/2011, Rvp 2660/2011,
Rvp 2661/2011, Rvp 2662/2011, Rvp 2663/2011, Rvp 2664/2011, Rvp 2665/2011,
Rvp 2666/2011, Rvp 3808/2011 a sp. zn. Rvp 3809/2011 s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2659/2011.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. októbra
2011 a 24. októbra 2011 doručené a neskôr 2. novembra 2011 a 14. novembra 2011
doplnené už označené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namietal
porušenie v záhlaví identifikovaných základných práv v úvodnej časti uvedenými
a napadnutými uzneseniami Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“).
2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.
Okresný súd napadnutými rozhodnutiami však zamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie
poverenia a zároveň ex offo rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu
jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím zasiahol do ním označených
základných práv; navrhol preto napadnuté uznesenia okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.
3. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho
prerokovania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), a dospel k záveru, že ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity
konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“
návrhu predtým, než dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide
o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter
kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len
na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých
v samotnej sťažnosti.
4. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento svoj status získal podľa zákona Exekučného poriadku, keďže ustanovenie § 2 ods. 1
stanoví, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má
exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného
činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej
moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych
exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technicky či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby
štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol
povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať
a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;
rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako
v konaní pred súdmi.
5. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na
podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie
v daných veciach, pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle
ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania
o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to
ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho
sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výroku).
6. Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 2659/2011 až Rvp 2666/2011, sp. zn. Rvp 3808/2011 a sp. zn. Rvp 3809/2011
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2011