Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 135/2013
PDF · 115.21 KB
No categories available
I. ÚS 135/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F.,
PhD., spoločnosť F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 8639/2013 až
sp. zn. Rvp 8644/2013 vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12
ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10 Er 687/2012 z 2. októbra 2012,
sp. zn. 10 Er 670/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 10 Er 663/2012 z 2. októbra 2012,
sp. zn. 10 Er 669/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 14 Er 340/2006 z 9. novembra 2012
a sp. zn. 10 Er 662/2012 z 2. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 8639/2013 až sp. zn. Rvp 8644/2013 s p á
j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 8639/2013.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. januára
2013 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorými namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v záhlaví vymenovanými uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len
„okresný súd“).
2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.
Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie
z dôvodu jeho zaujatosti/predpojatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím
zasiahol do ním označených základných práv; navrhol preto napadnuté uznesenia okresného
súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným
súdom.
3. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho
prerokovania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), a dospel k záveru, že ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity
konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“
návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide
o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter meritórneho
konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu
napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.
4. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento svoj status získal podľa zákona Exekučného poriadku, keďže podľa § 2 ods. 1 je
exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri
výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci –
špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych
exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby
štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol
povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať
a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;
rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako
v konaní pred súdmi (pozri napr. I. ÚS 480/2011).
5. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu
na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie
v daných veciach, pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle
ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania
o vylúčení a sám ako súčasť štátnej, súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných
práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný
súd jeho sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výroku).
6. Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 8639/2013 až sp. zn. Rvp 8644/2013 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
uplatniac citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného konania
(bod 1 výroku tohto uznesenia) a sťažnosti ako také odmietol (bod 5).
8. V závere svojej argumentácie ústavný súd konštatuje, že nemohol prehliadnuť
predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb
v konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými
rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných
prípadov súvisiacich s účastníkmi, a to súdnym exekútorom JUDr. K., ako aj spoločnosťou
P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich
konkretizácia.
9. Na podporu svojej argumentácie ústavný súd dodáva, že z jeho zistení
vyplýva, že vo vzťahu v záhlaví tohto rozhodnutia označenými rozhodnutiami
okresného súdu ten istý nárok na ochranu ústavnosti v tom istom kontexte
označených práv uplatnila aj obchodná spoločnosť P., s. r. o., ktorá ako oprávnený
subjekt vystupuje v exekučných konaniach vedených okresným súdom
pod sp. zn. 10 Er 687/2012 (sťažnosť vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 8700/2013),
sp. zn. 10 Er 670/2012 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 8701/2013),
sp. zn. 10 Er 663/2012 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 8695/2013),
sp. zn. 10 Er 669/2012 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 8689/2013),
sp. zn. 14 Er 340/2006 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 8707/2013)
a sp. zn. 10 Er 662/2012 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 8699/2013).
10. V ostatnom ústavný súd už len dodáva, že právny zástupca sťažovateľa aj
takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu
vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich
vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového
a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,
dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako
snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup
zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
11. Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľa uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2013