Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 298/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť JUDr.

, , zastúpenej advokátom JUDr.

, Advokátska kancelária, , vo veci namietaného

porušenia jej základného práva garantovaného

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 30. januára 2014

„vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení

neplatnosti úkonu zloženia peňazí do notárskej úschovy“, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája

2014 doručená, 16. júna 2015 a 31. augusta 2015 doplnená sťažnosť JUDr.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného

práva garantovaného (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. januára 2014 „vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o určení neplatnosti úkonu zloženia peňazí do notárskej úschovy“ (ďalej aj

„napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Sťažovateľka svoju sťažnosť uviedla rekapituláciou skutkového stavu: «V konaní

vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. sa žalobca

ZACHEM, a. s. Strážske proti sťažovateľke, ktorá v predmetnom konaní vystupovala

v procesnom postavení žalovanej, domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu „zloženia

peňazí vo výške 12.833.079,- Sk do notárskej úschovy notárky JUDr. ,

so sídlom notárskeho úradu v ... a ďalších právnych úkonov špecifikovaných ako

„žiadosť o spísanie notárskej zápisnice, žiadosť o prijatie peňazí do notárskej úschovy,

vyhlásenie o účele zloženia peňazí do notárskej úschovy, vyhlásenie o osobe, ktorej majú

byť zložené a prijaté peniaze vydané, vyhlásenie o vzdaní sa dispozičného práva nakladať

so zloženými peniazmi, vyhlásenie o zaplatení zálohy na súdny poplatok a ďalšie náklady

súvisiace so súdnou úschovou a právny úkon vyhlásenia notárky JUDr.

o prijatí peňazí do notárskej úschovy“.

Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 15.10.2010, č.k. -70 žalobu

v celom rozsahu zamietol, primárne z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení zo strany žalobcu („... žalovaná vydala predmet úschovy a žalobca

nepreukázal konkrétnu ujmu, ktorá mu hrozí v prípade, ak by súd neurčil neplatnosť úkonov

zloženia peňazí do notárskej úschovy, resp. neplatnosť takejto notárskej zápisnice“)

a rovnako z dôvodu, že žalovaná v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu ako notár

vykonávajúci notársky úrad nie je pasívne legitimovaným účastníkom.

Na základe odvolania žalobcu rozhodoval vo veci sťažovateľ, ktorý uznesením zo dňa

28.4.2011, č. k. -95 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie s odôvodnením, že považuje rozhodnutie okresného súdu v podstate za predčasné;

k otázke danosti naliehavého právneho záujmu a pasívnej legitimácie sa sťažovateľ

nevyjadril.

Okresný súd Michalovce opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3.12.2012,

č. k. -195 tak, že určil, že právny úkon zloženia peňazí vo výške 12.833.079,00

Sk do notárskej úschovy notárky JUDr. , so sídlom Notárskeho úradu

v , vykonaný dňa 24.5.2006 spoločnosťou ENERGY SK, a.s., Nám. Sv. Martina 9,

908 51 Holíč, ako likvidátora žalobcu v mene žalobcu, ktorý je

zaznamenaný v notárskej zápisnici zo dňa 24.5.2006, spísanej notárky JUDr.

, so sídlom Notárskeho úradu v , sp. zn. N 78/2006, Nz 20212/2006,

Ncr je neplatný, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania

rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok v prvej časti výroku

rozhodnutia nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 30.1.2014, č. k. -250.»

3. Sťažovateľka napadnutý rozsudok krajského súdu namietla „výhradne v rozsahu

prvej výrokovej časti (potvrdzujúci výrok vo vzťahu k určeniu neplatnosti úkonu zloženia

peňazí do notárskej úschovy)“ a k odôvodneniu svojej sťažnosti konštatovala: «Jadrom

tejto ústavnej sťažnosti je fakt, že [r]ozsudok a teda krajský súd rozhodujúc ako súd

odvolací, sa nevysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom a podstatnými námietkami,

na ktorých spočívala obrana sťažovateľky ako žalovanej voči podanej žalobe, resp. tieto

námietky „ignoroval“. Kľúčové pochybenia krajského súdu možno vidieť v tom, že sa

žiadnym spôsobom nevenoval s námietkam nedostatku pasívnej legitimácie sťažovateľky

v predmetnom konaní, ktorá ako notár nebola účastníkom právneho vzťahu zmluvy

o úschove, ďalej krajský súd sa vôbec nevenoval tomu, že sťažovateľke ako notárovi bolo

predložené uznesenie o ustanovení likvidátora s falošnou doložkou vykonateľnosti,

nevenoval sa kľúčovej otázke sporu, ktorou je jasné a jednoznačné preukázanie naliehavého

právneho záujmu na strane žalobcu konkrétnymi okolnosťami, nielen len teoretickými ničím

nepodloženými úvahami. Krajský súd ďalej odignoroval obranu sťažovateľky v podanom

odvolaní, že podľa sa musí jednať o určenie právneho vzťahu alebo

práva, ďalej obranu, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa spočíva na § 37 ods. 1

a , ktoré sú na tento prípad nepoužiteľné. Odôvodnenie [r]ozsudku tak nedáva jasné

a zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné skutkové a právne otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany.

Je jednoznačné, že v okolnostiach posudzovanej veci odvolacie námietky

sťažovateľky signalizovali možnosť ich podstatného vplyvu na právne posúdenie veci

z hľadiska nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku, preto bolo z hľadiska ústavných

požiadaviek a dohovoru nevyhnutné, aby sa krajský súd

s nimi v odôvodnení namietaného rozsudku vysporiadal, t.j. zaujal k nim jednoznačný

právny záver. Krajský súd sa v kľúčových otázkach obrany sťažovateľky obmedzil iba na

strohé skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Predovšetkým nedal žiadnu odpoveď na otázku namietaného nedostatku pasívnej

legitimácie sťažovateľky ako notára, vykonávajúceho notársky úkon pre žiadateľa, a to

v konaní o určenie neplatnosti takého úkonu.

Ďalej pri námietke neunesenia dôkazného bremena naliehavého právneho záujmu na

určení podľa c) odvolací súd bez ďalšieho uvádza, že: „... Žalobca naliehavý

právny záujem preukázal tým, že bez takéhoto určenia by bolo jeho postavenie neisté, jeho

práva sú ohrozené a hrozí mu ujma. Ide totiž o dôsledky, ktoré z napádanej skutočnosti

môžu pre neho vyplývať (komu patrili peniaze, komu boli vyplatené atď).“ Takéto

nekonkrétne, hypotetické a bezobsažné odôvodnenie naliehavého právneho záujmu nemôže

obstáť, bolo predsa procesnou úlohou žalobcu preukázať naliehavý právny záujem voči

sťažovateľke ako žalovanej, pretože rozsudok vydaný v tomto konaní má záväznosť voči nej

(medzi žalobcom a žalovaným) a nie je záväzný voči každému (por. ).

... arbitrárnosť [r]ozsudku je tak intenzívna, že možno hovoriť o svojvôli krajského

súdu, ktorá vždy znamená porušenie práv v petite sťažnosti označených - podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru.»

4. Sťažovateľka v závere navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné právo

JUDr. na súdnu ochranu zaručené Slovenskej

republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 30.1.2014, č. k. -250 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o určení neplatnosti úkonu zloženia peňazí do notárskej

úschovy, porušené boli. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2014, č. k.

-250 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o určení neplatnosti úkonu zloženia peňazí do notárskej úschovy, zrušuje a vec v rozsahu

zrušenia vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.“ Sťažovateľka zároveň

navrhla, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

6. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť

bola podaná oprávnenou osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je

nositeľom základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa .

7. Zmyslom ústavnej sťažnosti je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických

a právnických osôb pred verejnou mocou a s tým previazané presadzovanie ochrany

a rešpektu k ľudským slobodám u všetkých orgánov verejnej moci. Verejná moc je teda

povinná rešpektovať a chrániť ľudské práva, pričom obsah tejto povinnosti je podmienený

charakterom jednotlivých základných práv. Nositeľ základného práva je takto

determinovaný oblasťou ochrany, ktorú má dané základné právo zaručovať. Štát v zásade

nie je nositeľom základných práv. Štát nemá slobodný priestor a slobodnú vôľu. Naopak,

štátne orgány majú právomoci a kompetencie. Opačné vnímanie je absurdné a zároveň

popierajúce samotnú podstatu právneho štátu (porov. ).

8. Otázka spôsobilosti orgánov verejnej moci byť sťažovateľom v konaní pred

ústavným súdom bola už v minulosti opakovane predmetom rozhodovania ústavného súdu.

V zásade nie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci (štátne orgány) podali sťažnosť podľa

(napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú v súkromnoprávnych

vzťahoch v rovnom postavení s ostatnými účastníkmi konania). Môžu tak však urobiť iba

vtedy, ak je splnená podmienka, že v konkrétnom prípade mohli byť a aj v skutočnosti boli

nositeľmi zaručených základných práv alebo slobôd. Orgán verejnej moci (štátny

orgán) môže podať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý ako „každý“, a nie ako „nositeľ

verejných úloh (verejného záujmu), resp. pri výkone právomocí štátu. Pokiaľ štát vystupuje

v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ verejnej

moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť nositeľom (subjektom) základných

práv a slobôd (porov. , ).

9. Podľa o notároch

a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov notár je štátom

určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a e) notárskeho poriadku notárskou činnosťou je spisovanie

a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55) a konania vo veciach notárskych úschov

(§ 65 až 73).

Podľa § 4 ods. 3 notárskeho poriadku pri výkone notárskej činnosti má notár

postavenie verejného činiteľa.

Podľa § 4 ods. 4 notárskeho poriadku vykonávanie notárskej činnosti je výkonom

verejnej moci.

10. Sťažovateľka vystupovala v konaniach pred všeobecnými súdmi ako odporkyňa

(žalovaná), pričom predmetom konaní na všeobecných súdoch bol návrh na určenie

neplatnosti právneho úkonu, zloženia peňazí do notárskej úschovy sťažovateľky – notárky,

ktorý bol zaznamenaný v notárskej zápisnici, ktorú spísala sťažovateľka ako notárka. Je síce

pravdou, že tak v rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj v napadnutom rozsudku krajského

súdu nie je v záhlaví týchto rozhodnutí presné označenie sťažovateľky ako notárky (s ktorou

sa konalo ako s odporkyňou), avšak v odôvodnení oboch rozhodnutí, ako aj vo výroku

rozsudku súdu prvého stupňa je sťažovateľka označená správne ako notárka a je zrejmé, že

súdy s ňou konali nie ako so súkromnou fyzickou osobou, ale ako s notárkou. Navyše

v obdobnej veci sťažovateľky vedenej pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn.

je sťažovateľka ako odporkyňa (žalovaná) správne označená ako notárka aj

v záhlaví rozhodnutí prijatých v tomto konaní, ako aj v odvolacom konaní pred Krajským

súdom v Trnave vedenom pod sp. zn. .

11. Notár má pri výkone notárskej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj

status získal podľa notárskeho poriadku (§ 4 ods. 3 notárskeho poriadku). Notárskym

poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci na notárov (§ 4 ods. 4 notárskeho

poriadku). Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne-

technický, či organizačne-inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto

osoby verejnú moc. Preto, ak notár vykonáva funkcie, ktoré na neho preniesol štát, je pri

výkone zverenej štátnej (verejnej) moci povinný dbať a rešpektovať základné práva tých

osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu (verejnú) moc vykonáva (obdobné závery

porovnaj mutatis mutandis v , , alebo

).

12. V tomto ohľade aj právna teória jednoznačne uvádza, že agenda notárskych

úschov či tzv. notárskych depozitov je jedným zo základných druhov klasickej notárskej

činnosti a i v tejto činnosti ide o výkon štátnych právomocí zverených notárom (pozri Bílek,

P. – Fiala, R. – Jindřich, M. – Wawerka, K. a kol. Notářský řád a řízení o dědictví.

Komentář. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 346).

13. Z uvedených skutočností vyplýva, že notár nemá aktívnu legitimáciu na podanie

sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o platnosti/neplatnosti právneho úkonu

spísaného ním ako notárom pri výkone verejnej moci. V takomto prípade nie je nositeľom

základných práv.

14. Na základe uvedených záverov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2016