Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 298/2016
PDF · 185.53 KB
No categories available
II. ÚS 298/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť JUDr.
, , zastúpenej advokátom JUDr.
, Advokátska kancelária, , vo veci namietaného
porušenia jej základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Cob 60/2013 z 30. januára 2014
„vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení
neplatnosti úkonu zloženia peňazí do notárskej úschovy“, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou
osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája
2014 doručená, 16. júna 2015 a 31. augusta 2015 doplnená sťažnosť JUDr.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného
práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
3 Cob 60/2013 z 30. januára 2014 „vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o určení neplatnosti úkonu zloženia peňazí do notárskej úschovy“ (ďalej aj
„napadnutý rozsudok krajského súdu“).
2. Sťažovateľka svoju sťažnosť uviedla rekapituláciou skutkového stavu: «V konaní
vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 22Cb/37/2010 sa žalobca
ZACHEM, a. s. Strážske proti sťažovateľke, ktorá v predmetnom konaní vystupovala
v procesnom postavení žalovanej, domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu „zloženia
peňazí vo výške 12.833.079,- Sk do notárskej úschovy notárky JUDr. ,
so sídlom notárskeho úradu v ... a ďalších právnych úkonov špecifikovaných ako
„žiadosť o spísanie notárskej zápisnice, žiadosť o prijatie peňazí do notárskej úschovy,
vyhlásenie o účele zloženia peňazí do notárskej úschovy, vyhlásenie o osobe, ktorej majú
byť zložené a prijaté peniaze vydané, vyhlásenie o vzdaní sa dispozičného práva nakladať
so zloženými peniazmi, vyhlásenie o zaplatení zálohy na súdny poplatok a ďalšie náklady
súvisiace so súdnou úschovou a právny úkon vyhlásenia notárky JUDr.
o prijatí peňazí do notárskej úschovy“.
Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 15.10.2010, č.k. 22Cb 37/2010-70 žalobu
v celom rozsahu zamietol, primárne z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení zo strany žalobcu („... žalovaná vydala predmet úschovy a žalobca
nepreukázal konkrétnu ujmu, ktorá mu hrozí v prípade, ak by súd neurčil neplatnosť úkonov
zloženia peňazí do notárskej úschovy, resp. neplatnosť takejto notárskej zápisnice“)
a rovnako z dôvodu, že žalovaná v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu ako notár
vykonávajúci notársky úrad nie je pasívne legitimovaným účastníkom.
Na základe odvolania žalobcu rozhodoval vo veci sťažovateľ, ktorý uznesením zo dňa
28.4.2011, č. k. 3Cob 53/2011-95 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s odôvodnením, že považuje rozhodnutie okresného súdu v podstate za predčasné;
k otázke danosti naliehavého právneho záujmu a pasívnej legitimácie sa sťažovateľ
nevyjadril.
Okresný súd Michalovce opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3.12.2012,
č. k. 22Cb/37/2010-195 tak, že určil, že právny úkon zloženia peňazí vo výške 12.833.079,00
Sk do notárskej úschovy notárky JUDr. , so sídlom Notárskeho úradu
v , vykonaný dňa 24.5.2006 spoločnosťou ENERGY SK, a.s., Nám. Sv. Martina 9,
908 51 Holíč, ako likvidátora žalobcu v mene žalobcu, ktorý je
zaznamenaný v notárskej zápisnici zo dňa 24.5.2006, spísanej notárky JUDr.
, so sídlom Notárskeho úradu v , sp. zn. N 78/2006, Nz 20212/2006,
Ncr 1s20105/2006 je neplatný, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok v prvej časti výroku
rozhodnutia nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 30.1.2014, č. k. 3Cob/60/2013-250.»
3. Sťažovateľka napadnutý rozsudok krajského súdu namietla „výhradne v rozsahu
prvej výrokovej časti (potvrdzujúci výrok vo vzťahu k určeniu neplatnosti úkonu zloženia
peňazí do notárskej úschovy)“ a k odôvodneniu svojej sťažnosti konštatovala: «Jadrom
tejto ústavnej sťažnosti je fakt, že [r]ozsudok a teda krajský súd rozhodujúc ako súd
odvolací, sa nevysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom a podstatnými námietkami,
na ktorých spočívala obrana sťažovateľky ako žalovanej voči podanej žalobe, resp. tieto
námietky „ignoroval“. Kľúčové pochybenia krajského súdu možno vidieť v tom, že sa
žiadnym spôsobom nevenoval s námietkam nedostatku pasívnej legitimácie sťažovateľky
v predmetnom konaní, ktorá ako notár nebola účastníkom právneho vzťahu zmluvy
o úschove, ďalej krajský súd sa vôbec nevenoval tomu, že sťažovateľke ako notárovi bolo
predložené uznesenie o ustanovení likvidátora s falošnou doložkou vykonateľnosti,
nevenoval sa kľúčovej otázke sporu, ktorou je jasné a jednoznačné preukázanie naliehavého
právneho záujmu na strane žalobcu konkrétnymi okolnosťami, nielen len teoretickými ničím
nepodloženými úvahami. Krajský súd ďalej odignoroval obranu sťažovateľky v podanom
odvolaní, že podľa § 80 písm. c) OSP sa musí jednať o určenie právneho vzťahu alebo
práva, ďalej obranu, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa spočíva na § 37 ods. 1
a § 39 OZ, ktoré sú na tento prípad nepoužiteľné. Odôvodnenie [r]ozsudku tak nedáva jasné
a zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné skutkové a právne otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany.
Je jednoznačné, že v okolnostiach posudzovanej veci odvolacie námietky
sťažovateľky signalizovali možnosť ich podstatného vplyvu na právne posúdenie veci
z hľadiska nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku, preto bolo z hľadiska ústavných
požiadaviek čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyhnutné, aby sa krajský súd
s nimi v odôvodnení namietaného rozsudku vysporiadal, t.j. zaujal k nim jednoznačný
právny záver. Krajský súd sa v kľúčových otázkach obrany sťažovateľky obmedzil iba na
strohé skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu.
Predovšetkým nedal žiadnu odpoveď na otázku namietaného nedostatku pasívnej
legitimácie sťažovateľky ako notára, vykonávajúceho notársky úkon pre žiadateľa, a to
v konaní o určenie neplatnosti takého úkonu.
Ďalej pri námietke neunesenia dôkazného bremena naliehavého právneho záujmu na
určení podľa § 80 c) OSP odvolací súd bez ďalšieho uvádza, že: „... Žalobca naliehavý
právny záujem preukázal tým, že bez takéhoto určenia by bolo jeho postavenie neisté, jeho
práva sú ohrozené a hrozí mu ujma. Ide totiž o dôsledky, ktoré z napádanej skutočnosti
môžu pre neho vyplývať (komu patrili peniaze, komu boli vyplatené atď).“ Takéto
nekonkrétne, hypotetické a bezobsažné odôvodnenie naliehavého právneho záujmu nemôže
obstáť, bolo predsa procesnou úlohou žalobcu preukázať naliehavý právny záujem voči
sťažovateľke ako žalovanej, pretože rozsudok vydaný v tomto konaní má záväznosť voči nej
(medzi žalobcom a žalovaným) a nie je záväzný voči každému (por. § 159 ods. 2 OSP).
... arbitrárnosť [r]ozsudku je tak intenzívna, že možno hovoriť o svojvôli krajského
súdu, ktorá vždy znamená porušenie práv v petite sťažnosti označených - podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.»
4. Sťažovateľka v závere navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné právo
JUDr. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 30.1.2014, č. k. 3Cob/60/2013-250 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o určení neplatnosti úkonu zloženia peňazí do notárskej
úschovy, porušené boli. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2014, č. k.
3Cob/60/2013-250 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o určení neplatnosti úkonu zloženia peňazí do notárskej úschovy, zrušuje a vec v rozsahu
zrušenia vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.“ Sťažovateľka zároveň
navrhla, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
6. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť
bola podaná oprávnenou osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je
nositeľom základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
7. Zmyslom ústavnej sťažnosti je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických
a právnických osôb pred verejnou mocou a s tým previazané presadzovanie ochrany
a rešpektu k ľudským slobodám u všetkých orgánov verejnej moci. Verejná moc je teda
povinná rešpektovať a chrániť ľudské práva, pričom obsah tejto povinnosti je podmienený
charakterom jednotlivých základných práv. Nositeľ základného práva je takto
determinovaný oblasťou ochrany, ktorú má dané základné právo zaručovať. Štát v zásade
nie je nositeľom základných práv. Štát nemá slobodný priestor a slobodnú vôľu. Naopak,
štátne orgány majú právomoci a kompetencie. Opačné vnímanie je absurdné a zároveň
popierajúce samotnú podstatu právneho štátu (porov. II. ÚS 407/2013).
8. Otázka spôsobilosti orgánov verejnej moci byť sťažovateľom v konaní pred
ústavným súdom bola už v minulosti opakovane predmetom rozhodovania ústavného súdu.
V zásade nie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci (štátne orgány) podali sťažnosť podľa
čl. 127 ústavy (napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú v súkromnoprávnych
vzťahoch v rovnom postavení s ostatnými účastníkmi konania). Môžu tak však urobiť iba
vtedy, ak je splnená podmienka, že v konkrétnom prípade mohli byť a aj v skutočnosti boli
nositeľmi ústavou zaručených základných práv alebo slobôd. Orgán verejnej moci (štátny
orgán) môže podať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý ako „každý“, a nie ako „nositeľ
verejných úloh (verejného záujmu), resp. pri výkone právomocí štátu. Pokiaľ štát vystupuje
v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ verejnej
moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť nositeľom (subjektom) základných
práv a slobôd (porov. II. ÚS 19/04, III. ÚS 115/06).
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov notár je štátom
určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a e) notárskeho poriadku notárskou činnosťou je spisovanie
a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55) a konania vo veciach notárskych úschov
(§ 65 až 73).
Podľa § 4 ods. 3 notárskeho poriadku pri výkone notárskej činnosti má notár
postavenie verejného činiteľa.
Podľa § 4 ods. 4 notárskeho poriadku vykonávanie notárskej činnosti je výkonom
verejnej moci.
10. Sťažovateľka vystupovala v konaniach pred všeobecnými súdmi ako odporkyňa
(žalovaná), pričom predmetom konaní na všeobecných súdoch bol návrh na určenie
neplatnosti právneho úkonu, zloženia peňazí do notárskej úschovy sťažovateľky – notárky,
ktorý bol zaznamenaný v notárskej zápisnici, ktorú spísala sťažovateľka ako notárka. Je síce
pravdou, že tak v rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj v napadnutom rozsudku krajského
súdu nie je v záhlaví týchto rozhodnutí presné označenie sťažovateľky ako notárky (s ktorou
sa konalo ako s odporkyňou), avšak v odôvodnení oboch rozhodnutí, ako aj vo výroku
rozsudku súdu prvého stupňa je sťažovateľka označená správne ako notárka a je zrejmé, že
súdy s ňou konali nie ako so súkromnou fyzickou osobou, ale ako s notárkou. Navyše
v obdobnej veci sťažovateľky vedenej pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn.
3 Cb 101/2008 je sťažovateľka ako odporkyňa (žalovaná) správne označená ako notárka aj
v záhlaví rozhodnutí prijatých v tomto konaní, ako aj v odvolacom konaní pred Krajským
súdom v Trnave vedenom pod sp. zn. 21 Cob 35/2014.
11. Notár má pri výkone notárskej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj
status získal podľa notárskeho poriadku (§ 4 ods. 3 notárskeho poriadku). Notárskym
poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci na notárov (§ 4 ods. 4 notárskeho
poriadku). Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne-
technický, či organizačne-inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto
osoby verejnú moc. Preto, ak notár vykonáva funkcie, ktoré na neho preniesol štát, je pri
výkone zverenej štátnej (verejnej) moci povinný dbať a rešpektovať základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu (verejnú) moc vykonáva (obdobné závery
porovnaj mutatis mutandis v III. ÚS 151/2012, I. ÚS 478/2011, I. ÚS 491/2011 alebo
12. V tomto ohľade aj právna teória jednoznačne uvádza, že agenda notárskych
úschov či tzv. notárskych depozitov je jedným zo základných druhov klasickej notárskej
činnosti a i v tejto činnosti ide o výkon štátnych právomocí zverených notárom (pozri Bílek,
P. – Fiala, R. – Jindřich, M. – Wawerka, K. a kol. Notářský řád a řízení o dědictví.
Komentář. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 346).
13. Z uvedených skutočností vyplýva, že notár nemá aktívnu legitimáciu na podanie
sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o platnosti/neplatnosti právneho úkonu
spísaného ním ako notárom pri výkone verejnej moci. V takomto prípade nie je nositeľom
základných práv.
14. Na základe uvedených záverov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky
odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. apríla 2016