Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 407/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Daňového úradu P., P., zastúpeného JUDr. T. O., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č. k. -116 z 28. februára 2013 a takto

rozhodol:

1. Návrh spoločnosti S. s. r. o., S., na pristúpenie do konania ako vedľajší účastník

vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

o d m i e t a .

2. Sťažnosť Daňového úradu P. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2013

doručená sťažnosť Daňového úradu P., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -116 z 28. februára

2013 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

Krajský súd namietaným rozhodnutím rozhodol v konaní o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) o návrhu podanom spoločnosťou S. s. r. o., S. (ďalej len

„navrhovateľka“), proti sťažovateľovi tak, že zakázal sťažovateľovi „pokračovať vo výkone

daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie

obdobie október 2011, začatú upovedomením o začatí daňovej kontroly oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 pod číslom:

/Žem zo dňa 02. 12. 2011 a ukladá mu, aby do troch dní od

právoplatnosti rozsudku ukončil vykonávanie tejto daňovej kontroly“. Zároveň zaviazal

sťažovateľa nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 775,98 €.

Krajský súd v namietanom rozhodnutí dospel k názoru, že „zo strany odporcu – jeho

postupom podľa zákona o správe daní a poplatkov došlo k nezákonnému zásahu voči

navrhovateľovi tým, že v čase kedy ešte nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti riaditeľa

Daňového úradu S. Ing. J. Š. poveril zamestnancov Ing. P. Ž. a Ing. A. Š. výkonom daňovej

kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 u navrhovateľa“.

Z obsahu sťažnosti, ako aj odôvodnenia namietaného rozhodnutia krajského súdu

vyplynul tento skutkový stav:

«Dňa 16. 11. 2011 podal navrhovateľ u vtedy miestne príslušného správcu dane

Daňového úradu S. daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

október 2011, na základe ktorého mu vznikol nadmerný odpočet v sume 310 812,26 €.

Od 02. 06. 2011 vykonával sťažovateľ u navrhovateľa daňové kontroly oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerných odpočtov za mesiace marec, apríl, máj, júl, august

a september 2011, pričom navrhovateľ konštatoval, že sťažovateľ postupuje pri vykonávaní

týchto kontrol v rozpore so zákonom.

Navrhovateľ podal dňa 15. 11. 2011 námietku zaujatosti zamestnancov správcu dane

a riaditeľa DÚ S..., ktorú doručil Daňovému úradu S...

O tejto námietke zaujatosti... rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím

č.: I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa 08. 12. 2011... tak, že nevylúčilo vedúceho

zamestnanca správcu dane Ing. J. Š., riaditeľa DÚ S. z daňového konania vedeného voči

daňovému subjektu S. s. r. o...

Následne DÚ S. prostredníctvom riaditeľa úradu oznámil listom

č. /ŠidJ zo dňa 13. 12. 2011 daňovému subjektu (k námietke zaujatosti

zamestnancov a riaditeľa DÚ podanej dňa 15. 11. 2011; námietke proti postupu

zamestnancov správcu dane podanej dňa 18. 11. 2011 a k námietke proti postupu

zamestnancov správcu dane podanej dňa 23. 11. 2011), že námietku podľa § 15 ods. 8

zákona o správe daní a poplatkov je možné podať len voči postupu zamestnanca správcu

dane pri výkone daňovej kontroly, ktorý je poverený výkonom daňovej kontroly a teda že

daňový subjekt... nie je oprávnený podať námietku proti postupu riaditeľa daňového úradu

pri výkone daňovej kontroly, nakoľko riaditeľ DÚ nie je poverený výkonom daňovej

kontroly a ani v daňovej kontrole nekoná.

Dňa 05. 12. 2011 prevzal navrhovateľ upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie

október 2011, so stanoveným termínom kontroly na deň 12. 12. 2011 v sídle navrhovateľa.

Vykonaním tejto daňovej kontroly... boli dňa 02. 12. 2011 riaditeľom DÚ S. Ing. Š.

poverení zamestnanci správcu dane Ing. P. Ž. a Ing. A. Š.

Proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly... podal

navrhovateľ podľa o správe daní a poplatkov dňa

12. 12. 2011 námietku proti postupu zamestnancov DÚ S: Ing. P. Ž. a Ing. Š. a proti

postupu riaditeľa DÚ S. Ing. J. Š.

O námietke proti postupu zamestnancov správcu dane, ktorí sú zúčastnení na konaní

voči daňovému subjektu - Ing. P. Ž. a Ing. A. Š., rozhodol Ing. M. L., vymenovaný na

zastupovanie vedúceho oddelenia kontroly 5 dňa 19. 4. 2012, a to... tak, že títo neboli

vylúčení z daňového konania...

Sťažovateľ... oznámil navrhovateľovi listami č. 9700/100/2012/201-PD,

-202/PD a č. 9700/100/2012/203-PD zo dňa 12. 01. 2012, že námietku proti

postupu podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní môže daňový subjekt podať len voči

postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly, teda len voči postupu

zamestnanca správcu dane, ktorý je poverený výkonom daňovej kontroly... Súčasne bolo

daňovému subjektu ozrejmené, že vedúci oddelenia kontroly daňového úradu a riaditeľ

daňového úradu nie sú osobami zúčastnenými na daňovej kontrole.

Daňový úrad v liste ďalej konštatoval, že v súlade so

o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, došlo s účinnosťou odo dňa 01. 01. 2012 k zrušeniu pozície riaditeľa bývalého

Daňového úradu S.

Listom zo dňa 09. 01. 2012... žiadal daňový subjekt Finančné riaditeľstvo SR, aby

podľa § 30a ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov rozhodlo o námietke zaujatosti

zamestnancov DÚ S. podanej dňa 15. 11. 2011 a to tak, že vylúči z daňového konania

zamestnancov DÚ S. (DÚ P. - pobočka S.) a z dôvodu, že je spochybnená nezaujatosť

zamestnancov správcu dane - DÚ P., žiadal vylúčiť všetkých zamestnancov DÚ P.

z rozhodovania v daňových konaniach, ktorých účastníkom je daňový subjekt.

Finančné riaditeľstvo SR odpovedalo daňovému subjektu listom

č. 1040507/1/29864/12 zo dňa 27. 01. 2012, pričom predmetné podanie daňového subjektu

rozdelilo na dve podania, a to na žiadosť o rozhodnutie o vylúčení zamestnancov správcu

dane z dôvodu nečinnosti správcu dane a na žiadosť o vylúčenie všetkých zamestnancov

DÚ P. z daňového konania.

Vo veci týkajúcej sa žiadosti o rozhodnutie o vylúčení zamestnancov správcu dane

z dôvodu nečinnosti správcu dane, finančné riaditeľstvo skonštatovalo, že napriek tomu, že

Ing. J. Š. v oznámení č. Šidj zo dňa 13. 12. 2011 vyhodnotil podanie

o námietke zaujatosti proti zamestnancom DÚ S. ako námietku proti postupu zamestnancov

správcu dane podľa v znení neskorších predpisov, zo

spisového materiálu Daňového riaditeľstva SR, na základe ktorého rozhodlo o nevylúčení

Ing. J. Š., riaditeľa DÚ S. rozhodnutím č. I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa

08. 12. 2011 vyplýva, že nie je možné tvrdiť, že bol v danej veci nečinný. Uvedené

rozhodnutie DR SR sa stalo právoplatným až dňa 27. 12. 2011... Zároveň bolo daňovému

subjektu oznámené, že nakoľko o orgánoch štátnej správy

v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov... dňom 31. 12. 2011 zanikol Daňový úrad S., preto už nie je možné rozhodovať

o zaujatosti zamestnancov DÚ S... Následne FR SR listom č. 1040507/1/31422/12 zo dňa

27. 01. 2012 vyzvalo daňový subjekt, aby doplnil svoje podanie vo veci vylúčenia všetkých

zamestnancov DÚ P. o mená a priezviská osôb, voči ktorým vznáša námietku zaujatosti, ako

aj konkrétne dôvody zaujatosti...

Daňový subjekt svoje podanie doplnil listom zo dňa 13. 02. 2012 tak, že jeho

námietka zaujatosti smeruje proti všetkým zamestnancom DÚ P., ktorí sú podľa

organizačnej štruktúry DÚ P. zaradení do odboru kontrol DÚ P. a proti Ing. J. Š.,

poverenému riadením odboru DÚ P.

Na základe doplnenia podania daňovým subjektom, Finančné riaditeľstvo SR

postúpilo vec... v časti podania na vybavenie najbližšie nadriadenému vedúcemu

zamestnancovi (riaditeľovi DÚ P.), a... časť podania vybavilo Finančné riaditeľstvo SR,

oddelenie daňového konania P...

Na základe opísaného postupu riaditeľ DÚ P. Ing. L. B. rozhodnutím č.

9700000/1/652544/2012 zo dňa 27. 03. 2012 rozhodol o nevylúčení Ing. J. Š... z daňového

konania vedeného voči daňovému subjektu S. s. r. o.

Daňový úrad P., Ing. J. Š. vymenovaný na zastupovanie riaditeľa odboru kontroly,

následne oznámil daňovému subjektu listom č. 9700400/1/814528/2012 zo dňa 5. 4. 2012...,

že námietka zaujatosti smerujúca proti zamestnancom správcu dane organizačne

začleneným pod odbor kontroly DÚ P., ktorí nie sú zúčastnení na konaní voči daňovému

subjektu... nie je... riadne kvalifikovaná... Súčasne bolo daňovému subjektu oznámené, že

o námietke smerujúcej proti zamestnancom správcu dane, ktorí sú zúčastnení na konaní

Voči daňovému subjektu, bude rozhodnuté v súlade so zákonom najbližšie nadriadenými

zamestnancami:

Rozhodnutím zo dňa 11. 04. 2012 č. 9700400/1/848957 Ing. Š. nevyhovel námietke

zaujatosti podanej daňovým subjektom dňa 11. 01. 2012 a nevylúčil zamestnanca Ing. M.

L., vymenovaného na zastupovanie vedúceho kontroly 5 z daňového konania...

Rozhodnutím zo dňa 19. 04. 2012 č. 9712401/5/202001/2012 Ing. M. L. nevyhovel

námietke zaujatosti podanej daňovým subjektom dňa 11. 01. 2012 a nevylúčil Ing. P. Ž.

z daňového konania...

Rozhodnutím zo dňa 19. 04. 2012 č. 9712401/5/201990/2012 Ing. M. L. nevyhovel

námietke zaujatosti podanej daňovým subjektom dňa 11. 01. 2012 a nevylúčil Ing. A. Š.

z daňového konania v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011.

Daňový subjekt okrem vyššie uvedených námietok zaujatosti a námietok proti

postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly, podal... aj sťažnosť na

nezákonne začatú daňovú kontrolu, a to listom zo dňa 13. 02. 2012, ktorú adresoval

Finančnému riaditeľstvu SR, oddeleniu daňového konania P. Sťažnosť bola postúpená na

vybavenie odboru vnútornej kontroly a inšpekcie, ktorý sťažnosť odložil podľa § 6 ods. 1

písm. a) o sťažnostiach, teda z dôvodu, že sťažnosť neobsahovala

povinné náležitosti podľa § 5 ods. 2 zákona o sťažnostiach.

Dňa 24. 5. 2012 bola Finančnému riaditeľstvu SR, odboru vnútornej kontroly

a inšpekcie doručená „Sťažnosť - nezákonne začatá daňová kontrola október 2011“ zo dňa

22. 05. 2012. Táto sťažnosť bola odložená podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach

z dôvodu, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti koná súd - a to Krajsky súd v Prešove,

na ktorý bola dňa 11. 06. 2012 doručená žaloba daňového subjektu... proti odporcovi

Daňovému úradu P., ktorej predmetom bola ochrana pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy...»

Podľa tvrdenia sťažovateľa v odôvodnení namietaného rozhodnutia „boli vyvodené

závery, ktoré sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok porušenie základného práva

alebo slobody“. Tieto závery sa týkajú otázky prípustnosti návrhu na ochranu pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa , ako aj posúdenia, či

zo strany sťažovateľa došlo k nezákonnému zásahu podľa .

Sťažovateľ vidí porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces

v nesprávnej aplikácii o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) krajským súdom na posudzovaný

prípad, pričom rozsiahlo polemizuje s jeho právnym hodnotením účinkov podania námietky

zaujatosti proti riaditeľovi Daňového úradu S. na poverenie zamestnancov a na začatie

daňovej kontroly. Sťažovateľ tiež uvádza, že z odôvodnenia namietaného rozhodnutia nie sú

zrejmé dôvody, na základe ktorých krajský súd dospel k záveru o prípustnosti návrhu.

Krajský súd síce uvádza, že predpokladom vyhovenia návrhu je, aby navrhovateľ vyčerpal

všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, avšak tento svoj názor

zjavne neaplikoval na skutkové okolnosti prípadu.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom

Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 02. 2013, sp. zn.: -116; 8012200447

porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 02. 2013, sp. zn.: -116;

8012200447 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd rozhodol podľa § 52 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o dočasnom opatrení a odložil

vykonateľnosť namietaného rozhodnutia až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Tiež žiadal, aby sa v prípade jeho sťažnosti ústavný súd neriadil poradím jej doručenia, ale

aby v danej veci rozhodol prednostne.

Podaním z 2. septembra 2013 doručeným ústavnému súdu 3. septembra 2013

a označeným ako „Žiadosť o rozhodnutie o pristúpenie do konania ako vedľajší účastník“

sa navrhovateľka ako úspešná účastníčka konania pred krajským súdom, ktorého výsledkom

je namietané rozhodnutie, domáhala prostredníctvom svojho právneho zástupcu pristúpenia

do konania ako vedľajší účastník, keďže má právny záujem na výsledku konania. Podľa

slov navrhovateľky, „Vychádzajúc z práva na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... sme toho názoru, že súčasťou obsahu tohto práva je nielen

právo každého domáhať sa svojho práva na súde, ale aj právo byť účastníkom konania,

v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má právo

byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo

inak v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy.“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Ústavný súd nepochybuje o tom, že navrhovateľka má právny záujem na výsledku

tohto konania pred ústavným súdom, avšak vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona

o ústavnom súde je nútený konštatovať, že jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka

nie je možný.

Podľa vedľajšími účastníkmi konania sú osoby,

ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Majú

v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba sami za seba.

Hoci podľa „ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia alebo “, neznamená to, že

by do rozhodovacej činnosti ústavného súdu bolo možné bez ďalšieho „prenášať“ jednotlivé

inštitúty . Toto ustanovenie pripúšťa iba primerané použitie

(alebo ). Ustanovenie zákona

o ústavnom súde je vo vzťahu k ustanoveniu lex specialis,

pričom v zmysle uvedeného podľa žiadneho ustanovenia nemožno

nikomu priznať postavenie vedľajšieho účastníka. Takéto postavenie priznáva zákon

o ústavnom súde v ustanovení § 37 ods. 2 v rámci konania o súlade právnych predpisov iba

vláde Slovenskej republiky ().

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné uvedený návrh navrhovateľky

odmietnuť.

2. Z pohľadu sťažovateľa, ktorý mal postavenie odporcu v správnom súdnictve, je

predmetom sťažnosti tvrdenie, že správny súd nesprávnou aplikáciou ustanovení zákona

o správe daní a poplatkov a nesprávnym právnym posúdením relevantných ustanovení

o prípustnosti návrhu na začatie konania porušil jeho právo

na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť bola

podaná oprávnenou osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je

nositeľom základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa .

Zmyslom ústavnej sťažnosti je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických

a právnických osôb pred verejnou mocou a s tým previazané presadzovanie ochrany

a rešpektu k ľudským slobodám u všetkých orgánov verejnej moci. Verejná moc je teda

povinná rešpektovať a chrániť ľudské práva, pričom obsah tejto povinnosti je podmienený

charakterom jednotlivých základných práv. Nositeľ základného práva je takto

determinovaný oblasťou ochrany, ktorú má dané základné právo zaručovať. Existujú

základné práva, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti, práva, ktoré prislúchajú len

štátnym občanom, alebo práva, ktorých nositeľom môže byť len cudzinec. Právnickým

osobám prislúchajú len také práva, ktoré sú zlučiteľné s povahou právnickej osoby. Štát

v zásade nie je nositeľom základných práv. Štát nemá slobodný priestor a slobodnú vôľu.

Naopak, štátne orgány majú právomoci a kompetencie. Opačné vnímanie je absurdné

a zároveň popierajúce samotnú podstatu právneho štátu.

Otázka spôsobilosti orgánov verejnej moci byť sťažovateľom v konaní pred

ústavným súdom bola už v minulosti opakovane predmetom rozhodovania ústavného súdu.

V zásade nie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci (štátne orgány) podali sťažnosť podľa

(napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú v súkromnoprávnych

vzťahoch v rovnom postavení s ostatnými účastníkmi konania). Môžu tak však urobiť iba

vtedy, ak je splnená podmienka, že v konkrétnom prípade mohli byť a aj v skutočnosti boli

nositeľmi zaručených základných práv alebo slobôd. Orgán verejnej moci (štátny

orgán) môže podať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý ako „každý“, a nie ako „nositeľ

verejných úloh (verejného záujmu)“, resp. pri výkone právomocí štátu. Pokiaľ štát

vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ

verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť nositeľom (subjektom)

základných práv a slobôd (, ). Rovnako ústavný súd v minulosti

uviedol, že v takom type verejného súdnictva, akým je správne súdnictvo podľa § 247 a

nasl. , je pojmovo vylúčené, aby orgán verejnej správy mohol uplatňovať a realizovať

základné právo na súdnu ochranu podľa . Na podporu tohto záveru

uviedol, že sťažovateľ nie je v žiadnom prípade oprávnený na začatie konania podľa § 247 a

nasl. , pretože jeho procesné postavenie sa odvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní

sa preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí, ktoré boli vynesené v procesnom postupe, kde

sťažovateľ mal nadradené, mocenské postavenie voči účastníkovi konania, ktorý sa proti

tomu postaveniu mohol v konečnom dôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve

(). Uvedené obdobne platí aj v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy podľa .

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd nezistil žiaden dôvod

na odklon od právnych názorov ústavného súdu vyslovených v uvedených uzneseniach,

ktorý by mohol viesť k predloženiu návrhu na zjednotenie odchylných právnych názorov

senátov plénu ústavného súdu ( ). V konkrétnom súdnom

konaní, ktorého výsledkom bol rozsudok krajského súdu, vystupoval sťažovateľ ako orgán

štátnej správy s vymedzenou územnou pôsobnosťou, ktorého postup v daňovom konaní

preskúmaval všeobecný správny súd z hľadiska jeho zákonnosti. Sťažovateľ bol síce

účastníkom tohto súdneho konania, avšak bez možnosti iniciovať jeho začatie, keďže toto

právo je zverené len fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na

svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho

dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, pričom sa môže domáhať pred súdom ochrany

proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie (§ 250v

ods. 1 ). Krajský súd takto preskúmal, či postupom sťažovateľa pri výkone jeho

právomoci orgánu štátnej správy (reprezentanta štátu) vo vymedzenom úseku štátnej správy

došlo k nezákonnému zásahu do práv navrhovateľky.

Podľa názoru ústavného súdu konanie pred správnym súdom súvisí s postavením

sťažovateľa ako nositeľa moci, aj keď pred súdom túto moc vrchnostensky nevykonáva,

a preto aj procesné práva sú prepojené s jeho mocenským postavením, a ich porušenie

nemôže byť teda namietané cez ústavnú sťažnosť. Súdna ochrana zvlášť v správnom

súdnictve súvisí taktiež s ochranou slobodnej sféry súkromných osôb, a to špecificky pred

výkonnou mocou. Sťažovateľ sa snaží zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie, čím by

mohol poškodiť súkromnú osobu – navrhovateľku v správnom súdnictve. Už správny súd je

ochranou pred štátom, a tak nemôže byť ústavný súd ochranou správneho orgánu pred

správnym súdom.

Za tohto stavu, vychádzajúc z charakteru správneho súdnictva ako verejného

súdnictva, dospel ústavný súd (v zhode s už uvedenými skoršími názormi ústavného súdu)

k záveru, že sťažovateľ ako účastník konania v postavení odporcu, ktorého postup

preskúmaval krajský súd, z podstaty veci nemohol byť nositeľom (adresátom) základných

práv a slobôd podľa . V dôsledku toho nebol ani oprávnenou osobou na podanie

sťažnosti podľa . Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti túto odmietol podľa ako podanú

zjavne neoprávnenou osobou.

Napokon treba uviesť, že ústavná sťažnosť nie je bežným opravným prostriedkom,

ktorý je k dispozícii všetkým účastníkom predchádzajúcich konaní na zvrátenie pre nich

nepriaznivého priebehu alebo výsledku konania. Ako už bolo uvedené, účelom ústavnej

sťažnosti je rozhodovanie o skutočnosti, či napadnuté orgány verejnej moci rešpektovali

alebo chránili základné práva a slobody fyzických alebo právnických osôb. Len na základe

sťažnosti osoby, ktorá je nositeľom základných práv, a po zistení, že orgán verejnej moci

porušil základné práva, možno kasáciou zvrátiť priebeh alebo výsledok napadnutého

konania.

Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec posudzovaná v konaní vedenom pod sp. zn.

, v ktorom ústavný súd nálezom rozhodol o prijatej sťažnosti Daňového

úradu K., a na ktorý sťažovateľ poukázal vo svojej sťažnosti, je diametrálne odlišná od veci

posudzovanej v tomto konaní. V označenom konaní sťažnosť smerovala proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanému v dovolacom konaní na základe

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky v spore

o vymoženie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci, ktorú jej poskytovateľ (Daňový úrad

K.) vymáha žalobou podanou na všeobecnom súde od jej príjemcu na základe rozhodnutia

Komisie Európskych spoločenstiev v Bruseli. V danom prípade teda namietané rozhodnutie

nebolo rozhodnutím vydaným v správnom súdnictve, pričom nešlo o daňovoprávny vzťah,

v ktorom by štát (orgán štátnej správy) vystupoval ako subjekt verejného práva a súčasne

ako nositeľ verejnej moci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľa

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2013