Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-50-2012.pdf
PDF · 144.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/50/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci navrhovateľa ST OMEGA s.r.o., so sídlom Námestie Gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791, zastúpeného JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 15 proti odporcovi Daňovému úradu Prešov, ul. Hviezdoslavova 7, o návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
Z a k a z u j e odporcovi pokračovať vo výkone daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011, začatú upovedomením o začatí daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 pod číslom: 735/320/35977/2011/Žem zo dňa 02.12.2011 a ukladá mu, aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku ukončil vykonávanie tejto daňovej kontroly.
Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 775,98 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Juraja Tibenského, advokáta vedený v B. D. I. a.s. pobočka R., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným krajskému súdu dňa 11.06.2012 sa navrhovateľ domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vo veci začatia a pokračovania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011. Žiadal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať vo výkone daňovej kontroly, aby mu uložil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku skončiť vykonávanie daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 16.11.2011 podal u vtedy miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Stará Ľubovňa (ďalej len správca dane) daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011, na základe ktorého mu vznikol nadmerný odpočet v sume 310.812,26 Eur. Od 02.06.2011 vykonáva odporca u navrhovateľa daňové kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerných odpočtov za mesiace marec, apríl, máj, júl, august a september 2011 a pri vykonávaní týchto kontrol zamestnanci odporcu postupujú v rozpore so zákonom. Preto navrhovateľ podal dňa 15.11.2011 námietku zaujatosti zamestnancov správcu dane a námietku zaujatosti riaditeľa správcu dane. Dňa 05.12.2011 prevzal upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011, so stanoveným termínom kontroly na deň 12.12.2011 v sídle navrhovateľa s oznámením, že kontrolu budú vykonávať poverení zamestnanci odporcu Ing. N. U. a Ing. O. C..
V návrhu ďalej uviedol, že proti postupu zamestnancov správcu dane podal dňa 12.12.2011 námietku podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. zákona o správe daní a poplatkov (ďalej len zákona č. 511/1992 Zb). O námietke zaujatosti zamestnancov správcu dane nebolo ku dňu podania tohto návrhu rozhodnuté rozhodnutím, ale riaditeľ správcu dane oznámením číslo: 735/100/45742/2011ŠidJ zo dňa 13.12.2011 navrhovateľovi oznámil, že toto podanie vyhodnotil ako námietku podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a preto o nej nebude rozhodovať. O námietke zaujatosti proti riaditeľovi správcu dane rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa 08.12.2011 tak, že jej nevyhovelo. Citoval § 24 ods. 1 a 5 zákona č. 511/1992 Zb. a poukázal, že zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti vykonať len nevyhnutné úkony. Ku dňu vydania upovedomenia o začatí daňovej kontroly (02.12.2011) nebolo o námietke zaujatosti riaditeľa správcu dane a zamestnancov správcu dane žiadnym spôsobom rozhodnuté a preto je samotná daňová kontrola začatá v rozpore so zákonom. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS/118/08-61 z 10.12.2009, ktorý citoval.
Správca dane porušil aj ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. lebo v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 stanovil lehotu kratšiu ako 8 dní medzi doručením upovedomenia a dňom začatia daňovej kontroly (stanovil 7 dní) a to napriek tomu, že podľa tohto ustanovenia lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ku dňu podania návrhu nebolo vykonané žiadne opatrenie zo strany odporcu na ukončenie nezákonne začatej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2011.
Takýto postup odporcu, ktorý je orgánom verejnej správy, považuje za nezákonný zásah do svojich práv a právom chránených záujmov. Tento zásah, t.j. začatie a pokračovanie vo výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2011, je zameraný priamo voči nemu a priamo voči nemu bol a je aj vykonávaný. V danom prípade nejde o žiadny výkon na základe rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto sa domáha ochrany proti zásahu odporcu na súde podľa § 250v ods. 1. O.s.p. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ktoré sa týkajú tejto problematiky. Ďalej poukázal na reformu daňovej správy, v zmysle ktorej sa pôvodný Daňový úrad Stará Ľubovňa od 01.01.2012 stal organizačnou zložkou Daňového úradu Prešov a je od tohto dátumu miestne príslušným správcom dane navrhovateľa.
Prostredníctvom svojich zamestnancov odporca priamo nezákonný zásah vykonal a v ďalších nezákonných zásahoch pokračuje (neprestal vykonávať daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2011).
Navrhovateľ ďalej uviedol, že o nezákonnom zásahu odporcu sa dozvedel dňa 05.12.2011, kedy mu bolo doručené upovedomenie o začatí daňovej kontroly. Je toho názoru, že v štádiu začatej daňovej kontroly jediným prostriedkom, ktorý umožňuje zákon o správe daní a poplatkov navrhovateľovi brániť sa proti nezákonnému zásahu správcu dane, sú námietky podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré podal dňa 12.12.2011. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS/513/2011-33 zo dňa 20.03.2012, podľa ktorého podmienkou na podanie správnej žaloby nie je využitie prostriedku ochrany vyplývajúceho zo zákona č. 513/2001 Z.z. o prokuratúre a to upozornenie prokurátora, efektívnym prostriedkom nápravy.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Afs/144/2004-110, v ktorom je uvedené aké prostriedky musia byť vyčerpané pred podaním správnej žaloby v prípade nezákonnej daňovej kontroly. Ďalej uviedol, že efektívnym prostriedkom nápravy nečinnosti správneho orgánu nie je ani sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, pretože vybavenie sťažnosti nie je efektívna náprava nezákonného zásahu, keďže nesmeruje k bezprostrednému odstráneniu nezákonného zásahu. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v nálezoch sp. zn. IV. ÚS/98/2011 zo dňa 24.03.2011, I. ÚS/60/2011 zo dňa 23.02.2011 „ ... sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach nie je efektívnym prostriedkom nápravy nečinnosti orgánu verejnej správy, a to s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej nestačí, aby sťažovateľ mal k dispozícii prostriedky nápravy, ale tieto musia byť efektívne ...“.
Ďalej argumentoval tým, že dňa 09.01.2012 podal na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky námietku zaujatosti proti všetkým zamestnancom odporcu. Na základe výzvy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2012 toto podanie dňa 15.02.2012 doplnil a spresnil, že námietka zaujatosti smeruje proti všetkým zamestnancom odporcu, ktorí sú podľa organizačnej štruktúry odporcu zaradení do odboru kontroly a tiež proti Ing. S. C. poverenému riadením odboru kontroly. Riaditeľ odporcu Ing. Q. D. rozhodnutím č. 9700000/1/652544/2012 zo dňa 27.03.2012 rozhodol o nevylúčení Ing. S. C. vymenovaného na zastupovanie riaditeľa odboru kontroly z daňového konania vedeného proti navrhovateľovi. Ing. S. C. rozhodnutím č. 9700400/1/848957/2012 zo dňa 11.04.2012 rozhodol o nevylúčení Ing. K. Q. vymenovaného na zastupovanie vedúceho oddelenia daňovej kontroly 5 z daňového konania v súvislosti s výkonom kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia marec, máj, júl a november 2011 a daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. Dňom doplnenia podania o námietke zaujatosti (15.02.2012) začalo konanie o námietke zaujatosti zamestnancov odporcu zaradených na oddelení kontroly. Týmto dňom sa prerušila lehota na rozhodnutie o námietkach proti postupu zamestnancov správcu dane podaných navrhovateľom dňa 12.12.2011. Rozhodnutiami zo dňa 19.04.2012 Ing. K. Q. nevyhovel námietkam zaujatosti podaných navrhovateľom a nevylúčil Ing. N. U. a Ing. O. C. z daňového konania v súvislosti s výkonom kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011. Rozhodnutiami zo dňa 19.04.2012 Ing. K. Q. nevyhovel námietkam navrhovateľa proti postupu zamestnancov správcu dane Ing. N. U. a Ing. O. C. pri výkone daňovej kontroly a nevylúčil ich z daňového konania v súvislosti s výkonom kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011. Tieto rozhodnutia boli navrhovateľovi doručené dňa 09.05.2012.
K dôvodom podania žaloby uviedol, že ak nie je rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov správcu dane a o námietke zaujatosti riaditeľa správcu dane, nemôže riaditeľ správcu dane poveriť zamestnancov, ktorých nezaujatosť bola spochybnená, vykonaním daňovej kontroly a samotní zamestnanci nemôžu začať vykonávať daňovú kontrolu do doby, pokiaľ nie je o ich nezaujatosti rozhodnuté. Poukázal na § 24 ods. 1 a 5 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré citoval. Ďalej uviedol, že samotnému začatiu daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu musí vždy predchádzať doručenie upovedomenia o začatí daňovej kontroly, v ktorom je uvedená výzva na predloženie dokladov a to v lehote nie kratšej ako osem dní od doručenia upovedomenia o začatí daňovej kontroly. Ak tieto náležitosti nie sú zo strany odporcu splnené, nemôže sa začať samotná daňová kontrola. Poukázal na § 13 ods. 1, § 15 ods. 1, 3, 5, 6 a 14 zákona č. 511/1992, ktoré tiež citoval.
Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 13.08.2012 žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný a neopodstatnený zamietol a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Argumentoval tým, že navrhovateľ podal dňa 15.11.2011 námietku zaujatosti zamestnancov správcu dane a riaditeľa správcu dane, avšak vzťahovala sa na konania začaté pred jej podaním. Týkala sa daňových kontrol vykonávaných za zdaňovacie obdobia marec, apríl, máj a júl 2011 a kontrolóri Ing. N. U. a Ing. O. C. neboli účastníkmi ani jedného z týchto daňových konaní. Vedúci zamestnanec správcu dane môže do doby, kým bude rozhodnuté o námietke zaujatosti podanej voči jeho osobe podpísať poverenie na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a zamestnanci správcu dane môžu vykonávať úkony nesúvisiace s daňovou kontrolou, v ktorej bola voči nim vznesená námietka zaujatosti. Poverenie na výkon daňovej kontroly a samotné začatie daňovej kontroly boli úkonmi ktoré nezniesli odklad, pretože ich neskoršie vykonanie by už nebolo možné ani účelné. K žalobnej námietke navrhovateľa o porušení § 13 ods.1 zákona č. 511/1992Zb. odporca uviedol, že vychádzajúc z praktických skúseností z výkonu daňových kontrol, nepovažuje predloženie účtovných dokladov k výkonu kontroly nadmerného odpočtu za jedno mesačné zdaňovacie obdobie za úkon, ktorý by si vyžadoval lehotu dlhšiu ako osem dní. Navrhovateľ sa o skutočnosti, že dňa 12.12.2011 začne u neho kontrola nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 a že v tento deň má predložiť aj účtovné doklady potrebné k jej výkonu, dozvedel už dňa 05.12.2011, kedy prevzal upovedomenie o výkone daňovej kontroly. Navrhovateľ túto skutočnosť v zápisnici o ústnom pojednávaní pri začatí daňovej kontroly dňa 12.12.2011 nenamietal a bez pripomienok zápisnicu aj podpísal.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 16.11.2011 podal u vtedy miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Stará Ľubovňa (ďalej len správca dane) daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011, na základe ktorého mu vznikol nadmerný odpočet v sume 310.812,26 Eur. Dňa 02.12.2011 vydal riaditeľ správcu dane Ing. S. C. v zmysle § 4 ods. 3 písm. a) bod 7 zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. poverenie pod č. 735/320/35974/2011/Žem na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 pre Ing. N. U. a Ing. O. C. - zamestnancov správcu dane u daňového subjektu ST OMEGA s.r.o. Stará Ľubovňa.
Dňa 05.12.2011 bolo navrhovateľovi doručené Upovedomenie Daňového úradu Stará Ľubovňa zo dňa 02.12.2011 pod č. 735/320/35977/2011/Žem o tom, že dňa 12.12.2011 o 9:30 hod. začne u daňového subjektu ST OMEGA s.r.o. kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011, podpísané riaditeľom Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. S. C..
Dňa 12.12.2011 pod č. 735/320/45445/2011/Žem bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti poverených zamestnancov správcu dane a konateľov navrhovateľa N. I. a E. T.. Predmetom konania bolo začatie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011, pričom správca dane sa dostavil do sídla spoločnosti a s konateľmi spoločnosti sa dohodol, že kontrola bude vykonávaná v sídle spoločnosti ST OMEGA s.r.o. Stará Ľubovňa. V zápisnici sú zaznamenané čísla účtovných dokladov, ktoré boli zapožičané a predložené navrhovateľom pre poverených zamestnancov správcu dane. Zápisnicu bez návrhov a pripomienok podpísali konatelia navrhovateľa a zamestnanci správcu dane.
Z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ v konaní (tieto nie sú obsahom administratívneho spisu odporcu) vyplýva, že podaním zo dňa 14.11.2011 označenom ako žiadosť o vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 a námietka zaujatosti zamestnancov a riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa, navrhovateľ žiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky aby posúdilo nezaujatosť zamestnancov správcu dane, vrátane riaditeľa správcu dane a žiadal ich vylúčiť z daňových konaní vedených proti nemu. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že ho navrhovateľ podal na základe upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011, ktoré prevzal dňa 11.11.2011. O tejto námietke zaujatosti rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa 08.12.2011 tak, že jej nevyhovelo a nevylúčilo vedúceho zamestnanca správcu dane Ing. S. C. z daňového konania vedeného voči navrhovateľovi. Navrhovateľ listom zo dňa 12.12.2011 podal opätovne na Daňový úrad Stará Ľubovňa námietky proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2011 v ktorom namietal, že k uvedenému dňu nebolo rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti, ktorú podal dňa 15.11.2011 proti všetkým zamestnancom správcu dane vrátane riaditeľa. Napriek tomu Ing. S. C. ktorého nezaujatosť bola spochybnená, poveril vykonávaním daňovej kontroly zamestnancov správcu dane ktorých nezaujatosť bola taktiež spochybnená. Žiadosťou zo dňa 09.01.2012 z dôvodu nečinnosti správcu dane požiadal navrhovateľ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, aby rozhodlo o jeho námietke zaujatosti zamestnancov správcu dane podanej dňa 15.11.2011, a aby tiež rozhodlo o vylúčení všetkých zamestnancov Daňového úradu Prešov z rozhodovania v daňových kontrolách, ktorých účastníkom je navrhovateľ. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zo dňa 27.01.2012 vyzvalo navrhovateľa, aby svoje podanie vo veci vylúčenia všetkých zamestnancov Daňového úradu Prešov doplnil o mená a priezviská osôb, proti ktorým vznáša námietku zaujatosti a uviedol aj konkrétne dôvody zaujatosti voči jednotlivým osobám. Listom zo dňa 27.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zaslalo navrhovateľovi k jeho žiadosti o rozhodnutie o vylúčení zamestnancov správcu dane odpoveď v ktorej okrem iného uviedlo: ... „Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že aj napriek tomu, že Ing. S. C. v oznámení č. 735/100/45742/2011/ŠidJ zo dňa 13.12.2011 vyhodnotil podanie o námietke zaujatosti proti zamestnancom Daňového úradu Stará Ľubovňa ako námietku proti postupu zamestnancov správcu dane podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zo spisového materiálu Daňového riaditeľstva SR, na základe ktorého Daňové riaditeľstvo SR rozhodovalo o nevylúčení Ing. S. C., riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa, rozhodnutím zo dňa 08.12.2011 vyplýva, že nie je možné tvrdiť, že bol v danej veci nečinný. Vyššie uvedené rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR sa stalo totiž právoplatným až dňa 27.12.2011, teda v deň, keď daňový subjekt prevzal vyššie uvedené rozhodnutie. Doručenka týkajúca sa zaslania tohto rozhodnutia bola Slovenskou poštou, a.s. doručená na Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica dňa 29.12.2011. Až po právoplatnosti rozhodnutia o nevylúčení Ing. S. C. možno hovoriť o nezaujatosti jeho osoby voči daňovému subjektu, a až po tomto termíne by mohla vyššie uvedená osoba rozhodovať o ďalších jemu podriadených osobách.“ Následne na to Ing. K. Q., vymenovaný na zastupovanie vedúceho oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Prešov, pobočky Poprad Oznámením zo dňa 07.02.2012 oznámil navrhovateľovi, že o námietke proti postupu zamestnancov správcu dane došlej dňa 12.12.2011, ktorou namieta podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. postup zamestnancov Ing. N. U. a Ing. O. C. pri výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 nemožno rozhodnúť, pretože dňa 11.01.2012 bola na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky doručená námietka zaujatosti proti všetkým zamestnancom Daňového úradu Prešov, o ktorej nebolo do dnešného dňa rozhodnuté. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 13.02.2012 doplnil svoje podanie a upresnil, že jeho námietka zaujatosti smeruje proti všetkým zamestnancom Daňového úradu Prešov, ktorí sú podľa organizačnej štruktúry Daňového úradu Prešov zaradení do odboru kontroly Daňového úradu Prešov a proti Ing. S. C., poverenému riadením odboru kontroly Daňového úradu Prešov.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že o námietke zaujatosti navrhovateľa podanej dňa 09.01.2012 rozhodol Ing. Q. D., riaditeľ odporcu rozhodnutím zo dňa 27.03.2012 č. 9700000/1/652544/2012, ktorým nevyhovel námietke zaujatosti navrhovateľa a nevylúčil vedúceho zamestnanca správcu dane Ing. S. C., vymenovaného na zastupovanie riaditeľa odboru kontroly odporcu z daňového konania vedeného voči navrhovateľovi.
Rozhodnutím zo dňa 11.04.2012 č. 9700400/1/848957 Ing. C. nevyhovel námietke zaujatosti podanej navrhovateľom dňa 11.01.2011 a nevylúčil zamestnanca Ing. K. Q., vymenovaného na zastupovanie vedúceho kontroly 5 z daňového konania v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2011.
Rozhodnutím zo dňa 19.04.2012 č. 9712401/5/202001/2012 Ing. K. Q. nevyhovel námietke zaujatosti podanej navrhovateľom dňa 11.01.2012 a nevylúčil Ing. N. U. z daňového konania s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011.
Rozhodnutím zo dňa 19.04.2012 č. 9712401/5/201990/2012 Ing. K. Q. nevyhovel námietke zaujatosti podanej navrhovateľom dňa 11.01.2012 a nevylúčil Ing. O. C. z daňového konania s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011.
O námietke navrhovateľa proti postupu zamestnancov správcu dane zo dňa 12.12.2011 rozhodol Ing. K. Q., vymenovaný na zastupovanie vedúceho oddelenia daňovej kontroly 5, Daňového úradu Prešov, pobočky Poprad rozhodnutiami zo dňa 19.04.2012 č. 9712401/5/204793/2012 a č. 9712401/5/204742/2012, ktorými taktiež nevyhovel námietke navrhovateľa a nevylúčil zamestnancov správcu dane Ing. N. U. a Ing. O. C. z daňového konania v súvislosti s výkonom kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011.
Krajský súd postupom podľa § 250v zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal prípustnosť a dôvodnosť návrhu a jednohlasne dospel k záveru, že návrh je prípustný a dôvodný.
Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 244 ods. 5, veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Ako prvotné bolo potrebné vyriešiť otázku prípustnosti návrhu s poukazom na § 250v ods. 3 O.s.p.
Občiansky súdny poriadok podmieňuje využitie ochrany prostredníctvom piatej hlavy piatej časti O.s.p. vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Zákon nešpecifikuje, o ktoré prostriedky konkrétne ide vzhľadom na rôznorodosť oblasti verejnej správy z hľadiska predmetu právnej regulácie, ako aj nadväzujúcich typov správnych konaní, v rámci ktorých môžu prichádzať do úvahy rôzne a viaceré právne prostriedky nápravy pokiaľ ide o konanie o ochranu pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy. Pôjde o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie je v dispozícii navrhovateľa, pričom ich navrhovateľ môže použiť bez súčinnosti (bez odkázanosti) s iným orgánom verejnej moci. Právnymi prostriedkami nie sú len opravné prostriedky, ale aj podania, na ktoré je účastník administratívneho konania oprávnený a ktorých použitie má za následok vznik povinností na strane správneho orgánu urobiť potrebné úkony na odstránenie nezákonného zásahu.
Súd príslušný rozhodovať o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy musí splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 250v ods. 3 O.s.p. posudzovať individuálne, na základe okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť nezákonným zásahom orgánov verejnej správy dotknuté v konkrétnom konaní (komentár k O.s.p.)
Predpokladom vyhovenia návrhu a uloženia povinnosti označenému orgánu niečo konať, resp. vykonať je, aby navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Takto vymedzená prípustnosť podania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy na súd vyjadruje princíp subsidiarity správneho súdnictva, totiž aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné právne prostriedky právnej ochrany. To znamená, že navrhovateľ pred podaním samotnej žaloby musí podať podnet na vykonanie opatrenia proti zásahu orgánu verejnej správy, prípadne využiť postup podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej zákon o sťažnostiach), alebo aj podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len zákon o sťažnostiach). Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len sťažovateľ), ktorým
a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,
b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.
Podľa § 5 ods. 10 zákona o sťažnostiach, sťažnosť adresovaná zamestnancovi alebo vedúcemu orgánu verejnej správy je sťažnosťou podanou orgánu verejnej správy.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2013 navrhovateľ predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce vyčerpanie prostriedkov podľa § 250v ods.3 O.s.p. Na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie daňového konania Prešov v podal písomnú sťažnosť zo dňa 13.02.2012 proti postupu Daňového úradu Prešov pre nezákonne začatú daňovú kontrolu podľa zákona o sťažnostiach. Ďalšiu sťažnosť zo dňa 22.05.2012 zaslal navrhovateľ na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
- odbor vnútornej kontroly, oddelenie sťažností a petícií do Banskej Bystrice. V nej vyjadril nesúhlas s odložením prvej sťažnosti zo dňa 13.02.2012 z dôvodu, že neobsahovala meno a priezvisko osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Bratislava - odbor právnych služieb Oznámením zo dňa 09.07.2012 č. 1000300/1/1063676/2012, sť.č.100/12/D podľa § 20 zákona o sťažnostiach oznámilo navrhovateľovi výsledok prešetrenia sťažnosti a po zistení skutkovej podstaty veci uzatvorilo prešetrenú sťažnosť zo dňa 22.05.2012 ako neopodstatnenú. V odôvodnení tohto Oznámenia zároveň vysvetlilo dôvody odloženia prvej sťažnosti navrhovateľa zo dňa 13.02.2012, pretože nespĺňala zákonné podmienky podľa § 5 ods. 2 zákona o sťažnostiach.
Lehota na podanie návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy začala navrhovateľovi podľa § 250v ods. 3 O.s.p. plynúť dňa 09.05.2012, kedy mu boli doručené rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pracovisko Poprad zo dňa 19.04.2012, ktorými nevyhovel námietke zaujatosti navrhovateľa a nevylúčil poverených zamestnancov správcu dane z daňového konania v súvislosti s výkonom kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011. Navrhovateľ podal návrh dňa 08.06.2012 na pošte, čo je posledný deň lehoty. Podľa § 57 ods. 3 v spojení s § 246c O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Vzhľadom na uvedené, návrh je prípustný.
Ďalej sa krajský súd zaoberal otázkou, či došlo zo strany odporcu k nezákonnému zásahu podľa § 250v O.s.p.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 250v pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práv na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochrancu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.), ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu verejnej správy súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992Zb. platného v čase začatia daňovej kontroly, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.
Podľa 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).
Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietky proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že bol na svojich právach a právom chránených záujmoch ukrátený nezákonným zásahom orgánu verejnej správy spočívajúcom v nezákonnom začatí a vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 z dôvodu, že ku dňu začatia daňovej kontroly (12.12.2012) nebolo rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti voči zamestnancom a riaditeľovi Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. S. C..
Nebolo sporné, že daňová kontrola u navrhovateľa na DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 začala 12.12.2011. V súvislosti s daňovými kontrolami vo vzťahu k oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobia marec 2011, apríl 2011, máj 2011, júl 2011, august 2011, september 2011 od 02.06.2011 podal navrhovateľ dňa 15.11.2011 námietku zaujatosti voči riaditeľovi Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. S. C. a zamestnancom tohto daňového úradu. Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom (ktorý sa nenachádza v administratívnom spise odporcu), a to rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa 08.12.2011 vyplýva, že o námietke zaujatosti voči riaditeľovi Daňového úradu Stará Ľubovňa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, že vedúceho zamestnanca správcu dane Ing. S. C. ako riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa nevylúčilo z daňového konania vedeného voči navrhovateľovi. Z podania Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Oddelenia daňového konania Prešov adresovaného navrhovateľovi zo dňa 27.01.2012 je taktiež zrejmé, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2011. V čase kedy ešte nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. S. C. tento dňa 02.12.2011 poveril zamestnancov Ing. N. U. a Ing. O. C. výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 a dňa 12.12.2011 títo zamestnanci začali vykonávať uvedenú daňovú kontrolu. Z ust. § 24 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. pritom vyplýva, že zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti vykonávať vo veci len nevyhnutné úkony. Spravidla by malo ísť o také úkony, ktoré neznesú odklad, pretože ich neskoršie vykonanie by už nebolo možné alebo účelné.
V danom prípade je súd toho názoru, že poverenie zamestnancov správcu dane na výkon daňovej kontroly nie je takýmto nevyhnutným úkonom. Rovnako nie je podstatné, že táto námietka sa týkala daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie, pretože námietky navrhovateľa smerovali práve voči osobe riaditeľa daňového úradu, ktorý poverenie vydal. Za takýchto okolností bol postup riaditeľa Daňového úradu Ing. S. C. v rozpore s ust. § 24 zákona č. 511/1992 Zb.
Súd nepovažuje za dostatočnú argumentáciu odporcu, že riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. S. C. postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb., ak podpísal poverenie na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 napriek tomu, že ku dňu vydania tohto poverenia ešte nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti voči jeho osobe, pretože sa jednalo o úkon, ktorý nezniesol odklad. Skutočnosť, že neskoršie vydanie poverenia na výkon daňovej kontroly a samotné začatie daňovej kontroly by už nebolo možné ani účelné neznamená, že správca dane mohol postupovať v rozpore so zákonom a porušovať práva a právom chránené záujmy daňového subjektu. Poverenie na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu je úkon na základe ktorého sa začína vykonávať samotná daňová kontrola. Pokiaľ ho vydá osoba, ktorej nezaujatosť bola spochybnená a ku dňu vydania poverenia nebolo rozhodnuté o tejto námietke zaujatosti, nemôže ísť o zákonný úkon.
Súd dospel k názoru, že zo strany odporcu - jeho postupom podľa zákona o správe daní a poplatkov došlo k nezákonnému zásahu voči navrhovateľovi tým, že v čase kedy ešte nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. S. C. poveril zamestnancov Ing. N. U. a Ing. O. C. výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 u navrhovateľa.
Preto rozhodol podľa § 250v ods.4 prvá a druhá veta O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 775,98 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vyčíslené podľa § 11 ods. 4, § 14, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto úkony právnej pomoci:
1./ prevzatie a príprava zastupovania dňa 6.6.2012............................ 127,16 Eur
2./ podanie žaloby dňa 11.6.2012...................................................... 127,16 Eur
2 x režijný paušál á 7,63 Eur........................................................ 15,26 Eur
3./ účasť na pojednávaní dňa 28.2.2013............................................. 130,16 Eur
1 x režijný paušál á 7,81 Eur........................................................... 7, 81 Eur
Spolu: ...................................................................................... 407,55 Eur
Súd nepriznal odmenu právnemu zástupcovi navrhovateľa za doplnenia návrhu zo dňa 23.07.2012 a 22.2.2013, nakoľko skutočnosti v týchto podaniach uvedené mali tvoriť (ako obligatórne podmienky prípustnosti takéhoto návrhu) obsah návrhu, ani za písomné podanie zo dňa 24.01.2013, ktorým podal písomné stanovisko k vyjadreniu odporcu zo dňa 13.08.2012 k návrhu navrhovateľa, pretože na takýto úkon nebol súdom vyzvaný a tento prednes mohol realizovať (aj realizoval) na ústnom pojednávaní dňa 28.02.2013, za účasť na ktorom mu bola priznaná odmena.
Náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času (§ 16 ods. 4 a § 17 vyhlášky):
- cestovné náhrady za 28.02.2013 ( účasť na pojednávaní):
vzdialenosť R. - N. tam a späť ............................................................. 325 km
cena PHM (nafty)................... ........................................................................ 1,40 Eur
spotreba PHM na 100 km ......................................................................... 7,4 l /100 km
základná cestovná náhrada.............................................................................. 0,183 Eur
(osobné motorové vozidlo VOLKSWAGEN GOLF, EVČ: NR-002 EB)
SPOLU cestovné náhrady ............................................................................ 186,29 Eur
-náhrada za stratu času za 28.02.2013:
(1x 7 hodín t.j. 1x 14 polhodín á 13,01 Eur)................................................ 182,14 Eur
S poukazom na § 14 ods. 6 vyhlášky súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ani odmenu za ďalšiu poradu dňa 22.01.2013 a s ňou spojenú náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času.
Celkom trovy právneho zastúpenia (407,55 + 186,29 + 182,14) ... 775, 98 Eur
Senát Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol po jednohlasnej porade a rozsudok verejne vyhlásil v zmysle ustanovenia § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v pomere 3:0 hlasov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).