Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5S-70-2019.pdf
PDF · 271.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/70/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu LEGATOs Recovery k.s. so sídlom Mierová 650/56, Bratislava, adresa pre doručovanie Bardejovské kúpele 30, Bardejov, IČO: 47 256 184, správcu konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA s.r.o., so sídlom Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo 101601667/2019 zo dňa 2. júla 2019 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 102163162/2018 zo dňa 6. novembra 2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u úpadcu ST OMEGA s.r.o. v reštrukuralizácii (ďalej len „úpadca“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011, v ktorom preveroval skutočnosti týkajúce sa intrakomunitárneho dodania tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) vo výške 596 799,37 eura, deklarované pre nadobúdateľov IKO - Trading GmBH, Hogenberg Str. 22, 80 686 Munchen, DK Hungary Kft., Nujkós utca 13, 1035 Budapest, Kálaszegy Kft, 1191 Budapest, Hamvas ul. 7-9.
2. Z preverenia podmienok oslobodenia bolo zistené, že nadobúdateľ IKO - Trading GmBH, mal ku dňu 30.06.2010 zrušené identifikačné číslo pre daň a žalobca nesplnil podmienku oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, keďže tento nadobúdateľ nebol osobou identifikovanou pre daň. Dodanie tovaru vo výške 11 389,60 eura nebolo intrakomunitárnym dodaním v zmysle § 43 zákona o DPH, ale dodaním v tuzemsku v zmysle § 8 zákona o DPH, a podlieha dani vo výške 20 %, na základe čoho vznikla úpadcovi daňová povinnosť z predaja tovaru vo výške 2 277,92 eura.
3. Ďalším odberateľom, u ktorého si úpadca uplatnil oslobodenie, bol DK Hungary Kft, u ktorého deklaroval dodanie tovaru - repky v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH na základe deviatich faktúr v celkovej hodnote 336 804,17 eura. Splnenie podmienok tohto oslobodenia správca dane preveroval žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 9710401/5/161507/2015/Bindz zo dňa 09.02.2015 u maďarskej finančnej správy a tiež výzvou u NDS na vydanie záznamov o vstupe a výstupe vozidiel
maďarských prepravných spoločností cez hranice Slovenska. Maďarská finančná správa vo svojej odpovedi uviedla, že spoločnosť DK Hungary Kft. je nekontaktná, zrušená bez právneho nástupu v procese likvidácie dňa 11.03.2015 a bola vymazaná z obchodného registra. Výkonný riaditeľ v preverovanom období 10/2011 p. M., nepredložil finančnej správe žiadne doklady a dôkazy preukazujúce intrakomunitárne nadobudnutia tovaru od dodávateľa ST OMEGA s.r.o., Stará Ľubovňa v zdaňovacom období 10/2011. Uviedol, že si nepamätá mená dodávateľov ani odberateľov, nespomína si na názvy prepravcov, platby dodávateľom boli vykonané bankovým prevodom. V preverovanom období ani v iných obdobiach banka neeviduje platby bankovým prevodom pre dodávateľa ST OMEGA s.r.o., Stará Ľubovňa. Spoločnosť sa stala neprosperujúcou, a preto ju v 12/2011 predal ukrajinskému občanovi. K tomu finančná správa uviedla, že od 20.12.2011 bola spoločnosť odpredaná ukrajinskému občanovi s trvalým pobytom na Ukrajine. Zásielky adresované konateľovi na adresu trvalého bydliska (účel získania dokladov preukazujúcich intrakomunitárne dodanie) sa vracajú s poznámkou - nenájdený. Maďarská finančná správa vo svojej odpovedi uviedla, že spoločnosť DK Hungary Kft. bola v tomto obchodnom reťazci zmiznutým obchodníkom.
4. Úpadca k jednotlivým faktúram pre tohto odberateľa pripojil aj prepravné listy - CMR a prehlásenia o preprave tovaru do iného členského štátu. Podľa týchto dokladov prepravu vykonávali maďarské spoločnosti TÓTH-SPED IKRÉNY KFT,WI-TÓ TRANS Kft., VIPA-CONTo Kft nákladnými automobilmi poznávacích značiek F E F F F E Miestom nakládky tovaru podľa dokladov boli Zlaté Moravce a vykládky Budapest. Správcovi dane boli dňa 09.02.2015 poskytnuté údaje z elektronického mýtneho systému za obdobie 10/2011 Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., Bratislava, ktoré prepravu tovaru tak, ako ju deklaroval úpadca, nepotvrdzujú.
5. Úpadca tiež deklaroval dodanie slnečnice a repky podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH nadobúdateľovi Kálaszegy Kft, na základe 13 faktúr v celkovej hodnote 248 605,60 eura. Splnenie podmienky na oslobodenie od dane správca dane preveroval zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (č. 9710401/5/161459/2015/Bindz zo dňa 09.02.2015) maďarskej finančnej správe na overenie identifikácie platiteľa i skutočného dodania tovaru pre maďarského odberateľa a výzvy Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Bratislava na preverenie prepravy tovaru vozidlami uvedenými na prepravných dokladoch, a to ich vstupom na územie SR a výstupom z územia SR. Podľa odpovede maďarskej finančnej správy preverovaná spoločnosť je v procese likvidácie. Bývalý konateľ T. D. nespolupracoval, nepredkladal účtovné doklady a doručované zásielky boli vrátené s poznámkou „neznámy adresát“. Poskytovateľ sídla tejto spoločnosti uviedol, že jej adresa je zrušená, preto je spoločnosť nekontaktná.
6. Pri faktúrach spoločnosti úpadcu vystavených pre tohto maďarského odberateľa sú ako dôkaz oslobodenia uvedené poznávacie značky vozidiel maďarského prepravcu tovaru, prepravné listy - CMR, prehlásenia o preprave do iného členského štátu. Podľa nich prepravu vykonával prepravca JV. u. 20 vozidlami poznávacích značiek F.-XXX, F.-XXX, F.-XXX, E.-XXX. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. zaslala odpoveď na výzvu správcu dane a poskytla údaje z elektronického mýtneho systému za obdobie 10/2011, ktoré nepotvrdili prepravu tovaru tak, ako to deklaroval úpadca na predložených prepravných listoch, ktoré sú prílohou faktúr.
7. Pri vyhodnotení tohto dodania tovaru zo Slovenska do Maďarska správca dane konštatoval, že nedošlo k oslobodeným plneniam medzi úpadcom a jeho maďarským odberateľom, lebo právo nakladať s tovarom ako vlastník neprešlo na nadobúdateľa, keďže ten nepredložil žiadne doklady a dôkazy (účtovné knihy a podklady) preukazujúce nadobudnutie tovaru od úpadcu, odberateľ je nekontaktný a nemá ekonomické sídlo svojej činnosti. Tiež bolo preukázané, že tovar nebol prepravený mimo územia Slovenska (štát dodania), t. j. tovar fyzicky neopustil toto územie (územie štátu dodania), a nebol doručený do miesta určenia nadobúdateľovi Kálaszegy Kft, pretože tento je nekontaktnou spoločnosťou a nemá sídlo svojej ekonomickej činnosti. Pre vyššie uvedené skutočnosti žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, preto dodanie tovaru vo výške 248 605,60 eura je dodaním tovaru v zmysle § 8 citovaného zákona a v zmysle § 19 tohto zákona vznikla žalobcovi daňová povinnosť vo výške 49 721,12 eura. Celkový rozdiel na dani za kontrolované zdaňovacie obdobie činí 119 359,87 eura.
8. Rozhodnutím č. 20304272/2015 zo dňa 01.06.2015 prerušil správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňové konanie z dôvodu konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (zaslanie žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska). Dňa 15.10.2015 listom č. 20999781/2015 oznámil správca dane úpadcovi, že dňa 14.10.2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 30.09.2014.
9. Listom č. 21119028/2015 zo dňa 29.10.2015 oznámil správca dane úpadcovi, že dňa 25.11.2015 bude na Daňovom úrade Prešov, pobočka Humenné oboznámený so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011, zásielku určenú do vlastných rúk si splnomocnený zástupca úpadcu prevzal a v určený deň sa oboznámenia za žalobcu nikto nezúčastnil.
10. Následne správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101006065/2016 zo dňa 11.01.2016, ktorý bol spolu s Výzvou č. 101011349/2016 zo dňa 12.01.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený úpadcovi.
11. Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 2R 1/2015 bol dňa 14.01.2016 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa a bol ustanovený správca PERSPECTA Recovery k. s., so sídlom kancelárie Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov (od 12.12.2017 LEGATOs Recovery k.s., ďalej len „žalobca“), pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali 15.01.2016.
12. Dňa 18.02.2016 podal žalobca vyjadrenie (č. 6/01914546/2016) k Výzve č. 101011349/2016 zo dňa 12.01.2016 a po vzájomnej dohode bol listom č. 103214839/2016 zo dňa 25.05.2016 stanovený termín prerokovania pripomienok k protokolu. Žalobca požiadal o zmenu termínu na prerokovanie pripomienok k protokolu.
13. Ústavný súd Slovenskej republiky na základe uznesenia ÚS 303/2016-26 zo dňa 04.05.2016 rozhodol, že odkladá vykonateľnosť právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov č. 2R/I/2015-497 z 8. januára 2016 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ST OMEGA s.r.o., Stará Ľubovňa. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2016. Správca dane na základe toho oznámil žalobcovi, že prerokovanie pripomienok k Protokolu č. 101006065/2016 sa dňa 30.06.2016 neuskutoční, pretože nie je určená oprávnená osoba na zastupovanie správcu konkurzného konania.
14. Listom č. 103519591/2016 zo dňa 13.07.2016 oznámil správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu deň konania prerokovania pripomienok k Protokolu č. 101006065/2016 zo dňa 12.01.2016. V určený deň sa žalobca, ani splnomocnený zástupca nezúčastnili ústneho pojednávania na prerokovanie pripomienok k protokolu (úradný záznam č. 103777152/2016 zo dňa 11.08.2016).
15. Dňa 30.08.2016 rozhodnutím č. 103807061/2016 správca dane prerušil daňové konanie vo veci vyrubovacieho konania po kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke vedené na Ústavnom súde SR sp. zn. ÚS 303/2016-26 vo veci vykonateľnosti právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 2R 1/2015-497 zo dňa 08.01.2016, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ST OMEGA s.r.o. Dňa 20.03.2017 správca dane oznámil (list č. 100498216/2017) žalobcovi, že dňa 03.03.2017 pominuli dôvody prerušenia daňového konania vo veci vyrubovacieho konania po kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011.
16. Dňa 27.04.2017 žalobcovi oznámil správca dane (list č. 100674045/2017) deň prerokovania predložených pripomienok k Protokolu č. 101006065/2016 zo dňa 11.01.2016. Na ústnom pojednávaní dňa 25.05.2017 (zápisnica č. 101068686/2017) boli prerokované predložené pripomienky k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca na tomto pojednávaní požiadal o termín na vyjadrenie sa. Dňa 21.08.2017 sa na základe toho uskutočnilo ústne pojednávanie (zápisnica č. 101799870/2017), kde predložil zástupca žalobcu doklady súvisiace s jednotlivými zdaniteľnými obchodmi, ktoré boli predmetom zistenia pri vykonanej kontrole (faktúry, rozborový lístok, CMR, výdajka tovaru, prehlásenie o preprave tovaru, váhový lístok), s tým že ostatné doklady predloží do 29.09.2017.
17. Elektronickým podaním (č. 6/10723865/2017) zo dňa 27.09.2017 predložil žalobca ďalšie doklady (kúpno-predajné zmluvy, 14 strán dokumentov v maďarskom jazyku, ktoré nebolo možné identifikovať).
18. Dňa 28.11.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci priebehu a výsledkov dokazovania na základe pripomienok a predložených dôkazov k Protokolu č. 101006065/2015 zo dňa 11.01.2016 (zápisnica č. 102471094/2017). Žalobca na tomto pojednávaní požiadal o termín na predloženie dodatočného vyjadrenia konateľov spoločnosti k predmetným sporným obchodom.
19. Správca dane stanovil listom č. 100206840/2018 zo dňa 23.01.2018 deň prerokovania pripomienok a dôkazov k Protokolu č. 101006065/2016 zo dňa 11.01.2016. Žalobca písomne oznámil, že sa tohto prerokovania nezúčastní, a poukázal pri tom, že v rámci prieskumu agendy úpadcu a lustrácie zaistených dokladov úpadcu, NAKA bolo zistené, že Finančné riaditeľstvo SR disponuje súhrnnou správou Národného a colného úradu, západo-zadunajské regionálne kriminálne oddelenie zo dňa 14.01.2014 ČYS: 67008-208/2012.bu, v rámci ktorej by mali byť uvedené závery o uskutočnení/neuskutočnení intrakomunitárnych dodaní tovarov. Správca dane posúdil tento dokument ako neopodstatnený, keďže údaje tam uvedené nesúvisia s intrakomunitárnym dodaním tovaru v kontrolovanom období.
20. Správca dane oznámil dňa 26.03.2018 listom č. 100621026/2018 žalobcovi, že dňa 12.04.2018 sa uskutoční prerokovanie pripomienok a dôkazov k Protokolu č. 101006065/2016 zo dňa 11.01.2016. Žalobca oznámil, že sa tohto prerokovania nezúčastní.
21. Na základe vyššie opísaného priebehu konania správca dane vydal rozhodnutie č. 102163162/2018 zo dňa 06.11.2018, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 119 359,87 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011.
22. Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
23. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 101601667/2019 zo dňa 02.07.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 06.11.2018 č. 102163162/2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 119 359,87 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 žalobcovi.
24. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahovalo identické námietky ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch, opísal stručne priebeh administratívneho konania pred správcom dane, zistený skutkový stav správcom dane, vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a v závere sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca nepreukázal vierohodnými úplnými a pravdivými dokladmi splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, čo má za následok, že žalobcovi vznikla v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť z dodania tovaru v tuzemsku, ktorý je povinný platiť podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH vo výške 119 359,87 eura. V napadnutom rozhodnutí citoval najmä ustanovenia § 19 ods. 1, 43 ods. 1, ods. 5, § 69 ods. 1 zákona o DPH, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, § 7 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 44 ods. 1, ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. c) § 46 ods. 1 Daňového poriadku, § 2 ods. 1, ods. 3, § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že vydané rozhodnutie je nulitné, resp. ho vydal niekto neexistujúci, žalovaný poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 Daňového poriadku a konštatoval, že v danom prípade je miestne príslušným správcom dane Daňový úrad Prešov. V súlade so schváleným zákonom č. 333/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva účinného do 30.06.2019 sa k 01.01.2012 vytvorila nová organizácia - Finančná správa SR, ktorá vznikla zlúčením daňových orgánov a colnej správy. V zmysle tohto zákona Finančnú správu SR tvorí finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady, Kriminálny úrad finančnej správy a Kompetenčné centrum finančných operácií. Organizačná štruktúra žalovaného od 01.01.2012 pozostáva z Finančného riaditeľstva SR, ôsmich daňových úradov v sídlach VÚC s pobočkami DÚ s kontaktnými miestami DÚ a jeden DÚ pre vybrané daňové subjekty. Ďalej konštatoval, že prezident finančnej správy môže zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu. Daňový úrad Prešov má zriadenú pobočku Humenné ako svoju organizačnú zložku a teda, ak vydal rozhodnutie Daňový úrad Prešov alebo Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov, nebolo to konanie
nepríslušným alebo nesprávne označeným správcom dane. Z uvedeného dôvodu je námietka podľa názoru žalovaného neopodstatnená.
26. K námietke žalobcu, že neboli splnené zákonné podmienky pre opätovnú kontrolu, lebo v oznámení nie je uvedený žiaden zákonný dôvod podľa § 44 ods. 4 Daňového poriadku, žalovaný uviedol že na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9710401/5/4002660/2014 zo dňa 27.08.2014 v súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku nie je táto daňová kontrola daňovou kontrolou opätovne vykonávanou podľa § 44 Daňového poriadku. V danom prípade v čase začatia daňovej kontroly dňa 30.09.2014 za zdaňovacie obdobie október 2011 na dani z pridanej hodnoty ešte daňová kontrola nebola vykonávaná. Preto je táto námietka podľa žalovaného irelevantná.
27. Žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola začatá zákonným postupom podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku písomným oznámením č. 9710401/5/4002660/2014 zo dňa 27.08.2014, ktoré bolo doručené a prevzaté dňa 04.09.2014, a žalobca mal vedomosť o jej začatí i o tom, že správca dane bude preverovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Z administratívneho spisu kontroly je zrejmé, že počas jej výkonu boli dodržané všetky platné zákonné ustanovenia. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane dňa 29.10.2015 písomne listom č. 21119028/2015 oznámil žalobcovi deň konania (25.11.2015) oboznámenia so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2011. Toto oznámenie bolo dňa 02.11.2015 prevzaté splnomocneným zástupcom žalobcu. Žalobca ani jeho zástupca sa nezúčastnili v uvedený deň na oboznámení. Spravidla pri oboznámení so zisteniami, ktoré sú prerokované s daňovým subjektom, vzniká alebo nie, potreba vyzvať daňový subjekt na vyjadrenie, doplnenie alebo vysvetlenie nejasností. Žalobca svojím konaním (neúčasť na oboznámení) toto neumožnil. Je potrebné uviesť, že už z oznámenia o začatí daňovej kontroly a neskôr i výzvy na predloženie dokladov vyplýva, že správca dane požadoval predložiť doklady, ktoré boli podkladom pre vypracovanie daňového priznania za kontrolované zdaňovacie obdobie, aby boli odstránené pochybnosti o jeho správnosti. Postup správcu dane preto nenesie znaky nezákonnosti.
28. Žalovaný nesúhlasil ani s vyjadrením žalobcu, že pochybnosti o správnosti uvádzaných skutočností nemal správca dane svojvoľne bez jeho vedomia zisťovať rôznymi dožiadaniami, keďže ich nebolo treba zisťovať. Žalovaný posúdil túto námietku ako nedôvodnú. Odo dňa začatia daňovej kontroly bol správca dane povinný plniť jej účel, a to v danom prípade zistiť, či žalobcom uplatnené oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru mimo územia Slovenska je správne. Bol preto oprávnený preverovať všetky rozhodujúce skutočnosti na posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane. Vykonávaným dokazovaním správca dane tak aj konal, nie však svojvoľne, ako tvrdí žalobca. Žalobca mal vedomosť o tom, že správca dane bude v procese kontroly preverovať skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní.
29. K námietkam žalobcu voči získaným informáciám v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré považuje za nezákonné, žalovaný uvádza, že takto získané údaje sú listinným dôkazom získaným v súlade so zákonom (zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a tiež nariadenie Rady (EU) č. 904/2010). Žalovaný poukazuje aj na administratívny spis, z ktorého vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli zistené zahraničnou finančnou správou, nemali svoj pôvod vo svedeckých výpovediach. Tieto skutočnosti sú žalobcovi známe, preto túto námietku z jeho strany považuje za neopodstatnenú.
30. K pochybnostiam a námietke voči dôkazom získaným od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému a ich nezákonnosti žalovaný uviedol, že správca dane zaslal v súlade s ustanovením § 26 ods. 7 Daňového poriadku výzvu Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. na predloženie údajov o evidencii predmetných motorových vozidiel z elektronického mýtneho systému a NDS vo svojej odpovedi uviedla, že na základe tejto výzvy požiadala prevádzkovateľa systému elektronického výberu mýta o predloženie podkladov a informácií. Kópiu odpovede prevádzkovateľa systému elektronického výberu mýta spoločnosti SkyToll, a. s. podľa zmluvy zo dňa 13.01.2019 o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta s NDS, ako správcom výberu mýta, a spoločnosťou SkyToll, a. s., ako osobou poverenou správcom výberu mýta, predložila NDS v prílohe svojej odpovede na výzvu správcu dane. V súvislosti s ochranou osobných údajov je potrebné uviesť, že prevádzkovateľ má zákonnú povinnosť poskytnúť osobné údaje pri kontrole, dozornej činnosti alebo na žiadosť oprávnených orgánov štátu alebo inštitúcií, ak to vyplýva z osobitných predpisov, čo sa v tomto prípade aj stalo. Postup pri získaní údajov z elektronického mýtneho systému bol v súlade so zákonom.
31. K námietke žalobcu voči zistenému skutkovému stavu veci, a to neuznaniu oslobodenia od dane, žalovaný poukázal na právny rámec upravujúci oslobodenie od dane. Zákonodarca presne definoval podmienky uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v § 43 zákona o DPH. Podľa zásady uvedenej v § 3 ods. 3 a 6 Daňového poriadku správca dane v rozsahu výkonu kontroly hodnotí dôkazy viazanou mierou úvahy, pretože podmienky vzniku uplatneného práva daňového subjektu sú stanovené zákonom. V tomto konkrétnom prípade správca dane hodnotil dôkazy predovšetkým vo vzťahu k posúdeniu splnenia zákonných podmienok na oslobodenie od dane uvedených v citovaných ustanoveniach. Okrem toho pri uplatňovaní § 3 ods. 6 Daňového poriadku je stanovené, že podľa zásady skutočného obsahu právneho úkonu je z daňového hľadiska rozhodujúce reálne uskutočnenie deklarovaného obchodu. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2011 oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH na základe obchodov, keď deklaroval dodanie tovaru pre nemeckého a maďarských odberateľov. Na základe zistených skutočností v priebehu daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na uznanie uplatneného práva. V prípade odberateľa v Nemecku nebola splnená jedna z podmienok, a to, že daňový subjekt v pozícii odberateľa nebol v čase konania obchodu (október 2011) osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Ku dňu 30.06.2010 bolo tomuto daňovému subjektu zrušené identifikačné číslo pre daň. Nebola splnená podmienka pre oslobodenie uvedená v § 43 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorej oslobodené je dodanie tovaru, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodenie v štáte dodania je podmienené vznikom daňovej povinnosti v štáte nadobúdateľa. Pre splnenie tohto musí byť nadobúdateľ platiteľom dane z pridanej hodnoty, inak daň zaplatená nebude. V tomto prípade tomu tak je, daň nadobúdateľom zaplatená nebude, keďže ten nie je osobou identifikovanou pre daň (platiteľom DPH). Nesplnením jednej z podmienok oslobodenia zákonom ustanovenej dodanie tovaru nebolo intrakomunitárnym dodaním v zmysle § 43 zákona o DPH, ale dodaním v tuzemsku, a podľa § 8 uvedeného zákona podlieha dani z pridanej hodnoty vo výške 20 %, na základe čoho vznikla žalobcovi daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. V prípade oboch maďarských odberateľov správca dane konštatoval, že dodávateľ tovaru nepreukázal, že tovar bol prepravený mimo územia členského štátu dodania, t. j., že tovar fyzicky neopustil územie štátu dodania (Slovensko), lebo nebol dodaný do miesta určenia v Maďarsku. Žalobca nepredložil dôkazy o preprave tovaru a jeho dodaní do miesta určenia v Maďarsku. Naopak správca dane získal dôkaz o preprave, a to údaje od NDS z elektronického mýtneho systému za obdobie október 2011, ktoré nepotvrdzujú prepravu tovaru tak, ako to deklaroval žalobca. Ďalej získané informácie z maďarskej finančnej správy, ktoré nepotvrdili, že tovar bol dodaný do miesta určenia v Maďarsku. Správca dane uviedol všetky dôkazné prostriedky, ktoré zhromaždil, a poukázal na rozhodujúce skutočnosti, ktoré jeho závery ovplyvnili. Možno konštatovať, že závery správcu dane sú v tomto smere založené na objektívnom zistení skutkového stavu, ktorý zodpovedá nepreukázaniu splnenia zákonných podmienok na uznanie oslobodenia od dane. V prípade dodania tovaru do Nemecka i Maďarska nebola splnená jedna z podmienok oslobodenia od dane určená zákonom. Keďže právo na oslobodenie si uplatňuje žalobca, v súlade so zásadou opatrnosti bolo nutné sa ubezpečiť, že tovar fakturovaný ako oslobodený od dane bude v skutočnosti prepravený z tuzemska do iného členského štátu, a v prípade dodania do Nemecka zabezpečiť si doklady preukazujúce riadnu registráciu odberateľa pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte. Aj keď sa žalobca bráni, že splnil všetky podmienky uvedené v § 43 zákona o DPH, a domnieva sa, že oslobodenie od dane je u týchto obchodov odôvodnené, nie je tomu tak. Napriek tomu, že predložil faktúry, prehlásenia o preprave, doklady CMR a iné, v konaní bolo zistené, že išlo iba o formálne doklady, a rozhodujúcou skutočnosťou bolo preukázať, že tovar opustil územie Slovenska. Zo strany žalobcu to preukázané nebolo a správca dane získal dôkaz o tom, že tovar neopustil územie Slovenska, keďže elektronický mýtny systém nepotvrdil prepravu tovaru tak, ako ju žalobca deklaroval.
32. Žalovaný konštatoval, že z ustanovenia § 43 zákona o DPH vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Toto oslobodenie môže uplatniť vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu. Znamená to, že platiteľ je povinný preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie v súlade s § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH. V súlade s tým správca dane preveroval, či si žalobca oprávnene uplatnil oslobodenie, a na základe získaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane.
33. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán nezistil ani základný skutkový stav, či a z akých dôvodov nebol údajne tovar vyvezený do Maďarska, ale bez skúmania k takému záveru dospel, pritom sa nezaujímal, že o prípadnom úmyselnom konaní prepravcu žalobca nevedel ani vedieť nemohol, lebo konal v dobrej viere a nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného, preto žiadal vykonať dokazovanie výsluchom svedkov - vodičov, alebo iných osôb na preprave zúčastnených. Žalovaný argumentoval, že žalobca kladie neprimeraný dôraz na výpoveď vodičov a opomína pri tom zásadnú vec, že nebol potvrdený pohyb prepravujúcich vozidiel z územia Slovenska do Maďarska, ktoré mali tovar prepravovať. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich dôkaznej preukaznosti. V tomto prípade svedecké výpovede vodičov, ktorých pohyb vozidiel prepravujúcich oslobodený tovar nebol zaznamenaný, nie sú na mieste.
34. K poukazu žalobcu na skutočnosť, že konal dobromyseľne a vykonal všetky opatrenia, ktoré možno od neho požadovať, aby vedel alebo mohol vedieť, že koná nezákonne a podvodne, a prijal všetky opatrenia na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode, žalovaný konštatoval, že žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že ním fakturovaný tovar sa prepraví z tuzemska do iného členského štátu, čo je podmienkou pri uplatnení oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.
35. K poukazu žalobcu na judikatúru Súdneho dvora EU (rozsudky C-l31/13, C-163/13 a C-164/13 Italmoda) žalovaný uvádza, že zistené skutočnosti neboli vyhodnotené v tom zmysle, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa podieľa na podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, preto aplikovať uvádzané rozsudky nie je opodstatnené.
36. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca nepreukázal vierohodnými, úplnými a pravdivými dokladmi splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 až 5 zákona o DPH, čo má za následok, že žalobcovi vznikla v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť z dodania tovaru v tuzemsku, ktorú je povinný platiť podľa 69 ods. 1 zákona o DPH vo výške 119 359,87 eura. Správca dane získané dôkazy podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku hodnotil v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku podľa svojej logickej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Prihliadal pri tom na všetko, čo vyšlo najavo. Súčasne aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa svojej úvahy s prihliadnutím na povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov umožňuje zvoliť vhodný dôkazný prostriedok a táto voľba závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť s ohľadom na doklady predložené daňovým subjektom ku kontrole. Všetky zistenia vzájomne spojil a logicky vyhodnotil. Správca dane napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil a tiež uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
37. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 10.09.2019 domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 102163162/2018 zo dňa 06.11.2018, ktoré navrhol zrušiť. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu nezákonné a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach.
38. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, hoci sa jednalo o výsluchy svedkov, ktorí prichádzali do prvého kontaktu s nakupovaným a predávaným tovarom, ktorý hodnoverne mohli dosvedčiť oprávnenosť a realitu obchodov, ktoré sa realizovali na jednotlivých skladoch, a teda ich výpovede boli relevantné. Žalobca v súlade s obvyklou praxou a s ustanovením § 43 zákona o DPH preukázal dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Z uvedeného dôvodu došlo k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane a žalovaného. V prípade akýchkoľvek nezrovnalostí na strane dopravcov alebo odberateľov tovaru od žalobcu platí, že žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o týchto problémoch, keď konal s obvyklou starostlivosťou a za tovar dostal na
základe vyjadrení konateľov úpadcu riadne zaplatené. Správca dane nepreukázal, že žalobca mal alebo objektívne mohol mať vedomosť o prípadnom protiprávnom podvodnom konaní na strane kupujúceho.
39. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce rozhodnutia, výzvy a protokoly sú nulitné, pretože boli vydané niekým neexistujúcim. S poukazom na § 4 ods. 1 Daňového poriadku a § 5 ods. 1, § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. je podľa žalobcu príslušným správcom dane Daňový úrad Prešov a nie Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné. Podľa názoru žalobcu pobočka nemá zákonom delegovanú kompetenciu tak ako napríklad ju má Daňový úrad.
40. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť uskutočnenia opakovanej daňovej kontroly bez právneho základu. Vo veci prebehla prvá daňová kontrola, ktorá začala 12.12.2011 na základe oznámenia č. 735/320/35977/2011/Žem z 02.12.2011, v ktorej na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/50/2012-116 z 28. februára 2013 bolo správcovi dane zakázané pokračovať v jej výkone, čím bola ukončená. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že z dôvodu zákazu vykonania tejto kontroly sa táto kontrola nepovažuje za vykonanú (str. 13, prvý odstavec). Následne neboli splnené základné podmienky pre opätovnú daňovú kontrolu (ktorá bola ukončená protokolom č. 101006065/2016 z 11.01.2016), pretože v oznámení nie je uvedený žiadny zákonný dôvod stanovený v § 44 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňová kontrola, ktorá predchádza vydaniu napadnutého rozhodnutia, sa týka toho istého zdaňovacieho obdobia, pre ktoré už raz bola vykonávaná a vo vzťahu ku ktorému bolo na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/50/2012-116 z 28. februára 2013 správcovi dane zakázané pokračovať v jej výkone. V prípade, že neboli splnené zákonné podmienky pre jej vedenie, nemal správca dane daňovú kontrolu začínať a „vyčerpať" si tak právo na vedenie riadnej daňovej kontroly. Samotná skutočnosť nevyhnutnosti zastavenia celého (prvého) daňového konania, keďže absentuje základný dôkazný prostriedok pre zistenie základu dane/oprávnenosti nadmerného odpočtu, nie je dôvodom na opakovanie daňovej kontroly. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015, podľa ktorého „Pokiaľ správca dane uskutoční daňovú kontrolu napriek existencii zo zákona vyplývajúcej prekážky (uplynutie prekluzívnej lehoty, opakovaná daňová kontrola bez splnenia zákonných podmienok), pre ktorú nie je možné daňovú kontrolu vykonať, ide o porušenie zásady právnej istoty v daňovom konaní, a teda o nezákonný zásah do práv daňového subjektu."
41. Žalobca ďalej namietal, že správca dane zámerne neuvádza dodanie tovaru repky olejnej a zamlčal dovoz tovaru z tretích krajín /dodávky vlakom a loďou/, ktoré boli riadne oclené na vnútroštátnej colnici a vymerané DPH v rámci colného dlhu bolo uhradené žalobcom vo výške 195 470, 10 EUR, inak by tovar nebol prepustený do voľného colného obehu. Správca dane týmto nesprávnym členením poškodil žalobcu tak, že tým sa stratilo nadobudnutie tovaru, ktoré bolo použité na vlastné daňové plnenie predajom tovaru do krajín EÚ. Aj keď v protokole správca dane uznal celý nárok na odpočet DPH zo všetkého nákupu tovaru realizovaného v období október 2011, ale vo výške 195 470,10 € zamlčal a pričlenil do nákupu tovaru v cukrárni a potravinách, potraviny a cukráreň povýšil na mesačný obrat predajne Kaufland alebo Lidl.
42. Žalobca namieta, že dôkazy získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému sú nezákonné, pretože ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nebolo možné použiť. Žalobca namietal nezákonnosť spracovania a použitia údajov, nakoľko zisťovaním trasy motorových vozidiel došlo k nezákonnému a nedôvodnému sledovaniu osôb - šoférov a sledovaniu činnosti prepravcov. Správca dane nemá právny základ na spracovanie a zverejnenie týchto údajov. Okrem toho žalobca dopravu nezabezpečoval a nemôže niesť zodpovednosť za to, či šofér zapne alebo nezapne jednotku, či má zaplatené mýtne poplatky, či má platnú palubnú jednotku alebo nie. Zároveň správca dane vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že autá prepravcov sa vôbec nemuseli pohybovať po sledovaných úsekoch alebo sa mohli úmyselne sledovaniu vyhnúť. Správca dane však potvrdil pohyb vozidiel blízko maďarskej hranice. Z odôvodnenia správcu dane nie je zrejmé, v ktoré dni sledoval/zisťoval pohyb motorových vozidiel uskutočňujúcich prepravu, teda nie je zrejmé, či správca dane pri overovaní a následnom vyhodnotení skutkových záverov zohľadnil povinné prestávky vodičov a obmedzenia jázd počas víkendov, sviatkov a dní pracovného pokoja. Na základe takto získaných údajov - preverovanie prepravy sledovaním motorových vozidiel a šoférov - vyhodnotil správca dane a aj žalovaný žalobcom predložené doklady za nepravdivé. Takýto postup je vážnou vadou konania, keďže sa pri dokazovaní použili nezákonné dôkazy a nebol úplne zistený skutkový stav, resp. po zistení
vyhovujúcich údajov správca dane prestal v dokazovaní a nezohľadnil námietky žalovaného (napr. povinné prestávky šoférov, vyhnutie sa mýtu, vypnutie mýtnej jednotky).
43. Ďalej namietal nezákonnosť dôkazných prostriedkov. Postup správcu dane a žalovaného je nezákonný, pretože žiadosti a doklady o poskytnutie informácií sú len informáciami, a nie dôkazmi, pretože tieto slúžia úplne na iný cieľ a vyžívajú sa bez ohľadu nato, či prebieha alebo neprebieha konanie alebo daňová kontrola. Informácie získané v rámci MVDI nie sú dôkazmi ako takými a vôbec už nepreukazujú splnenie podmienok, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie operácie od dane. Ich účelom je len zistiť správnosť vymerania výšky dane, čo potvrdzuje aj rozsudok ESD vo veci Twoh International BV bod 35 a 36 a vo veci Vertergaard body 26 a 28. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí vychádza z odpovedí na MV1, pričom smernica o vzájomnej pomoci a nariadenie o administratívnej spolupráci nebola prijatá na účely vytvorenia systému výmeny informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov, ktorý by im umožnil preukázať povahu dodávok v rámci spoločenstva poskytnutých zdaniteľnými orgánmi, ktoré sami nemôžu zabezpečiť potrebné dôkazy na tento účel. Z týchto dôvodov ide teda o nezákonné dôkazy, ktoré nesmú byť použité, pričom v rozhodnutí je z nich vychádzané. S tým spojené prerušenia daňovej kontroly sú bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Akékoľvek tvrdenie správcu dane a žalovaného o prípustnosti týchto dôkazov je postihnuté vadou nesprávneho právneho posúdenia, ktoré vyúsťuje v závažné procedurálne pochybenia
- použitie nezákonných dôkazných prostriedkov.
44. Správca dane nezistil ani základný skutkový stav, keď v rozpore so všetkými poznatkami úpadcu dospel k záveru, že tovar údajne vyvezený nebol. O prípadnom úmyselnom konaní prepravcu úpadca
- žalobca nevedel, ani vedieť nemohol, lebo konal v dobrej viere a nemôže niesť zodpovednosť za úmyselné konanie niekoho iného. V tomto smere žiadal žalobca vykonať základné dokazovanie výsluchom svedkov - vodičov, prípadne ďalších osôb zúčastnených na preprave tovaru.
45. Ďalšou námietkou žalobcu je vada konania v dôsledku neuskutočnenia vytýkacieho konania. Postup správcu dane a súhlas žalovaného s takýmto postupom je v úplnom rozpore so zákonom. Keď mal pochybnosti o správnosti, úplnosti alebo pravdivosti predložených a uvádzaných skutočností, mal tieto pochybnosti uviesť a vyzvať úpadcu na vyjadrenie, prípadne predloženie dôkazov, a nie svojvoľne, bez akejkoľvek vedomosti žalobcu, zisťovať rôznymi dožiadaniami, skutočnosti, ktoré vôbec nebolo potrebné zisťovať. Nedodržaním uvedeného postupu bolo žalobcovi znemožnené vyjadriť sa k týmto pochybnostiam, navrhnúť/doložiť dôkazy na ich odstránenie, príp. dôkazy priamo predložiť.
46. Ďalšou námietkou je nesprávna aplikácia zákona o DPH. Správca dane rozporuje dodanie (fyzickú prepravu) tovarov z tuzemska do iného členského štátu, čo má mať za následok, že správca dane znížil oslobodenie od dane pre porušenie ustanovenia § 43 zákona o DPH.
47. Konštatovanie žalovaného, že judikatúra uvedená v rámci odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu je neaplikovateľná z dôvodu, že správca dane a ani žalovaný netvrdia, že došlo k podvodom (str. 17 Napadnutého rozhodnutia, druhý odsek odspodu), je nelogické, nesprávne a mylné. V zmysle európskej judikatúry môže správca dane odmietnuť právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru (po predložení všetkej zákonom požadovanej dokumentácie) len a jedine v prípade, že osoba uplatňujúca právo na oslobodenie od dane vedela alebo mohla vedieť o tom, že sa podieľa na podvode. Pred realizáciou obchodných prípadov si žalobca riadne a zodpovedne overil každého kupujúceho tým, že pri podpísaní obchodných zmlúv musel každý konateľ v mene spoločnosti predložiť overené kópie výpisov z obchodného registra krajiny či je spoločnosť registrovaná, či má pridelené platné IČ DPH vo vlastnej krajine na registračných kartičkách alebo výpisoch, či osoba, ktorá podpisuje kontrakt, je oprávnená konať v mene spoločnosti, ďalej čísla účtov v bankových domoch a tieto údaje boli preverené pracovníkmi spoločnosti ST Omega na dostupných verejných portáloch FRSR a portáloch domovskej krajiny odberateľa v obchodných registroch. Následne bol realizovaný obchodný prípad. Tovar bol predávaný a kupujúci sa stal jeho vlastníkom po zaplatení bezhotovostným platobným stykom tak, že finančné prostriedky podľa vystavenej faktúry uhradil vkladom na účet a bezhotovostným prevodom spoločnosti ST Omega. Pri jednotlivých vkladoch sú v bankách zaknihované mená osôb, ktoré tieto vklady vykonávali a ich totožnosť je možné overiť, čo správca dane nevykonal, ani sa o to nezaujímal. Predaj tovaru sa realizoval na základe kontraktu, kupujúci vopred avizoval dopravné prostriedky ich ŠPZ , do ktorých následne bol fyzicky naložený tovar, odvážený, prekontrolovaná kvalita tovaru a vystavené doklady podľa zákonných ustanovení. ST Omega dôsledne viedla evidenciu vodičov,
ich mien a údajov pri prevzatí tovaru, ktorý svojím podpisom potvrdzovali preto že tovar bol predávaný na EXW sklad spoločnosti ST Omega.
48. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že správca dane získal dôkazy o tom, tovar nebol fyzicky prepravený do iného členského štátu. Žalovaný odkazuje len na mylné skutkové závery, a to pri dodaní tovaru pre IKO - Trading GmBH, kde za dôkaz o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane považuje dodatočné zrušenie registrácie pre daň odberateľa. Nakoľko sa jedná o zrušenie registrácie po uskutočnení zdaniteľných plnení, táto skutočnosť nemôže byť posudzovaná v neprospech žalobcu. Pri podpise zmluvy konateľ firmy predložil platné DIČ DPH a následne pri zavedení do hlásenia intrakomunitárneho obchodu v rámci VIES bolo systémom prijaté a nezaznačovalo žiadne znaky neexistujúceho subjektu že by IKO Trading GmBH nebol osobou identifikovanou pre daň. V prípade neplatného IČ DPH by systém neprijal a vyhodil ako chybný alebo neexistujúci subjekt čo sa pri tomto odberateľovi IKO Trading nestalo.
49. V odpovedi na dožiadanie maďarská finančná správa uvádza, že spoločnosť DK Hungary nemala žiaden pohyb na bankových účtoch v rámci platieb pre spoločnosť ST Omega, z čoho následne vyplýva správna úvaha správcu dane ohľadom toho, že sa spoločnosť DK Hungary nestala vlastníkom tovaru. Toto tvrdenie je podľa žalobcu v rozpore so skutočnosťou, pretože v bankových výpisoch ST Omega je jasné, že spoločnosť DK Hungary platila bezhotovostným vkladom na účet spoločnosti ST Omega, kde osobne platby realizoval konateľ spoločnosti p. Deak, čo je pri každom vklade zapísané. Ďalej tvrdenie, že spoločnosť bola neprosperujúca nemá podklad v zisteniach správcu dane, lebo z odpovedi na dožiadanie maďarská finančná správa uvádza, že DK Hungary v októbri 2011 nadobudla tovar v hodnote 956. 852 €. Maďarská finančná správa presne odpovedá, ktorí prepravcovia tovar prepravovali, a z výpovedí špedície a vodičov boli označené miesta nakládky v Zlatých Moravciach a vykládky v MR. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s týmito skutočnosťami nevysporiadal a držal sa len vlastných nesprávnych záverov.
50. Žalobca poukázal na protokol za december 2011, v ktorom táto spoločnosť bola uznaná aj napriek tomu že správca dane vo svojom hodnotení napísal že sa jedná o zmiznutého obchodníka, avšak prepravné spoločnosti VIPA-CONTo Kft, TÓTH-SPED IKRÉNY Kft (tieto prepravovali aj v októbri) potvrdili prepravu tovaru zo Zlatých Moraviec (december- protokol zo dňa 27.5.2015 str. 26). Totožný prípad za iný mesiac však správca dane vyhodnotil opačne, aj napriek skutočnosti, že nedošlo k žiadnej zmene rozhodných skutočností.
51. Žalobca ďalej namietal, že správca dane v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil pri spoločnosti Kalászegy Kft., že nepriznanie dane DPH pri vývoze z oslobodeného plnenia neuznáva, pretože sa uvedená spoločnosť nestala vlastníkom tovaru a tým neprešlo na túto spoločnosť právo nakladať s tovarom ako vlastník. Prílohou kontraktu medzi spoločnosťami sú všetky overené údaje o daňovníkovi v MR, čo správca dane mal k dispozícií od konateľov daňového subjektu a vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. H.. Jedna sa o výpis z obchodného registra, konanie v mene spoločnosti konateľ T. D., evidenčné kartičky pridelenia DIČ v Maďarsku od finančnej správy a overenie prostredníctvom systému VIES. Prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ a tovar kupoval na parite EXW Zlaté Moravce a žalobca nedeklaroval žiadne prepravné trasy pretože za tieto trasy nezodpovedal. Vlastníkom tovaru sa spoločnosť - Kalászegy Kft. 1191 Budapest stala zaplatením tovaru podľa skutočne naloženej váhy a vyfakturovanej faktúrou, ktorú zaplatila na účet žalobcu vedený v OTP banke bankovým prevodom, kde na prevode sú uvedené všetky detaily platby / názov tovaru a množstvo/. Platba bola realizovaná z OTP Banky bezhotovostne z čísla účtu 13265243/5200 s názvom protiúčtu Kalaszhegy Kft. V odosielacích dokladoch /vážny lístok, výdajka, protokol o kvalite, CMR, prehlásenie o vývoze tovaru/ vystavených pri prevzatí tovaru, ktoré podpísali reálny vodiči kamiónov uvedených na každom doklade prevzali zodpovednosť za odvoz tovaru do MR. Z uvedených dôkazov jasne vyplýva, že žalobca si splnil všetky zákonne podmienky pri vývoze tovaru a má právo na oslobodené plnenie z dodania/vývozu v rámci EÚ podľa zákona.
52. Žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej hoci v takejto situácii zjavne neexistuje žiadny hmatateľný dôkaz, ktorý by umožňoval dospieť k záveru, že dotknutý tovar bol prepravený mimo územia členského štátu dodania, skutočnosť, že sa zdaniteľnej osobe uloží povinnosť poskytnúť takýto dôkaz, nezaručuje správne a jednoduché uplatňovanie oslobodení od DPH. Práve naopak, táto povinnosť stavia zdaniteľnú osobu do situácie neistoty vo vzťahu k možnosti uplatniť si
oslobodenie od dane na dodania tovaru v rámci Spoločenstva alebo vo vzťahu k potrebe zahrnúť DPH do predajnej ceny (rozsudky Teleos a i., EU:C:2007:548, body 49 a 51, a Mecsek-Gabona, EU:C:2012:547, bod 41).
53. Európsky súdny dvor v rozsudku C-492/13 Traum konštatoval, že povinnosti, ktoré má zdaniteľná osoba v oblasti dokazovania, musia byť určené v závislosti od podmienok výslovne stanovených v tejto súvislosti vnútroštátnym právom a od obvyklej praxe zavedenej pre podobné transakcie (pozri rozsudok Mecsek-Gabona, EU:C:2012:547, bod 38).
54. Žalobca poukázal na judikatúru súdneho dvora, rozsudky Teleos a i., EU:C:2007:548, body 49 a 51, a Mecsek-Gabona, EU:C:2012:547, bod 41, C-492/13 Traum rozsudky ESD C-277/14 PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefane. Podľa názoru žalobcu je nespochybniteľné, že tak žalobca ako i nadobúdatelia boli zdaniteľnými osobami, žalobca konal v dobrej viere, nie je spochybnená ani existencia tovaru a reálnosť jeho dodania nadobúdateľovi. Ako vyplýva z citovaných rozhodnutí ESD, nie je možné požadovať od žalobcu overovania fungovania obchodných partnerov nad rámec obvyklej starostlivosti. Zo žiadnych vykonaných dôkazov v tomto konaní nevyplýva, že by žalobca vedel alebo mal vedieť, že táto transakcia by mala byť súčasťou akéhokoľvek podvodu alebo protiprávneho konania.
55. Zároveň žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného, keď podľa jeho názoru nie je zrejmé z uvedených rozhodnutí ako sa správca dane a žalovaný vysporiadali s dôkazmi predloženými žalobcom a to najmä ako vyhodnotili tieto dôkazy a prečo neboli vo veci relevantné.
Stručné zhrnutie argumentov žalovaného
56. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 13.12.2019, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
57. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že ide o námietky zhodné s námietkami v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou preto zotrval na záveroch a vyjadreniach v podanej žalobe, ktoré je zhodné s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami uvedenými v rozhodnutí, ktoré je napadnuté žalobou.
58. Žalovaný považuje za potrebné uviesť k námietke o nezákonnom postupe správcu dane pri informáciách získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že dôkazy takto získané nie sú dôkazmi nezákonnými. Medzinárodná výmena daňových informácií sa v oblasti nepriamych daní realizuje na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Podľa uvedeného nariadenia čl. 7 s cieľom vyberať splatnú daň by mali členské štáty spolupracovať, aby spoločne zabezpečili správny výmer DPH. Preto musia nielen monitorovať správne uplatňovanie dane splatnej na svojom území, ale takisto by mali poskytovať pomoc iným členským štátom v záujme zabezpečenia správneho uplatňovania dane súvisiacej s činnosťou vykonávanou na svojom území a splatnej v ktoromkoľvek inom členskom štáte. Vychádzajúc z uvedeného nemožno považovať skutočnosti zistené z medzinárodnej výmeny informácií za nezákonné dôkazné prostriedky použité ako podklad pre vydanie rozhodnutia správcu dane.
59. Žalobca tiež vyjadril nesúhlas s pochybnosťami žalovaného ohľadom výpovednej hodnoty jednotlivých výpovedí vodičov. Žalovaný v tej súvislosti uvádza, že správca dane v tomto prípade aplikoval zásadu objektívnej pravdy, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukáže a nepotvrdí tvrdenie daňového subjektu, lebo daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je preto na úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, akú dôkaznú silu a schopnosť z realizovaného dokazovania vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré už má v priebehu konania k dispozícii. V danom prípade správca dane už disponoval dôkazom z elektronického mýtneho systému, podľa ktorého nebol potvrdený pohyb vozidiel prepravujúcich tovar z územia Slovenska do Maďarska tak, ako to deklaroval daňový subjekt, a preto návrh na vypočúvanie vodičov (svedkov), ktorých pohyb vozidiel nebol zaznamenaný, nebol namieste.
60. Žalovaný uvádza, že daňový poriadok nedefinuje pojem podvod, preto ani správca dane ani odvolací orgán konanie žalobcu neklasifikovali ako podvodné konanie. Poverení zamestnanci správcu dane pri kontrole zisťovali a preverovali skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. V danom prípade správca dane zistil a žalovaný sa stotožnil s jeho závermi, že žalobca nepreukázal vierohodnými, úplnými a pravdivými dokladmi splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 až 5 zákona o DPH.
61. Žalobca poukazuje na nesprávny záver žalovaného, že žalobca neuskutočnil všetky kroky na základe opatrnosti v súvislosti s ubezpečením sa, či prepravca vykonáva prepravu v súlade s platnou legislatívou. Uvádza, že nemá kompetencie na kontrolu vodiča prepravcu. Na margo toho žalovaný uvádza, že ak bolo zámerom žalobcu uplatniť si pri uskutočnených zdaniteľných obchodoch oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, musel mať vedomosť aj o podmienkach, za ktorých tak môže učiniť. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci EÚ od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy opustil územie členského štátu dodania (C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International). Na základe uvedeného mal venovať žalobca zvýšenú pozornosť práve preprave, ktorá mohla byť dôkazom toho, že dodávaný tovar opustil územie Slovenska, a údaje z elektronického mýtneho systému by to potvrdili. Inštitút oslobodenia od dane využil žalobca, preto bolo v jeho záujme zabezpečiť si prepravu spôsobom, ktorý by bol dôkazom preukazujúcim splnenie podmienok na oslobodenie od dane.
62. V podanej žalobe uvádza žalobca i to, že uskutočnil všetku nevyhnutnú kontrolu súvisiacu s overením existencie odberateľa - obchodného partnera. Pred realizáciou obchodných prípadov si riadne a zodpovedne overil každého kupujúceho (overené kópie výpisov z obchodného registra krajiny, pridelené platné IČ DPH). Preverenie si uvedených registračných údajov nemožno považovať za prijatie všetkých rozumných opatrení, ktoré by mali eliminovať riziko pri uplatnení oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Navyše v prípade odberateľa v Nemecku nemožno tvrdenie žalobcu považovať za pravdivé. Nemecký odberateľ nebol v čase konania obchodu (október 2011) osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Ku dňu 30.06.2010 bolo tomuto daňovému subjektu zrušené identifikačné číslo pre daň. Možnosť overiť si, či daňový subjekt spolupracuje s platiteľom dane z pridanej hodnoty, poskytuje verejnosti prístupná internetová stránka finančnej správy v časti Overenie IČ DPH, aplikácia VIES, t. j. elektronický nástroj kontroly platnosti IČ DPH hospodárskych subjektov, ktoré sa v EÚ zaregistrovali na cezhraničné transakcie týkajúce sa tovaru alebo služieb. Preto tvrdenie žalobcu, že si riadne a zodpovedne overil každého kupujúceho, neobstojí. Žalovaný dodáva, že je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť.
63. Žalovaný vo vzťahu k námietkam uvedeným v žalobe trvá na tom, že rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie napadnuté žalobou boli náležite odôvodnené, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi i základnými zásadami daňového konania.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v replike
64. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril replikou zo dňa 09.01.2020.
65. Žalobca zdôraznil, že je úlohou správcu dane zistiť, či dotknutý daňový subjekt sa na tomto podvode podieľal, či o ňom vedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť. A len v prípade, že všetky okolnosti budú nasvedčovať tomu, že došlo k podvodu a daňový subjekt sa na ňom aktívne podieľal, vedel o ňom, alebo ho mohol s prihliadnutím na okolnosti predvídať, môže oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru odmietnuť. Správca dane teda musí preveriť transakcie aj z pohľadu, či javia známky podvodného konania a ktorej strane transakcie sú pripočítateľné. V rámci tohto zisťovania je však viazaný zásadou, v zmysle ktorej musí byť podozrenie z podvodného konania preukázané nad mieru primeraných pochybností; nestačí len nemožnosť zistiť skutkový stav pre uplynutie času, resp. bezvýslednosť prieskumov/zisťovaní.
66. K tvrdeniu žalovaného ohľadom nevyhnutnosti zvýšenej pozornosti pri preprave tovaru v súvislosti s inštitútom oslobodenia od dane a naplnenia podmienky odoslania/prepravy tovaru žalobca uviedol,
že v zmysle judikatúry (Teleos, Twoh) nie je povinnosť použitia zvýšenej opatrnosti pri overovaní obchodného partnera a plnenia jeho zmluvných záväzkov absolútna, ale je obmedzená konkrétnymi skutkovými okolnosťami a „pátracími opatreniami“ daňového subjektu. Uvedené potvrdzuje aj druhý výrok rozhodnutia Teleos C-409/04: „Článok 28c A písm. a) prvý odsek šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci Spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.“ Žalobca si svoju povinnosť odoslať tovar splnil jeho odovzdaním do rúk prepravcu na základe doložky dodania EX W, a ďalej sa nemal ako ubezpečiť o tom, že tovar neopustil územie SR a nevstúpil na územie MR/ČR/Nemecka v rozpore so záväzkom dohodnutým s odberateľom (ktorý zabezpečoval aj prepravu).
67. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že odberateľovi: IKO - Trading GmBH bolo zrušené IČ na daň (DE223237280) k 30.06.2010 žalobca uvádza, že žalovaný neuvádza, kedy bolo o zrušení registrácie rozhodnuté a kedy bolo zrušenie registrácie na daň zistiteľné v systéme aplikácii VIES. Žalobca má za to, že k zrušeniu registrácie subjektu na daň došlo dodatočne spätne k 30.06.2010 v období po októbri 2011. Preto v čase realizácie obchodov žalobca nemal ako zistiť, že odberateľ uvádza nepravdy ohľadom jeho registrácie na daň.
Stručné zhrnutie argumentov žalovaného v duplike
68. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 03.02.2020, v ktorej vyjadril správnosť odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ktoré žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím a všetky námietky žalobcu považuje preto za nedôvodné.
69. V súvislosti s namietaním podvodu žalovaný uvádza, že pojem daňový podvod sa používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň, a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, lebo takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžf/31/20016). V danom prípade správca dane kontrolou preveroval odlišnú situáciu, a to, či žalobca splnil zákonom o DPH stanovené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru. Vzhľadom na, to že Európska únia je jednotným colným územím a na tomto vnútornom trhu sa pohybuje tovar, princípy zdaňovania tovaru pohybujúceho sa medzi členskými štátmi EÚ vychádzajú aj z jednotných princípov upravených smernicou Rady 2006/112/ES. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International). Správca dane v záveroch z uskutočnenej kontroly konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 až 5 zákona o DPH, a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
70. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
71. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
72. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
73. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
74. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
75. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednávanie veci samej pojednávanie ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
76. V danom prípade žalobca netrval na nariadení pojednávania, žalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
77. Správny súd uznesením č. k. 5S/70/2019-112 zo dňa 15.04.2020 vyzval žalobcu a žalovaného, aby v lehote 30 dní oznámili súdu, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania s poukazom na vyhlásenie mimoriadnej situácie pre územie Slovenskej republiky uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11. marca 2020, s platnosťou od 13. marca 2020 na predchádzanie vzniku a šírenia prenosného ochorenia COVID-19, metodického usmernenia Úradu vlády Slovenskej republiky k „home office“, opatrenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 16.03.2020 a zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
78. Žalovaný písomným podaním zo dňa 14.05.2020 uviedol, že súhlasí, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na uvedené správny súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 18.6.2020 v súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP.
79. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostal žiaden z účastníkov konania správny súd podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu
80. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
81. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
82. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH (v znení účinnom do 30.09.2012) je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom dokladom o prijatí platby za tovar.
83. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.
84. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
85. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
86. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
87. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
88. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
89. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
90. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
91. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
92. Podľa § 44 ods. 4 Daňového poriadku daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, c) na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
93. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa j ej ukončenia.
94. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované zúčtovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať skôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
95. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.
96. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného číslo: 10160167/2019 zo dňa 02.07.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 06.11.2018 č. 102163162/2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 119 356,87 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 žalobcovi. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia uvedených rozhodnutí, namietal ich nezákonnosť z dôvodu, že v súlade s obvyklou praxou v príslušnom odbore a zároveň v súlade s ustanovením § 43 zákona o DPH preukázal dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu, preto z tohto dôvodu došlo k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane a žalovaného. Namietal nulitu vydaných rozhodnutí z dôvodu, že boli vydané Daňovým úradom Prešov, pobočka Humenné, ktorý nemá zákonom delegovanú kompetenciu. Ďalšou námietkou žalobcu je uskutočnenie opakovanej daňovej kontroly bez právneho základu, čo spôsobuje jej nezákonnosť, pretože v oznámení po začatí daňovej kontroly nie je uvedený žiaden zákonný dôvod stanovený v § 43 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť dôkazov a nedostatočné zistenie skutkového stavu pokiaľ ide o dôkazy získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému. Rovnako namietal nezákonnosť dôkazných prostriedkov v nadväznosti na informácie získané v rámci MVI. Ďalšou žalobnou námietkou žalobcu je neuskutočnenie vytýkacieho konania, nesprávna aplikácia zákona o DPH a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
97. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie október 2011 pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti určenia rozdielu v sume 119 359,87 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie oslobodenie dodania tovaru od dane v rámci spoločenstva v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH.
98. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u úpadcu ST OMEGA s.r.o. (ďalej len „úpadcu“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9710401/5/4002660/2014 zo dňa 27.08.2014, pričom zisťoval oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011, pretože za uvedené zdaňovacie obdobie úpadca v podanom daňovom priznaní uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH vo výške 596 799,37 eura. Správca dane zameral daňovú kontrolu na preverenie intrakomunitárneho dodania tovaru deklarovaného pre nadobúdateľov IKO - Trading GmBH, Hogenberg Str. 22, 80 686 Munchen, DK Hungary Kft., Nujkós utca 13, 1035 Budapest, Kálaszegy Kft, 1191 Budapest, Hamvas ul. 7-9. Splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH správca dane preveroval žiadosťou o MVI s Maďarskou republikou č. 9710401/5/161459/2015Bin zo dňa 09.02.2015 týkajúceho sa odberateľa Kálaszegy a č. 9710401/5/161507/2015Bin zo dňa 09.02.2015 týkajúceho sa DK Hungary a výzvou u Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. Žalobca deklaroval dodanie tovaru repky nadobúdateľovi IKO - Trading
GmBH, v celkovej hodnote 11 389,60 eura. Správca dane zistil, že nadobúdateľovi IKO - Trading GmBH bolo ku dňu 30.06.2010 zrušené identifikačné číslo pre daň. Na základe uvedeného správca dane prijal záver, že úpadca nesplnil podmienku oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko nadobúdateľ nebol osobou identifikovanou pre daň, dodanie tovaru vo výške 11 389,60 eura nie je intrakomunitárnym dodaním zmysle § 43 zákona o DPH, ale dodaním tovaru v tuzemsku v zmysle § 8 citovaného zákona a podlieha dani z pridanej hodnoty vo výške 20 % a v zmysle § 19 zákona o DPH vznikla úpadcovi daňová povinnosť predaja na základe predloženej faktúry č. 20117286 zo dňa 13.10.2011 vo výške 2 277,92 eura. Úpadca deklaroval dodanie tovaru repky nadobúdateľovi DK Hungary Kft. faktúrami v celkovej výške 336 804,17 eura. Z výsledkov preverenia správca zistil v odpovedi Maďarskej finančnej správy zo dňa 28.08.2015, že preverovaná spoločnosť je nekontaktná, bola zrušená bez právneho nástupcu bez likvidácie dňa 11.03.2015 a bola vymazaná z Obchodného registra, výkonný riaditeľ nepredložil žiadne doklady a dôkazy preukazujúce intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od žalobcu za október 2011, uviedol, že si nespomína na názvy dodávateľov, ani odberateľov, ani na názvy prepravcov, spoločnosť bola neprosperujúca a preto ju v decembri 2011 predal ukrajinskému občanovi. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi uvádza, že spoločnosť DK Hungary Kft. bola v tomto obchodnom reťazci zmiznutým obchodníkom. Z údajov z elektronického mýtneho systému za obdobie október 2011 Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. vyplýva nepotvrdenie prepravy tak ako to deklaruje žalobca. Správca dane mal preukázané, že k intrakomunitárnym dodaniam medzi úpadcom a maďarským daňovým subjektom nedošlo, tovar nebol prepravený mimo územia členského štátu dodania, tovar fyzicky neopustil územie štátu dodania Slovensko, nebol doručený do miesta určenia nadobúdateľovi DK Hungary Kft. Správca dane prijal záver, že úpadca nesplnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, dodanie tovaru vo výške 336 804,17 eura je dodaním tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH a v zmysle § 19 citovaného zákona vznikla úpadcovi daňová povinnosť vo výške 67 360,83 eura. Úpadca ďalej deklaroval dodanie tovaru slnečnica, repky v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH nadobúdateľovi Kálaszegy Kft na základe faktúr v celkovej sume 248 605,60 eura. Splnenie podmienok oslobodenia od dane deklarované žalobcom pre nadobúdateľa Kálaszegy Kft správca dane preveril žiadosťou o MVI o Maďarskej finančnej správy a výzvou u Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. na preverenie prepravy tovaru automobilov uvedených na prepravných dokladoch úpadcu konkrétne o vstupe na územie SR a výstupe z územia SR. Správca dane mal preukázané, že k oslobodeným plneniam v rámci spoločenstva medzi úpadcom a maďarským daňovým subjektom nedošlo, nakoľko v tomto obchodnom vzťahu neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa Kálaszegy Kft, uvedená spoločnosť nepredložila žiadne doklady a dôkazy, žiadne účtovné knihy a podklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu, je nekontaktnou spoločnosťou a nemá sídlo ekonomickej činnosti, tovar nebol prepravený mimo územia členského štátu dodania, tovar fyzicky neopustil územie štátu dodania Slovensko a nebol doručený do miesta určenia nadobúdateľovi Kálaszegy Kft, spoločnosť Kálaszegy Kft je nekontaktnou spoločnosťou, nemá sídlo ekonomickej činnosti. Nadväzne na tieto zistenia úpadca nesplnil podľa správcu dane podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodania tovaru od dane v rámci spoločenstva v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH preto dodaný tovar vo výške 248 605,60 eura je dodaním tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH a v zmysle § 19 citovaného zákona vznikla úpadcovi daňová povinnosť vo výške 49 721,12 eura. Rozdiel dane tak celkom predstavuje podľa správcu dane 119 359,87 eura. Správca dane osobitne ku každému deklarovanému intrakomunitárnemu obchodu na základe konkrétnej faktúry uviedol všetky dôkazné prostriedky, ktoré zhromaždil.
99. Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 2R 1/2015 bol dňa 14.01.2016 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa a bol ustanovený správca PERSPECTA Recovery k. s., so sídlom kancelárie Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov (od 12.12.2017 LEGATOs Recovery k.s., ďalej len „žalobca“), pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali 15.01.2016.
100. Žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia na stranách 12 až 17 podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Žalobcom vznesené žalobné námietky v hmotnoprávnej i procesnoprávnej rovine správny súd považuje za nedôvodné.
101. Žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane je nulitné, t.j. nevyvolávajúce žiadne právne účinky, správcom dane žalobcu nemôže byť označený Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, pretože organizačná zložka nemá právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu. Správny súd sa stotožnil
s argumentáciou žalovaného, že v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 479/2009 Z. z. bol prezidentom finančnej správy schválený organizačný poriadok daňových úradov, podľa ktorého organizačnými zložkami daňového úradu sú pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňových úradov s uvedením činností, ktoré zabezpečujú. Vnútornú organizačnú štruktúru Daňového úradu Prešov určil k 01.01.2012 prezident finančnej správy na návrh riaditeľa Daňového úradu Prešov. Daňový úrad Prešov má zriadenú okrem iných aj pobočku Humenné ako svoju organizačnú zložku, preto ak vydal rozhodnutie Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov, nešlo o rozhodnutie vydané neexistujúcim orgánom. Takýmto spôsobom vykonávajú činnosť daňové úrady na celom území Slovenskej republiky. Vo výroku rozhodnutia správcu dane je jednoznačne uvedené, že ho vydal Daňový úrad Prešov. Záhlavie rozhodnutia, resp. výzvy s uvedením pobočky Humenné ako legitímnej organizačnej zložky daňového úradu nemá vplyv na zákonnú formálnu a obsahovú stránku rozhodnutia, resp. výzvy správcu dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 16.januára 2018 sp.zn. 1Sžf/100/2016, k rovnakej žalobnej námietke, z ktorého vyplýva:... „V ustanovení § 5 ods.1 zák.č.479/2009 Z.z. je vymedzený priestor, v ktorom daňový úrad vrátane pobočiek daňového úradu a kontaktných miest daňového úradu vykonáva svoju zákonom vymedzenú pôsobnosť. Žalobca ak chce spochybniť niektoré z oprávnení pobočky ako organizačnej zložky (t.j. kompetenčne neoddeliteľnej súčasti) daňového úradu, potom musí konkrétne predložiť listinný dôkaz, ktorý by toto tvrdenie žalobcu potvrdzoval“.
102. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov (len zákon č.479/2009 Z.z.) sú: a/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, b/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, c/ daňové úrady.
103. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 479/2009 Z. z., Finančné riaditeľstvo a daňové úrady sú súčasťou finančnej správy.
104. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z., na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.
105. Podľa § 5 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov účinného od01.01.2012, daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenia daňový úrad vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu.
106. Podľa § 9 zákona č. 479/2009 Z. z., k 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú organizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových úradov.
107. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.
108. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku miesta príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.
109. Správne akty, ktorých chybovosť dosahuje takú mieru, že nemožno o nich ako o správnych aktoch hovoriť, sú akty nulitné. Všeobecne prevažuje názor, že nulita aktu nastáva z dôvodu: neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať, absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu, absolútneho omylu v osobe adresáta aktu, založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia, neurčitosti či nezmyselnosti aktu.
110. Podľa § 64 ods. 1 Daňového poriadku na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Takéto rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.
111. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.
112. Pokiaľ teda žalobca považoval oznámenie o začatí daňovej kontroly, protokol z daňovej kontroly a výzvu na vyjadrenie sa k tomuto protokolu, ako aj rozhodnutie správcu dane ako nulitné rozhodnutie nekompetentného správneho orgánu takýto správny akt vydať, je námietka žalobcu neopodstatnená. Namietané správne akty boli vydané vecne príslušným správnym orgánom a uvedenie pobočky daňového úradu v hlavičke rozhodnutia nevyvoláva nulitu rozhodnutia ani ostatných úkonov správcu dane. Zo záhlavia rozhodnutia jasne vyplýva, že rozhodnutie vydal Daňový úrad Prešov. Námietky žalobcu o nulite napadnutého rozhodnutia správcu dane sú s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nedôvodné.
113. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť uskutočnenia opakovanej daňovej kontroly bez právneho základu, poukázal na daňovú kontrolu, ktorá začala 12.12.2011 na základe oznámenia č. 735/320/35977/2011/Žem z 02.12.2011, v ktorej na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/50/2012-116 z 28. februára 2013 bolo správcovi dane zakázané pokračovať v jej výkone, čím bola ukončená. Podľa žalobcu neboli splnené základné podmienky pre opätovnú daňovú kontrolu (ktorá bola ukončená Protokolom č. 101006065/2016 z 11.01.2016), pretože v oznámení nie je uvedený žiadny zákonný dôvod stanovený v § 44 ods. 4 Daňového poriadku. Správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/50/2012-116 z 28. februára 2013 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že zo strany správcu dane - jeho postupom podľa zákona o správe daní a poplatkov došlo k nezákonnému zásahu voči žalobcovi tým, že v čase kedy ešte nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa. Krajský súd citovaným rozsudkom zakázal pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011. Na základe toho všetky procesné úkony pred I po vydaní rozsudku sa stali nezákonnými a kontrola za toto zdaňovacie obdobie nebola vykonaná. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9710401/5/4002660/2014 zo dňa 27.08.2014 v súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku nie je táto daňová kontrola daňovou kontrolou opätovne vykonávanou podľa § 44 Daňového poriadku. V čase začatia daňovej kontroly dňa 30.09.2014 ešte daňová kontrola nebola vykonávaná a dôvod, ktorý uvádza žalobca nie je dôvodom, ktorý zakladá opakovanú daňovú kontrolu. Preto je táto námietka podľa správneho súdu irelevntná.
114. K námietke žalobcu, že dôkazy získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému sú nezákonné, pretože ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nebolo možné použiť, keďže nimi boli sledovaní vodiči - fyzické osoby, žalobca dopravu nezabezpečoval, a preto nenesie zodpovednosť za činnosť vodiča, pričom bol potvrdený pohyb v blízkosti maďarskej hranice a skutočnosť, že prechod hranicou nebol zaznamenaný, neznamená, že tovar hranicou neprešiel, správny súd uvádza, že je nekonkrétna, aj nezrozumiteľná.
115. Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
116. Prevádzkovateľ mýtneho systému na požiadanie správcu dane podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku poskytol pre účely daňovej kontroly informácie o pohybe vozidiel, a to na základe údajov z mýtnych brán. Žalobca neuviedol, ktoré osobné údaje a koho osobné údaje mali byť spracované v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, ani v čom malo spočívať použitie osobných údajov v rozpore so zákonom. Neuvádza ani to, ktoré ustanovenie zákona o ochrane osobných údajov bolo porušené a ani kým a akým konaním. Z takto nekonkrétne a nezrozumiteľne formulovanej námietky nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom.
117. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vychádzal z nezákonných dôkazov a to informácií z Medzinárodnej výmeny daňových informácií, ktoré nesmú byť použité a v rozhodnutí bolo z nich vychádzané. Žalobca poukazuje na rozsudok ESD vo veci Twoh International BV bod 35 a 36 a vo veci Vertergaard body 26 a 28. K uvedenému správny súd uvádza, že žalobná námietka, že odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie sú dôkazmi a žalovaný napriek tomu z nich vychádzal, takisto nebola konkretizovaná k jednotlivým zisteným skutočnostiam. Žalobca v žalobe neuviedol, ktoré konkrétne skutkové zistenie správca dane založil na ktorej konkrétnej informácii získanej z odpovedí Maďarskej daňovej správy. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti na strane odberateľov a dopravcov aj prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pričom získanými informáciami nebolo potvrdené vyvezenie žalobcom fakturovaného tovaru maďarským odberateľom do Maďarska. Týmto preverovaním teda nebolo potvrdené žalobcove tvrdenie, že boli splnené podmienky na oslobodené dodanie z dôvodu vývozu zdaniteľného plnenia do iného členského štátu EÚ. Bolo na žalobcovi, aby splnenie podmienok preukázal, tak ako to platiteľovi ukladá vyššie citovaný § 43 ods. 5 zákona o DPH.
118. Správny súd nepovažuje za dôvodnú a relevantnú námietku žalobcu, že správca dane v rozhodnutí vychádzal z odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom Smernica o vzájomnej pomoci a nariadení o administratívnej spolupráci nebola prijatá na účely vytvorenia systému výmeny informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov, ktorý by im umožnil preukázať povahu dodávok v rámci Spoločenstva poskytnutých zdaniteľnými orgánmi, ktoré sami nemôžu zabezpečiť potrebné dôkazy na tento účel. Teda, že Smernica sa netýka právomoci orgánov určiť, či sú splnené podmienky, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie operácie od dane, a preto považuje tieto dôkazy, teda informácie daňovej správy iného členského štátu za nezákonné, ktoré nesmú byť použité.
119. K uvedenému správny súd uvádza, že Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov sa vykonáva v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 07.októbra 2010 prepracované znenie). Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Svojim obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výberu DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a boji proti podvodom súvisiacim s DPH, čo vyplýva z čl. 1 tohto nariadenia. Využitím medzinárodnej výmeny informácií správca dane overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide teda o legitímnu činnosť správcu dane prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie prostredníctvom dožiadaného správcu dane v inom členskom štáte Európskej únie.
120. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Vychádzajúc z tohto ustanovenia použitie informácie poskytnutej na základe Nariadenia č. 904/2010 je legitímnym dôkazom slúžiacim k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.
121. Námietky žalobcu týkajúce sa postupu žalobcu s odbornou starostlivosťou, dobromyseľnosti jeho konania a tiež nenesenia zodpovednosti za činnosť obchodných partnerov takisto neboli konkrétne. Žalobca si v daňovom priznaní uplatnil oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu, ktorý fakturoval pre odberateľov so sídlom v Maďarsku a ktorý podľa jeho tvrdení bol dodaný do Maďarska. Možno poznamenať, že žalobca svoje tvrdenie ničím nepreukazoval a ani neuviedol akými dokladmi preukázal odovzdanie fakturovaného zdaniteľného plnenia maďarským odberateľom v sklade žalobcu. Uvedená argumentácia žalobcu ale nemá právny základ, pretože právo uplatniť oslobodené dodanie z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu má len ten daňovník, ktorý dodal tovar do iného členského štátu, čo preukazuje spôsobom podľa § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane a tiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol konkrétne skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania a preverovania, z ktorých vyvodil, že žalobca nepreukázal dodanie do iného členského štátu, čím dôkazné bremeno, ktorým je zaťažený na preukázanie splnenia tejto podmienky, nezvládol.
Pokiaľ žalobca nedisponoval dôkazom o tom, že tovar dodal do iného členského štátu a to niektorou z listín uvedených v § 43 ods. 5, nebol oprávnený si takéto oslobodené dodanie v daňovom priznaní uplatniť. Tak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutom rozhodnutí je uvedené, aké doklady žalobca predkladal a tiež sú tieto vyhodnotené podľa ich obsahu. Žalobca nenamietal nesprávne vyhodnotenie ním predkladaných dokladov . Prepravný doklad, podľa ktorého mal prepravu fakturovaných komodít vykonať dopravca osobným motorovým vozidlom, takisto nemožno vyhodnotiť inak ako to urobil žalovaný a to, že žalobca dôkaz o dodaní tohto tovaru do iného členského štátu nepredložil, resp. že predkladané prepravné listy neboli pravdivé. Uvedené je ako príklad, keďže žalobné námietky neboli skutkovo konkretizované. Žalobca svoje námietky nekonkretizoval vo vzťahu k jednotlivým skutkovým zisteniam správcu dane, namietal len to, že nezodpovedá za činnosť svojho odberateľa. Takéto námietky nemôžu za danej skutkovej a dôkaznej situácie obstáť. Žalobca bol povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodené dodanie tak, ako mu to ukladá zákon o DPH v § 43 ods. 5. Nestačí, ako sa mylne domnieva žalobca, že odberateľ prevzal tovar a zaň riadne zaplatil. Práve je na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatní oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu EÚ, vedel preukázať, že tovar bol dodaný do iného členského štátu niektorým z dokladov uvedených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane preveroval v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania oprávnenosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty z predložených odberateľských faktúr žalobcom, veľmi podrobne popísal svoje zistenia z predkladaných dokladov a z vykonaného preverovania, pričom pri každom odberateľovi zvlášť dospel k obdobným skutkovým záverom a to, že nebolo preukázané, že tovar bol vyvezený do Maďarska. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, z ktorých skutočností vychádzal.
122. Žalobná námietka, že správca dane svoje pochybnosti mal žalobcovi oznámiť, nebola dôvodná, pretože nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. Správca dane počas daňovej kontroly oboznamoval žalobcu s kontrolnými zisteniami, uviedol kontrolné zistenia a skutočnosti, z ktorých vychádzal, pričom žalobcovi oznámil svoje závery a to, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do Maďarska a že opustil územie Slovenskej republiky. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby sa ku kontrolným zisteniam písomne vyjadril, prípadne predložil dôkazy, ktoré budú preukazovať žalobcove tvrdenia. Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že listom č. 21119028/2015 zo dňa 29.10.2015 oznámil správca dane žalobcovi, že dňa 25.11.2015 bude na Daňovom úrade Prešov, pobočka Humenné oboznámený so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011, zásielku určenú do vlastných rúk si splnomocnený zástupca žalobcu prevzal a v určený deň sa oboznámenia za žalobcu nikto nezúčastnil. Následne správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101006065/2016 zo dňa 11.01.2016, ktorý bol spolu s Výzvou č. 101011349/2016 zo dňa 12.01.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi. Listom č. 103519591/2016 zo dňa 13.07.2016 oznámil správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu deň konania prerokovania pripomienok k Protokolu č. 101006065/2016 zo dňa 12.01.2016. V určený deň sa žalobca, ani splnomocnený zástupca nezúčastnili ústneho pojednávania na prerokovanie pripomienok k protokolu (úradný záznam č. 103777152/2016 zo dňa 11.08.2016). Dňa 27.04.2017 žalobcovi oznámil správca dane (list č. 100674045/2017) deň prerokovania predložených pripomienok k Protokolu č. 101006065/2016 zo dňa 11.01.2016. Na ústnom pojednávaní dňa 25.05.2017 (zápisnica č. 101068686/2017) boli prerokované predložené pripomienky k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca na tomto pojednávaní požiadal o termín na vyjadrenie sa. Dňa 21.08.2017 sa na základe toho uskutočnilo ústne pojednávanie (zápisnica č. 101799870/2017), kde predložil zástupca žalobcu doklady súvisiace s jednotlivými zdaniteľnými obchodmi, ktoré boli predmetom zistenia pri vykonanej kontrole (faktúry, rozborový lístok, CMR, výdajka tovaru, prehlásenie o preprave tovaru, váhový lístok), s tým že ostatné doklady predloží do 29.09.2017. Elektronickým podaním (č. 6/10723865/2017) zo dňa 27.09.2017 predložil žalobca ďalšie doklady (kúpno-predajné zmluvy, 14 strán dokumentov v maďarskom jazyku, ktoré nebolo možné identifikovať). Dňa 28.11.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci priebehu a výsledkov dokazovania na základe pripomienok a predložených dôkazov k Protokolu č. 101006065/2015 zo dňa 11.01.2016 (zápisnica č. 102471094/2017). Žalobca na tomto pojednávaní požiadal o termín na predloženie dodatočného vyjadrenia konateľov spoločnosti k predmetným sporným obchodom. Správca dane stanovil listom č. 100206840/2018 zo dňa 23.01.2018 deň prerokovania pripomienok a dôkazov k Protokolu č. 101006065/2016 zo dňa 11.01.2016. Žalobca písomne oznámil, že sa tohto prerokovania nezúčastní. Správca dane oznámil dňa 26.03.2018 listom č. 100621026/2018 žalobcovi, že dňa 12.04.2018 sa uskutoční prerokovanie pripomienok a dôkazov k Protokolu č. 101006065/2016 zo dňa 11.01.2016. Žalobca oznámil, že sa tohto prerokovania nezúčastní.
123. Žalobca v námietkach namietal, že si uplatnil právo na oslobodené dodanie od DPH, pričom odkazoval na skutočnosť, že tovar bol odvezený nákladnými vozidlami zaregistrovanými v zahraniční a taktiež na nákladné listy CMR, ktoré nadobúdateľ spätne odoslal zo svojej poštovej adresy a v ktorých sa uvádzalo, že tovar bol prepravený do Maďarska. To sú dôvody, kedy v prípade podvodu na strane nadobúdateľa tovaru, je dôvodné, aby právo predchádzajúceho na oslobodenie od DPH podliehalo požiadavke dobrej viery. K takto formulovaným žalobným námietkám je potrebné uviesť, že nestačí tvrdiť, že boli splnené podmienky na oslobodené dodanie, ale v zmysle zákona o DPH je vyslovene daňovníkovi uložené tieto tvrdené skutočnosti preukázať. Ako bolo uvedené vyššie žalovaný a správca dane sa zaoberali žalobcom predkladanými dokladmi na ktoré poukazuje a tieto boli vyhodnotené. Žalobca v týchto námietkach tvrdil, že podmienky na oslobodené dodanie splnil. Zároveň poukazoval na rozhodnutia SD EÚ, ku ktorým tento dospel za skutkovej situácie, keď podmienky na oslobodené dodanie boli splnené, avšak odberateľ, resp. v reťazci dodávok bol následne spáchaný daňový podvod. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom , že nebolo preukázané , že tovar bol vyvezený do Maďarska a teda neboli splnené podmienky na oslobodenie od platenia DPH tak takto formulované námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, k akým skutkovým záverom dospeli žalovaný a správca dane z vykonaného dokazovania. Okrem toho, že nešlo o konkrétne námietky takýto nesúhlas nestačí na to, aby bolo možné dospieť k tomu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Žalobca v žalobe netvrdil, že správca dane pri svojom podrobnom hodnotení jednotlivých dôkazov niektorý vyhodnotil v rozpore s jeho obsahom alebo, že jeho úvahy pri hodnotení dôkazov mali logickú chybu, alebo že niektoré dôkazy do úvahy nezobral. Žalobca všeobecne tvrdil len to, že splnenie podmienok stanovených zákonom na uplatnenie oslobodenia od platenia dane z pridanej hodnoty z dôvodu vývozu tovaru do iného členského štátu splnil. Možno zdôrazniť, že nestačí tvrdiť, že podmienky stanovené zákonom o DPH boli splnené, bolo potrebné ich správcovi dane počas daňovej kontroly alebo najneskoršie v ďalšom daňovom konaní preukázať.
124. Správny súd zdôrazňuje, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže správca dane prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly preveruje základ dane a iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto je aj na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť vrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.
125. V prípade žalobcom uplatneného nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty za dôvody deklarovaných uskutočnených intrakomunitárneho dodania tovaru v Maďarskej republike bolo rozhodujúcou skutočnosťou v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorými je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu, čo je povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Z vyššie uvedených dôvodov správca dane aj preveroval u žalobcu, či si uplatnil oslobodenie od dane oprávnene, pričom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca síce predložil faktúry a prepravné doklady, avšak povinnosťou správcu dane nebolo len vyhodnotiť tieto doklady iba z formálneho hľadiska, ale aj preverovať, či k uskutočneniu deklarovaného obchodu došlo tak, ako je to uvádzané na týchto predložených dokladoch. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu skutočne došlo, a preto mu správca dane nepriznal nárok na oslobodenie od dane.
126. V konaní pred daňovými orgánmi teda žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal akýmkoľvek zákonom upraveným alebo dohodou určeným spôsobom tvrdenie, že boli splnené podmienky na oslobodené dodanie z dôvodu vývozu zdaniteľného plnenia do iného členského štátu EÚ. Bolo na žalobcovi, aby splnenie podmienok preukázal, tak ako to platiteľovi ukladá vyššie citovaný § 43 ods. 5 zákona o DPH. Pochybnosti správcu dane o skutočnej realizácii dodávky pre deklarovaných
nadobúdateľov, žalobca neodstránil. Správny súd v danom prípade v plnom rozsahu odkazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07 - 44, v ktorom sa uvádza: „... zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe, ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.“
127. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Možno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.
128. Správca dane mal právo preveriť reálnosť splnenia podmienok na oslobodené dodanie z dôvodu vývozu zdaniteľného plnenia do iného členského štátu EÚ, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania dodávky, jej súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.
129. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že odberateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.
130. Správny súd opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).
131. V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia o splnení podmienky na oslobodené dodanie z dôvodu vývozu zdaniteľného plnenia do iného členského štátu EÚ a ich dôvodnosť preukázal, (nielen formálnymi dokladmi) čo žalobca neurobil.
132. Správny súd na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.
133. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania plnenia deklarovaným nadobúdateľom zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom
požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nevykoná všetky opatrenia na to, aby ako zodpovedný kupujúci reálne prevzal dodaný tovar, či už od dodávateľa alebo prepravcu a zadovážil si dostatok dôveryhodných podkladov, aby v prípade skúmania reálnosti obchodnej transakcie, vedel nadobudnutie tovaru riadne preukázať.
134. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci konkrétneho obchodného kontraktu, absentuje bez pochybností preukázané dodanie, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení.
135. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora a argumentuje, že skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH, musí preukázať daňový orgán, správny súd tak, ako aj žalovaný konštatuje, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného nevyplýva, že by žalobcovi správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a oslobodenie od dane z titulu intrakomunitárneho dodania preto, že mal objektívne preukázané, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou podvodu, preto aj aplikácia tohto rozsudku je právne irelevantná.
136. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia takisto nebola dôvodná pre svoju nekonkrétnosť. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správca dane vysporiadal s dôkazmi predloženými daňovým subjektom a ako ich vyhodnotil, avšak žalobca v žalobe neuviedol, ktorý dôkaz predložený žalobcom nebol správcom dane vyhodnotený, resp. s ktorým sa správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Správny súd z obsahu odôvodnení napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia zistil, že odôvodnenie má náležitosti vyžadované vyššie citovaným § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitia právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovalo. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a ich právne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté a aj to, ako boli právne posúdené. Viď aj rozhodnutie NS SR 6Sžf 1/2009, podľa ktorého „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“.
137. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane správny súd dospel k záveru, že výsledky dokazovania zamerané na preverenie nároku žalobcu na deklarované oslobodenie od dane a nároku na odpočet dane spochybnili vierohodnosť ním predložených dôkazov. Záver správcu dane a žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zodpovedá zistenému skutkovému stavu, zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vadu dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet sú v zákone stanovené. Pritom na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16. decembra 2015, podľa ktorého... „ pokiaľ účtovná transakcia, ktorá bola podkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predstavuje nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi závislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody v zmysle rozsudku C-255/02 Halifax. Pritom podmienkou pre vyhodnotenie konania ako zneužite práva nie je nevyhnutne to, že sa musí jednať o závislé osoby (napr. v zmysle personálneho prepojenia firiem). Taktiež žalobca ako podnikateľ podnikajúci s odbornou starostlivosťou si musel a mal byť vedomý toho, že ak v obchodnom styku nadobúda tovar od iného subjektu, mala by byť takáto transakcia reálne ekonomicky odôvodnená, inak hrozí riziko, že dodanie tovaru, prípadne súvisiaca účtovná transakcia, môžu byť spochybnené“.
138. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 110/07 „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgiadis v. Grécko, rozhodnutie z roku 1997). Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“ (Ruiz Torija v. Španielsko).
139. Správny súd vzhľadom na žalobné námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Uvedené rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup správcu dane, ako aj žalovaného za zákonný. Napadnuté rozhodnutie žalovaného aj jeho odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.
140. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
141. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 SSP.
142. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 SSP).