Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 27 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (32)I. ÚS 491/2011
PDF · 105.92 KB
No categories available
I. ÚS 491/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F.,
PhD., B., vedené pod sp. zn. Rvp 3902/2011 a sp. zn. Rvp 3903/2011 vo veci namietaného
porušenia jeho práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uzneseniami Okresného súdu Topoľčany č. k. 6 Er 463/2002-23 z 24. októbra 2011
a Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13 Er 295/2010-31 z 21. septembra 2011 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 3902/2011 a sp. zn. Rvp 3903/2011
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 3902/2011.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
3. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. novembra
2011 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn.
Rvp 3902/2011 a sp. zn. Rvp 3903/2011, ktorými namietal porušenie svojich práv podľa
čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami (ďalej len „dodatkový protokol“) Okresného súdu
Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 Er 463/2002-23 z 24. októbra 2011
a Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13 Er 295/2010-31
z 21. septembra 2011 (spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).
4. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.
Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie
z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím zasiahol do ním
označených základných práv; navrhol preto napadnuté uznesenia okresného súdu zrušiť, vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.
5. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho
prejednania ústavnej sťažnosti (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde), a dospel k záveru, že
ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“). Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred
ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým,
ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú
a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter kontradiktórneho konania,
keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.
6. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku; ustanovenie § 2 ods. 1 ustanovuje, že
exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri
výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci –
špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávané – na súdnych exekútorov.
Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technicky či
organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto, ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať
štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný dbať a rešpektovať základné
práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre
tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred
súdmi.
7. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na
podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie
v daných veciach, pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle
ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania
o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to
ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho
sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výroku).
8. Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 3902/2011 a sp. zn. Rvp 3903/2011 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa
rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1
výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2011