Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 164/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

JUDr. Martina Píryho, súdneho exekútora, Exekútorsky úrad, Obežná 8563/2, Žilina,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov

sp. zn. zo 6. júla 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho o d m i e t a

pre nedostatok náležitostí ustanovených zákonom.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho,

Exekútorsky úrad, Obežná 8563/2, Žilina (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. júla 2018

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn.

a pôvodne bola pridelená sudkyni spravodajkyni JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej

16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť

sťažovateľa prerokovaná, preto bola v súlade s čl. X bod 5 písm. b) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená

sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo ako súdnemu

exekútorovi okresným súdom 5. decembra 2017 udelené poverenie č. 5707*204233

na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je v danom prípade uznesenie okresného súdu

č. k. -84 z 30. apríla 2015, ktorým bola

(ďalej len „povinný“), zaviazaná zaplatiť

(ďalej len

„oprávnený“), sumu 442 550 € s príslušenstvom. Sťažovateľ vydal 18. decembra 2017

upovedomenie o začatí exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 308/2017, ktoré bolo povinnému

doručené 19. decembra 2017. Povinný následne 28. decembra 2017 doručil sťažovateľovi

námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a vzniesol aj námietku zaujatosti

sťažovateľa. Predmetné námietky povinného boli spolu s vyjadrením sťažovateľa doručené

okresnému súdu, ktorý o nich rozhodol napadnutým uznesením tak, že prvým výrokom

zamietol námietky povinného proti exekúcii, druhým výrokom vyhovel námietkam

povinného proti trovám exekúcie a tretím výrokom zamietol námietku zaujatosti vznesenú

povinným voči osobe sťažovateľa.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta nesprávne a nedostatočne odôvodnené

právne závery okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách exekúcie (druhý výrok

napadnutého uznesenia) a v tejto súvislosti uvádza:

„Exekučný súd v rámci odôvodnenia výroku II., ktorým vyhovel námietkam proti

trovám exekúcie, stroho konštatoval, že postupom súdneho exekútora, ktorý spočíval

v nevyužití postupu v zmysle , došlo k neúmernému navýšeniu trov

exekučného konania, a tým mali byť námietky proti trovám exekúcie dôvodné. Ak boli dané

podmienky na spojenie konania v zmysle mal tak urobiť súd pri vydávaní

poverenia na vykonanie exekúcie. V rámci exekučnej činnosti nie je mojou úlohou spájať

veci do jedného konania, pričom takéto oprávnenie mi ani nevyplýva zo žiadneho

ustanovenia EP. Návrhy na vykonanie exekúcie, ktoré mi boli doručené, som evidoval

v poradí, v akom mi boli doručené. Pri evidovaní návrhov neexistoval priestor na čakanie,

či mi budú doručené ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie, kde budú figurovať tí istí

účastníci konania a rovnaký exekučný titul. Takéto konanie by bolo nelogické až absurdné,

pričom takýmto konaním by som sa vystavil hrozbe porušenia resp. zmeškania lehoty

na postúpenie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súdu. Dávam

do pozornosti, že v rozhodnom čase mi boli podávané desiatky návrhov na vykonanie

exekúcie a v záujme zachovania lehoty na podanie žiadosti o udelenie poverenia, som

nemohol čakať s evidenciou návrhov. Rovnako tak som nemal ani vedomosť, že oprávnený

bude podávať ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného

titulu...

... Súd v predmetnom konaní námietky proti exekúcií zamietol, čím uznal oprávnenosť

exekúcie, nakoľko nezistil dôvod, na základe ktorého by bolo možné námietkam proti

exekúcií vyhovieť. Takýmto rozhodnutím v podstate už druhýkrát rozhodol o oprávnenosti

exekúcie (prvýkrát pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie). Ak teda súd rozhodol

o tom, že exekúcia sa vedie dôvodne, dôvodným je potom aj môj nárok na trovy exekúcie.

Dávam do pozornosti, že súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia sa absolútne nezaoberal

správnosťou výpočtu trov exekúcie. Nepoukázal, že by predbežné trovy exekúcie boli

nesprávne vypočítané. Rovnako tak ani povinný vo svojich námietkach proti trovám

exekúcie nepoukázal, v čom sú trovy exekúcie neopodstatnené resp. v čom je ich chybný

výpočet. Výška trov exekúcie je jednoznačne zadefinovaná v zákone a vykonávacom

predpise. Súd len skúma, či trovy vyčíslené súdnym exekútorom boli správne vyčíslené.

O priznaní/nepriznaní trov exekútorovi resp. o ich výške rozhoduje súd až pri zastavení

exekúcie alebo ak sa exekučné konanie skončilo z iného dôvodu a je potrebné rozhodnúť

o trovách exekúcie. Povinný v námietkach proti trovám exekúcie namietal len tú skutočnosť,

že vymáhané pohľadávky mali byť spojené do jedného vymáhaného nároku a nie do dvoch.

Uvedená námietka však bola vyriešená v čase vydávania poverenia na vykonanie exekúcie

resp. v čase rozhodovania o námietkach proti exekúcií.“

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ považoval postup okresného súdu

pri rozhodovaní o námietkach povinného proti trovám exekúcie za „kompenzáciu možného

predchádzajúceho pochybenia, ktoré mohlo spočívať v tom, že sa mali pri vydávaní

poverenia spojiť viaceré konania do jedného“, pričom okresný súd sa vydaním napadnutého

uznesenia „snažil zmierniť negatívny dopad exekúcie na povinného v súvislosti s platením

trov exekúcie“.

6. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že povinný uhradil oprávnenému vymáhanú

pohľadávku 30. januára 2018, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie námietok proti

exekúcii až na základe úkonov sťažovateľa smerujúcich k zabezpečeniu vymáhaného

nároku. Vzhľadom na to, že príslušenstvo pohľadávky povinný neuhradil, vznikol

sťažovateľovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 20 % zo základu na určenie

odmeny. Sťažovateľ ďalej uviedol, že proti povinnému boli vedené 4 exekučné konania,

pričom v dvoch exekučných konania podal povinný námietky. Poukázal pritom

na uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. z 3. júla 2018, ktorým boli

námietky povinného v celom rozsahu zamietnuté. V tejto súvislosti sťažovateľ argumentuje,

že „v rámci výkonu exekúcie EX 414/2017 bol vymožený celý nárok oprávneného (istina +

príslušenstvo), ako aj trovy exekúcie vo výške 27.936,00 EUR s DPH (z toho odmena bez

DPH 23.245,00 EUR). Ak teda súd v rámci rozhodovania o námietkach povinného

v exekučnom konaní EX 308/2017 dospel k názoru, že môj postup v konaní bol nesprávny,

nakoľko som nevyužil postup v zmysle (spojenie veci) a tým došlo

k neúmernému navýšeniu trov exekúcie, poukazujem na skutočnosť, že v prípade spojenia

pohľadávok, ktoré sú predmetom exekučného konania EX 308/2017 a EX 414/2017, by bol

môj nárok na odmenu vo výške 33.193,92 EUR + DPH...

... Na základe vyššie uvedeného poukazujem na skutočnosť, že Okresný súd Prešov

v exekučnom konaní EX 308/2017 a EX 414/2017 vydal dve rozdielne rozhodnutia, pričom

sa jednalo o dve skutkovo aj právne totožné veci.“.

7. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho, so sídlom

Exekútorského úradu Obežná 8563/2, 010 08 Žilina na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Prešov

č. k. zo dňa 06.07.2018 v časti výroku II. o vyhovení námietke povinného

proti trovám exekúcie boli porušené.

2. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 06.07.2018 v časti

výroku II. o vyhovení námietke povinného proti trovám exekúcie zrušuje a vec vracia

Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Tymto zákonom je s účinnosťou

́

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

10. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

11. Podľa prvej vety orgán verejnej moci ako

účastníka konania zastupuje osoba oprávnená konať v jeho mene alebo ňou poverený

zástupca, ktorý musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

12. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa (ďalej len „ustavná

sťažnosť“).

13. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve

sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavny súd zisťuje, či dôvody

́

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedeny v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

́

ústavny súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

́

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavny súd návrh na začatie

́

konania odmietne.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Ešte predtým ako ústavný súd pristúpil k tomu, aby sa zaoberal podstatou

ústavnej sťažnosti sťažovateľa, skúmal, či ústavná sťažnosť spĺňa náležistosti vyžadované

.

18. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepriložil plnomocenstvo udelené advokátovi

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom v ústavnej sťažnosti tvrdí,

že nemusí byť zastúpený advokátom v zmysle , pretože

je v postavení orgánu verejnej moci. S týmto názorom sťažovateľa sa nemožno stotožniť.

19. Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej je povinnosť

zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o ústavnej sťažnosti podľa

ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek [okrem jednej – ak je navrhovateľom

advokát ( )], a zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ

ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho zákonnej

úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvynimočne na ňom trvá

́

(napr. , , ).

20. Pre správny záver o tom, či je sťažovateľ povinný dať sa v konaní pred ústavným

súdom zastúpiť advokátom, je potrebné najprv zodpovedať otázku, či ústavnú sťažnosť

podal ako orgán verejnej moci, čo sám tvrdí, alebo ako fyzická osoba namietajúca porušenie

svojich práv a slobôd.

21. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv a slobôd podľa , ako aj a nasl. zákona

o ústavnom súde môže len fyzická osoba alebo právnická osoba, pričom musí namietať

porušenie svojich vlastných základných práv alebo slobôd (napr. ,

). V spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy,

ak je v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom

namieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd (, ).

22. Súdny exekútor je v súlade s judikatúrou ústavného súdu (,

, ) štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekúcie,

ktorá má v rámci právomoci, ktorú vykonáva, status verejného činiteľa [§ 5 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“)]. Právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej

moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych

exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne

technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby

štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol

povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať

a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;

rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako

v konaní pred súdmi ().

23. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017)

účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,

v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,

účastníkom konania je aj poverený exekútor.

24. Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že ak exekučný

súd rozhoduje o trovách exekúcie, je poverený súdny exekútor účastníkom konania, ktorý

má svoje procesné práva aj procesné povinnosti, hoci len pre tú časť exekučného konania,

ktorá sa vzťahuje na trovy exekúcie. Takéto vymedzenie postavenia súdneho exekútora

súvisí s tým, že trovy exekúcie predstavujú jeho odmenu a náhradu nákladov, ktoré súdny

exekútor vynaložil zo svojho majetku na to, aby mohol nútene vykonávať súdne a iné

rozhodnutia.

25. Takto potom sťažovateľ v predmetnej veci nemôže vystupovať ako mocenská

autorita (ako sa sám mylne domnieva), ale vystupuje ako účastník konania – podnikateľ

(m. m. ), Napokon, posudzujúc aj obsah ústavnej sťažnosti, sa sťažovateľ

sám v konaní pred ústavným súdom označil za účastníka konania, t. j. fyzickú osobu, ktorá

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu vo výroku o námietkach proti trovám exekúcie. Na uvedenom nič nemení

ani skutočnosť, že v ústavnej sťažnosti sťažovateľ tvrdí, že je orgánom verejnej moci,

a preto nemusí byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom. V prípade,

ak by súdny exekútor vystupoval ako mocenská autorita (k postaveniu exekútora ako

mocenskej autority pozri uznesenie Súdneho dvora Európskej únie z 21. mája 2008

C 456/07 – Karol Mihal proti Daňovému úradu Košice V), resp. keby sa domáhal ochrany

základných práv, ktorých nie je nositeľom, ústavný súd by takéto ústavné sťažnosti zásadne

odmietol ako podané neoprávnenou osobou (m. m. , ,

).

26. Z uvedeného nesporne vyplýva, že sťažovateľ bol povinný v súlade s citovaným

v spojení s predložiť splnomocnenie

pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Vzhľadom na to, že takáto

náležitosť podanej ústavnej sťažnosti chýbala, ústavný súd v zmysle § 56 ods. 3 zákona

o ústavnom súde listom zo 4. marca 2020 vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia

udeleného advokátovi na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a to v lehote

desiatich dní od doručenia listu, pričom sťažovateľa súčasne poučil, že v prípade

neodstránenia uvedeného nedostatku ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne.

27. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu, ktorá mu bola preukázateľne doručená

4. marca 2020, žiadnym spôsobom nereagoval a ani do predbežného prerokovania jeho

návrhu na začatie konania splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

nepredložil.

28. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 56 ods. 3 v spojení s § 56 ods. 2 písm. b)

odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nesplnenia

náležitostí vyžadovaných zákonom. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že v prípade

sťažovateľa, ktorému bola výzva ústavného súdu na predloženie plnej moci účinne doručená

4. marca 2020, nedošlo ani k prerušeniu plynutia určenej lehoty na odstránenie nedostatkov

podanej ústavnej sťažnosti v súvislosti s niektorými mimoriadnymi opatreniami spojenými

so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Od 4. marca 2020

do 16. apríla 2020 mal tak sťažovateľ dostatočný časový priestor, aby výzvu ústavného súdu

na predloženie splnomocnenia pre advokáta predložil.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu