Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 4/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F.,

PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia práv podľa

, a , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Komárno a jeho uznesením č. k. -27 zo 16. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. R. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2011 doručená sťažnosť JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich práv podľa , a

(ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného

súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením č. k. -27

zo 16. augusta 2011.

2. Sťažovateľ uviedol: «Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú

činnosť na základe (zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej aj „Exekučný poriadok“). Exekučný

poriadok poskytuje legálnu definíciu exekútora keď v ust. § 2 ods. 1 stanoví, že exekútor je

štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných

rozhodnutí. Popritom v ust. § 5 Exekučného poriadku sa ustanovuje, že v súvislosti

s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa a vykonávanie

exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci... Spoločnosť P., s. r. o. v záujme vymoženia

jednej zo svojich finančných pohľadávok, ktorá vznikla na základe poskytnutej pôžičky

fyzickej osobe: M. M. (ďalej aj „Povinný“) a ktorej pravosť čo do dôvodu a výšky bola

autoritatívne deklarovaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti S. r., a. s.

(rozsudok je detailne špecifikovaný v uznesení Okresného súdu Komárno, ktorým došlo

k nelegitímnym a nelegálnym zásahom do základných práv sťažovateľa, pričom tento

rozsudok je sťažovateľ pripravený predložiť súdu ak to bude podľa súdu potrebné) podala

formou zápisnice sťažovateľovi podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku návrh na

vykonanie exekúcie (návrh bol nepochybne podaný, ako to vyplýva z uznesenia Okresného

súdu Komárno, ktorým došlo k nelegitímnym a nelegálnym zásahom do základných práv

sťažovateľa, pričom tento návrh je sťažovateľ pripravený predložiť súdu ak to bude podľa

súdu potrebné). V návrhu spoločnosť požiadala sťažovateľa ako súdneho exekútora, aby

vymáhal jej finančnú pohľadávku s využitím všetkých relevantných zákonných spôsobov

exekúcie, tak aby bola čo najskôr uspokojená. Podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento

návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažovateľ viazaný

návrhom na vykonanie exekúcie pridelil v rámci registrácie exekúcii číslo EX 1583/2008 a

požiadal Okresný súd Komárno, ktorý je vo veci podľa ust. § 45 Exekučného poriadku

miestne a vecne príslušným exekučným súdom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 16. 08. 2011, sp. zn.: -27 (ďalej aj

„Uznesenie“ alebo „napadnuté uznesenie“) ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa

z vykonávania exekúcie, vyhovel námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie,

zastavil exekučné konanie a nepriznal sťažovateľovi náhradu trov exekúcie. Práve označené

uznesenie a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k jeho vydaniu, sťažovateľ napáda

z hľadiska porušenia jeho základných, nižšie definovaných, práv.

Sťažovateľ tvrdí, že Okresný súd Komárno svojím postupom v konaní

27 a rozhodnutím - Uznesením zo dňa 16. 08. 2011, ktoré bolo logickým následkom tohto

konania, porušil jeho základné práva, konkrétne:

A. právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1

(ďalej aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené č1. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené č1. 20 ods. 1 ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené č1. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený č1. 12 ods. 2 ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený č1. 14 Dohovoru.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza argumentáciu namietaného porušenia svojich

základných práv. Tvrdí, že

„a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.

2011, sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti sťažovateľa vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovala námietka zaujatosti alebo akékoľvek racionálne

pochybnosti o legálnom a legitímnom postupe sťažovateľa v exekúcii:

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy povinného o legálny priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti

rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný

prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti vykonávať teraz

i v budúcnosti exekúciu vedenú pre vymoženie pohľadávky obchodnej spoločnosti P., s. r. o.

voči povinnému, ktorá bola prisúdená rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti

S. r., a. s.»

3. Sťažovateľ ďalej uvádza: „Z odôvodenia napadnutého uznesenia vôbec nie je

zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k tomu, že sťažovateľ je ako

súdny exekútor zaujatý voči oprávnenému – obchodnej spoločnosti P., s. r. o. Z odôvodenia

napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé ani to, akou úvahou súd dospel jednoznačne a

nepochybne k tomu, že sťažovateľovi nepatrí náhrada trov exekúcie za obdobie jej

legálneho výkonu na základe poverenia vydaného exekučným súdom... Porušením princípu

rovnosti zbraní bol sťažovateľ uvedený okresným súdom do takého postavenia, ktoré bolo

podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom

postavení... Sťažovateľ namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia

a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení. Sťažovateľ

nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia všeobecného súdu, pritom však dané

rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil

všeobecný súd, navyše dával povinnému dodatočnú príležitosť, aby bez existencie

akýchkoľvek obáv z reakcie sťažovateľa, došlo k mareniu exekúcie a to aj vylúčením

sťažovateľa z jej výkonu...

Sťažovateľ ako strana konania nebol oboznámený s tým, že všeobecný súd vedie

konanie v ktorom rozhoduje o jeho právach a právnom postavení (a to v súvislosti s jeho

zaujatosťou), nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto

dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení... V danej veci je významné to, že sťažovateľ je fyzickou osobou -podnikateľským

subjektom, ktorého predmetom podnikania je výkon exekučnej činnosti na základe

osobitných predpisov, najmä Exekučného poriadku, pričom celá táto jeho činnosť je

usmerňovaná rozhodnutiami exekučného súdu. Exekučný súd, ktorý je príslušný poveriť

exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd (§ 45 ods. 1 Exekučného

poriadku) rozhoduje nie len o právach a povinnostiach oprávneného a povinného, ale aj

o právach a povinnostiach exekútora. Exekútor má z vyššie uvedených dôvodov postavenie

strany v exekučnom konaní a osobitne podľa ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného

poriadku má postavenie účastníka konania, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.

Ak sa konania pred všeobecným súdom zúčastnili povinný a oprávnený, mal rozhodne

v záujme dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu byť stranou konania

aj sťažovateľ...

Všeobecný súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom

bez dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva

sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR

a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Rozhodnutím všeobecného súdu došlo k enormnému zníženiu

majetkovej hodnoty sťažovateľa do tej miery, že viac nemožno hovoriť o hodnote v pravom

slova zmysle... Všeobecný súd postupom, ktorý zahájil bez návrhu podaného fyzickou

osobou podľa ust. § 30 Exekučného poriadku prejednal vec bez dokazovania, vypočutia

strán a aplikácie relevantného práva. Napadnuté rozhodnutie tohto súdu v praxi objektívne

vyvolalo také účinky, že sťažovateľ bol zbavený vlastníctva značnej majetkovej hodnoty

a taktiež došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že ak bude postupovať podľa

záväzných právnych noriem a usmernení exekučného súdu, realizácia úkonov pri výkone

exekučnej činnosti bude generovať jeho finančnú odmenu.

Sťažovateľ, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť

rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním

zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd

rozhodoval o jeho práve vykonať exekúciu a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho

právne postavenie, stranou konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu

nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť

takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno

ospravedlniť jeho iným postavením (postavením súdneho exekútora), pretože takýto dôvod

je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného

zaobchádzania.“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„1) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom

pod sp. zn.: -27 bolo porušené.

2) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn.: -27 bolo

porušené.

3) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 08.

2011 sp. zn.: -27 bolo porušené.

4) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 08. 2011 sp. zn.: -27 bolo

porušené.

5) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. vlastniť majetok zaručené čl. 20

ods. 1 uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 08.

2011 sp. zn.: -27 bolo porušené.

6) Základné právo JUDr. R. K., trvalé bytom: B. na pokojné užívanie majetku

zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 08. 2011 sp. zn.:

-27 bolo porušené.

7) Okresný súd Komárno postupom v konaní vedenom pod sp. zn.: -27

porušil všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený Slovenskej

republiky a týmto postupom diskriminoval JUDr. R. K., trvalé bytom:B.

8) Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 16. 08. 2011 sp. zn.: -27

porušil všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený

a týmto rozhodnutím diskriminoval JUDr. R. K., trvalé bytom: B.

9) Okresný súd Komárno postupom v konaní vedenom pod sp. zn.: -27

porušil zákaz diskriminácie ustanovený č1. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a týmto postupom diskriminoval JUDr. R. K., trvalé bytom: B.

10) Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 16. 08. 2011 sp. zn.: -27

porušil zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a týmto rozhodnutím diskriminoval JUDr. R. K., trvalé bytom: B.

11) Uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 08. 2011 sp. zn.:

27 sa zrušuje a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie.

12) JUDr. R. K., trvalé bytom: B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1.000,- EUR, ktoré sú jej Okresný súd Komárno povinní zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

13) Okresný súd Komárno je povinný uhradiť JUDr. R. K., trvalé bytom: B. trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho

zástupcu F., s. r. o. a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

4. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

5. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

6. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

9. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa

musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

10. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,

ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

III.

1. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa (súdneho exekútora), že postupom

okresného súdu a napadnutým uznesením č. k. -27 zo 16. augusta 2011 bolo

porušené jeho základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, právo vlastniť

majetok, právo na pokojné užívanie majetku, zákaz diskriminácie. Predmetným uznesením

okresný súd rozhodol o vylúčení sťažovateľa ako súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie; vyhovel námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie; zastavil exekučné

konanie v predmetnej veci a nepriznal sťažovateľovi náhradu trov exekúcie.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 12 ods. 2,

a a práva podľa a dohovoru a

dodatkového protokolu rozhodovaním o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie a o zastavení exekučného konania

2. Ústavný súd konštatuje, že o návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou

sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.

3. Ústavný súd už vo viacerých veciach sťažovateľa (napr. ,

, ) konštatoval, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej

činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok); ustanovenie § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom

určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných

rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej

činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že

Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej,

ktorej súčasťou je aj vykonávacie konanie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické

osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne

inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc

súdnu. Preto, ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát,

resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný dbať a rešpektovať základné práva

tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto

osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

4. K argumentácii sťažovateľa, že ako súdny exekútor vykonáva exekúciu ako svoje

slobodné povolanie, ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu

o vylúčení exekútora z výkonu exekúcie, prevažuje verejnoprávny rozmer jeho činnosti,

teda jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej verejnú moc. Práve verejnoprávny rozmer

činnosti exekútora akcentuje požiadavku nestranného výkonu jeho činnosti, pričom

pochybnosti o nezaujatosti exekútora vedú k rozhodovaniu exekučného súdu o jeho

vylúčení z výkonu exekúcie.

5. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k označeným námietkam sťažovateľ ako

súdny exekútor, ako súčasť súdnej moci, nie je účastníkom exekučného konania a nie je

nositeľom žiadnych základných práv, ktoré by mohli byť (vo vzťahu k namietanému

porušeniu základných práv rozhodnutím o vylúčení z výkonu exekúcie a rozhodnutím

o zastavení exekúcie) postupom okresného súdu a namietaným uznesením porušené.

6. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že v tejto časti bola sťažnosť podaná zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju odmietol

podľa .

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 12 ods. 2,

a a práva podľa a dohovoru a

dodatkového protokolu rozhodnutím o vyhovení námietkam povinného proti ďalším

trovám exekúcie a rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov konania

7. Sťažovateľ tvrdí, že v rámci rozhodovania okresného súdu o námietkach

povinného proti ďalším trovám exekúcie a rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov

exekučného konania boli porušené jeho základné práva. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej

podstatou v tejto časti je nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom okresného súdu

vysloveným v napadnutom uznesení, a to najmä z dôvodu zásadného vplyvu napadnutého

uznesenia na právne postavenie sťažovateľa ako podnikateľského subjektu a zásahu do jeho

majetkových práv.

8. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o postavenie súdneho

exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, prevažuje aspekt jeho postavenia

ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu

a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov

verejnej moci dotknuté.

9. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127

ods. 1 , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode,

porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická

osoba nemôže domôcť v inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky. Preto,

pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody oprávnený

konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

10. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

11. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa malo dôjsť okrem

uvedeného aj rozhodovaním okresného súdu o trovách exekučného konania. Namietaným

uznesením bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57 Exekučného poriadku. V súlade

s ustanovením § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania

v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách

exekučného konania, Exekučný poriadok priznáva súdnemu exekútorovi postavenie

účastníka konania (druhá veta § 37 Exekučného poriadku).

12. Sťažovateľ teda mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy, ktorým je

odvolanie, o ktorom prináleží rozhodnúť krajskému súdu. Právomoc krajského súdu

rozhodnúť o odvolaní v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

13. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

14. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažovateľ v období, kedy podal

ústavnému súdu túto sťažnosť pre namietané porušenie jeho základných práv v súvislosti

s rozhodovaním exekučného súdu o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie, podal

na ústavnom súde viacero sťažností s podobným (nie však vo všetkých veciach totožným)

obsahom. Vzhľadom na skutočnosť, že nie všetky sťažnosti sťažovateľa majú rovnaký

obsah, výroky jednotlivých rozhodnutí ústavného súdu sa v jednotlivých právnych veciach

sťažovateľa môžu líšiť, reflektujúc vždy obsah konkrétnej sťažnosti.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012