Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/11/2019

Identifikačné číslo spisu: 5114226332 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5114226332.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore v spore žalobcu FV Brezno 5 s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 597 588, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ s.r.o., so sídlom Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754, proti žalovanému Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastupenému AKMG, s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, o zaplatenie 767,50 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -444 z 26. septembra 2018, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -366 z 8. decembra 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 767,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 767,50 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 767,50 eur od 15.05.2014 do 15.10.2014 žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č.k. -444 z 26. septembra 2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 767,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 767,50 eur od 16.10.2014 do zaplatenia v spojení so závislým výrokom, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

3. Po vykonaní dokazovania odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 767,50 eur s príslušenstvom, ako pohľadávku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného neoprávneným účtovaním platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcu, a to v nadväznosti na konštatáciu ex tunc účinkov Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, t. j. že jeho účinky sa vzťahujú aj na situácie, ktoré vznikli pred vydaním tohto rozhodnutia, pretože prednosť má princíp ústavnosti. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. (ďalej aj „“) v spojení s ust. a ust. . Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. .

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie v zmysle ust. s poukazom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a tiež aj v zmysle ust. , podľa ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

5. Právnu otázku, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie súdu, je potrebné vidieť: a) v právnom posúdení existujúceho zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom ako výrobcom elektriny (teda v právnom posúdení zmluvy o pripojení), b) v spojení s právnym posúdením ust. v kontexte príslušných ustanovení , ktoré označil a podrobne rozobral v druhej časti dovolania a c) v nadväznosti na ust. , v právnom posúdení zmluvy o prístupe do sústavy podľa ust. v nadväznosti na príslušné ustanovenie tohto zákona, ďalej Pravidiel trhu a Vyhlášky č. 221/2013.

6. Žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) upriamil pozornosť na to, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd, mali pri skúmaní existencie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy vychádzať a priori zo o energetike, a nie z neskoršieho o energetike. Žalovaný mal so žalobcom uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy PDS, na základe ktorej fakturoval žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy, a teda nie je možné prijať právny názor o bezdôvodnom obohatení.

7. K ustanoveniu dovolateľ uviedol, že právnou otázkou, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne a zároveň od ktorej záviselo rozhodovanie odvolacieho súdu, sú účinky nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach podľa článku 125 (ďalej aj „“) o súlade právnych predpisov s SR. V danom prípade sa jedná o účinky nálezu Ústavného súdu SR -132. Poukázal na to, že v prospech účinkov nálezu Ústavného súdu SR „ex tunc“ sú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR“) sp. zn. z 22.01.2008, sp. zn. z 12.11.2009 a sp. zn. z 22.01.2008. Uvedené rozhodnutia NS SR dopadajú na tie súdne konania, v ktorých Ústavný súd SR vyjadril svoj právny názor na účinky nálezu Ústavného súdu SR „ex tunc“ v zjednocujúcom stanovisku, na ktoré odkazuje aj odvolací súd. Tieto súdne konania sa však nedajú použiť na prejednávaný prípad. Naopak, v prospech účinkov nálezu Ústavného súdu SR „ex nunc“ sú rozhodnutia NS SR sp. zn. z 15.01.2013, sp. zn. z 25.09.2013 a sp. zn. zo 04.04.2013.

8. Dovolateľ v zmysle ust. navrhol odložiť vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu až do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní, pretože na strane žalovaného hrozí vznik nenapraviteľnej ujmy alebo ťažko napraviteľnej ujmy, pričom ujma na strane žalovaného bude súhrnná za všetkých žalobcov (keďže voči žalovanému je vedených viac, ako sto súdnych konaní, pričom hodnotu sporov je možné počítať v miliónoch eur), čo je neúmerné k majetkovému prospechu, priznanému žalobcom každou jednotlivou žalobou. Žalovanému tak hrozí, že na základe nezákonných rozhodnutí súdov prvej

inštancie a odvolacieho súdu bude exekvovaný a nútený uhradiť žalovanú sumu, čím dôjde na jeho strane k vzniku škody. Dovolacie konanie môže v danom prípade trvať aj dlhšie časové obdobie, počas ktorého sa môže spätné vymoženie pohľadávky od žalobcu zhoršiť, resp. toto bude už fakticky nemožné. Na druhej strane, ak by podané dovolanie nebolo úspešné, má žalobca právnu istotu vymoženia svojej pohľadávky vždy, nakoľko medzi účastníkmi sú uzavreté viaceré obchodno-záväzkové vzťahy, z ktorých dochádza k finančnému plneniu.

9. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne rozsudok súdu odvolacieho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania.

10. K dovolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle ust. (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ust. ), zastúpená v dovolacom konaní v zmysle ust. , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ust. a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

12. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v .

13. Z ustanovenia vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, alebo ak jeho prípustnosť výslovne vylučuje, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach a . Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

14. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia a , podľa ktorých dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/). Podľa ustanovenia dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.

15. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (odsek 2 vyššie citovaného ustanovenia).

16. Spor o zaplatenie sumy 767,50 eur s príslušenstvom začal na súde prvej inštancie dňa 6. augusta 2014. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. bola s účinnosťou od 01. januára 2014 stanovená minimálna mzda na rok 2014 vo výške 352 eur (ust. ), pričom desaťnásobok tejto sumy potom predstavuje 3.520 eur. V predmetnom dovolacom konaní dovolanie žalovaného smeruje proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu o peňažnom plnení 767,50 eur, ktoré neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy, stanovenej v čase podania žaloby. Z uvedeného dôvodu je tak zrejmé, že prípustnosť dovolania žalovaného je vylúčená ex lege v zmysle ust. .

17. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné v zmysle ust. v spojení s ust. .

18. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti

žalovanému, ktorý úspech nemal (ust. v spojení s ust. ). Vzhľadom na to, že žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd mu ich náhradu nepriznal.

19. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (ust. v spojení s ust. , druhá veta a ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.