Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/6/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Haralda Stiffela a členov senátu JUDr. Petra Krajčoviča, JUDr. Pavla Tomana,

JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Štefana Michalíka, na neverejnom zasadnutí konanom

25. septembra 2013 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému R. Š. a spol., vedenej na

Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK - , prejednal dovolanie, ktoré podal

obvinený R. Š., zastúpený obhajcom JUDr. J. S., advokátom v B.B., proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2009, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného R. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „špeciálny súd“)

zo 17. septembra 2007, sp. zn. PK-2 Tš 17/2005, bol obvinený R. Š. uznaný

za vinného v bode I. z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219

ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. h) Tr. zák. č. účinného do 31. júla 2001 (ďalej len „Tr. zák.“)

na tom skutkovom základe, že

v bode I. obvinení R. Š., J. K. a P. L.

1. februára 2001 v čase tesne po polnoci v úmysle zbaviť sa F. M. ako osoby, ktorá

organizovala činnosť, o ktorej mali dôvod predpokladať, že je trestným činom, a na ktorej sa

spolupodieľali a v úmysle prevziať organizovanie tejto činnosti, a tak získavať predtým

dosahovaný majetkový prospech z tejto činnosti len pre seba, za pomoci M. S., nar. X.,

telefonicky vylákali F. M. z jeho domu pod zámienkou urovnania bližšie nešpecifikovaného

konfliktu do domu č. 130, na Ul. N., v M.-K., majiteľa P. L., kde po príchode F. M. toho

istého dňa v čase približne o 00.30 hod. a následnom fyzickom konflikte s ním všetci spolu

2

odišli aj s ďalšími nestotožnenými osobami na chatu č. p. X. v katastri obce M.- Č., majiteľa

M. P., nar. X., bytom M., P. X., F. M. tam bol niekoľko dní a odtiaľ ho v presne nezistený deň

vo večerných hodinách R. Š. a J. K. previezli spútaného do objektu senníka so skladom

a dielňou bývalého J. M.- K., ktorý mal prostredníctvom firmy D., s. r. o., fakticky prenajatý

P.L., kde ich P.L. čakal, zabezpečil vstup do objektu a po vyložení F. M. ho v úmysle usmrtiť

R. Š. z pištole zn. MCM, výr. č. X., kal. 5,6 mm Long Rifle s podomácky zhotoveným

duralovým tlmičom dvakrát zblízka strelil do hlavy, na čo si uvedenú zbraň vypýtal J. K.,

ktorý jedenkrát vystrelil smerom na telo F. M., po čom ho vyzliekli a všetci spoločne naložili

do dopredu upravenej nádoby, v ktorej ho R. Š. a J. K. poliali pripravenou koncentrovanou

kyselinou sírovou v nezistenom množstve, ktorú dal zakúpiť P. L. vo firme N.-S., s. r. o., B.,

na firmu I., s. r. o., B,, pričom došlo k rozpusteniu tela na neupresnenú hmotu, ktorú na ďalší

deň vo večerných hodinách vyliali P, L. a M. S., nar. X., do kanalizácie v objekte bývalého J.

M.- K..

Špeciálny súd za tento trestný čin obvinenému R. Š. uložil podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.

s použitím § 35 ods. 2, § 29 ods. 3 Tr. zák. výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na

doživotie, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. zaradil do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň zrušil rozsudok špeciálneho súdu z 3. mája 2006, sp.

zn. PK , vo výroku o treste, ktorý bol uložený obvinenému R. Š..

Podľa účinného do 1. januára 2006 bola poškodená M. M., nar.

X., trvale bytom B., T. č. X., so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo

veciach občianskoprávnych.

Naproti tomu podľa účinného do 1. januára 2006 boli obvinení

R. Š. a Š. L. oslobodení spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako trestné činy lúpeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr. zák. účinného

do 30. júna 2002, porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 30. júna 2002 a založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák.

účinného do 30. júna 2002, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchali títo obvinení, a

ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že:

3

obvinení R. Š., J. K., Š. L., P. L. a M. K. spoločne s ďalšími nestotožnenými osobami

ako členovia zločineckej skupiny, ktorú začiatkom roku 2000 založil F. M. za účelom

páchania rôznej trestnej činnosti, ktorá pôsobila na území celej Slovenskej republiky, po

získaní informácie, že v rodinnom dome v M.-K. č. X., majiteľa Ľ. J., nar. X., sa nachádza

väčšia suma peňazí v hotovosti, P. L. zabezpečil plán uvedeného rodinného domu, do ktorého

05. februára 2002 v čase asi o 20.50 hod. J. K. spoločne s R. Š., M. K. a Š. L. v čiernom

oblečení s kuklami na hlavách a baseballovými palicami vnikli po vytlačení vchodovej

uzamknutej brány vedúcej do rodinného domu, vošli do kuchyne cez neuzamknuté dvere a tu

za použitia vulgárnych nadávok, hrozby usmrtenia, jeden z páchateľov napadol S. J., nar.

X., a to tak, že ju baseballovou palicou udieral do oblasti hlavy a chrbta, potom ju prinesenou

lepiacou páskou poviazal a takto požadovali od nej peniaze, o ktorých vedeli, že ich rodina

získala predajom bytu, zároveň jej manžela Ľ. J., nar. X., ďalší z páchateľov počas vymáhania

peňazí udrel v obývačke rodinného domu baseballovou palicou po hlave, čím mu spôsobil

zranenie, a to drobné exkorácie kože vo vlasovej časti hlavy, krvácanie, závraty s bolesťami

hlavy s dĺžkou PN a liečenia najmenej 7 dní, pri tomto ďalší páchatelia prehľadali dve

obývacie miestnosti na poschodí rodinného domu, odkiaľ z obývacej steny odcudzil igelitovú

tašku s obsahom najmenej 3 560 000 Sk a z domu všetci spoločne odišli na neznáme miesto.

Podľa účinného do 1. januára 2006 boli obvinení J. K., M. K. a P.

L. zaviazaní uhradiť poškodeným S. J., nar. X., trvale bytom M., N. č. X., Ľ. J.,

nar. X., trvale bytom M., N. č. X. a M. V., nar. X., trvale bytom M., N. č. X. spôsobenú škodu

vo výške 2 700 000 Sk.

Podľa č. účinného do 1. januára 2006 boli

poškodení S. J., nar. X., trvale bytom M., N. č. X., Ľ. J., nar. X., trvale bytom M., N. č. X.

a M. V., nar. X., trvale bytom M., N. č. X., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na

konanie vo veciach občianskoprávnych.

Rozsudok špeciálneho súdu nadobudol právoplatnosť 27. októbra 2009, kedy Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa účinného do 1. januára 2006

uznesením sp. zn. , zamietol odvolania obvineného R. Š. (rovnako aj odvolania

iných obvinených- J. K., P. L.) a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky.

4

Uznesenie odvolacieho súdu bolo obvinenému R. Š. doručené 11. januára 2010 a jeho

obhajcovi JUDr. J. S. 13. januára 2010.

Špecializovaný trestný súdu v Pezinku predložil 26. marca 2013 Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený R. Š., prostredníctvom obhajcu

14. decembra 2012 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2009, sp. zn. . Domáhal sa ním, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodov

uvedených v ustanovení , , účinného do 31. augusta 2011.

Obvinený v podanom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. a)

účinného do 31. augusta 2011, keď opakovane poukazoval na to, že vo veci konal

a rozhodol neústavný súd, a to Špeciálny súd v Pezinku. V tejto súvislosti upozornil na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , v ktorom Ústavný súd

Slovenskej republiky vyslovil, že zriadenie, postavenie a fungovanie Špeciálneho súdu bolo

v rozpore s ústavným zriadením Slovenskej republiky.

Ďalej namietal rozdelenie pôvodnej trestnej veci vedenej v prípravnom konaní na tri

samostatné veci. Podľa jeho názoru, súdy oboch stupňov nerešpektovali zásadu podľa § 2

ods. 2 účinného do 1. januára 2006, resp. zásadu „in dubio pro reo“, a nezobrali

do úvahy aj inú možnosť vykonania a priebehu skutku. V podanom dovolaní predovšetkým

upozorňoval na chýbajúci motív, pretože v priebehu konania nebola preukázaná organizovaná

činnosť, o ktorú sa malo jednať a ani to, akou mierou sa mal ten ktorý - obvinený na tejto

činnosti podielať. Podľa názoru obvineného súd dostatočne nevyhodnotil všetky možnosti

zmiznutia F. M., keďže on mal dôvody hodné osobitného zreteľa, aby vytvoril zdanie, že bol

fyzicky zlikvidovaný (v čase zmiznutia ho vyšetrovala finančná polícia, mal nastúpiť na

výkon trestu odňatia slobody a mal dlhy). V tejto súvislosti obvinený upozorňuje aj na tie

skutočnosti, že „to bol práve M., ktorý poveril L. nákupom kyseliny sírovej a vykonaním

pokusu s polkou prasaťa, počas ktorého dochádzalo k tak silnému zápachu, že toto museli

zlikvidovať“, rovnako tak, že „nebolo vyvrátené, že sms-ky a telefonáty, ktoré sa uskutočnili

v čase M. zmiznutia, neuskutočnil on osobne“, ako aj na „značný intelekt a vynaliezavosť F.

M. a finančné prostriedky, ktorými disponoval“. Obvinený namietal aj výpovede P. L., R. C.

a M. S. ako aj to, že súdy oboch stupňov sa dostatočne nevysporiadali so znaleckým

posudkom, ktorý vypracoval Prof. MUDr. F. N. PhD., podľa ktorého je na rozklad ľudského

5

tela potrebných viac ako štrnásť dní, a nie niekoľko hodín, ako je ustálené v skutkovej vete

v napadnutých rozhodnutiach. Obvinený sa vo svojom dovolaní zaoberal aj tými

skutočnosťami, že na mieste, kde ku vražde malo dôjsť sa nenašli žiadne biologické stopy

a v predmetných priestoroch sa nevykonávali ani žiadne stavebné úpravy alebo sanačné práce,

ktoré by takéto stopy zastreli. Navyše obvinený tvrdí, že vzhľadom na to, že odvolací súd sa

náležite nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli namietané v odvolaní, považuje

toto rozhodnutie za nezákonné.

Z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd podľa

vyslovil vyššie uvedené porušenie zákona, zrušil napadnuté rozhodnutia, a aby podľa § 388

ods. 1 prikázal Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokovať a rozhodnúť.

V zmysle sa žiadna z ostatných strán, ktorá by mohla byť rozhodnutím

o dovolaní priamo dotknutá, k dovolaniu v určenej lehote 30 dní nevyjadrila.

So zreteľom na novelu č. a prechodné ustanovenie

, Najvyšší súd Slovenskej republiky použil na rozhodovanie o dovolaní

obvineného R. Š. účinný od 1. septembra 2011. V zmysle prechodného

ustanovenia § 567j ods. 5 až 7, ustanovenie § 369 sa použilo v znení účinnom

od 1. septembra 2011 a ustanovenia § 370 a § 371 sa použili v znení účinnom do 31. augu-

sta 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

(), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny

opravný prostriedok podať (, účinného do 31. augusta 2011).

Po preskúmaní veci zistil i to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa účinného

do 31. augusta 2011 ( ).

Na vysvetlenie tohto záveru je potrebné predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

6

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom však

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, tak ako

to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a)

až písm. l) účinného do 31. augusta 2011, resp. aj podľa

Dovolateľ však svoje dovolanie koncipuje mimo stanoveného rámca.

Dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého

stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže dopĺňať, upravovať, alebo meniť iba odvolací súd, pretože dovolací súd nie je

všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu

druhého stupňa.

Dovolací súd po splnení povinnosti predbežného preskúmania dovolania vyplývajúcej

z zistil, že dovolacie námietky sú v podstate polemikou s tým, ako

prvostupňový súd hodnotil dôkazy, prečo ich považoval za postačujúce na ustálenie

skutkového stavu a aké závery z nich vyvodil. Podstatnú časť námietok uvedených v dovolaní

obvinený uviedol už v odvolacom konaní (odvolanie z 18.10.2007 a doplnené odvolanie

z 21.10.2009, zv. 60). So všetkými sa zaoberal odvolací súd, ktorý sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vychádzal aj v tomto prípade

zo zákonného imperatívu, podľa ktorého dovolací súd nemôže skúmať a meniť správnosť

a úplnosť zisteného skutku ( účinného do 31. augusta 2011).

Musel vychádzať z toho, že skutok, pre ktorý bol obvinený uznaný za vinného, bol úplne

a správne zistený, a preto nemohol tento skutok žiadnym spôsobom meniť.

Skutočnosť, že prvostupňový súd procesne rozdelil pôvodnú trestnú vec týkajúcu

sa tridsiatich obžalovaných, ktorých prokurátor obžaloval zo spáchania celkovo devätnástich

trestných činov, na tri samostatné konania, nemožno považovať za námietku, ktorú možno

7

subsumovať pod jeden z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až písm. l)

účinného do 31. augusta 2011.

Podľa účinného do 1. januára 2006 na urýchlenie konania alebo

z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti

niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

K vylúčeniu zo spoločného konania došlo na základe objektívnych skutočností, ktoré

vyplynuli z konania pred prvostupňovým súdom. Špeciálny súd pri tom postupoval v súlade

s , čo konštatoval aj odvolací súd.

Dovolací dôvod v zmysle účinného do 31. augusta 2011,

podľa ktorého dovolanie možno podať, ak vo veci rozhodol nepríslušný súd, je naplnený

vtedy, ak neboli dodržané ustanovenia upravujúce príslušnosť súdov t.j.,

ak vo veci rozhodol súd, ktorý nebol vecne, miestne príslušný alebo funkčne príslušný.

Príslušnosť súdov je upravená v až účinného do 1. januára 2006.

Vychádzajúc z hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov upravujúcich

príslušnosť súdov, bol bývalý Špeciálny súd v Pezinku vecne, miestne a funkčne príslušným

súdom a zároveň mu bola daná právomoc na konanie a rozhodovanie v trestnej veci

obvineného R. Š. a spol.

Vecná príslušnosť tohto súdu je upravená v ustanovení účinného

do 1. januára 2006, v zmysle ktorého Špeciálny súd vykonáva konanie o trestných činoch

patriacich do jeho právomoci v prvom stupni (právomoc Špeciálneho súdu -

účinného do 1. januára 2006). Podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov účinného do 16. júla 2009, Špeciálny súd koná a rozhoduje

v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred

súdmi.

Vzhľadom k námietke obvineného o neústavnosti tejto inštitúcie a tým vyplývajúcej

nepríslušnosti Špeciálneho súdu, je nutné vysvetliť, ako sa s otázkou právoplatnosti

a vykonateľnosti doteraz vydaných rozhodnutí vysporiadal Ústavný súd v náleze z 20. mája

2009, sp. zn. (ďalej len „ nález ústavného súdu“), v ktorom sa konštatuje, že

8

právoplatné, ale nevykonané rozsudky Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry nie

sú na základe tohto rozhodnutia dotknuté dôvodom na obnovu konania podľa ustanovení

v zmysle

Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ak súd

v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa

, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti

takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, je dôvodom obnovy

konania podľa ustanovení .

Ústavný súd v náleze pripomína, že predmetné ustanovenie je aplikovateľné iba

na prípady, keď bol právoplatný, ale ešte nevykonaný rozsudok v trestnom konaní, vydaný

na základe bezprostrednej aplikácie právneho predpisu vytvárajúceho priamy hmotnoprávny

základ súdneho rozhodnutia, ktorý stratil účinnosť podľa . V niektorých

prípadoch nemožno vylúčiť ani dopad neústavnosti procesných ustanovení právnych

predpisov na aplikovateľnosť § 41b ods. 1 vo vzťahu k takýmto rozsudkom. V takýchto

prípadoch je však nevyhnutnou podmienkou existencia priamej príčinnej súvislosti medzi

neústavnosťou aplikovanej procesnej normy a zásahom do základných práv.

V odôvodnení citovaného nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej konštatoval,

že zásadné dôvody rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade

napadnutých právnych predpisov s a s označenými medzinárodnými zmluvami

sa týkajú kolízie inštitucionálneho vymedzenia a postavenia Špeciálneho súdu v systéme

súdov Slovenskej republiky a úpravy postavenia jeho sudcov s ústavnými princípmi, že nie je

daná priama príčinná súvislosť medzi povahou zisteného nesúladu právnych predpisov

v rámci abstraktnej ochrany ústavnosti a obsahom rozhodnutí vydaných Špeciálnym

súdom v individuálnych prípadoch. Právne predpisy, ktorých nesúlad Ústavný súd

Slovenskej republiky vyslovil v bode 1. citovaného nálezu, nepredstavujú hmotnoprávny

základ rozsudkov Špeciálneho súdu v jednotlivých trestných veciach v zmysle § 41b ods. 1

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho v bode 3.

9

citovaného nálezu vylúčil možnosť obnovy konania z dôvodu straty účinnosti zákona

č. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu Špeciálnej prokuratúry a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nálezom Ústavný súd zdôrazňuje, že jeho rozhodnutia vo vzťahu k preskúmavaným

právnym predpisom majú účinky ex nunc (do budúcna) a zároveň, že týmto rozhodnutím nie

sú dotknuté vydané rozhodnutia Špeciálneho súdu v trestnom konaní.

Nadväzujúc na uvedené, je potrebné upozorniť, že Ústavný súd síce nevylúčil podanie

dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, z taxatívne uvedených dôvodov

v ustanovení až l) a účinného do 31. augusta 2011, ale

zároveň je potrebné dodať, že citovaný nález ústavného súdu, nie je dôvodom dovolania

v zmysle ustanovenia účinného do 31. augusta 2011

Rovnakou námietkou sa zaoberal už aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu

(ďalej už len „ESĽP“), ktorý vo veci Fruni proti Slovensku (rozsudok ESĽP

z 21. júna 2011, sťažnosť č. 8014/07, § 135-149) poukázal predovšetkým na to, že úvahy

o rovnováhe jednotlivých mocí v štáte, ktoré hrali zásadnú úlohu v argumentácii ústavného

súdu v spomínanom náleze, neznamenajú automaticky porušenie čl. 6 Dohovoru. Podľa

názoru ESĽP, bol Špeciálny súd zjavne založený zákonom, jeho sudcovia boli neodvolateľní

po dobu výkonu svojho mandátu, a pokiaľ ide o možnosti zániku mandátu v dôsledku

odobratia bezpečnostnej previerky, ESĽP zohľadnil, že k takému kroku nikdy nedošlo, a keby

sa tak stalo, mal dotknutý sudca dostatočné záruky v podobe možnosti obrátiť sa na osobitný

výbor parlamentu, alebo na najvyšší súd a ústavný súd.

Dovolateľ uplatnil aj dovolací dôvod podľa účinného

do 31. augusta 2011 (po novele , t.j.

po 31. auguste 2011 bol tento dovolací dôvod zaradený pod písmenom n), pod ktorým ho aj

obvinený označil), v zmysle ktorého je možné dovolanie podať aj vtedy, ak bol obvinenému

uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie

z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011 sa

(na rozdiel od iných dovolacích dôvodov, vzhľadom na jeho zákonnú formuláciu, neviaže na

10

označenie chyby rozhodnutia alebo konania, ktoré mu predchádzalo ( ).

Zároveň však znenie ustanovenia účinného do 31. augusta 2011

neznamená, že dôvod dovolania je splnený, ak sa naplní hypotéza uvedená v tomto

ustanovení, teda ak súd rozhodne tam uvedeným spôsobom. Tento dovolací dôvod je potrebné

vyložiť tak, že dovolací súd na základe z tohto dôvodu podanej dovolacej námietky preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia súdu, ktorého hmotnoprávnym podkladom bolo

ustanovenie § 30 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (inak § 34 ods. 8 Trestného

v znení neskorších predpisov) teda rozhodnutia o neprípustnosti

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého na doživotie.

Dôvodom podania dovolania podľa tohto ustanovenia je teda právoplatné rozhodnutie súdu,

ktorý rozhodol o uložení trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti

podmienečného prepustenia. Takéto rozhodnutie súdu nie je obligatórne, súd teda môže

rozhodnúť o neprípustnosti podmienečného prepustenia z výkonu doživotne uloženého trestu

odňatia slobody. Na túto okolnosť potom nadväzuje prieskum odôvodnenosti takého

rozhodnutia. Rozsah preskúmavacej povinnosti dovolacím súdom je v tomto prípade

obmedzený iba na posúdenie toho, či boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie

tohto druhu trestu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

(inak 2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) vo vzťahu

k § 30 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 .

Špeciálny súd rozsudkom z 17. septembra 2007, sp. zn. PK , uložil

dovolateľovi výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na doživotie podľa § 219 ods. 2

s použitím § 35 ods. 2 a § 29 ods. 3 Tr. zák. (a zároveň zrušil rozsudok špeciálneho súdu

z 3. mája 2006, sp. zn. PK , vo výroku o treste), ale uložený trest odňatia slobody

na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia (namietaný dovolací dôvod) v zmysle

ustanovenia § 30 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu uložený nebol. Pri správnej

aplikácii účinného do 31. júla 2001, predmetné ustanovenie ani nebolo

možné použiť, keďže bolo zrušené od 1. júla 1990 do 31. augusta 2003. Vzhľadom na vyššie

uvedené je zrejmé, že predmetná námietka obvineného je nedôvodná.

Na podklade vyjadreného je evidentné, že dovolanie obsahuje argumenty

a subjektívne názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd

po predbežnom preskúmaní veci žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

11

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, , účinného do 31. augusta 2011, dovolací súd bez

preskúmania veci obvineným R. Š. podané dovolanie odmietol na neverejnom zasadnutí

().

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. septembra 2013

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová