Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-14-2022.pdf
PDF · 81.94 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/14/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: FV BREZNO 5 s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 597 588, zastúpeného zástupcom advokátska kancelária slivka & lečková, s.r.o., so sídlom Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému zástupcom Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, právna forma: akciová spoločnosť, číslo zápisu: FL-0002.539.075-9, konajúca zahraničná osoba na území SR organizačnou zložkou BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428 - organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, v konaní o zaplatenie 767,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/172/2014-366 zo dňa 8. decembra 2017 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 767,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 767,50 Eur od 16.10.2014 až do zaplatenia v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania a o späťvzatí žaloby žalobcom, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok Okresného súdu Žilina 19Cb/172/2014-366 zo dňa 8. decembra 2017 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 767,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 767,50 Eur od 16.10.2014 až do zaplatenia z r u š u j e a konanie o zaplatenie sumy 767,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 767,50 Eur od 16.10.2014 až do zaplatenia z a s t a v u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 06.08.2014 voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 767,50 Eur s príslušenstvom na tom základe, že žalobca je výrobcom elektriny a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie s inštalovaným výkonom 440kW, ktoré sa nachádza v k.ú. X., pričom žalovaný fakturoval žalobcovi odplatu za prístup do distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy žalovaného a to napriek tomu, že žalobca s ním nemá uzavretú zmluvu o prístupe. Platby bez platne uzavretej zmluvy podľa žalobcu sú s poukazom na nález Ústavného súdu SR protiústavné a tak došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. 2. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 19Cb/172/2014-366 zo dňa 8. decembra 2017, a to v poradí prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 767,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 767,50 Eur od 16.10.2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí druhým výrokom žalobný návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 767,50 Eur od 15.05.2014 do 15.10.2014 zamietol. V poradí tretím výrokom bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
3. O odvolaní žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 13Cob/47/2018-444 zo dňa 26. septembra 2018 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/172/2014-366 zo dňa 8. decembra 2017 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 767,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 767,50 Eur od 16.10.2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v spojení s výrokom, podľa ktorého žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, potvrdil s tým, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
4. Vo vyvolanom dovolacom konaní, podaním dovolania žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Obdo/11/2019-655 zo dňa 22. mája 2019 výrokom I. dovolanie odmietol a podľa výroku II. žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 5. Na základe ústavných sťažností žalovaného (sťažovateľa) Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom sp. zn. III. ÚS 257/2020-256 zo dňa 14. decembra 2021 rozhodol o.i. tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/47/2018 z 26. septembra 2018 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 6. Na to žalovaný uskutočnil podanie zo dňa 24.01.2022, v ktorom navrhol rozsudok okresného súdu sp. zn. 19Cb/172/2014 zo dňa 8. decembra 2017 zmeniť, žalobu zamietnuť s priznaním náhrady trov konania v rozsahu 100%. 7. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 02.02.2022, bolo podanie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní vyjadriť. 8. Následne žalobca v podaní zo dňa 04.2.2022 označenom ,,SPÄŤVZATIE NÁVRHU NA ZAČATIE KONANIA“ uviedol, že v súlade s ust. § 144 CSP berie svoj žalobný návrh na začatie konania späť v plnom rozsahu a žiada súd, aby predmetné konanie uznesením v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil a rozhodol o vrátení súdneho poplatku. 9. Na výzvu krajského súdu podľa ust. § 370 ods. 2 CSP, žalovaný v podaní zo dňa 8.2.2022 oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby. Žiadal, aby krajský súd rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby, zrušení rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/172/2014 zo dňa 8. decembra 2017 v prvom a treťom výroku, konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania pripustil späťvzatie žaloby žalobcu, rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 767,50 Eur spolu s príslušenstvom zrušil a konanie o zaplatenie 767,50 Eur s príslušenstvom zastavil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 11. Krajský súd primárne uvádza, že postupoval v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, a to zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý v zmysle ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňom 01. júla 2016, keď aj v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 13. Podľa ust. § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 14. Na postup podľa ust. § 370 ods. 1, 2 CSP krajský súd skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia, ktoré je aplikovateľné v prípade dispozície so žalobou žalobcom. Bolo zistené, že okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 19Cb/172/2014-366 zo dňa 8. decembra 2017. Proti tomuto rozsudku, a to výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 767,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 767,50 Eur od 16.10.2014 a závislému výroku o trovách prvoinštančného konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu. Rozsudok Krajského súdu v Žiline, ako súdu odvolacieho, č.k. 13Cob /47/2018-444 zo dňa 26. septembra 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2018 bol zrušený Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 257/2020-256 zo dňa 14. decembra 2021. Následne žalobca podaním zo dňa 04.2.2022 oznámil, že svoju žalobu berie v celom rozsahu späť podľa ust. § 145 a nasl. CSP a navrhol konanie zastaviť a rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku. K predmetnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo po vydaní, resp. rozhodnutí súdom prvej inštancie, avšak v čase, keď jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť z titulu podaného odvolania žalovaným. Krajský súd vzhľadom k uvedenému mohol rozhodnúť o pripustení späťvzatia žaloby v celom rozsahu, za súhlasu žalovaného s týmto späťvzatím, uskutočneným v podaní zo dňa 8.2.2022. Boli tak splnené zákonné
podmienky vyplývajúce z ust. § 370 ods. 1, 2 CSP, v dôsledku čoho krajský súd pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/172/2014-366 zo dňa 8. decembra 2017 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 767,50 Eur spolu s príslušenstvom zrušil a konanie o zaplatenie 767,50 Eur s príslušenstvom zastavil. 15. O nároku na náhradu trov súdneho konania (prvoinštančného a odvolacieho konania) vyvolaným dispozíciou žalobcu zo žalobou podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k obsahu späťvzatia žaloby žalobcom bolo potrebné konštatovať, že žalobca z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené (primerane judikát Rc 49/1993 - uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo/183/1992 zo dňa 27. októbra 1992, podľa ktorého právnej vety ..„ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania“). Krajský súd preto o nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. 16. O žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., s poukazom na ust. § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.