Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/11/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 4. apríla 2013 v Bratislave, v trestnej veci obvineného A. Z. a spol.,

pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave,

sp. zn. , z 19. októbra 2011 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného A. Z. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. , zo 6. apríla 2011 bol

obvinený A. Z. v bode 1/ a 4/ uznaný vinným z pokračovacieho prečinu podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bodoch 2/, 3/, 5/ aţ 14/

z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bode 15/ zo zločinu

sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené

vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku.

Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolanie A. Z. a A. Z.. Krajský súd

v Bratislave na verejnom zasadnutí konanom 19. októbra 2011 uznesením, sp. zn.

, odvolania A. Z. a A. Z. zamietol.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal dovolanie obvinený A. Z. prostredníctvom

obhajcu z dôvodov uvedených v V písomných dôvodoch

dovolania uviedol, ţe v konaní došlo k pochybeniu, keď v jeho trestnej veci rozhodoval

nepríslušný súd, a to Okresný súd Bratislava V. Dňa 31. augusta 2006 odsúdenému skončil

2

sluţobný pomer príslušníka Slovenskej informačnej sluţby vo vyššej dôstojníckej hodnosti

podplukovník, a to uvoľnením podľa o štátnej sluţbe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej

stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov.

V uvedenom prípade mal teda v trestnej veci rozhodovať uţ v prvom stupni okresný

súd v sídle krajského súdu.

Navyše podľa názoru obvineného došlo zo strany súdov k pochybeniu, keď ani

na verejnom zasadnutí a ani na hlavnom pojednávaní neboli vykonané všetky dôkazy

potrebné na rozhodnutie o obţalobe a tieto dôkazy boli nesprávne tak jednotlivo

ako aj v ich súhrne v zmysle vyhodnotené.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval v zmysle ustanovenia

, , aby prerušil výkon trestu odňatia slobody obvineného,

zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k.: , zo dňa

6. apríla 2011 ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.: , zo dňa

19. októbra 2011, v zmysle ustanovenia vec vrátil prvostupňovému súdu

na nové prerokovanie a rozhodnutie alebo v zmysle ustanovenia vec

prikázal na prerokovanie a rozhodnutie príslušnému súdu.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 zaslal dovolanie

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Bratislava V a spoluobvinenej.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V vo vyjadrení uviedol, ţe rozhodnutia

prvostupňového a druhostupňového súdu povaţuje za zákonné a opodstatnené. Dovolanie

obvineného povaţuje za nezrozumiteľné a právne irelevantné, pretoţe neobsahuje jedinú

významnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala pouţitie mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) v predmetnej právoplatne skončenej trestnej veci.

Spoluobvinená A. Z. vo vyjadrení uviedla, ţe súhlasí s dovolaním manţela

a poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o asperačnej zásade.

3

Podľa dovolanie moţno podať, ak vo veci rozhodol

nepríslušný súd.

Podľa obvineného mal vo veci rozhodovať v prvom stupni okresný súd v sídle kraja,

pretoţe on bol príslušníkom Slovenskej informačnej sluţby, v čase páchania trestného činu

a sluţobný pomer skončil uvoľnením podľa o štátnej sluţbe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej

stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov dňom

31. augusta 2006.

Podľa § 373 ods. 4 dovolanie podľa ods. 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno podať, ak táto

okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal

ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

V spise sa nenachádza ţiadny dôkaz o tom, ţe by obvinený v priebehu konania

namietal, ţe vo veci nekoná príslušný súd. Odvolanie zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom

pojednávaní 6. apríla 2011. Písomne odvolanie odôvodnil podaniami z 18. apríla 2011

a 23. júna 2011. Ani v podaných odvolaniach nenamietal, ţe vo veci koná nepríslušný súd.

Obţaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava V 12. augusta 2010. Čiastkové

skutky pokračovacieho prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. a sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. boli páchané v období

od 1. júna 2006 do septembra 2006. Sluţobný pomer v Slovenskej informačnej sluţbe skončil

31. augusta 2006.

Podľa platného v čase spáchania trestných činov, obvinený

ako príslušník Slovenskej informačnej sluţby, patril do pôsobnosti vojenských súdov.

Vojenské súdy boli zrušené , s účinnosťou od 1. apríla 2009.

Z horeuvedeného vyplýva, ţe obvinenému od podania obţaloby bola známa

skutočnosť, ţe vo veci by mal podľa jeho názoru rozhodovať nepríslušný súd. Túto

skutočnosť ale v priebehu konania nenamietal, preto v súlade s ustanovením § 371 ods. 3

nie je moţné v konaní pouţiť dovolací dôvod podľa

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky nad rámec uvádza, ţe tvrdenia obvineného,

ţe vo veci rozhodol nepríslušný súd nemajú opodstatnenie. Podstatným kritériom

pre posúdenie príslušnosti, ktorý súd má vo veci konať je to, kedy bola podaná obţaloba

(podľa v konaniach začatých pred 1. aprílom 2009 na bývalých vojenských

súdoch pokračujú súdy uvedené v osobitnom zákone). Obţaloba bola podaná

12. augusta 2010. Na konanie podľa je príslušný okresný súd,

pretoţe ustanovenie , ktoré hovorí o príslušnosti okresného súdu v sídle

krajského súdu sa na obvineného nevzťahuje a tieţ sa na neho nevťahuje ani ustanovenie § 16

ods. 2 upravujúce príslušnosť okresného súdu uvedeného v osobitnom zákone

(nevykonáva konanie v prvom stupni o trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. c/

Tr. zák.).

Obvinený podaním doplnil dovolací dôvod o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. h/

(„dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej

sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin

nepripúšťa“) a ţiada, aby v jeho veci bolo brané do úvahy rozhodnutie ústavného súdu

z 28. novembra 2012, sp. zn. , ktorým bolo vyslovené, ţe tzv. asperačná

zásada je „ čiastočne neústavná“.

K tomu uvádza najvyšší súd nasledovné.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn.

(vyhlásený v Zbierke

21. decembra 2012), vyplýva, ţe v

v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest

nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1

ods. 1 . Podľa stráca

predmetná časť ustanovenia účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky (ex nunc).

V zmysle o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil

účinnosť v zmysle , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol

5

vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého

ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení .

Z uvedeného je teda zrejmé, ţe strata účinnosti vyššie citovanej časti ustanovenia § 41

ods. 2 Tr. zák. sa povaţuje za „skutočnosť súdu skôr neznámu ...“ v zmysle § 394 ods. 1

V takomto obnovenom konaní sa potom uplatní Slovenskej

republiky a § 2 ods. 1 Tr. zák., určujúce jeho časovú pôsobnosť..

Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie ani tohto druhého

dovolacieho dôvodu dovolanie obvineného podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 4. apríla 2013

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová