Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)fca/388124.ecb6c2.pdf
PDF · 107.04 KB
No categories available
6Tdo/11/2013
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 11/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 4. apríla 2013 v Bratislave, v trestnej veci obvineného A. Z. a spol.,
pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 1To 121/2011, z 19. októbra 2011 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. Z. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T 125/2010, zo 6. apríla 2011 bol
obvinený A. Z. v bode 1/ a 4/ uznaný vinným z pokračovacieho prečinu podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bodoch 2/, 3/, 5/ aţ 14/
z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bode 15/ zo zločinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku.
Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolanie A. Z. a A. Z.. Krajský súd
v Bratislave na verejnom zasadnutí konanom 19. októbra 2011 uznesením, sp. zn.
1To 121/2011, odvolania A. Z. a A. Z. zamietol.
Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal dovolanie obvinený A. Z. prostredníctvom
obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. V písomných dôvodoch
dovolania uviedol, ţe v konaní došlo k pochybeniu, keď v jeho trestnej veci rozhodoval
nepríslušný súd, a to Okresný súd Bratislava V. Dňa 31. augusta 2006 odsúdenému skončil
sluţobný pomer príslušníka Slovenskej informačnej sluţby vo vyššej dôstojníckej hodnosti
podplukovník, a to uvoľnením podľa § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej
stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov.
V uvedenom prípade mal teda v trestnej veci rozhodovať uţ v prvom stupni okresný
súd v sídle krajského súdu.
Navyše podľa názoru obvineného došlo zo strany súdov k pochybeniu, keď ani
na verejnom zasadnutí a ani na hlavnom pojednávaní neboli vykonané všetky dôkazy
potrebné na rozhodnutie o obţalobe a tieto dôkazy boli nesprávne tak jednotlivo
ako aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotené.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval v zmysle ustanovenia
§ 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por., aby prerušil výkon trestu odňatia slobody obvineného,
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k.: 1T 125/2010, zo dňa
6. apríla 2011 ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 1To 121/2011, zo dňa
19. októbra 2011, v zmysle ustanovenia § 388 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu
na nové prerokovanie a rozhodnutie alebo v zmysle ustanovenia § 388 ods. 2 Tr. por. vec
prikázal na prerokovanie a rozhodnutie príslušnému súdu.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 zaslal dovolanie
na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Bratislava V a spoluobvinenej.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V vo vyjadrení uviedol, ţe rozhodnutia
prvostupňového a druhostupňového súdu povaţuje za zákonné a opodstatnené. Dovolanie
obvineného povaţuje za nezrozumiteľné a právne irelevantné, pretoţe neobsahuje jedinú
významnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala pouţitie mimoriadneho opravného prostriedku
(dovolania) v predmetnej právoplatne skončenej trestnej veci.
Spoluobvinená A. Z. vo vyjadrení uviedla, ţe súhlasí s dovolaním manţela
a poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o asperačnej zásade.
Podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak vo veci rozhodol
nepríslušný súd.
Podľa obvineného mal vo veci rozhodovať v prvom stupni okresný súd v sídle kraja,
pretoţe on bol príslušníkom Slovenskej informačnej sluţby, v čase páchania trestného činu
a sluţobný pomer skončil uvoľnením podľa § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 o štátnej sluţbe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej
stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov dňom
31. augusta 2006.
Podľa § 373 ods. 4 dovolanie podľa ods. 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno podať, ak táto
okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal
ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
V spise sa nenachádza ţiadny dôkaz o tom, ţe by obvinený v priebehu konania
namietal, ţe vo veci nekoná príslušný súd. Odvolanie zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní 6. apríla 2011. Písomne odvolanie odôvodnil podaniami z 18. apríla 2011
a 23. júna 2011. Ani v podaných odvolaniach nenamietal, ţe vo veci koná nepríslušný súd.
Obţaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava V 12. augusta 2010. Čiastkové
skutky pokračovacieho prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. a sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. boli páchané v období
od 1. júna 2006 do septembra 2006. Sluţobný pomer v Slovenskej informačnej sluţbe skončil
31. augusta 2006.
Podľa Trestného poriadku platného v čase spáchania trestných činov, obvinený
ako príslušník Slovenskej informačnej sluţby, patril do pôsobnosti vojenských súdov.
Vojenské súdy boli zrušené zákonom č. 59/2009 Z. z., s účinnosťou od 1. apríla 2009.
Z horeuvedeného vyplýva, ţe obvinenému od podania obţaloby bola známa
skutočnosť, ţe vo veci by mal podľa jeho názoru rozhodovať nepríslušný súd. Túto
skutočnosť ale v priebehu konania nenamietal, preto v súlade s ustanovením § 371 ods. 3
Tr. por. nie je moţné v konaní pouţiť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nad rámec uvádza, ţe tvrdenia obvineného,
ţe vo veci rozhodol nepríslušný súd nemajú opodstatnenie. Podstatným kritériom
pre posúdenie príslušnosti, ktorý súd má vo veci konať je to, kedy bola podaná obţaloba
(podľa § 567d Tr. por. v konaniach začatých pred 1. aprílom 2009 na bývalých vojenských
súdoch pokračujú súdy uvedené v osobitnom zákone). Obţaloba bola podaná
12. augusta 2010. Na konanie podľa § 15 Tr. por. je príslušný okresný súd,
pretoţe ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. por., ktoré hovorí o príslušnosti okresného súdu v sídle
krajského súdu sa na obvineného nevzťahuje a tieţ sa na neho nevťahuje ani ustanovenie § 16
ods. 2 Tr. por. upravujúce príslušnosť okresného súdu uvedeného v osobitnom zákone
(nevykonáva konanie v prvom stupni o trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. c/
Tr. zák.).
Obvinený podaním doplnil dovolací dôvod o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. h/
Tr. por. („dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej
sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin
nepripúšťa“) a ţiada, aby v jeho veci bolo brané do úvahy rozhodnutie ústavného súdu
z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, ktorým bolo vyslovené, ţe tzv. asperačná
zásada je „ čiastočne neústavná“.
K tomu uvádza najvyšší súd nasledovné.
Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn.
PL. ÚS 106/2011 (vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 428/2012
21. decembra 2012), vyplýva, ţe v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky stráca
predmetná časť ustanovenia účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky (ex nunc).
V zmysle § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil
účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol
vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Z uvedeného je teda zrejmé, ţe strata účinnosti vyššie citovanej časti ustanovenia § 41
ods. 2 Tr. zák. sa povaţuje za „skutočnosť súdu skôr neznámu ...“ v zmysle § 394 ods. 1
Tr. por. V takomto obnovenom konaní sa potom uplatní čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky a § 2 ods. 1 Tr. zák., určujúce jeho časovú pôsobnosť..
Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie ani tohto druhého
dovolacieho dôvodu dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 4. apríla 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová