Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/69/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Identifikačné číslo spisu: 3811010792 Dátum vydania rozhodnutia: 15.01.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Krajčovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3811010792.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému Q. Q. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 15. januára 2013 v Bratislave o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. mája 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský súd) podľa , , na základe odvolania obvineného zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza (ďalej len okresný súd) z 1. februára 2012, sp. zn. , vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe obžalovanému Q. Q. uložil podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., Tr. zák., písm. 1) Tr. zák., , Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 4 (štyri) mesiace a pre výkon trestu ho podľa Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd podľa Tr. zák. zrušil aj výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. , zo dňa 13. januára 2012, právoplatný dňa 1. februára 2012, ktorým mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor) podaním doručeným okresnému súdu 17. septembra 2012, a to v neprospech obvineného.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa

Vecne namieta:

„Krajský súd v Trenčíne uložil odsúdenému Q. Q. trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čím je daný dôvod dovolania v zmysle písmeno h) .

Podľa , ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa , ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaným dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Podľa zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Z citácie ustanovenia a s poukazom na vyplýva, že ustanovenie nenadväzuje na ustanovenie . Z tohto dôvodu sa základ na výpočet podľa (rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou) nepoužije na úpravy sadzieb podľa .

V trestnej veci odsúdeného Q. Q. boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení , no pri ukladaní trestu malo byť Krajským súdom v Trenčíne postupované nasledovne: Horná hranica trestnej sadzby uvedená v osobitnej časti sa zvyšuje o jednu tretinu, polovica upravenej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej sadzby a pôvodnej dolnej trestnej sadzby a súčet sa vydelí dvoma. Trest mal byť uložený páchateľovi nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Vzhľadom na uvedené odsúdenému Q. Q. prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby za použitia v rozsahu od 13 rokov 6 mesiacov do 20 rokov a nie v rámci trestnej sadzby, ktorú nesprávne s použitím určil Krajský súd v Trenčíne v rozsahu od 12 rokov a 4 mesiace do 17 rokov a 8 mesiacov.“

V závere svojho podania navrhuje rozsudok krajského súdu zrušiť pre porušenie zákon v prospech obvineného a vec prikázať krajskému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd ( ) vec predbežne preskúmal v zmysle a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania podľa , alebo d/ až f/ Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Je potrebné s dovolateľom na jednej strane súhlasiť v celom rozsahu jeho argumentácie, vychádzajúc z právneho stavu v čase rozhodovania súdu.

Napriek uvedenej nesprávnej aplikácii zákona účinného v čase rozhodovania nemohol najvyšší súd dovolaniu vyhovieť. Došlo totiž k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) v konaní o súlade právnych predpisov, ktoré sa týka práve dotknutého ustanovenia .

Dovolací súd posudzuje napadnuté rozhodnutie v zásade z hľadiska súladu so zákonom účinným v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o dovolaním napadnutej okolnosti patriacej do oblasti posudzovania trestnosti činu alebo ukladania trestu však zohľadní aj zmenu právneho stavu nastalú v čase od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia do momentu rozhodovania dovolacieho súdu, ktorá je relevantná v súvislosti s ústavným princípom retroaktivity , resp. jeho zmeny priaznivej pre páchateľa ( a ) a dôsledkom aplikácie tohto princípu pre možné rozhodovanie v novom konaní.

K takej zmene došlo na základe nálezu ústavného súdu sp. zn. z 28. novembra 2012, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 (čiastka 104) 21. decembra 2012.

Výrok tohto nálezu znie:

1. V v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ n i e s ú v súlade s . 2. Vo zvyšnej časti návrhu Krajského súdu v Prešove n e v y h o v u j e. Podľa ustanovenie slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s , stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

Článok 50 ods. 6 znie:

Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

znie:

Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

K strate účinnosti predpisu, jeho časti alebo ustanovenia v zmysle v článku 125 ods. 3 , respektíve zákona číslo 38 /1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len zákon o organizácii ústavného súdu) dochádza dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ex nunc), nie spätne od nadobudnutia účinnosti dotknutého právneho predpisu alebo jeho zmeny (ex tunc).

Účelom inštitútu podľa zákona o organizácii ústavného súdu je však reparácia konkrétnych dôsledkov nastalého a nálezom ústavného súdu odstraňovaného nesúladu právnych predpisov, a to prostredníctvom obnovy konania podľa v jednotlivých právoplatne skončených trestných veciach.

Toto ustanovenie znie:

Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa

ustanovení .

V obnovenom konaní sa potom uplatnia vyššie citované ustanovenia (Čl. 50 ods. 6) a (), ktoré určujú jeho časovú pôsobnosť. To umožňuje, ak rozsudok nebol vykonaný, rozhodnúť v prospech odsúdeného (páchateľa) na základe nálezom ústavného súdu vyvolanej zmeny zákona, aj keď ku nej došlo po spáchaní trestného činu a po odsúdení jeho páchateľa.

Rovnako, pri opätovnom prerokovaní veci na základe príkazu dovolacieho súdu v zmysle sa pri posúdení trestnosti činu a ukladaní trestu použije ustanovenie v článku 50 ods. 6 a ustanovenie , ktoré je jeho zákonným odrazom a ktoré v rozsahu svojej úpravy prikazuje retroaktivitu zákona priaznivú pre páchateľa (a zakazuje retroaktivitu pre neho nepriaznivú). To platí aj v prípade, ak pri dovolacím súdom preskúmavanom konaní a rozhodovaní bol porušený zákon v prospech obvineného (a bez ohľadu na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia).

Na základe uvedeného najvyšší súd napriek porušeniu zákona pri rozhodovaní v pôvodnom konaní nemohol zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa , . Viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu (k ) vysloveným podľa právneho stavu v čase rozhodovania napadnutým rozhodnutím by totiž v ďalšom konaní bránila uplatneniu vyššie popísaného princípu uvedeného v . Došlo by k tomu v situácii, keď je splnenie dovolacieho dôvodu, a to v otázke ukladania trestu, založené na porušení ustanovenia, o ktorom bolo v medziobdobí rozhodnuté ústavným súdom, že nie je v súlade s , s čím je spojená sankcia straty účinnosti takého ustanovenia.

Naopak, právny názor dovolacieho súdu musí vychádzať z aktuálnej zmeny právneho poriadku, vyvolanej nálezom ústavného súdu z 28. novembra 2012. Je tomu tak preto, že ku zmene zákona vyvolanej stratou účinnosti časti vety za bodkočiarkou v dochádza v prospech obvineného, u ktorého by už pri opätovnom rozhodovaní v novom (a teda právoplatne neskončenom) konaní po rozrušení napadnutého rozhodnutia neprichádzalo do úvahy obligatórne uloženie trestu nad jednu polovicu zákonom určenej trestnej sadzby so zvýšenou hornou hranicou (ak by k tomu konajúci súd nebol nútený právnym názorom dovolacieho súdu). Dôvodom dovolania je pritom práve uloženie trestu pod jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby, teda mimo sadzby celkovo upravenej v zmysle (v čom spočíva uplatnenie dôvodu dovolania podľa ).

Splnenie dovolacieho dôvodu, podmieňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia, je teda (ako už bolo uvedené), založené na nezákonnosti pri rozhodovaní, ktorá už nie je pre ďalšie konanie aktuálna. V zmysle by sa pri rozhodovaní v novom konaní použilo výhodnejšie medzitýmne znenie zákona (po strate účinnosti slov za bodkočiarkou v ), aj keby do okamihu takého rozhodovania došlo ku zmene dotknutého ustanovenia zákonodarcom podľa článku 125 ods. 3 v súlade s právnym názorom ústavného súdu, avšak v neprospech páchateľa oproti zneniu účinnému od 21. decembra 2012 (použil by sa zákon v znení najvýhodnejšom pre páchateľa).

Preto najvyšší súd dovolanie generálneho prokurátora odmietol podľa . Je totiž zrejmé, že nie sú totiž splnené dôvody dovolania, konkrétne dotknutým dovolaním uplatnený dôvod uvedený v , resp. jeho použitie na základe chyby pri rozhodovaní by v novom konaní nemohlo viesť ku jej náprave.

Dovolanie nemožno považovať za dôvodné, ak by ním namietané a dovolacím súdom zistené porušenie zákona nemohlo viesť ku zmene napadnutého rozhodnutia. Dovolanie by v takom prípade v konečnom dôsledku nemohlo byť úspešné a splniť ním sledovaný účel nápravy, ani ak by mu dovolací súd vyhovel, čím by stratilo procesnú povahu opravného prostriedku. Preto dovolací súd také dovolanie odmietne podľa alebo zamietne podľa

(uznesenie najvyššieho súdu z 5. júna 2012, sp. zn. , prijaté trestnoprávnym kolégiom najvyššieho súdu 10. decembra 2012 pod sp. zn. Tpj 76/2012 ako rozhodnutie určené na publikáciu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Najvyšší súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.