Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/12/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. Margity Fridovej

a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej v právnej veci

žalobcu: Mgr. K. S., L. C. u Z. G., S., zast. JUDr. A. G., advokátkou, B., T. proti

žalovanému: S., O. o zaplatenie 791 713,68,- Sk s prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -91 zo dňa 12. januára 2006 takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -91 zo dňa 12. januára

2006 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd odvolací zmenil rozsudok

prvostupňového súdu tak, že žalovanému uložil, aby zaplatil žalobcovi Sk 252 015,- .

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že z obsahu spisu zistil, že žalobca si uplatnil

proti žalovanému právo na zaplatenie 791 713,68,- Sk titulom poplatku z omeškania

za oneskorenú úhradu 22 faktúr, ktorými žalovanému vyúčtoval hodnotu liekov vydaných

pre poistencov žalovaného, ktoré boli splatné v období od 12.3.2003 do 8.9.2004. Žalovaný

pred súdom namietal počet dní omeškania, ktoré žalobca vyúčtoval ako aj skutočnosť,

že žalobcovi vzniklo právo na poplatok z omeškania za omeškanie od 1.6.2003 do 15.7.2004

len vo výške 0,01% z dlžnej sumy za každý deň omeškania a nie vo výške 0,1% ako si ich

uplatnil.

Základnou otázkou v odvolacom konaní preto bolo, aký dopad má na nárok

navrhovateľa nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.5.2004 publikovaný v Zbierke zákonov dňa

15.7.2004. Podľa ust. ods. l písm. a/ ústavný súd

rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami,

s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a ktoré boli ratifikované

a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví,

že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku l je nesúlad, strácajú príslušné predpisy,

ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy

vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť

ich do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými

spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy alebo ich časti, alebo

ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia (čl. 125 ods. 3

). Podľa o organizácii

Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe Nálezu

Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak však išlo len

o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou

alebo doplnením. Z dikcie citovaného článku , ako aj z ustanovenia zák.č.

v znení neskorších predpisov, jednoznačne vyplýva, že pokiaľ išlo len o zmenu

alebo doplnenie zákona a o ktorej zmene alebo doplnení ústavný súd v náleze vyslovil jej

nesúlad s , takéto ustanovenie dňom zverejnenia rozhodnutia ústavného súdu

v Zbierke zákonov stráca účinnosť a účinnosť nadobúda skorší právny predpis pred touto

zmenou alebo doplnením.

, ktorým bol novelizovaný nadobudol

účinnosť dňom 1.6.2003 a stratil ju dňom 15.7.2004. V čase jeho účinnosti činil podľa § 38

ods. 4 poplatok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr sadzbu 0,01% z dlžnej sumy

za každý deň omeškania. V prejednávanom prípade omeškanie žalovaného, za ktoré

si žalobca právom vyúčtoval poplatok z omeškania začalo plynúť pred nadobudnutím

účinnosti , ale aj za jeho účinnosti ako aj po strate jeho účinnosti t.j.

po 15.7.20004. Preto mu patrí poplatok z omeškania za obdobie do 31.5.2003 v sadzbe 0,1%

denne a po tomto dátume len v sadzbe 0,01% denne do 15.7.2004 a po tomto dátume opäť

vo výške 0,1% denne. Na základe takto zisteného skutkového i právneho stavu odvolací súd

konštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vyvodil však z neho nesprávne

právne závery, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil

podľa ods. l tak, že žalobcovi priznal poplatok z omeškania vo výške 252 015,-

Sk. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s .

Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie.

Namieta, že s argumentmi uvedenými v rozsudku krajského súdu nesúhlasí,

a to z dôvodu, že podľa novely č. stratil svoju účinnosť ako aj

platnosť v dôsledku vydaného nálezu Ústavného súdu SR č. 396 zo 17.mája 2004. Týmto

nálezom ústavný súd tento paragraf novely vyhlásil za protiústavný a z dôvodovej správy

vyplýva, že je to práve v dôsledku diferencovanej úpravy poplatku z omeškania, ktorá vznikla

po prijatí tejto novely, podľa ktorej si zdravotnícke zariadenie voči poisťovni mohlo uplatniť

poplatok z omeškania vo výške 0,01% za každý deň omeškania, avšak zdravotná poisťovňa

si voči svojim dlžníkom uplatňovala poplatok z omeškania vo výške 0,1% až 0,2% za každý

deň omeškania.

Podľa ods.l,2,3 o organizácii Ústavného súdu SR o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov, právny predpis jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia

strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov. Dňa

15.1.2005 po uplynutí 6 mesačnej lehoty, v ktorej mala Národná rada SR uviesť ustanovenie

zák. č. 273/94 Z.z. v znení novely č. 138/2003 Z.z do súladu s , a preto

toto ustanovenie upravené novelou č. stratilo týmto dňom aj platnosť. V zmysle

vyššie citovaného zákona o organizácii Ústavného súdu SR podľa § 41a stratou účinnosti

prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje

platnosť právnych predpisov nimi zrušených ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie

platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením. Pred

novelou č. ktorej ústavný súd vyhlásil za protiústavný platil skorší

právny predpis a to zákon č. 273/94 Z.z., ktorého § 38 ods. 4 ustanovil poplatok z omeškania

vo výške 0,1% za každý deň omeškania. Keďže toto ustanovenie predchádzalo novele

, a teda bolo skorším právnym predpisom, prináleží navrhovateľovi

aj po 1.6.2003 poplatok z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania. Navrhuje,

aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací prejednal dovolanie žalobcu

po zistení, že dovolanie je prípustné a dospel k záveru, že je aj dôvodné.

Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie

poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr žalovaným. Poplatok z omeškania a jeho

výšku upravuje ustanovenie o zdravotnom poistení

v znení do 31.5.2003 vo výške 0,1% za každý deň omeškania a od l.6.2003 bola novelou

č. zmenená výška poplatku z omeškania, ktoré bola povinná pri omeškaní

s platením zaplatiť zdravotná poisťovňa na 0,01% za každý deň omeškania.

Nie je sporné, že nálezom Ústavného súdu SR vyhláseného v Zbierke zákonov dňa

15.7.2004 bolo ustanovenie vyhlásené za protiústavné čím

stratilo účinnosť a po uplynutí šesťmesačnej lehoty aj platnosť ( ).

Sporným medzi účastníkmi zostalo posúdenie výšky vyúčtovaného poplatku

z omeškania t.j. ktorý právny predpis ho upravuje v čase od 1.6.2003 do 17.5.2004. Podľa

ods. l právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho

ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Podľa stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych

predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi

zrušených, ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie platí skorší právny predpis v znení

platnom pred touto zmenou alebo doplnením. Z nálezu ústavného súdu sp. zn.

zo 17.5.2004 vyplýva, že ústavný súd okrem iného vyslovil aj nesúlad ustanovenia § 38 ods. 4

zákona o zdravotnom poistení s ods. l druhou vetou v spojení s a 4 .

Nález bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 396/04 Z.z. dňa 17.5.2004. Podľa čl. 125

ods. 3 ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi

uvedenými v odseku l je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti prípadne niektoré ich

ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali sú povinné do šiestich mesiacov

od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s . Ak tak neurobia,

také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch

od vyhlásenia rozhodnutia.

Treba preto posúdiť v predmetnom prípade hmotnoprávne účinky nálezu ústavného

súdu o nesúlade právnych predpisov. Tieto podľa nálezov Ústavného súdu pri posudzovaní

predmetnej problematiky (č.-29 č.I.ÚS -24) pôsobia ex tunc, teda nie iba

od momentu uverejnenia nálezu, pretože ide o aplikáciu nesúladného právneho predpisu.

Ústavný súd v tejto súvislosti vyslovil, že hoci a nemajú

výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného

pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k záveru, že v týchto veciach nastávajú

hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov ex tunc. Pri kolízii medzi princípom

zachovávania ústavnosti a princípom právnej istoty treba dať prednosť princípu ústavnosti.

Z uvedeného teda vyplýva, že súd nebude aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 zákona

o zdravotnom poistení v znení ani na prípady pred uverejnením

nálezu ústavného súdu, pretože by aplikoval právny predpis, ktorý nie je v súlade s .

Platí preto v zmysle skoršie znenie ustanovenia

ods. 4, ktoré upravovalo poplatok z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania

na celé omeškanie žalovaného s úhradou faktúr.

Podľa ods. l dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde

k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom

zruší. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu,

vráti mu vec na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené závery dovolací súd zrušil rozhodnutie

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22.januára 2008

JUDr. Margita Fridová, v. r.

predsedníčka senátu