Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)867/368044.c577fe.pdf
PDF · 122.67 KB
No categories available
1Obdo/12/2006
Najvyšší súd 1 Obdo 12/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. Margity Fridovej
a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej v právnej veci
žalobcu: Mgr. K. S., L. C. u Z. G., S., zast. JUDr. A. G., advokátkou, B., T. proti
žalovanému: S., O. o zaplatenie 791 713,68,- Sk s prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 215/05-91 zo dňa 12. januára 2006 takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 215/05-91 zo dňa 12. januára
2006 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd odvolací zmenil rozsudok
prvostupňového súdu tak, že žalovanému uložil, aby zaplatil žalobcovi Sk 252 015,- .
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že z obsahu spisu zistil, že žalobca si uplatnil
proti žalovanému právo na zaplatenie 791 713,68,- Sk titulom poplatku z omeškania
za oneskorenú úhradu 22 faktúr, ktorými žalovanému vyúčtoval hodnotu liekov vydaných
pre poistencov žalovaného, ktoré boli splatné v období od 12.3.2003 do 8.9.2004. Žalovaný
pred súdom namietal počet dní omeškania, ktoré žalobca vyúčtoval ako aj skutočnosť,
že žalobcovi vzniklo právo na poplatok z omeškania za omeškanie od 1.6.2003 do 15.7.2004
len vo výške 0,01% z dlžnej sumy za každý deň omeškania a nie vo výške 0,1% ako si ich
uplatnil.
Základnou otázkou v odvolacom konaní preto bolo, aký dopad má na nárok
navrhovateľa nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.5.2004 publikovaný v Zbierke zákonov dňa
15.7.2004. Podľa ust. čl. 125 ods. l písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd
rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami,
s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví,
že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku l je nesúlad, strácajú príslušné predpisy,
ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy
vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť
ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými
spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy alebo ich časti, alebo
ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia (čl. 125 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 41a ods. 3 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii
Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov, stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe Nálezu
Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak však išlo len
o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou
alebo doplnením. Z dikcie citovaného článku ústavy, ako aj z ustanovenia § 41a zák.č.
38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, jednoznačne vyplýva, že pokiaľ išlo len o zmenu
alebo doplnenie zákona a o ktorej zmene alebo doplnení ústavný súd v náleze vyslovil jej
nesúlad s ústavou, takéto ustanovenie dňom zverejnenia rozhodnutia ústavného súdu
v Zbierke zákonov stráca účinnosť a účinnosť nadobúda skorší právny predpis pred touto
zmenou alebo doplnením.
Zákon č. 138/2003 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 273/1994 Z.z. nadobudol
účinnosť dňom 1.6.2003 a stratil ju dňom 15.7.2004. V čase jeho účinnosti činil podľa § 38
ods. 4 poplatok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr sadzbu 0,01% z dlžnej sumy
za každý deň omeškania. V prejednávanom prípade omeškanie žalovaného, za ktoré
si žalobca právom vyúčtoval poplatok z omeškania začalo plynúť pred nadobudnutím
účinnosti zák.č. 138/2003 Z.z., ale aj za jeho účinnosti ako aj po strate jeho účinnosti t.j.
po 15.7.20004. Preto mu patrí poplatok z omeškania za obdobie do 31.5.2003 v sadzbe 0,1%
denne a po tomto dátume len v sadzbe 0,01% denne do 15.7.2004 a po tomto dátume opäť
vo výške 0,1% denne. Na základe takto zisteného skutkového i právneho stavu odvolací súd
konštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vyvodil však z neho nesprávne
právne závery, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
podľa § 220 ods. l OSP tak, že žalobcovi priznal poplatok z omeškania vo výške 252 015,-
Sk. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 2 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie.
Namieta, že s argumentmi uvedenými v rozsudku krajského súdu nesúhlasí,
a to z dôvodu, že § 38 ods. 4 podľa novely č. 138/2003 Z.z. stratil svoju účinnosť ako aj
platnosť v dôsledku vydaného nálezu Ústavného súdu SR č. 396 zo 17.mája 2004. Týmto
nálezom ústavný súd tento paragraf novely vyhlásil za protiústavný a z dôvodovej správy
vyplýva, že je to práve v dôsledku diferencovanej úpravy poplatku z omeškania, ktorá vznikla
po prijatí tejto novely, podľa ktorej si zdravotnícke zariadenie voči poisťovni mohlo uplatniť
poplatok z omeškania vo výške 0,01% za každý deň omeškania, avšak zdravotná poisťovňa
si voči svojim dlžníkom uplatňovala poplatok z omeškania vo výške 0,1% až 0,2% za každý
deň omeškania.
Podľa § 41a ods.l,2,3 zák.č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov, právny predpis jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia
strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov. Dňa
15.1.2005 po uplynutí 6 mesačnej lehoty, v ktorej mala Národná rada SR uviesť ustanovenie
§ 38 ods. 4 zák. č. 273/94 Z.z. v znení novely č. 138/2003 Z.z do súladu s ústavou, a preto
toto ustanovenie upravené novelou č. 138/2003 Z.z. stratilo týmto dňom aj platnosť. V zmysle
vyššie citovaného zákona o organizácii Ústavného súdu SR podľa § 41a stratou účinnosti
prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje
platnosť právnych predpisov nimi zrušených ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie
platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením. Pred
novelou č. 138/2003 Z.z. ktorej § 38 ods. 4 ústavný súd vyhlásil za protiústavný platil skorší
právny predpis a to zákon č. 273/94 Z.z., ktorého § 38 ods. 4 ustanovil poplatok z omeškania
vo výške 0,1% za každý deň omeškania. Keďže toto ustanovenie predchádzalo novele
138/2003 Z.z., a teda bolo skorším právnym predpisom, prináleží navrhovateľovi
aj po 1.6.2003 poplatok z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania. Navrhuje,
aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací prejednal dovolanie žalobcu
po zistení, že dovolanie je prípustné a dospel k záveru, že je aj dôvodné.
Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie
poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr žalovaným. Poplatok z omeškania a jeho
výšku upravuje ustanovenie § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení
v znení do 31.5.2003 vo výške 0,1% za každý deň omeškania a od l.6.2003 bola novelou
č. 138/2003 Z.z. zmenená výška poplatku z omeškania, ktoré bola povinná pri omeškaní
s platením zaplatiť zdravotná poisťovňa na 0,01% za každý deň omeškania.
Nie je sporné, že nálezom Ústavného súdu SR vyhláseného v Zbierke zákonov dňa
15.7.2004 bolo ustanovenie § 38 ods. 4 zák. č. 138/2003 Z.z. vyhlásené za protiústavné čím
stratilo účinnosť a po uplynutí šesťmesačnej lehoty aj platnosť (§ 41a zák.č. 38/1993 Z.z.).
Sporným medzi účastníkmi zostalo posúdenie výšky vyúčtovaného poplatku
z omeškania t.j. ktorý právny predpis ho upravuje v čase od 1.6.2003 do 17.5.2004. Podľa
§ 41a ods. l zákona o ústavnom súde právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho
ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov.
Podľa § 41a ods. 3 zákona o ústavnom súde stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych
predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi
zrušených, ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie platí skorší právny predpis v znení
platnom pred touto zmenou alebo doplnením. Z nálezu ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 38/03
zo 17.5.2004 vyplýva, že ústavný súd okrem iného vyslovil aj nesúlad ustanovenia § 38 ods. 4
zákona o zdravotnom poistení s čl. 20 ods. l druhou vetou v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy.
Nález bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 396/04 Z.z. dňa 17.5.2004. Podľa čl. 125
ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi
uvedenými v odseku l je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti prípadne niektoré ich
ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali sú povinné do šiestich mesiacov
od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou. Ak tak neurobia,
také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch
od vyhlásenia rozhodnutia.
Treba preto posúdiť v predmetnom prípade hmotnoprávne účinky nálezu ústavného
súdu o nesúlade právnych predpisov. Tieto podľa nálezov Ústavného súdu pri posudzovaní
predmetnej problematiky (č.I.ÚS 159/06-29 č.I.ÚS 60/-24) pôsobia ex tunc, teda nie iba
od momentu uverejnenia nálezu, pretože ide o aplikáciu nesúladného právneho predpisu.
Ústavný súd v tejto súvislosti vyslovil, že hoci ústava a zákon o ústavnom súde nemajú
výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného
pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k záveru, že v týchto veciach nastávajú
hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov ex tunc. Pri kolízii medzi princípom
zachovávania ústavnosti a princípom právnej istoty treba dať prednosť princípu ústavnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že súd nebude aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 zákona
o zdravotnom poistení v znení zákona č. 138/2003 Z.z. ani na prípady pred uverejnením
nálezu ústavného súdu, pretože by aplikoval právny predpis, ktorý nie je v súlade s ústavou.
Platí preto v zmysle § 41a ods. 3 zákona o ústavnom súde skoršie znenie ustanovenia § 38
ods. 4, ktoré upravovalo poplatok z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania
na celé omeškanie žalovaného s úhradou faktúr.
Podľa § 243b ods. l OSP dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde
k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom
zruší. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu,
vráti mu vec na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené závery dovolací súd zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22.januára 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu