Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/28/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., L., M., B., zast.

advokátkou J., B., T., proti žalovanému: S., a. s., O., 820 05 B., IČO: X., o zaplatenie

6.959,63 Eur (209.665,72 Sk), o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -56, zo dňa 29. júna 2004, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k..

-56 zo dňa 29. júna 2004 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislave II rozsudkom č. k. -33 zo dňa 18. mája 2005

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 202.695,60 Sk a trovy konania 24.821,-- Sk

k rukám právneho zástupcu. Vo zvyšku konanie zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania sa žalobca

domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 209.665,72 Sk, titulom poplatku

z omeškania v sadzbe 0,1% denne za oneskorené zaplatenie faktúr za lieky a zdravotnícke

pomôcky. Podaním zo dňa 08. marca 2005 vzal žalobca v časti 6.970,12 Sk žalobu späť.

Žalovaný nárok neuznal, namietal však, že výška poplatku z omeškania

od 01. 06. 2003 do 15. 07. 2004 bola 0,01% denne, pričom poukázal na to, že ust. § 38 ods. 4

bolo zrušené

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a dospel k názoru, že žalovaný nezaplatil

faktúry v lehote splatnosti, preto žalobcovi vznikol nárok na poplatok z omeškania podľa

zákona v znení účinnom do 01. 06. 2003 (0,1 %) vo výške

202.695,60 Sk i napriek zverejnenému Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 15. júla 2004,

podľa ktorého ust. § 38 ods. 4, nie je v súlade s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3, 4

SR. Súd prvého stupňa prijal názor, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie

poplatku z omeškania denne 0,1% aj po 01. júni 2003 s poukazom na ust. § 41a zákona

č. , nakoľko ust. stratilo účinnosť, ale v znení

po novele , ktorým bola sadzba poplatku z omeškania ustanovená

vo výške 0,01% denne, teda platí skorší predpis so sadzbou 0,1% denne.

Súd prvého stupňa na základe uvedeného žalobe vyhovel a v späťvzatej časti konanie

zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi

priznal trovy konania pozostávajúce z právneho zastúpenia (2 úkony právnej pomoci, DPH

a režijný paušál podľa vyhlášok a č. ).

Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 19. júla 2005, ktorým sa

domáhal zmeny prvostupňového rozhodnutia tak, že žalobcovi bude priznaný poplatok

z omeškania za faktúry splatné od 01. 06. 2003 do 15. 07. 2004 vo výške 0,01% resp.

zrušenia rozsudku v napadnutej časti, nakoľko nebol nárok správne právne posúdený.

V odôvodnení odvolania uviedol tak, že nesúhlasí s názorom súdu, keď žalobcovi

za obdobie od 01. 06. 2003 priznal poplatok z omeškania vo výške 0,1% s poukazom na

účinný od 01. júna 2003, podľa ktorého bolo tiež zmenené ust.

ods. 4 pričom zmena sa týkala percentuálnej výšky poplatku z omeškania, ktorá bola znížená

z 0,1 na 0,01% z dlžnej sumy. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR

zo dňa 17. mája 2004, vyhlásený v Zbierke zákonov 15. júla 2004, podľa ktorého ust. § 38

ods. 4 v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s

druhá veta v spojení s , 4 SR. Vzhľadom na SR

ust. § 38 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, stratilo účinnosť 15. 07. 2004 a platnosť

od 01. 01. 2005 prijatím

V odvolaní ďalej uviedol, že dve faktúry (VS 2100402682 a 2100402681) boli

splatné po dní 15. 07. 2004. Poukázal na v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého rozhodnutia Ústavného súdu SR nadobúdajú platnosť dňom ich

vyhlásenia v Zbierke zákonov SR, teda účinky pôsobia len do budúcnosti. Žalobcovi, teda

vznikol nárok na poplatok z omeškania, ale len vo výške 0,01% denne z dlžnej sumy

od 01. 06. 2003 do 15. 07. 2004.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na ust. § 41a zákona č.

, v zmysle ktorého sa stratou účinnosti prípadne platnosti právnych predpisov

na základe nálezu Ústavného súdu SR, neobnovuje platnosť predpisov nimi zrušených, ak

však išlo len o zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto

zmenou alebo doplnením. Z tohto žalobca vyvodzuje, že pred novelou

Z. z., ktorej § 38 ods. 4 vyhlásil Ústavný súd SR za protiústavný, platil skorší predpis, a to

, podľa ktorého poplatok z omeškania bol ustanovený na 0,1% denne.

Na svojom nárok z uvedených dôvodov zotrval.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -56 zo dňa 14. februára

2006 v napadnutej časti rozhodol tak, že rozsudok v časti istiny 35.882,95 Sk potvrdil

a v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a trovy prvostupňového konania

žalovanému nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom odvolacieho konania bolo

zaplatenie poplatku z omeškania, v súvislosti s oneskoreným zaplatením faktúr. Žalobca

vyúčtoval poplatky z omeškania podľa v znení účinnom

do 31. 05. 2003 vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy. Faktúry č. 240604 a 240605 nadobudli

splatnosť 22. 10. 2004 a 05. 08. 2004 t. j. po uverejnení Nálezu Ústavného súdu SR

v Zbierke zákonov dňa 15. 07. 2004 a ostatné faktúry nadobudli splatnosť od 01. 08. 2003

do 04. 07. 2004 t. j. za účinnosti V ust.

Z. z., bola výška poplatku z omeškania za oneskorené zaplatenie faktúry stanovená na 0,1%

z dlžnej sumy za každý kalendárny deň, podľa novely

s účinnosťou od 01. 06. 2003, bola sadzba poplatku z omeškania zmenená na 0,01% denne.

Podľa Nálezu Ústavného súdu SR nie je v znení zákona

č. v súlade s veta druhá v spojení s , 4 SR.

Uverejnením Nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov dňa 15. 07. 2004, stratilo

ust. § 38 ods. 4 upravujúce poplatok z omeškania na 0,01%, účinnosť. Od nadobudnutia

účinnosti od 01. 06. 2003 do straty účinnosti uvedeného zákonného

ustanovenia dňa 15. 07. 2004, bolo predmetné zákonné ustanovenie platné a účinné, teda

žalobcovi vzniklo za obdobie od 01. 06. 2003 do 15. 07. 2004 právo na poplatok z omeškania

vo výške 0,01% denne podľa

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne

žalobcovi priznal poplatok z omeškania v sadzbe 0,1% denne len za faktúry č. 240604

a č. 240605, nakoľko tieto boli splatné po 15. 07. 2004. Nesprávne však právne posúdil

výšku priznaného poplatku za omeškanie vo výške 0,1% v období od 01. 06. 2003

do 15. 07. 2004, nakoľko za toto obdobie mu vzniklo právo na poplatok z omeškania

vo výške 0,01%.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

priznanej istiny vo výške 35.882,95 Sk podľa potvrdil a vo zvyšnej napadnutej

časti podľa zmenil tak, že návrh zamietol.

O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa a podľa

rozhodol tak, že ich žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a

tak, že ich žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie v zákonnej lehote

podaním zo dňa 31. marca 2006.

V odôvodnení dovolania uviedol, že s argumentami odvolacieho súdu nesúhlasí

z dôvodu, že stratil účinnosť 15. 07. 2004, v dôsledku

vydaného nálezu Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti poukázal na § 41a ods. 1, 2, 3 zákona

č. , z ktorého dovodil, že stratou účinnosti prípadne platnosti právnych

predpisov na základe nálezu Ústavného súdu SR, sa neobnovuje platnosť právnych predpisov

nimi zrušených, ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis

v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.

Žalobca ďalej uviedol, že výška poplatku za omeškanie 0,1% v pôvodnom znení

nikto na Ústavnom súde SR nenapadol pre nesúlad s SR, napadnuté bolo práve

ustanovenie novely , ktorým došlo k zmene sadzby

poplatku z omeškania na 0,01% denne od 01. 06. 2003. Práve toto zmenené ustanovenie bolo

predmetom konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR.

Považuje za neopodstatnené tvrdenie, že by § 38 ods. 4 bol neúčinný a neplatný,

neúčinná a neplatná je len jeho novelizácia. Zastáva názor, že platí pôvodné znenie § 38

ods. 4 ustanovené so sadzbou poplatku z omeškania vo výške

0,1% denne. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že odvolací súd správne

rozhodol, keď rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a návrh zamietol,

pretože napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, hoci skutkový

stav bol zistený správne.

Poukázal na to, že bol novelizovaný zákona

č. tak, že došlo k zníženiu sadzby poplatku z omeškania z 0,1% denne

na 0,01% denne, pričom účinnosť novela nadobudla dňom 01. 06. 2003, teda od tohto

dátumu mohol byť účtovaný poplatok z omeškania len vo výške 0,01% denne. Dňom

vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu SR v zbierke zákonov t. j. 15. 07. 2004 stratilo

novelizované ustanovenie účinnosť podľa SR a dňa 15. 01. 2005 márne

uplynula 6-mesačná lehota, v ktorej mala NR SR uviesť ust. § 38 ods. 4 zákona do súladu

s SR, čím ustanovenie stratilo platnosť. Poukázal i na ust.

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého rozhodnutia Ústavného súdu SR, o nesúlade

medzi právnymi predpismi nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov t. j.

účinky nálezu môžu pôsobiť len do budúcnosti.

Nález Ústavného súdu má len ten právny význam, že po jeho vyhlásení nemožno

aplikovať ust. zákona v znení , ale v znení predchádzajúcom,

pričom ide o hmotno-právny význam t. j. ak by omeškanie vzniklo po vydaní Nálezu ÚS SR,

tak by sa aplikovala právna norma platná pred účinnosťou

Navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a dovolateľovi trovy dovolacieho

konania nepriznať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vo veci rozhodol rozsudkom

zo dňa 12. júna 2007 č. k. -80 tak, že dovolanie zamietol. Žalobkyňa proti

rozhodnutiu dovolacieho súdu podala sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý napadnutý rozsudok

dovolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,

že

v čase rozhodovania odvolacím súdom nebol platný ani účinný t. j. nebol súčasťou právneho

poriadku Slovenskej republiky, preto uvedené ustanovenie nemohli súdy aplikovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) v novom konaní

po zistení, že dovolanie bolo účastníkom podané včas (§ 240 ods. 1) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242

ods. 1 a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Predmetom dovolacieho konania je dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bola časť jeho žaloby zamietnutá.

Predmetom konania je právo žalobcu na poplatok z omeškania za oneskorené

zaplatenie ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov o zdravotnej starostlivosti, vo výške 0,1% denne z dlžnej

sumy.

Podľa , pri nedodržaní lehoty splatnosti, môže

uplatniť zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania

vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti

účtovného dokladu. Novelou došlo k zmene znenia ust.

ods. 4 v časti výšky poplatku z omeškania z 0,1% denne na 0,01% denne. V priebehu

prvostupňového aj odvolacieho konania nebolo spochybnené omeškanie žalovaného, sporná

zostala len otázka, v akej výške žalobcovi nárok na poplatok z omeškania za obdobie

od 01. 06. 2003 (účinnosť ) do 15. 07. 2004 (zverejnenie Nálezu

ÚS SR o nesúlade predpisu z SR) vznikol.

Dovolací súd v novom konaní preskúmal vec a dospel k záveru, že právny názor

vyslovený odvolacím súdom, nie je vecne správny s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. -24 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej

republiky PLz. (zjednocujúce stanovisko odchylných právnych názorov senátov

ÚS SR) prijal k výkladu ustanovenia č. v spojení so zákonom

č. zjednocujúce stanovisko. Hmotnoprávne účinky nálezu ÚS SR č. k. PL.ÚS

38/03-89 o nesúlade v znení

s veta druhá v spojení s , 4 SR, ktorý bol uverejnený pred

právoplatným skončením konania pred všeobecným súdom v zbierke zákonov dňa

15. júla 2004, a v ktorom sa mal aplikovať v znení , nastali

pre všetkých účastníkov tohoto konania následky ex tunc.

V predmetnej veci odvolací súd rozhodoval v čase, keď ust. § 38 ods. 4 zák. č.

v znení nebolo platné, teda nebolo súčasťou

právneho poriadku Slovenskej republiky, preto súd nemohol toto ustanovenie pri

rozhodovaní aplikovať. V čase rozhodovania platilo skoršie znenie ust. § 38 ods. 4 zákona

č. t. j. pred nadobudnutím platnosti a účinnosti , ktoré

ustanovovalo poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní dospel k záveru, že

rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, nie je v súlade s právnym predpisom, preto

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti podľa , zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 12. novembra 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnost vyhotovenia: Zuzana Štofaniková