Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/188/2019

Identifikačné číslo spisu: 1114208394 Dátum vydania rozhodnutia: 19.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1114208394.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C. K., bývajúcej v B., E. B. Č.. XXX, zastúpenou JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Magurská 3, proti žalovaným 1/ Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, 2/ Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 2018 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd”) zhora označeným rozsudkom v odvolaním napadnutej časti potvrdil žalobu zamietajúci rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie”) z 23. septembra 2016 č. k. -53 voči žalovanej 2/ (pozn. konanie voči žalovanej 1/ bolo právoplatne zastavené) s konštatovaním správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, že a/ v súdnom spore nebola naplnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „”), t. j. nebolo preukázané zrušenie súdneho rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, b/ postup súdu (okresného a krajského), ktorým sa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je nesprávnym úradným postupom v zmysle a c/ nebola preukázaná podmienka vzniku škody, ale ani príčinná súvislosť' medzi škodou a nesprávnym úradným postupom pri prieťahoch v konaní pred súdom, keď žalobkyňa si ako škodu uplatnila nevymožený dlh z pôžičky. V podrobnostiach dovolací súd odkazuje na dôvody rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka”). Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením (ďalej len „”) pretože súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Namietala, že súdy a/ nedostatočne zistili skutkový stav veci, b/ nesprávne právne posúdili vec i v otázke existencie nezákonného rozhodnutia, keď nezohľadnili výnimku, že právoplatné rozhodnutie nemusí byt' zrušené alebo zmenené, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa, c/ odvolací súd bol povinný vo veci nariadiť' pojednávanie, d/ odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, nie je zrejmé z akých dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenie ako celok nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia, súdy nezdôvodnili, prečo pri rozhodovaní nevzali do úvahy ňou predložené dôkazy. V dôvodoch dovolania rozoberala skutkový a právny stav veci a polemizuje s názormi odvolacieho súdu. So zreteľom na uvedené navrhla zrušiť' rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť' na ďalšie konanie.

3. Žalovaná 2/ nevyužila právo vyjadriť' sa k dovolaniu žalobkyne.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd” alebo „dovolací súd") po zistení, že dovolanie bolo podané včas ( ) a naň oprávnenou osobou ( ) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

5. Podľa , proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Podľa , dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť' sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať' sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať' sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (vid' napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky SP. zn. , , , ).

10. Dovolatel'ka, vychádzajúc z obsahu dovolania, prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z a k tomu dovolaciemu dôvodu uvádza, že odvolací súd bol povinný na prejedanie odvolania nariadiť pojednávanie, odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci a nesprávne právne posúdili vec.

11. Podľa názoru dovolateľky došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces aj tým, že odvolací súd na

prejednanie jej odvolania nenariadil pojednávanie. 11.1. Realizácia procesného oprávnenia účastníka byt' prítomný na pojednávaní neprichádza do úvahy vtedy, keď súd v súlade so zákonom koná a rozhoduje bez nariadenia pojednávania. 11.2. Podľa ods. I na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy: a/ ak je potrebné zopakovať' alebo doplniť' dokazovanie alebo b/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 11.3. V danom prípade: a/ odvolací súd dospel k záveru, že netreba zopakovať' alebo doplniť' dokazovanie, b/ nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie. Procesné strany boli pritom riadne upovedomené o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu ( ). Procesným postupom, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo byt' porušené právo dovolatel'ky na spravodlivý proces v zmysle .

12. K tej časti dovolania, v ktorej dovolatel'ka namieta, že odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu nemá zákonom stanovené náležitosti a naznačuje, že je nepreskúmateľné, zmätočné a náležite nereaguje na ňou predložené dôkazy a argumentáciu, dovolací súd uvádza, že podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre Súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok omyl” (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 12.1. Treba mat' na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať' na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (). V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (proti žalovanej 2/) ako vecne správny v zmysle . Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí pritom jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté rozhodnutie náležite vysvetlil. 12.2. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolatel'ky, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim sa zákonu. Zreteľne poukázal na to, ktorú a z akých dôvodov kumulatívne určených podmienok pri náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona nepovažoval za splnenú (porovnaj body 9 až 15 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v spojení s bodmi 15 až 25 odôvodnenia potvrdeného rozsudku súdu prvej inštancie). Za procesnú vadu konania v zmysle nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolatel'ky.

13. Pokiaľ' dovolatel'ka vytýka odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, najvyšší súd pripomína, že (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle (, , , , , , ). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd () k záveru o jeho ústavnej neudržatel'nosti.

14. Dovolatel'ka vyvodzuje prípustnosť' dovolania aj z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie (čo do nenaplnenia všetkých kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle ), dovolací súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho konania dospel najvyšší súd k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením veci (vid' R 54/2012 a tiež , , , , , , a ). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť' strany civilného sporového konania uskutočňovať' jej patriace procesné oprávnenia. Na tom, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá dovolatel'kou tvrdenú vadu zmätočnosti, zotrval aj judikát R 24/2017 a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (, , , , , , ).

15. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie v danej veci smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol podľa .

16. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa tak, že žalovanej 2/ ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalobkyňa ( ), žalovanej 2/ žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli (R 72/2018).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.