Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cdo/359/2021

Identifikačné číslo spisu: 4212224452 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Holič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:4212224452.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej, a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne JUDr. J. W., LL.M., bývajúcej v W.Ý. T., U. XXX/X, t.č. v Č. W., N., W. XXX, proti žalovaným 1/ J. I., bývajúcej v J., N. XXXX/XX, 2/ J. F., bývajúcej v D., D. XXXX/X, obe zastúpené Advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tvarožkova 5, IČO: 35 975 016, o zaplatenie 4.000,- Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. júna 2021 sp.zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. januára 2020, č. k. - 316 žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.000,-Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 19. októbra 2012 do zaplatenia. Žalobkyni priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie uznesením zo 6. apríla 2020 č.k. -423 zamietol návrh JUDr. Ľudovíta F?ldesa o opravu zrejmej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne a žalovanej 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie uznesením z 23. júna 2021 sp.zn. , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na a (ďalej len „“). V odôvodnený uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s rozpormi vo vykonanom dokazovaní ohľadne znenia rezervačnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ a súčasne vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd na základe odvolania podaného JUDr. Ľudovítom F?ldesom svojim uznesením zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na opravu zrejmej nesprávnosti rozsudku

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v celom rozsahu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) v zmysle a , ktoré odôvodnila tým, že odvolací súd nezohľadnil predchádzajúce právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie z 21. októbra 2013 č.k. -51 o vstupe žalovanej 2/ do konania a pripustení zmeny žalobného petitu a právoplatné rozhodnutie ČVS ORP-1249/SMV-B1-2015 zakladajúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň namietala, že odvolací súd sa nezaoberal jej odvolacími námietkami a jeho rozhodnutie je nesprávne odôvodnené. Nesúhlasila s právnym posúdením veci odvolacím súdom najmä so záverom, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadom námietky pravosti rezervačnej zmluvy a nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 2/. Z týchto dôvodov žiadala, aby dovolací súd sám rozhodol, aké konkrétne výroky rozsudku súdu prvej inštancie sa zrušujú, zároveň aby vec vrátil súdu prvej inštancie k doriešeniu opravy zrejmých nesprávností v hlavičke týkajúce sa právneho zastúpenia žalovanej 2/ JUDr. Ľudovítom F?ldesom. Ďalej navrhla zrušiť uznesenie odvolacieho súdu v neoznačenom výroku I. vo vzťahu k zákonným výrokom označeným ako II. a III. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na vydanie opravného uznesenia k rozsudku.

4. Žalovaná 1/ a 2/ sa vo svojich vyjadreniach podrobne zaoberali skutkovým a právnym posúdením sporu a žiadali, aby bola žaloba súdom zamietnutá. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovali za správne a navrhli, aby dovolací súd zamietol podané dovolanie a priznal im trovy dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ), bez nariadenia pojednávania ( ), dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné ( ). Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (). Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp. zn.1 Cdo 113/2012, , , , 5 Cdo 275/2013,6 Cdo 107/2012, ), dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a . Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr. , , ).

7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). V danom prípade dovolateľka v dovolaní namieta, že v konaní došlo k vade uvedenej v a .

8. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v až f/ . Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , dovolací súd skúma primárne, či ide o

rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle až f/ pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle až f/ irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

9. Dovolateľka dovolaním napadla uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zároveň zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na opravu zrejmej nesprávnosti tohto rozsudku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd zastáva názor, podľa ktorého (kasačné, procesné) uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. V dôsledku kasácie prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ). Tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (por. publikáciu . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1353-1356).

10. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 19/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia “.

11. Treba zdôrazniť, že samotná povaha zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie otvára strane sporu možnosť v pokračujúcom konaní uplatniť všetky svoje procesné práva, vrátane práv na využitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

12. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok a uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie, nie je dovolanie podľa prípustné; nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej návrhom na začatie konania) končí. Zároveň vo vzťahu k dovolaniu podanému proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie, nie je žalobkyňa ani osobou oprávnenou na podanie dovolania, pretože napadnuté rozhodnutie nebolo vydané na jej návrh, netýkalo sa jej procesných práv a povinností a nebolo vydané v jej neprospech ( ).

13. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa prípustné nie je, najvyšší súd ho ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, podľa a v časti týkajúcej sa zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie podľa ako dovolanie podané neoprávnenou osobou, odmietol bez toho, aby sa zaoberal jeho dôvodnosťou.

14. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa v spojení s .

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.