Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/92/2022

Identifikačné číslo spisu: 1317201940 Dátum vydania rozhodnutia: 29.11.2023 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1317201940.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu S. Q., narodeného XX. K. XXXX, D., J. XX, zastúpeného X.. F. Q., P.., narodeného XX. S. XXXX, D., J.J. XX, proti žalovanej K. Q., narodenej X. S. XXXX, D., D. XX, o vydanie neoprávneného majet. prospechu, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. novembra 2020, č. k. -99, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1 . Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 12. októbra 2018 č. k -55 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.972,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10. novembra 2016 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanej z dôvodu, že zhodnotil nehnuteľnosť, ktorej je podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/6 a žalovaná v podiele 1/6. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal ( ), že vynaložené investície boli nevyhnutné. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd dal opäť za pravdu žalovanej, nakoľko práce na strešnej krytine boli objednané v septembri 2016 a žalobca argumentoval tým, že jej toto oznámil už 28. mája 2012 alebo, že mu žalovaná doručila 25. júla 2014 podanie, ktorým odmietla vykonávanie akýchkoľvek údržieb v rodinnom dome, podobne, že žalovanú v roku 2006 o údržbe informovala ich mama, O. Q.. Tieto jeho oznámenia mal okresný súd za nekonkrétne a nedostačujúce najmä s ohľadom na iné súdne konania, ako napr. súdne konanie vedené pred tun. súdom pod sp. zn. . Súd opätovne vzhliadol a mal dôvodnú i ďalšiu námietku žalovanej, že predložená faktúra na sumu 11.833 eur nie je dostatočne špecifikovaná, nie je nevyčíslená jednotlivo podľa položiek uvedených v objednávke, iba celkovo, pričom pri jednotlivých položkách nie sú uvedené jednotkové ceny, čo činí žalovanú sumu nepreskúmateľnou a nedôvodnou. Žalobca v konaní predovšetkým nepreukázal, že investície, ktoré tvrdil, že vynaložil, boli nevyhnutné, sám v žalobe uvádzal, že touto investíciou nehnuteľnosť zhodnotil, t. j. vynaložil iné investície, a teda sa nejednalo o nevyhnutnú opravu alebo údržbu. Po zistení tejto podstatnej skutočnosti súd mal za nadbytočné vykonanie obhliadky spornej

nehnuteľnosti, naviac už po jej realizácii, kedy touto žalobou sa nevyporiadava zaniknuté podielové spoluvlastníctvo, a preto ako tento návrh, tak i žalobu vo veci samej zamietol. O trovách rozhodol podľa a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2 . Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. novembra 2020 č. k. -99, na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie podrobne krajský súd odôvodnil v bode 13. a 14. napadnutého rozhodnutia okresného súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s .

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z a a . Navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, lebo odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie vyslovil vo svojom rozhodnutí skutkové zistenia odporujúce zhodným vyjadreniam strán sporu. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( a ). Uviedol, že vykonal väčšinové rozhodnutie o nutnej údržbe spoločnej nehnuteľnosti, avšak súdy v ním iniciovanom spore podľa riešili výlučne domnelé práva menšinovej spoluvlastníčky na ňou nikdy nepreukázané obmedzovanie výkonu jej vlastníckych práv. Takéhoto obmedzovania sa žalovaná nikdy nedovolala a citované tvrdenia používa len ako účelovú obštrukciu sporu v prípade, že je povolaná k zodpovednosti. Súdy priznali žalovanej právo posudzovať nutnosť údržby a právo určovať spôsob jej vykonania, odlišne od spôsobu, o ktorom vlastníci rozhodli väčšinovo. Týmto spôsobom podľa jeho názoru obišli zákon a prejednali nesúhlas menšinovej spoluvlastníčky s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Preukázal pritom všetky zákonné požiadavky o potrebe nutnej údržby, o ktorých bola menšinová spoluvlastníčka informovaná. Bol toho názoru, že jeho nárok nie je premlčaný.

4. Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť. 5 . Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je nasledovné. 6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a . 7 . V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. V zmysle je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

1 0 . V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

11. V sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach až je upravený prípustný predmet, v ustanovení je stanovená lehota na podania dovolania, v ustanovení sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení až sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

12. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, zastúpená advokátom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom ( ) žalobca napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie.

13. Dovolanie žalobcu posúdil dovolací súd podľa jeho obsahu ( ), pričom dospel k záveru, že dovolacie dôvody, ktoré žalobca uplatnil, treba posúdiť podľa .

14. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ).

15. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom nebolo takouto vadou postihnuté.

1 6 . Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle , pričom obsah spisu nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) spĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle z hľadiska formálnej štruktúry a obsahovalo aj odôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ). Podľa právneho názoru vec prejednávajúceho senátu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného a nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle .

17. Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci a došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných dôkazov, najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy ( ) dospel k záveru, že uvedené nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strán sporu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a , , , , , , , ). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

18. Žalobca v dovolaní namietal, že súdy oboch inštancií vec nesprávne právne posúdili a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle . Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ) alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená ( ) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Žalobca však neoznačil právnu otázku riešenú odvolacím súdom, od ktorej záviselo rozhodnutie v danej veci, pri riešení ktorej by sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a tiež neuviedol, aká právna otázka, ktorú riešil odvolací súd, je podľa jeho názoru rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci však významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v v spojení s . V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získala na jeho úkor tým, že vynaložil investície na nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve, a to vo výške zodpovedajúcej jej podielu 1/6. Súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobca nepreukázal žiadnu dohodu spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou (predmetnou nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve strán), a to ani konkludentne a že by vynaložené investície boli nevyhnutnými investíciami. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca v dovolaní () nerieši otázku, ktorá bola rozhodujúcou pre právne posúdenie v danej veci.

19. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol (, ).

20. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa v spojení s a .

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.