Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 737/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátkou JUDr. Evou

Považanovou, Jiráskova 400/21, Žiar nad Hronom, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. a v konaní vedenom Krajským súdom

v Banskej Bystrici pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. júna 2014 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených čl. 6 a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Okresným súdom Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

a v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo

„odvolací súd“) pod sp. zn. .

2. V návrhu na rozhodnutie vo veci samej sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby

vyslovil porušenie ich základných práv na spravodlivý súdny proces podľa ,

práv podľa čl. 6 a čl. 14 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde, zrušil rozsudok

okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu, vrátil vec okresnému súdu, ktorému

sa zároveň prikáže upustiť od ďalšieho porušovania práva, a prizná im primerané finančné

zadosťučinenie.

3. Sťažnosť sťažovateľov v predloženej podobe nespĺňala náležitosti ustanovené § 20

a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd preto listom

z 13. augusta 2014 vyzval sťažovateľov, aby doručili riadny návrh na začatie konania

spísaný advokátom, ktorého si na ten účel zvolia na zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom a pripoja aj jeho písomné splnomocnenie.

4. Zvolená právna zástupkyňa sťažovateľov v podstate ich sťažnosť len prepísala

bez bližšej ústavnoprávnej argumentácie s návrhom, aby ústavný súd vyslovil porušenie

práva sťažovateľov na spravodlivý proces pred zákonným sudcom v konaní pred okresným

súdom a následne aj odvolacím súdom, priznal im finančné odškodnenie v sume 500 €

a trovy konania vo výške 284,08 €.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade

okresného súdu a krajského súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva

alebo slobody, ktoré sťažovatelia označili, či už pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (,

, ). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

8. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľov podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

9. Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľmi označených základných práv

rozsudkom krajského súdu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal, či

napadnutý rozsudok nie je neodôvodnený alebo arbitrárny v takom rozsahu, že by to malo

za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

11. Sťažovatelia vidia porušenie nimi označených základných práv tým, že napadnutý

rozsudok krajského súdu je podľa nich ústavne nekonformný, lebo nesprávne aplikoval

ustanovenia , ktoré sa týkali nájomného vzťahu k užívanému bytu v

obytnom dome č. .

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (m. m. , , ,

).

13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , ).

14. Napadnutý rozsudok krajského súdu, poukazujúc na závery rozsudku okresného

súdu, obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov

a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Ústavný súd

sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa námietkami sťažovateľov

zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovatelia v tomto konaní dostali

odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne

konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet

žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú

dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

15. Ústavný súd tiež poukazuje na to, že krajský súd namietaným rozsudkom

sťažovateľom neodoprel spravodlivosť, a skutočnosť, že ich názor sa s právnym názorom

krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno

právo na súdnu ochranu , resp. na spravodlivý proces stotožňoval s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok ().

Medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a základným právom sťažovateľov podľa

a právom podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,

ktorá by signalizovala, že mohlo dôjsť k jeho porušeniu, čo zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť ( ).

Jej podstatou je totiž len polemika sťažovateľov so skutkovými a právnymi závermi

všeobecných súdov, takže nemá zmysel z nich čokoľvek opakovať či zdôrazňovať.

16. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil porušenie označených práv sťažovateľov,

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014