Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 737/2014
PDF · 268.12 KB
No categories available
I. ÚS 737/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť a ,
, zastúpených advokátkou JUDr. Evou
Považanovou, Jiráskova 400/21, Žiar nad Hronom, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným
súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 10 C 15/2012 a v konaní vedenom Krajským súdom
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17 Co 128/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. júna 2014 doručená sťažnosť a (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva zaručeného čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených čl. 6 a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom
Okresným súdom Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 15/2012
a v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo
„odvolací súd“) pod sp. zn. 17 Co 128/2013.
2. V návrhu na rozhodnutie vo veci samej sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby
vyslovil porušenie ich základných práv na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ústavy,
práv podľa čl. 6 a čl. 14 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde, zrušil rozsudok
okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu, vrátil vec okresnému súdu, ktorému
sa zároveň prikáže upustiť od ďalšieho porušovania práva, a prizná im primerané finančné
zadosťučinenie.
3. Sťažnosť sťažovateľov v predloženej podobe nespĺňala náležitosti ustanovené § 20
a § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd preto listom
z 13. augusta 2014 vyzval sťažovateľov, aby doručili riadny návrh na začatie konania
spísaný advokátom, ktorého si na ten účel zvolia na zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom a pripoja aj jeho písomné splnomocnenie.
4. Zvolená právna zástupkyňa sťažovateľov v podstate ich sťažnosť len prepísala
bez bližšej ústavnoprávnej argumentácie s návrhom, aby ústavný súd vyslovil porušenie
práva sťažovateľov na spravodlivý proces pred zákonným sudcom v konaní pred okresným
súdom a následne aj odvolacím súdom, priznal im finančné odškodnenie v sume 500 €
a trovy konania vo výške 284,08 €.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia
návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno
hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade
okresného súdu a krajského súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva
alebo slobody, ktoré sťažovatelia označili, či už pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98,
III. ÚS 206/03, II. ÚS 77/04). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,
pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 195/04, I. ÚS 11/05).
8. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľmi označených základných práv
rozsudkom krajského súdu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal, či
napadnutý rozsudok nie je neodôvodnený alebo arbitrárny v takom rozsahu, že by to malo
za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
11. Sťažovatelia vidia porušenie nimi označených základných práv tým, že napadnutý
rozsudok krajského súdu je podľa nich ústavne nekonformný, lebo nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkali nájomného vzťahu k užívanému bytu v
obytnom dome č. .
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol
náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných slobodách (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,
13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným
rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery
boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).
14. Napadnutý rozsudok krajského súdu, poukazujúc na závery rozsudku okresného
súdu, obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov
a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Ústavný súd
sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa námietkami sťažovateľov
zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovatelia v tomto konaní dostali
odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.
V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne
konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet
žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú
dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
15. Ústavný súd tiež poukazuje na to, že krajský súd namietaným rozsudkom
sťažovateľom neodoprel spravodlivosť, a skutočnosť, že ich názor sa s právnym názorom
krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia
činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno
právo na súdnu ochranu , resp. na spravodlivý proces stotožňoval s procesným úspechom,
z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (IV. ÚS 245/2010).
Medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a základným právom sťažovateľov podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,
ktorá by signalizovala, že mohlo dôjsť k jeho porušeniu, čo zakladá dôvod na odmietnutie
sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jej podstatou je totiž len polemika sťažovateľov so skutkovými a právnymi závermi
všeobecných súdov, takže nemá zmysel z nich čokoľvek opakovať či zdôrazňovať.
16. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil porušenie označených práv sťažovateľov,
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014