Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 687/2014
PDF · 393.66 KB
No categories available
III. ÚS 687/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2015
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej
a sudcu Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting
& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej obchodnou spoločnosťou
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v mene ktorej koná
konateľ a advokát JUDr. Roman Kvasnica, pre namietané porušenie jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové
Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové
Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er/444/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., finančné
zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
3. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť Obchodnej spoločnosti
WM Consulting & Communication, s. r. o. trovy konania v sume 340,89 € (slovom
tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu obchodnej spoločnosti JUDr. Roman Kvasnica,
advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 687/2014 13 z 25. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti
podaním sp. zn. Spr 1195/14 doručeným ústavnému súdu 12. januára 2015, v ktorom
uviedol:
„... Tak ako som uvádzal sťažovateľovi v odpovedi na sťažnosť zo dňa 08.04.2014
v predmetnej exekučnej veci 5Er 444/08, v ktorej vystupoval ako oprávnený
Bratislava, doručil dňa 19.03.2013 súdny exekútor návrh na zmenu
účastníka konania. Rozhodnutie o podanom návrhu bolo urgované dňa 17.10.2012,
následne dňa 26.07.2013. Úpravou zo dňa 21.05.2012 vyššia súdna úradníčka vyzvala
exekútora o zaslanie oznámenia oprávneného o prevode práv z exekučného titulu v súlade
s § 37 ods.3 Ex. poriadku. Oznámenie exekútora bolo na súd doručené 19.03.2013.
Úpravou zo dňa 02.04.2014 bol exekútor urgovaný, aby predložil oznámenie oprávneného
o prevode práv, nakoľko súdu predložil iba oznámenie nového veriteľa. Táto úprava bola
zo súdu odoslaná 03.04.2014. Následne bola urgovaná výzva zasielaná exekútorovi
úpravou zo dňa 06.08.2014. Napriek tomu, že exekútor súdu nepredložil oznámenie
oprávneného o prechode práv z exekučného titulu, uznesením zo dňa 07.01.2015 súd
pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Predmetné uznesenie bolo zo súdu
expedované 07.01.2015.
Napriek tomu, že o navrhovanej zmene účastníka súd rozhodol až dňa 07.01.2015,
stalo sa tak z dôvodov vyššie uvedených. Pri rozhodovaní o prijatej sťažnosti sťažovateľa
žiadame zohľadniť, že priemerný mesačný nápad do oddelenia Er v súčasnosti predstavuje
1321 vecí, pričom sa jedná o nové žiadosti o udelenie poverenia s tým, že v nesmierne
veľkom počte vecí počítaných v tisíckach, kde boli poverenia vydané v predchádzajúcom
období, dochádza na základe postúpenia pohľadávky či iných skutočností k zmene
oprávneného, prípadne k zmene v osobe exekútora, o ktorých nárokoch súd rozhoduje vždy
uznesením, voči ktorému je možné podať odvolanie, pričom súčasné znenie exekučného
poriadku neumožňuje nedoručiť takéto uznesenie všetkým účastníkom konania. V rámci
doručovania týchto uznesení je vykonávaných množstvo úkonov, pričom vzhľadom na počet
a neustály nárast exekučných vecí pri nemeniacom sa počte zamestnancov, ktorí ich
vybavujú nie je v silách súdu všetky vybaviť v primeraných lehotách. V predmetnej
exekučnej veci boli všetci zamestnanci vybavujúci oddelenie 5Er dôrazne upozornení na to,
aby všetky ďalšie úkony boli z ich strany vykonávané s náležitou pozornosťou, promptne a to
tak, aby bezodkladne po vrátení doručeniek o prevzatí uznesenia 5Er 444/08 62 zo dňa
07.01.2015 bola na tomto uznesení vyznačená právoplatnosť. Z týchto dôvodov mám za to,
že priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorého sa sťažovateľ domáha nie je
opodstatnené, resp. ho navrhujeme nepriznať...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 Er 444/2008 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch...
Podľa § 37 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako
oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci
konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo
povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu
doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne
do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi,
oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi,
na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu
vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K
vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
rozhodovanie o zmene účastníka v exekučnom konaní tvorí bežnú súčasť rozhodovacej
agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno považovať za právne ani skutkovo
zložité. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne alebo
skutkovo zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov
v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne
neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky. Sťažovateľka bola v konaní aktívna
a súčinnostná.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie rozhodovania o zmene účastníka exekučného konania 1 rok
a 9 mesiacov na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.
Dňa 19. marca 2013 súdny exekútor podal na okresnom súde návrh na zmenu
účastníka exekučného konania. Dňa 2. apríla 2014 okresný súd urgoval exekútora, aby
predložil oznámenie oprávneného o prevode práv, pretože súdu predložil iba oznámenie
nového veriteľa. Dňa 6. augusta 2014 bol exekútor opäť urgovaný na predloženie
oznámenia. Uznesením zo 7. januára 2015 okresný súd pripustil zmenu účastníka na strane
oprávneného.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna
činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 Er 444/2008, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008, avšak okresný súd po podaní sťažnosti uznesením
sp. zn. 5 Er 444/2008 zo 7. januára 2015 pripustil zmenu účastníka exekučného konania,
ústavný súd neuložil okresnému súdu povinnosť, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzala sťažovateľka
domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 1 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku rozhodovania okresného súdu o zmene
účastníka exekučného konania v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008 berúc do úvahy
konkrétne okolnosti danej veci považoval nepriznanie finančného zadosťučinenia
sťažovateľke za primerané. Deklarácia porušenia je dostačujúcim prostriedkom nápravy.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 340,89 €, a to za dva úkony právnej služby
vrátane dane z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, písomné podanie ‒sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady
zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú
ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 340,89 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2015