Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 687/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej

a sudcu Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting

& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej obchodnou spoločnosťou

JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Roman Kvasnica, pre namietané porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové

Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové

Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., finančné

zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť Obchodnej spoločnosti

WM Consulting & Communication, s. r. o. trovy konania v sume 340,89 € (slovom

tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu obchodnej spoločnosti JUDr. Roman Kvasnica,

advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 25. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr 1195/14 doručeným ústavnému súdu 12. januára 2015, v ktorom

uviedol:

„... Tak ako som uvádzal sťažovateľovi v odpovedi na sťažnosť zo dňa 08.04.2014

v predmetnej exekučnej veci , v ktorej vystupoval ako oprávnený

Bratislava, doručil dňa 19.03.2013 súdny exekútor návrh na zmenu

účastníka konania. Rozhodnutie o podanom návrhu bolo urgované dňa 17.10.2012,

následne dňa 26.07.2013. Úpravou zo dňa 21.05.2012 vyššia súdna úradníčka vyzvala

exekútora o zaslanie oznámenia oprávneného o prevode práv z exekučného titulu v súlade

s § 37 ods.3 Ex. poriadku. Oznámenie exekútora bolo na súd doručené 19.03.2013.

Úpravou zo dňa 02.04.2014 bol exekútor urgovaný, aby predložil oznámenie oprávneného

o prevode práv, nakoľko súdu predložil iba oznámenie nového veriteľa. Táto úprava bola

zo súdu odoslaná 03.04.2014. Následne bola urgovaná výzva zasielaná exekútorovi

úpravou zo dňa 06.08.2014. Napriek tomu, že exekútor súdu nepredložil oznámenie

oprávneného o prechode práv z exekučného titulu, uznesením zo dňa 07.01.2015 súd

pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Predmetné uznesenie bolo zo súdu

expedované 07.01.2015.

Napriek tomu, že o navrhovanej zmene účastníka súd rozhodol až dňa 07.01.2015,

stalo sa tak z dôvodov vyššie uvedených. Pri rozhodovaní o prijatej sťažnosti sťažovateľa

žiadame zohľadniť, že priemerný mesačný nápad do oddelenia Er v súčasnosti predstavuje

1321 vecí, pričom sa jedná o nové žiadosti o udelenie poverenia s tým, že v nesmierne

veľkom počte vecí počítaných v tisíckach, kde boli poverenia vydané v predchádzajúcom

období, dochádza na základe postúpenia pohľadávky či iných skutočností k zmene

oprávneného, prípadne k zmene v osobe exekútora, o ktorých nárokoch súd rozhoduje vždy

uznesením, voči ktorému je možné podať odvolanie, pričom súčasné znenie exekučného

poriadku neumožňuje nedoručiť takéto uznesenie všetkým účastníkom konania. V rámci

doručovania týchto uznesení je vykonávaných množstvo úkonov, pričom vzhľadom na počet

a neustály nárast exekučných vecí pri nemeniacom sa počte zamestnancov, ktorí ich

vybavujú nie je v silách súdu všetky vybaviť v primeraných lehotách. V predmetnej

exekučnej veci boli všetci zamestnanci vybavujúci oddelenie 5Er dôrazne upozornení na to,

aby všetky ďalšie úkony boli z ich strany vykonávané s náležitou pozornosťou, promptne a to

tak, aby bezodkladne po vrátení doručeniek o prevzatí uznesenia zo dňa

07.01.2015 bola na tomto uznesení vyznačená právoplatnosť. Z týchto dôvodov mám za to,

že priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorého sa sťažovateľ domáha nie je

opodstatnené, resp. ho navrhujeme nepriznať...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu

doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne

do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi,

oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi,

na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K

vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

rozhodovanie o zmene účastníka v exekučnom konaní tvorí bežnú súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno považovať za právne ani skutkovo

zložité. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne alebo

skutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov

v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne

neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky. Sťažovateľka bola v konaní aktívna

a súčinnostná.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie rozhodovania o zmene účastníka exekučného konania 1 rok

a 9 mesiacov na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.

Dňa 19. marca 2013 súdny exekútor podal na okresnom súde návrh na zmenu

účastníka exekučného konania. Dňa 2. apríla 2014 okresný súd urgoval exekútora, aby

predložil oznámenie oprávneného o prevode práv, pretože súdu predložil iba oznámenie

nového veriteľa. Dňa 6. augusta 2014 bol exekútor opäť urgovaný na predloženie

oznámenia. Uznesením zo 7. januára 2015 okresný súd pripustil zmenu účastníka na strane

oprávneného.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , avšak okresný súd po podaní sťažnosti uznesením

sp. zn. zo 7. januára 2015 pripustil zmenu účastníka exekučného konania,

ústavný súd neuložil okresnému súdu povinnosť, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzala sťažovateľka

domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku rozhodovania okresného súdu o zmene

účastníka exekučného konania v konaní vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy

konkrétne okolnosti danej veci považoval nepriznanie finančného zadosťučinenia

sťažovateľke za primerané. Deklarácia porušenia je dostačujúcim prostriedkom nápravy.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 340,89 €, a to za dva úkony právnej služby

vrátane dane z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, písomné podanie ‒sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 340,89 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2015