Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 708/2014
PDF · 406.25 KB
No categories available
III. ÚS 708/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2015
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu
Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti , ,
, , , , obchodnej
spoločnosti , , zastúpených advokátkou
JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, a sťažnosti
, , zastúpenej advokátom JUDr. Milanom
Slebodníkom, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, ktorými namietali porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 po právoplatnosti
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 502/2011 44 z 24. februára 2012,
takto
rozhodol:
1. Základné právo , ,
, obchodnej spoločnosti , a
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 po právoplatnosti nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 502/2011 44 z 24. februára 2012 p o r u š e n é
b o l o .
2. a p r i z n á v a každému z nich
finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e im Okresný súd
Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia
, , a obchodnej
spoločnosti , v sume 720,38 € (slovom sedemstodvadsať
eur a tridsaťosem centov) na účet ich advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Advokátska
kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia
v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na
účet jej advokáta JUDr. Milana Slebodníka, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažnostiam vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 708/2014 46
z 9. decembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosti ,
, , , ,
, obchodnej spoločnosti , ,
a , (ďalej aj „ “,
„ “, „ “, „ “,
„ “ alebo spolu „sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.
Predmetná vec súvisí s vecou vedenou ústavným súdom pod sp. zn.
IV. ÚS 502/2011, v ktorej nálezom z 24. februára 2012 vyslovil, že „základné právo
a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 26/2003) porušené bolo“, a zároveň okresnému súdu
prikázal, aby v uvedenom konaní konal bez zbytočných prieťahov.
Aj v ďalšej veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 434/2012 ústavný súd nálezom
zo 16. januára 2013 vyslovil, že „základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 40 C 145/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 26/2003) porušené bolo“.
, a ,
sa rovnako ako a stali účastníkmi napadnutého
konania na základe uznesenia okresného súdu č. k. 40 C 145/2007 13 z 25. júla 2007,
ktorým pripustil ich vstup do konania na strane žalovaných.
Sťažovatelia uviedli, že po poslednom náleze ústavného súdu sa 10. októbra 2013
na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočuté žalobkyne v 1.
a 2. rade, pričom právnym zástupcom žalovaných bola uložená povinnosť predložiť návrhy
na doplnenie dokazovania. Dňa 30. januára 2014 sa na okresnom súde uskutočnilo ďalšie
pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu doplnenia dokazovania vyžiadaním reštitučného
spisu a potreby doručenia viacerých podaní niektorým účastníkom konania odročené
na 21. máj 2014. Uvedené procesné úkony podľa názoru sťažovateľov nasvedčujú tomu,
že okresný súd „jasný príkaz Ústavného súdu SR vyslovený v náleze zo dňa 24. 2. 2012
odmieta rešpektovať a v predmetnom konaní naďalej sústavne postupuje neefektívne
a nečinne“, pretože ani po viac ako 11 rokoch od začatia konania v danej veci meritórne
nerozhodol, čím naďalej spôsobuje zbytočné prieťahy, a tým aj porušovanie nimi uvedených
práv.
Sťažovatelia preto v petite žiadali, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu opätovne prikázal vo veci
konať bez zbytočných prieťahov a zaplatil každému z nich finančné zadosťučinenie, ako aj
náhradu trov právneho zastúpenia.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 119/10
z 20. januára 2015 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:
„... Na pojednávaní dňa 21. 5. 2014 súd vec prejednal a pojednávanie odročil
na 11. 6. 2014 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.
Dňa 11. 6. 2014 súd vyhlásil vo veci rozsudok.
Uznesením č. k. 40 C/145/2007 1247 zo dňa 24. 6. 2014 súd priznal odmenu
tlmočníkovi .
Dňa 24. 6. 2014 žalovaní v 5., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 17., 18. a 19. rade doručili
súdu odvolanie voči rozsudku č. k. 40 C/145/2007 1198 z 11. 6. 2014.
Dňa 26. 6. 2014 doručil súdu odvolanie žalovaný v 1. rade.
Dňa 26. 6. 2014 doručili súdu odvolanie žalovaní v 2., 3., 4., 7. a 8. rade.
Dňa 30.6.2014 doručili súdu odvolanie žalovaní v 6., 9. a 16. rade.
Po vykonaní prípravy pred predložením spisu odvolaciemu súdu bol spis s opravným
prostriedkom dňa 8. 8. 2014 predložený Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd
v Košiciach doposiaľ vo veci nerozhodol.
V predmetnej veci už ústavný súd viackrát rozhodol, že základné právo účastníkov,
ktorí vystupujú na strane žalovaných na prejednanie veci v primeranej lehote, bolo
porušené. Tieto rozhodnutia som akceptoval a prijal som spolu s vybavujúcou sudkyňou
opatrenia, ktoré viedli k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.“
V podstate rovnaké procesné úkony zistil z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.
40 C 145/2007 aj ústavný súd, preto ich považuje za preukázané.
Na vyjadrenie predsedu okresného súdu reagovali sťažovatelia podaniami
z 29. januára 2015, v ktorých opätovne poukázali na to, že meritórne rozhodnutie má
pre nich mimoriadny význam, pretože v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, bývajú,
resp. vykonávajú podnikateľskú činnosť, ktorou zabezpečujú živobytie svojej rodiny.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len
čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením danej veci podľa prvého
a tretieho kritéria, pretože tak urobil už v nálezoch č. k. IV. ÚS 502/2011 44 z 24. februára
2012 a č. k. I. ÚS 434/2012 44 zo 16. januára 2013, na odôvodnenie ktorých týmto
odkazuje. Na doplnenie uvádza, že napriek skutočnosti, že okresný súd v danej veci
meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 40 C 145/2007 z 11. júna 2014, samotné trvanie
napadnutého konania je zjavne neprimerané, keďže z dôvodu podaných odvolaní nie je
právoplatne ukončené ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia, a preto ho ako celok
nemožno považovať za zlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy
(podobne napr. IV. ÚS 260/04, III. ÚS 262/07, II. ÚS 3/09, III. ÚS 254/09).
Pokiaľ ide o druhé kritérium, ústavný súd rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch
konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktorými by sťažovatelia prispeli k predĺženiu
napadnutého konania. Na procesné úkony, ktoré urobili, mali nesporne právo, čo nemohlo
byť dôvodom nekonania okresného súdu v merite veci. Správaniu sťažovateľov nič nevytkol
ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na druhej strane je však
zrejmé, že , ani
, nevyužili svoje právo a nepodali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní, ktorú v prípade ďalších sťažovateľov ústavný súd považoval za účinný právny
prostriedok ochrany ich základných práv a slobôd.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej
vety ústavy v danej veci konal, pretože túto povinnosť mu už uložil nálezom
č. k. IV. ÚS 502/2011 44 z 24. februára 2012.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
, a ,
žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume po 10 000 € a a
v sume po 7 000 €, čo s poukazom na predmet sporu a jeho význam pre
účastníkov konania odôvodnili najmä dlhodobým stavom právnej neistoty, v ktorom sa
nachádzajú.
Vychádzajúc z aktuálneho stavu napadnutého konania nepovažoval ústavný súd
za účelné priznať a finančné zadosťučinenie,
pretože tak urobil už nálezom č. k. IV. ÚS 502/2011 44 z 24. februára 2012, keď každému
z nich priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré v okolnostiach danej veci
považuje za dostatočnú reparáciu (bod 5 výroku nálezu).
So zreteľom na uvedené skutočnosti ústavný súd aj v prípade
a považoval priznanie sumy 2 000 € každému z nich za primerané
finančné zadosťučinenie spojené s vyslovením porušenia nimi označených práv okresným
súdom (bod 2 výroku nálezu).
Vzhľadom na to, že stav právnej neistoty sa nemôže vzťahovať na právnickú osobu,
ústavný súd , finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 5
výroku nálezu).
IV.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Právna zástupkyňa , ,
a , advokátka JUDr. Iveta Rajtáková listom
z 29. januára 2015 vyčíslila trovy konania sumou 354,47 € „pre jedného sťažovateľa“.
Ústavný súd , ,
a , priznal úhradu za dva úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) a dva režijné paušály v súlade s § 1
ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)
urobené v roku 2014, pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné
v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u štyroch sťažovateľov o 50 %, pretože ide o spoločné
úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Trovy právneho zastúpenia štyroch
sťažovateľov tak predstavujú celkovú sumu 720,38 € [(67 x 2) + (8,04 x 2) x 4 osoby =
600,32 + 20 % DPH = 720,38], ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).
Právny zástupca – v podaní
z 29. januára 2015 vyčíslil trovy konania celkovou sumou 518,76 €.
Ústavný súd podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3
vyhlášky priznal JUDr. Ivete Rajtákovej náhradu trov konania v celkovej sume 340,90 €
pozostávajúcej z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie sťažnosti) v sume po 134 € a z dvoch režijných paušálov v sume po 8,04 €
plus 20 % DPH, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).
Za tretí úkon právnej služby – vyjadrenie z 29. januára 2015 ústavný súd náhradu
trov konania sťažovateľom nepriznal, pretože tieto neobsahovali žiadne nové skutočnosti
relevantné pre rozhodnutie ústavného súdu (bod 5 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2015