Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 708/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

83

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti , ,

, , , , obchodnej

spoločnosti , , zastúpených advokátkou

JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, a sťažnosti

, , zastúpenej advokátom JUDr. Milanom

Slebodníkom, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, ktorými namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. 44 z 24. februára 2012,

takto

rozhodol:

1. Základné právo , ,

, obchodnej spoločnosti , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. k. 44 z 24. februára 2012 p o r u š e n é

b o l o .

2. a p r i z n á v a každému z nich

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e im Okresný súd

Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

, , a obchodnej

spoločnosti , v sume 720,38 € (slovom sedemstodvadsať

eur a tridsaťosem centov) na účet ich advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Advokátska

kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na

účet jej advokáta JUDr. Milana Slebodníka, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnostiam vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. 46

z 9. decembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosti ,

, , , ,

, obchodnej spoločnosti , ,

a , (ďalej aj „ “,

„ “, „ “, „ “,

„ “ alebo spolu „sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predmetná vec súvisí s vecou vedenou ústavným súdom pod sp. zn.

, v ktorej nálezom z 24. februára 2012 vyslovil, že „základné právo

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) porušené bolo“, a zároveň okresnému súdu

prikázal, aby v uvedenom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

Aj v ďalšej veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd nálezom

zo 16. januára 2013 vyslovil, že „základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) porušené bolo“.

, a ,

sa rovnako ako a stali účastníkmi napadnutého

konania na základe uznesenia okresného súdu č. k. z 25. júla 2007,

ktorým pripustil ich vstup do konania na strane žalovaných.

Sťažovatelia uviedli, že po poslednom náleze ústavného súdu sa 10. októbra 2013

na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočuté žalobkyne v 1.

a 2. rade, pričom právnym zástupcom žalovaných bola uložená povinnosť predložiť návrhy

na doplnenie dokazovania. Dňa 30. januára 2014 sa na okresnom súde uskutočnilo ďalšie

pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu doplnenia dokazovania vyžiadaním reštitučného

spisu a potreby doručenia viacerých podaní niektorým účastníkom konania odročené

na 21. máj 2014. Uvedené procesné úkony podľa názoru sťažovateľov nasvedčujú tomu,

že okresný súd „jasný príkaz Ústavného súdu SR vyslovený v náleze zo dňa 24. 2. 2012

odmieta rešpektovať a v predmetnom konaní naďalej sústavne postupuje neefektívne

a nečinne“, pretože ani po viac ako 11 rokoch od začatia konania v danej veci meritórne

nerozhodol, čím naďalej spôsobuje zbytočné prieťahy, a tým aj porušovanie nimi uvedených

práv.

Sťažovatelia preto v petite žiadali, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, aby okresnému súdu opätovne prikázal vo veci

konať bez zbytočných prieťahov a zaplatil každému z nich finančné zadosťučinenie, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 119/10

z 20. januára 2015 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:

„... Na pojednávaní dňa 21. 5. 2014 súd vec prejednal a pojednávanie odročil

na 11. 6. 2014 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 11. 6. 2014 súd vyhlásil vo veci rozsudok.

Uznesením č. k. 1247 zo dňa 24. 6. 2014 súd priznal odmenu

tlmočníkovi .

Dňa 24. 6. 2014 žalovaní v 5., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 17., 18. a 19. rade doručili

súdu odvolanie voči rozsudku č. k. 1198 z 11. 6. 2014.

Dňa 26. 6. 2014 doručil súdu odvolanie žalovaný v 1. rade.

Dňa 26. 6. 2014 doručili súdu odvolanie žalovaní v 2., 3., 4., 7. a 8. rade.

Dňa 30.6.2014 doručili súdu odvolanie žalovaní v 6., 9. a 16. rade.

Po vykonaní prípravy pred predložením spisu odvolaciemu súdu bol spis s opravným

prostriedkom dňa 8. 8. 2014 predložený Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd

v Košiciach doposiaľ vo veci nerozhodol.

V predmetnej veci už ústavný súd viackrát rozhodol, že základné právo účastníkov,

ktorí vystupujú na strane žalovaných na prejednanie veci v primeranej lehote, bolo

porušené. Tieto rozhodnutia som akceptoval a prijal som spolu s vybavujúcou sudkyňou

opatrenia, ktoré viedli k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.“

V podstate rovnaké procesné úkony zistil z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

aj ústavný súd, preto ich považuje za preukázané.

Na vyjadrenie predsedu okresného súdu reagovali sťažovatelia podaniami

z 29. januára 2015, v ktorých opätovne poukázali na to, že meritórne rozhodnutie má

pre nich mimoriadny význam, pretože v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, bývajú,

resp. vykonávajú podnikateľskú činnosť, ktorou zabezpečujú živobytie svojej rodiny.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením danej veci podľa prvého

a tretieho kritéria, pretože tak urobil už v nálezoch č. k. 44 z 24. februára

2012 a č. k. zo 16. januára 2013, na odôvodnenie ktorých týmto

odkazuje. Na doplnenie uvádza, že napriek skutočnosti, že okresný súd v danej veci

meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. z 11. júna 2014, samotné trvanie

napadnutého konania je zjavne neprimerané, keďže z dôvodu podaných odvolaní nie je

právoplatne ukončené ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia, a preto ho ako celok

nemožno považovať za zlučiteľné s imperatívom ustanoveným v

(podobne napr. , , , ).

Pokiaľ ide o druhé kritérium, ústavný súd rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch

konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktorými by sťažovatelia prispeli k predĺženiu

napadnutého konania. Na procesné úkony, ktoré urobili, mali nesporne právo, čo nemohlo

byť dôvodom nekonania okresného súdu v merite veci. Správaniu sťažovateľov nič nevytkol

ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na druhej strane je však

zrejmé, že , ani

, nevyužili svoje právo a nepodali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, ktorú v prípade ďalších sťažovateľov ústavný súd považoval za účinný právny

prostriedok ochrany ich základných práv a slobôd.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej

vety v danej veci konal, pretože túto povinnosť mu už uložil nálezom

č. k. 44 z 24. februára 2012.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

, a ,

žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume po 10 000 € a a

v sume po 7 000 €, čo s poukazom na predmet sporu a jeho význam pre

účastníkov konania odôvodnili najmä dlhodobým stavom právnej neistoty, v ktorom sa

nachádzajú.

Vychádzajúc z aktuálneho stavu napadnutého konania nepovažoval ústavný súd

za účelné priznať a finančné zadosťučinenie,

pretože tak urobil už nálezom č. k. 44 z 24. februára 2012, keď každému

z nich priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré v okolnostiach danej veci

považuje za dostatočnú reparáciu (bod 5 výroku nálezu).

So zreteľom na uvedené skutočnosti ústavný súd aj v prípade

a považoval priznanie sumy 2 000 € každému z nich za primerané

finančné zadosťučinenie spojené s vyslovením porušenia nimi označených práv okresným

súdom (bod 2 výroku nálezu).

Vzhľadom na to, že stav právnej neistoty sa nemôže vzťahovať na právnickú osobu,

ústavný súd , finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 5

výroku nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa , ,

a , advokátka JUDr. Iveta Rajtáková listom

z 29. januára 2015 vyčíslila trovy konania sumou 354,47 € „pre jedného sťažovateľa“.

Ústavný súd , ,

a , priznal úhradu za dva úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) a dva režijné paušály v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

urobené v roku 2014, pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné

v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u štyroch sťažovateľov o 50 %, pretože ide o spoločné

úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Trovy právneho zastúpenia štyroch

sťažovateľov tak predstavujú celkovú sumu 720,38 € [(67 x 2) + (8,04 x 2) x 4 osoby =

600,32 + 20 % DPH = 720,38], ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Právny zástupca – v podaní

z 29. januára 2015 vyčíslil trovy konania celkovou sumou 518,76 €.

Ústavný súd podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3

vyhlášky priznal JUDr. Ivete Rajtákovej náhradu trov konania v celkovej sume 340,90 €

pozostávajúcej z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti) v sume po 134 € a z dvoch režijných paušálov v sume po 8,04 €

plus 20 % DPH, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Za tretí úkon právnej služby – vyjadrenie z 29. januára 2015 ústavný súd náhradu

trov konania sťažovateľom nepriznal, pretože tieto neobsahovali žiadne nové skutočnosti

relevantné pre rozhodnutie ústavného súdu (bod 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2015