Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 434/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2013 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. M. M., Česká republika, zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 3. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza: „Dňa 14. 1. 2003 bola podaná na

Okresnom súde... žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde... pod sp. zn. .

Návrhom na pristúpenie ďalších účastníkov do konania o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti zo dňa 18. 7. 2007... žalobcovia navrhli, aby súd uznesením pripustil, aby

do konania... pristúpili na strane žalovaných v 2. - 21. rade... medzi inými v 7. rade aj

sťažovateľ...

Okresný súd... uznesením sp. zn. -13 zo dňa 25. 7. 2007... pripustil,

aby do konania na strane žalovaných pristúpili žalovaní v 2. až 21. rade...

Okresný súd... predvolaním vo veci sp. zn. zo dňa 10. 8. 2007 nariadil

na deň 28. 9. 2007... v predmetnej veci pojednávanie.

Upovedomením o odročení alebo zrušení pojednávania sp. zn. zo dňa

10. 9. 2007 Okresný súd... oznámil, že pojednávanie v predmetnej veci nariadené na deň

28. 9. 2007 je zrušené.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -77 zo dňa 19. 6. 2008

rozhodol tak, že odmietol odvolanie podané žalovanými v 5., 6., 9., 10., 11., 12., 13., 14.,

15., 16., 17., 18., 20., a 21. rade. A tiež rozhodol, že zrušuje uznesenie v časti, v ktorej súd

pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný v 19. rade... a v rozsahu zrušenia vracia vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd... nariadil predvolaním sp. zn. zo dňa 15. 7. 2009 na deň

29. 10. 2009 v predmetnej veci pojednávanie.

Okresný súd... uznesením sp. zn. -196 zo dňa 16. 10. 2009 rozhodol

tak, že pripúšťa, aby do konania na strane žalobcov vstúpili A. W.,,,, bytom Izrael a Z. B.,

Izrael, zastúpené JUDr. D. H., advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v K.,

Okresný súd... predvolaním vo veci sp. zn. zo dňa 17. 1. 2011 nariadil

na deň 5. 5. 2011... v predmetnej veci pojednávanie.

Dňa 3. 5. 2011 došlo na súd podanie žalobcov zo dňa 28. 4. 2011, ktorým oznámili

súdu, že sa pridržiavajú v celom rozsahu svojho žalobného návrhu zo dňa 15. 12. 2002,

ktorý doručili súdu dňa 14. 2. 2003 a zároveň navrhli nové dôkazy.

Dňa 3. 5. 2011 došlo na súd podanie žalobcov zo dňa 2. 5. 2011, kde navrhli zmenu

účastníctva na strane niektorých z odporcov.

Dňa 5. 5. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa odporcov

v 6., 9. a 16. rade žiadala rozhodnúť o svojom návrhu zo dňa 16. 3. 2010. Pojednávanie

bolo odročené na neurčito, a opäť sa nedostalo ani k rozhodovaniu vo veci samej, a to ani

po viac ako 8 rokoch od podania návrhu na začatie konania.

Okresný súd... predvolaním vo veci sp. zn. zo dňa 23. 2. 2012 nariadil

na deň 28. 6. 2012... v predmetnej veci pojednávanie.

Okresný súd... uznesením sp. zn. -375 zo dňa 5. 3. 2012 rozhodol

o pribratí prekladateľky Mgr. Z. M. do konania a uložil jej preložiť predvolanie na

pojednávanie z jazyka slovenského do jazyka hebrejského.

Dňa 28. 6. 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá žalobkyňa

v 4. rade Z. B. a žalovaná v 4. rade JUDr. I. R. Pojednávanie bolo odročené na neurčito,

nedošlo teda k rozhodnutiu vo veci samej ani po viac ako 9 rokoch...

Sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi príslušného všeobecného súdu

podľa ustanovenia o súdoch z dôvodu, že sťažnosť na

prieťahy predsedovi Okresného súdu... podali iní účastníci predmetného konania, a to

žalovaný v 3. rade Ing. J. R. dňa 14. 12. 2010 a žalovaná v 4. rade JUDr. I. R. dňa 14. 12.

2010...

Podľa názoru sťažovateľa z odpovedí predsedu okresného súdu vyplýva, že ani

podanými sťažnosťami nedošlo zo strany Okresného súdu... k prijatiu opatrení za účelom

odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou, resp. neefektívnou

činnosťou...

Vzhľadom na to je nepochybné, že ani podanie vyššie spomenutých sťažností

na prieťahy inými účastníkmi predmetného konania nezabránilo ďalším zbytočným

prieťahom, o čom svedčí nález Ústavného súdu SR sp. zn. -44 zo dňa 24. 2.

2012.“

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu

jeho základného práva garantovaného v a práva podľa

dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 , a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Košice

I vo veci sp. zn. (pôvodne vedenej pod sp. zn. ) porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. (pôvodne vedenej pod sp. zn.

) bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice 1 pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 7.000,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

zdôvodnil: „Prebiehajúce konanie na Okresnom súde... navyše vyvoláva právnu neistotu

ostatných spoluvlastníkov bytového domu do tej miery, že odmietajú investovať do opravy

domu, lebo ten je predmetom súdneho konania. Dom je už v zlom technickom stave

a vyžaduje si rekonštrukciu.

S prihliadnutím na to, že to bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou je ochrana

zákonnosti a zmyslom činnosti, ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná, je dôsledok - pocit márnosti, snahy dovolať sa spravodlivosti,

ktorý sťažovateľ nezvratné nadobudol, neospravedlniteľný.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 13. novembra 2012 písomne vyjadril

predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 111/10. K vyjadreniu predsedu okresného súdu

zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľa 17. decembra 2012.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol podrobnú chronológiu

procesných úkonov a k dôvodnosti sťažnosti uviedol, že „V predmetnej veci Ústavný súd...

nálezom -44 zo 4. 2. 2012 rozhodol, základné právo iných účastníkov, ktorí

vystupujú na procesnej strane terajšieho sťažovateľa... bolo postupom Okresného súdu...

v danom konaní porušené... Tento názor Ústavného súdu rešpektujem... vec je právne aj

skutkovo zložitá, na strane žalovaných vystupuje veľký počet účastníkov a ide o konanie

s cudzím prvkom, keďže žalobcovia žijú v Izraeli.“.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním

doručeným ústavnému súdu 20. decembra 2012, v ktorom okrem iného uviedla: „Toto

vyjadrenie však neobsahuje žiadnu argumentáciu o efektívnosti vykonávania jednotlivých

úkonov a primeranej dĺžke konania Okresného súdu... Z prehľadu procesných úkonov je

zrejmé, že konanie bolo začaté dňa 14. 1. 2003, kedy žalobcovia v 1. až 4. rade podali

na Okresný súd... žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom ani

v súčasnosti, po takmer 10 rokoch, nie je toto konanie právoplatne skončené.

Pre posúdenie primeranosti dĺžky konania a zbytočných prieťahov v ňom

spôsobených Okresným súdom... nie je podstatné to, koľko úkonov urobil, ale efektívnosť

týchto úkonov, teda spôsobilosť viesť k čo najrýchlejšiemu právoplatnému rozhodnutiu

vo veci samej tak, ako to vyplýva z ustanovenia §

Sťažovateľ vidí nesprávnosť postupu Okresného súdu... najmä v tom, že nepostupoval

dostatočne dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré mal k dispozícii na, to, aby zabezpečil

plynulosť a efektívnosť konania.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn.

(pôvodne sp. zn. ) ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania: Sťažovateľ (v postavení odporcu v 7. rade) je od 25. júla 2007 účastníkom súdneho

konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – domu, v ktorom sa nachádza aj byt,

ktorého vlastníkom je sťažovateľ. Žalobný návrh bol podaný 14. januára 2003

navrhovateľmi: 1. A. N., Izrael, 2. M. P., Izrael, 3. A. W., Izrael 4. Z. B., Izrael (ďalej len

„navrhovatelia“), proti Mestu K. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; veci bola

pridelená spisová značka ,

- 6. novembra 2003 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateliek v 3. a 4. rade

na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 2. decembra 2003 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov

na oznámenie hodnoty predmetných nehnuteľností pre účely vyrubenia súdneho poplatku

z návrhu na začatie konania,

- 17. februára 2004 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov

na predloženie listinných dôkazov o majetkových pomeroch navrhovateliek v 3. a 4. rade,

aby mohol rozhodnúť o ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- okresný súd uznesením č. k. -47 zo 7. apríla 2004 nepriznal

navrhovateľkám v 3. a 4. rade oslobodenie od súdnych poplatkov, proti uzneseniu bolo

podané odvolanie, o ktorom rozhodol sudca uznesením č. k. -51 zo 14. mája

2004 tak, že nepriznal navrhovateľkám v 3. a 4. rade oslobodenie od súdnych poplatkov,

proti tomuto uzneseniu podali odvolanie,

- 4. júna 2004 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní,

- 29. októbra 2004 krajský súd uznesením č. k. -62 potvrdil napadnuté

uznesenie okresného súdu,

- 22. marca 2005 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov na

oznámenie hodnoty predmetných nehnuteľností pre účely vyrubenia súdneho poplatku

z návrhu na začatie konania,

- 15. júna 2005 a opakovane 17. augusta 2005 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu

navrhovateľov na predloženie aktuálneho posudku, resp. aktuálneho odhadu ceny

predmetných nehnuteľností,

- 4. októbra 2005 právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala o predĺženie lehoty

na oznámenie aktuálnej hodnoty nehnuteľností,

- 24. januára 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov

na preloženie listinných dokladov o majetkových pomeroch navrhovateliek v 3. a 4. rade

v lehote 30 dní, aby mohol objektívne rozhodnúť o ich opätovnej žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- 2. februára 2006 okresný súd zisťoval prostredníctvom realitných kancelárii ceny

nehnuteľností porovnateľných s predmetnými nehnuteľnosťami,

- 27. septembra 2006 okresný súd uznesením č. k. -102 nepriznal

navrhovateľkám v 3. a 4. rade oslobodenie od súdnych poplatkov, proti uzneseniu bolo

podané odvolanie,

- 30. októbra 2006 okresný súd predložil krajskému súdu spis, aby rozhodol

o podanom odvolaní,

- 22. novembra 2006 krajský súd uznesením č. k. -112 potvrdil

napadnuté uznesenie okresného súdu; spis bol vrátený okresnému súdu 19. decembra 2006,

- 20. decembra 2006 okresný súd vyzval navrhovateľky v 3. a 4. rade na doplatenie

súdneho poplatku z návrhu na začatie konania,

- uznesením č. k. -120 z 3. júla 2007 okresný súd zastavil konanie

v časti vo vzťahu navrhovateľov v 3. a 4. rade a odporcu, v prevyšujúcej časti vylúčil vec

na samostatné konanie; vylúčenému nároku žalobcov v 1. a 2. rade bola pridelená nová

spisová značka ,

- 19. júla 2007 okresný súd dostal od navrhovateľov návrh na pristúpenie ďalších

účastníkov do konania na strane žalovaných,

- uznesením č. k. -13 z 25. júla 2007 súd pripustil vstup 20 účastníkov

do konania na strane odporcov vrátane sťažovateľa ako odporcu v 7. rade.

Následne od vstupu sťažovateľa do konania boli vo veci vykonané tieto úkony:

- proti uzneseniu okresného súdu č. k. -13 podali odvolanie

odporcovia v 5., 6., 9., 10. až 18. a 20. a 21. rade,

- 28. augusta 2007 okresný súd požiadal Mestskú evidenciu obyvateľov K.

o oznámenie pobytu odporcu v 3. rade; v ten istý deň súd požiadal Obecný úrad T. o

oznámenie dátumu úmrtia odporcu v 19. rade,

- 10. septembra 2007 okresný súd zrušil nariadené súdne pojednávanie na

28. september 2007,

- 12. septembra 2007 bola okresnému súdu doručená správa od Obce T., že odporca

v 19. rade zomrel 15. marca 2003,

- 26. septembra 2007 dala sudkyňa kancelárii pokyn na predloženie odvolania

odporcov na rozhodnutie krajskému súdu, krajský súd prevzal spis 31. októbra 2007

a pridelil mu spisovú značku ,

- 24. júla 2008 okresný súd prevzal späť spis a uznesenie krajského súdu č. k.

-77 z 19. júna 2008, ktorým krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie

odporcami v 5., 6., 9. až 18., 20. a v 21. rade a napadnuté uznesenie zrušil v časti, ktorým

okresný súd pripustil do konania na strane odporcu v 19. rade. Odvolací súd v rozsahu

zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 4. augusta 2008 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie uznesenia krajského súdu

účastníkom konania,

- 18. septembra 2008 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľov na zámenu

účastníka a návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 3. októbra 2008 okresný súd vyzval navrhovateľku v 2. rade na zaplatenie súdneho

poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, poplatok bol zaplatený 15. októbra

2008,

- 17. októbra 2008 okresný súd uznesením č. k. -165 zamietol návrh

na nariadenie predbežného opatrenia,

- 17. októbra 2008 okresný súd uznesením č. k. -167 pripustil, aby

z konania vystúpili odporcovia v 16. a 17. rade a aby na ich miesto vstúpil do konania M. S.

ako žalovaný v 16. rade,

- 17. októbra 2008 okresný súd uznesením č. k. -169 pripustil, aby do

konania vstúpil O. O., ako žalovaný v 21. rade,

- 18. novembra 2008 súd odoslal žiadosť Registru obyvateľov Slovenskej republiky

v Banskej Bystrici o zistenie pobytu odporcu v 15. rade,

- 13. marca 2009 okresný súd vyzval M. L. na predloženie úmrtného listu odporcu

v 15. rade,

- 5. júna 2009 sudca dal pokyn kancelárii na nariadenie termínu pojednávania

na 29. október 2009,

- 15. októbra 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na pristúpenie do konania

ďalšieho účastníka na strane navrhovateľov,

- 16. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. -196 pripustil, aby do

konania na strane navrhovateľov vstúpili v 3. rade A. W., Izrael, a vo 4. rade Z. B., Izrael,

- 29. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 4. novembra 2009 okresný súd uznesením č. k. -214 vyzval

navrhovateľku v 3. a 4. rade na odstránenie vád žalobného návrhu v lehote 10 dní

od doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia žaloby,

- 20. novembra 2009 bol okresnému súdu doručený návrh od navrhovateľov

na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcov,

- 8. decembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil

súdu pobyt žalovanej v 8. rade, ďalej v ten istý deň súd požiadal Register obyvateľov

Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, Mestskú evidenciu obyvateľov K. a Ústrednú

evidenciu väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky o zistenie pobytu

odporcu v 6. rade,

- 21. decembra 2009 bola okresnému súdu doručená správa z Registra obyvateľov

Slovenskej republiky v Banskej Bystrici o pobyte žalovaného v 6. rade na adrese zhodnej

so žalobným návrhom; z Ústrednej evidencie väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky bola zaslaná negatívna správa o pobyte odporcu v 6. rade,

- 25. februára 2010 okresný súd uznesením č. k. - 223 súd pripustil,

aby do konania na strane odporcu vstúpila spoločnosť M., s. r. o., K.,

- 4. marca 2010 okresný súd ustanovil sťažovateľa za opatrovníka žalovanej

v 8. rade,

- 17. septembra 2010 okresný súd vyzval navrhovateľov v 3. a 4. rade na zaplatenie

súdneho poplatku za žalobný návrh,

- 13. decembra 2010 sudca dal pokyn kancelárii na nariadenie termínu pojednávania

na 5. máj 2011,

- 3. mája 2011 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľov na pripustenie

zmeny účastníkov konania,

- 5. mája 2011 okresný súd súdne pojednávanie bez prerokovania veci odročil na

neurčito pre účely rozhodnutia o procesnom návrhu právnej zástupkyne žalobcov

a zástupcov žalovaných, aby súd rozhodol o povinnosti žalobcov zložiť zábezpeku,

- 14. júna 2011 okresný súd požiadal Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej

republiky o oznámenie, či legislatíva štátu Izrael upravuje povinnosť cudzincovi zložiť

zábezpeku v občianskom súdnom konaní,

- 27. júna 2011 okresný súd dostal od Ministerstva zahraničných veci Slovenskej

republiky oznámenie, že o poskytnutie stanoviska v predmetnej veci oslovilo

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v T. A. diplomatickou cestou Ministerstvo

spravodlivosti štátu Izrael,

- 2. augusta 2011 okresný súd vydal uznesenie č. k. -340, ktorým

konanie proti odporcom v 17. a 20. rade zastavil,

- 27. septembra 2011 okresný súd urgoval Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej

republiky o poskytnutie žiadanej informácie,

- 6. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené stanovisko ministerstva

zahraničných veci štátu Izrael,

- 10. októbra 2011 okresný súd pribral do konania prekladateľa z jazyka anglického,

ktorému uložil v lehote 5 dní preložiť stanovisko Ministerstva zahraničných veci štátu

Izrael,

- 18. októbra 2011 odporcovia v 6., 9. a 16. rade navrhli, aby navrhovatelia zložili

zábezpeku na trovy konania,

- 25. októbra 2011 bol okresnému súdu doručený preklad stanoviska Ministerstva

zahraničných vecí štátu Izrael,

- 30. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. -362 priznal

odmenu prekladateľovi,

- 30. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. -364 zamietol návrh

odporcov v 6., 9. a 16. rade na uloženie povinnosti navrhovateľom zložiť zábezpeku

na trovy konania,

- 10. februára 2012 sudca dal pokyn kancelárii na nariadenie termínu pojednávania

na 28. jún 2012 a na preklad do jazyka hebrejského predvolania na pojednávanie

navrhovateľov, zároveň uložil zabezpečiť tlmočníka na pojednávanie,

- 23. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne

navrhovateľov, ktorým upresnila adresy navrhovateľov,

- 26. marca 2012 prekladateľka predložila preložený text do jazyka hebrejského

a vyúčtovala svoju odmenu za preklad,

- 14. júna 2012 právna zástupkyňa navrhovateľov ospravedlnila neúčasť

navrhovateľov na pojednávaní,

- 26. júna 2012 právna zástupkyňa navrhovateľov okresnému súdu oznámila, že

na pojednávanie sa dostaví len odporkyňa vo 4. rade, ktorá ovláda jazyk slovenský, a preto

nie je potrebný tlmočník,

- 28. júna 2012 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom predniesli

stanoviská právni zástupcovia sporových strán. Súd vykonal dokazovanie výsluchom

navrhovateľky vo 4. rade a odporkyne vo 4. rade a pojednávanie odročil na neurčito pre

účely vykonania ďalšieho dokazovania,

- 28. septembra 2012 okresný súd vydal uznesenie č. k. -433, ktorým

pribral do konania prekladateľa z jazyka anglického na preloženie žiadosti o vykonanie

dôkazu a dožiadanie súdu v Jeruzaleme v štáte Izrael,

- 16. októbra 2012 okresný súd urgoval právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby

predložila potvrdenie o tom, či im zdravotný stav dovoľuje zúčastniť sa súdneho

pojednávania,

- 15. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcov v 5., 10. až

15. rade a 17. až 19. rade,

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia

porušenia základného práva zaručeného v , ako aj práva zaručeného

ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto

práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej

vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania

a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119

ods. 1 v znení účinnom v relevantnom čase, podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho

konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd

aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom konania je rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy

všeobecného súdnictva. Vzhľadom na veľký počet účastníkov konania, ako aj okolnosť, že

navrhovatelia sú vekovo starší, cudzí štátni príslušníci s trvalým pobytom v zahraničí

možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú

zložitosť však nemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou

okresného súdu.

14. Správanie účastníka konania v preskúmavanej veci je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k poručeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Sťažovateľ vstúpil do konania ako

žalovaný v 7. rade na základe uznesenia okresného súdu z 25. júla 2007. Ústavný súd

nezistil skutočnosti, na základe ktorých by sťažovateľ prispel k predĺženiu prebiehajúceho

konania, avšak poznamenáva, že sťažovateľ bol so stavom doterajšieho konania v podstate

spokojný, o čom svedčí aj jeho tvrdenie (pozri časť I bod 2), že nevyužil svoje právo

a nenamietal prieťahy v konaní u predsedu okresného súdu.

15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo

dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania

v trvaní viac ako 10 rokov. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených

písomnosti, ako aj zo stanovísk účastníkov a na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd

konštatuje prieťahy v konaní okresného súdu.

16. Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) nemohol porušovať základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru v období od 14. januára 2003, keď začalo súdne

pojednávanie vo veci, až do 24. júla 2007, pretože sťažovateľ nebol v tomto období

účastníkom súdneho konania. K porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru mohlo dôjsť a aj došlo od 25. júla 2007, keď bol uznesením č. k.

13 pribratý do súdneho konania.

17. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že aj keď okresný súd vykonával

jednotlivé úkony vo veci, napr. administratívne úkony spojené s platením súdnych

poplatkov, zisťoval adresy pobytu účastníkov konania, zabezpečoval prekladateľa, rozhodol

o predbežnom opatrení, vykonával pojednávania, avšak nekoncentrovane a neefektívne,

pretože pojednávania odročoval na neurčito, bez meritórneho rozhodnutia. Prvé

pojednávanie vo veci okresný súd uskutočnil až 29. októbra 2009, teda po viac ako 6 rokoch

a 9 mesiacoch od jeho začatia. Okresný súd bol nečinný v čase od 18. novembra 2008, keď

poslal žiadosť o zistenie adresy pobytu účastníka konania, až do 13. marca 2009, keď

vykonal úkon na predloženie úmrtného listu účastníka konania v trvaní 3 mesiacov a 25 dní,

ďalej od 8. decembra 2009, keď vyzval sťažovateľa na oznámenie pobytu odporkyne

v 8. rade, až do 25. februára 2010, keď pribral do konania ďalšieho účastníka v trvaní

2 mesiacov a 17 dní, ďalej bol okresný súd nečinný od 4. marca 2010, keď ustanovil

sťažovateľa na opatrovníka odporkyni v 8. rade, až do 17. septembra 2010, keď vyzval na

zaplatenie súdnych poplatkov v trvaní 6 mesiacov a 13 dní, a ďalej bol okresný súd nečinný

od 18. septembra 2010 do 5. mája 2011, keď uskutočnil súdne pojednávanie v trvaní

7 mesiacov a 13 dní. Celková doba úplnej nečinnosti okresného súdu len za obdobie

od pribratia sťažovateľa do súdneho konania predstavuje viac ako 20 mesiacov, ktoré

ústavný súd hodnotí ako prieťahy v konaní, počas ktorých došlo k namietanému

porušovaniu označených základných práv sťažovateľa.

18. Ústavný súd preto dospel k záveru v súlade i so závermi obsiahnutými vo svojom

predchádzajúcom rozhodnutí (nález č. k. -44 z 24. februára 2012), že

doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. už len

z dôvodu celkového trvania tohto konania 10 rokov (z toho 5 a pol roka od pribratia

sťažovateľa do konania), keď o právach sťažovateľa doteraz okresný súd vôbec nerozhodol,

došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno

v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20. Sťažovateľ sa domáhal tiež vyslovenia príkazu, aby okresný súd konal vo veci

bez zbytočných prieťahov [ v spojitosti s zákona

o ústavnom súde]. Keďže uvedenú povinnosť už ústavný súd vyslovil vo svojom náleze

č. k. -44 z 24. februára 2012, nebolo potrebné opakovane rozhodnúť aj

o tomto návrhu sťažovateľa. Preto návrhu v tejto časti ústavný súd nevyhovel.

21. Rovnako ústavný súd nevyhovel aj ďalším návrhom sťažovateľa, aby mu bolo (i)

priznané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (z dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej

právnej neistoty, pocitu „márnosti, snahy dovolať sa spravodlivosti, ktorý sťažovateľ

nezvratné nadobudol“) a (ii) priznaná náhrada trov v konaní pred ústavným súdom, ktoré

sťažovateľovi vznikli v dôsledku jeho právneho zastupovania advokátkou JUDr. I. R. Pri

rozhodovaní o nepriznaní sťažovateľom požadovaného finančného zadosťučinenia [bod

21(i)] ústavný súd v okolnostiach danej veci zohľadnil jednak časový faktor (sťažovateľ sa

stal účastníkom posudzovaného súdneho konania až 25. júla 2007 a nepreukázal

skutočnosť, že namietal prieťahy sťažnosťou podanou predsedovi okresného súdu) a jednak

skutočnosť, že v inom konaní pred ústavným súdom v tej istej veci () bolo

už dvom spolužalovaným sťažovateľa (okrem vyslovenia porušenia ich práv, príkazu konať

vo veci a priznania náhrady trov konania) priznané tiež finančné zadosťučinenie v sume po

2 000 €, pričom sťažovateľ (podobne aj ďalší žalovaní v prebiehajúcom súdnom konaní

pred okresným súdom, pozn.) mal možnosť sa k tejto sťažnosti – týkajúcej sa tej istej veci –

pridať. Uvedené platí o to viac, ak sťažovateľovou právnou zástupkyňou v tomto konaní

pred ústavným súdom je zároveň úspešná (spolu)sťažovateľka v predchádzajúcom konaní

sp. zn. , ktorej okrem iného už bolo priznané finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 €. Z rovnakých dôvodov ústavný súd nevyhovel ani návrhu sťažovateľa, aby

mu bola priznaná náhrada trov konania [bod 21(ii)], keďže jeho právnou zástupkyňou

v konaní pred ústavným súdom je JUDr. I. R., ktorá je zároveň jednou zo žalovaných spolu

so sťažovateľom v prebiehajúcom konaní pred okresným súdom, ktorá navyše (ako

účastníčka konania) bola už v konaní pred ústavným súdom v tejto veci úspešná (pozri IV.

ÚS 502/2011). Ústavný súd v tejto súvislosti už iba dodáva, že podľa § 36 ods. 2 zákona o

ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch ... priznať úspešnému

účastníkovi trovy konania.

22. Ústavný súd preto rozhodol o už uvedených návrhoch (bod 21 (i) a (ii)] tak, ako

to je uvedené vo výroku v bode 2.

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013