Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PLz. ÚS 2/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLz. 22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní podľa

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov o zjednotení odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyslovených v uznesení I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. augusta 2011 a v stanovisku (bývalého) IV. senátu Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ku ktorému dospel v konaní o sťažnosti vedenej pod sp. zn.

, ako aj v náleze sp. zn. z 9. júna 2011, týkajúcich sa

interpretácie a aplikácie základného práva na zákonného sudcu podľa

Slovenskej republiky prijal toto

s t a n o v i s k o :

Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného

j e akceptovateľné a udržateľné také

prerozdelenie už pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi

a súčasne aj ostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa

ktorého bude vec pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom

je sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní

členovia nového senátu sa zmenili v súlade s rozvrhom práce príslušného všeobecného

súdu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

I.1 Konanie vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

Predmetom konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj

„ústavný súd“) pod sp. zn. bolo rozhodovanie o sťažnosti obchodnej

spoločnosti Pivovary Topvar, a. s., Pivovarská 9, Veľký Šariš (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorá okrem iného namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5,

a a 2 (ďalej aj „“), ako aj práv

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn.

z 20. decembra 2010; o sťažnosti sťažovateľky ústavný súd rozhodol tak, že

ju uznesením sp. zn. z 24. augusta 2011 v časti týkajúcej sa označeného

uznesenia najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Časť sťažnosti smerujúca k namietanému porušeniu základného práva na zákonného

sudcu podľa označeným uznesením najvyššieho súdu je založená

predovšetkým na tvrdení sťažovateľky, že „v priebehu konania o dovolaní došlo bez

predchádzajúceho upozornenia či následného oznámenia a dokonca aj príslušného

záznamu v evidenčných pomôckach k zmene senátu rozhodujúceho o dovolaní“.

Zo spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. vyplýva, že vec

vedená najvyšším súdom pod sp. zn. bola 3. septembra 2008 náhodným

výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená senátu

najvyššieho súdu 1C v zložení JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Daniela Švecová

(predsedníčka senátu), JUDr. Milan Deák, JUDr. Ľubor Šebo (členovia senátu), pričom

súčasne s pridelením veci bolo určené, že sudcom spravodajcom v tejto veci bude

JUDr. Ľubor Šebo. Zloženie senátu 1C bolo ustanovené rozvrhom práce Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na rok 2008 č. Spr 718/07 v spojení s opatrením č. Spr 718/07 34

z 31. júla 2008 o zmene rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2008.

Rozvrhom práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2010

č. Spr 1321/2009 (ďalej aj „rozvrh práce na rok 2010“) bol JUDr. Ľubor Šebo zaradený do

senátu 4C, pričom zloženie tohto senátu bolo ustanovené takto: JUDr. Eva Sakálová

(predsedníčka senátu), JUDr. Edita Bakošová, JUDr. Ľubor Šebo (členovia senátu).

V poznámke č. 6 na strane 26 rozvrhu práce na rok 2010 je uvedené: „Veci, ktoré boli

pridelené a nevybavené do 31. 12. 2009 JUDr. Ľuborovi Šebovi v senáte 1 C,

JUDr. Rudolfovi Čirčovi v senáte 4 C, JUDr. Ivanovi Machyniakovi v senáte 4 C,

JUDr. Ladislavovi Górászovi v senáte 5 C vybavia uvedení sudcovia v senátoch, do ktorých

boli začlenení po 1. januári 2010.“ Takouto vecou bola aj vec vedená pod sp. zn.

, a preto o nej najvyšší súd rozhodol v senáte 4C, do ktorého bol

JUDr. Ľubor Šebo začlenený po 1. januári 2010.

Predseda najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti (list č. KP 4/2011 47

z 23. mája 2011) po popise postupu, na základe ktorého došlo k už popísanej zmene senátu

rozhodujúceho o dovolaní sťažovateľky (namiesto senátu 1C, ktorému bola vec pôvodne

pridelená, o ňom rozhodol senát 4 C, pozn.), na obranu tohto postupu v podstatnom uviedol:

«... K zmene senátu došlo súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle

zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, keďže sudcovia zaradení od 1. januára

2010 od do nových senátov mali veci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už

naštudované a bolo by v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi

na nové naštudovanie.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na

príslušnom súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie

a rozhodovanie prejednávanej veci. Za zákonného sudcu treba považovať podľa viacerých

právnych prameňov sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto

funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho

funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. ). Na

základe pridelenia veci náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových

prostriedkov sa sudkyňa JUDr. Ľubor Šebo stal zákonným sudcom vo veci vedenej na

najvyššom súde pod sp. zn. a bol členom senátu 4 C, ktorý 20. decembra

2010 vo veci rozhodol. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že postupom

sťažovateľky bolo porušené jej právo na zákonného sudcu...»

Vychádzajúc z už popísaného skutkového stavu, I. senát ústavného súdu odôvodnil

svoje rozhodnutie vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie

svojho základného práva na zákonného sudcu podľa označeným

uznesením najvyššieho súdu, najmä takto:

«Spôsob prideľovania vecí podľa predmetu konania jednotlivým senátom,

samosudcom, súdnym úradníkom a notárom je vykonávaný v zmysle § 50 a § 51 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“; v ďalšom texte aj „“, pozn.)

v súlade s „Rozvrhom práce“ príslušného súdu vydaným podľa § 52 zákona o súdoch.

Problematikou (právnou úpravou) zákonného sudcu (okrem ustanovenia zákona o súdoch

§ 3 ods. 3) sa zaoberá na najvyššom súde aj rokovací poriadok „Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky“ (sp. zn. ), podľa ktorého (čl. 38 ods. 1) zákonným sudcom na

najvyššom súde je sudca „ktorý vykonáva funkciu sudcu a je určený rozvrhom práce na

konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci“. Podľa odseku 2 citovaného rokovacieho

poriadku „v rámci senátu, ktorý má podľa rozvrhu práce určitú vec prejednať a rozhodnúť,

je zákonným sudcom každý člen tohto senátu“. Podľa odseku 3 citovaného rokovacieho

poriadku „namiesto sudcu, ktorý bol v určitej veci pôvodne zákonným sudcom, ale vyskytla

sa u neho skutočnosť, ktorá podľa osobitného predpisu alebo rozvrhu práce vylučuje

možnosť prejednania a rozhodnutia veci týmto sudcom, je zákonným sudcom sudca určený

v súlade s ustanoveniami rozvrhu práce, ktoré upravujú postup v prípade výskytu takej

skutočnosti“. Podľa odseku 4 citovaného rokovacieho poriadku „zmenu v osobe zákonného

sudcu možno vykonať len v súlade s rozvrhom práce“.

... Po oboznámení sa s príslušnými ustanoveniami príslušného rozvrhu práce

najvyššieho súdu vydaným opatrením predsedu najvyššieho súdu zo 14. decembra 2009 pod

sp. zn. Spr 1321/2009, a tiež s prihliadnutím na stanovisko uvedené v bode 43 (ide o vyššie

uvedené vyjadrenie najvyššieho súdu k sťažnosti, pozn.) ústavný súd konštatuje, že

postupom najvyššieho súdu pri pridelení dovolania sťažovateľky nemohlo dôjsť a ani

nedošlo k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva na zákonného sudcu.»

I.2 Konanie vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

Predmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. bolo

rozhodovanie o sťažnosti (ďalej len „sťažovateľka P “), ktorou

namietala porušenie svojich základných práv podľa a

postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 8. decembra 2010 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z 8. decembra

2010“).

Zo spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. vyplýva, že vec

vedená najvyšším súdom pod sp. zn. bola v súlade s rozvrhom práce

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2010 č. Spr 1321/2009 dňa 1. marca 2010

náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená

senátu 2C v zložení JUDr. Martin Vladik (predseda senátu), JUDr. Jozef Kolcun

a JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu), pričom súčasne s pridelením veci sa určilo, že

sudkyňou spravodajkyňou v tejto veci je JUDr. Oľga Trnková.

Následne bol opatrením predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. septembra 2010 č. Spr 101/2010 17 (ďalej aj „opatrenie predsedu najvyššieho súdu

z 30. septembra 2010“) v rámci občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vytvorený

nový senát 7C v zložení JUDr. Daniela Švecová (predsedníčka senátu), JUDr. Marián Sluk

a JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu). V článku II ods. 11 rozvrhu práce najvyššieho

súdu na rok 2010 sa ustanovuje, že „V prípade novovytvoreného senátu predseda

Najvyššieho súdu SR na návrh predsedu príslušného kolégia určí, ktoré konkrétne veci

z existujúcich senátov prechádzajú do novovytvoreného senátu.“. Na tomto základe

predseda najvyššieho súdu na návrh predsedníčky občianskoprávneho kolégia vo vzťahu

k novovytvorenému senátu 7C určil, že veci, ktoré boli sudcom nového senátu 7C pridelené

v ich pôvodných senátoch a neboli vybavené do 30. septembra 2010, vybavia títo sudcovia

v senátoch, do ktorých boli začlenení od 1. októbra 2010. V nadväznosti na uvedené o veci

sťažovateľky P (jej dovolaní) rozhodol nový senát 7C v už uvedenom zložení.

Vo vyjadrení k sťažnosti predseda najvyššieho súdu obhajoval popísaný postup

argumentáciou, že o zmenách v zložení senátu rozhodujúceho o dovolaní sťažovateľky

«rozhodol súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle zásady rýchlosti

a hospodárnosti súdneho konania, pretože sudcovia zaradení do nového senátu 7 C mali

veci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už naštudované a bolo by v rozpore

s touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi na nové naštudovanie veci.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na

príslušnom súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie

a rozhodovanie prejednávanej veci. Za zákonného sudcu treba považovať podľa viacerých

právnych prameňov sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto

funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho

funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. ). Na

základe pridelenia veci náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových

prostriedkov sa sudkyňa JUDr. Oľga Trnková stala zákonnou sudkyňou vo veci vedenej pod

sp. zn. a zúčastňuje sa na prejednávaní veci aj naďalej. Nemôžeme teda

súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že došlo k zmene zákonného sudcu a že postupom

najvyššieho súdu bolo porušené jej právo na zákonného sudcu.».

Po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou sa IV. senát ústavného súdu s obranou

predsedu najvyššieho súdu nestotožnil a svoje právne názory, na základe ktorých v konaní

o sťažnosti sťažovateľky P nálezom sp. zn. z 9. júna 2011okrem

iného rozhodol, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 8. decembra 2010 bolo

porušené jej základné právo na zákonného sudcu podľa , vyjadril najmä

takto:

«V posudzovanej veci má význam... skúmanie, či bola najvyšším súdom

rešpektovaná zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade

s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2010 a spôsobom, ktorý určuje zákon.

Podľa zákonný sudca je...

Podľa predsedovia súdov zabezpečujú riadenie

súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce.

Podľa sa na účely tohto zákona rozvrhom práce

rozumie...

Podľa rozvrh práce obsahuje...

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, veci

určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým

senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak aby

bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Podľa náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa

rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade...

... Z citovaných ustanovení treba pre posudzovanú vec vziať

do úvahy tieto normy správania sa:

a) ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa

rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte,

b) ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade

s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom

a notárom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených ministerstvom, tak aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania

pridelenia vecí,

c) podľa , , až ods. 9 niet žiadneho iného

pravidla, ktoré by ospravedlňovalo postup najvyššieho súdu tak, ako ho zdôvodňoval

vo svojom vyjadrení k sťažnosti jeho predseda, a napokon,

d) vytvorenie senátu 7C, tak ako je popísané vo vyjadrení najvyššieho súdu, treba

podľa názoru ústavného súdu považovať za prípad uvedený v § 51 ods. 4 písm. b) zákona

č. , t. j. za zmenu v obsadení súdu sudcami, a preto prerozdelenie už

pridelených vecí sa musí vykonať náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

V prípade prerokovávanej sťažnosti ústavný súd musel preskúmať len jednu

z uvedených garancií, ktorou je zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo

senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje

zákon.

Podľa sťažovateľky došlo k tomu, že o odklade vykonateľnosti rozhodol iný senát

najvyššieho súdu než ten, ktorému bola pôvodne jej vec pridelená v dovolacom konaní.

Najvyšší súd potvrdil, že sudkyňa, ktorá sa stala spravodajkyňou v právnej veci

sťažovateľky, sa stala na základe opatrenia predsedu najvyššieho súdu členkou senátu 7C,

v ktorom sa zmenili oproti senátu 2C dvaja jeho členovia vrátane predsedníčky senátu. Na

odôvodnenie tohto postupu najvyšší súd uviedol, že takýto postup je v súlade s rozvrhom

práce na rok 2010, keďže v čl. II ods. 11 v znení dodatkov je uvedené, že „... v prípade

novovytvoreného senátu predseda najvyššieho súdu na návrh predsedu príslušného kolégia

určí, ktoré konkrétne veci z existujúcich senátov prechádzajú do novovytvoreného senátu...“

Vychádzajúc z obsahu základného práva na zákonného sudcu a v danom prípade

zo zásady prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami

obsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2010 a spôsobom, ktorý určuje zákon, treba v prvom

rade uviesť, že v posudzovanej veci vytvorením senátu 7C, hoci za účasti sudkyne, ktorej

bola vec sťažovateľky pôvodne pridelená v súlade s rozvrhom práce a spôsobom upraveným

zákonom o súdoch, došlo k zmene zákonného sudcu, lebo v novovytvorenom senáte sú

dvaja noví sudcovia.

Z toho vyplýva, že o dovolaní... po zaradení sudkyne, ktorej bola vec sťažovateľky

pôvodne pridelená v súlade s rozvrhom práce na rok 2010 a spôsobom upraveným zákonom

č. do senátu 7C, už nerozhodujú pôvodní sudcovia senátu 2C, ktorí sa

pridelením veci uvedenej sudkyne stali súčasne zákonnými sudcami v tejto veci. Vo veci

sťažovateľky teraz koná a rozhoduje nový senát, ktorého však zloženie nezodpovedá

požiadavkám kladeným zákonom na zákonného sudcu (zákonných sudcov).

totiž v žiadnom prípade neumožňuje prerozdelenie už

pridelených vecí, t. j. vecí pridelených síce sudkyni spravodajkyni, ale súčasne aj ostatným

členom senátu 2C ako zákonným sudcom, novému senátu, ktorého členom je sudca,

ktorému vec bola pôvodne pridelená, avšak ostatní členovia sa zmenili, iným spôsobom, než

náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených ministerstvom.

Postup prerozdelenia už pridelených vecí opísaný vo vyjadrení najvyššieho súdu

tomuto zákonnému pravidlu a záruke na základné právo na zákonného sudcu nezodpovedal,

a preto ho možno najmä z hľadiska záruk základného práva na zákonného sudcu hodnotiť

ako nemajúci oporu v ani v inom zákone, a teda svojvoľný, a ako

taký porušujúci . Ústavný súd preto vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto nálezu.»

I.3 Konanie vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

Predmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. je

rozhodovanie o sťažnosti DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo, Bajkalská 31,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

a 4 a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva podľa

dohovoru v spojení s namietaným porušením a

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 25. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

Z argumentácie sťažovateľa obsiahnutej v sťažnosti vyplýva, že namieta aj porušenie

svojho práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi [„... tvrdíme, že touto našou ústavnou

sťažnosťou napadnuté rozhodnutie NS SR č. z 25. 04. 2012 je poznačené

aj vadou účasti nezákonného sudcu je to v poradí štvrtý aspekt protiústavnosti znesenia

NS SR č. z 25. 04. 2012 – vo významnosti je však prvoradý“ (citované

zo sťažnosti, pozn.)]. (Bývalý) IV. senát ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa predbežne

prerokoval a uznesením sp. zn. z 27. júna 2013 ju prijal na ďalšie konanie.

Zo spisovej dokumentácie obsiahnutej v spise vedenom ústavným súdom pod sp. zn.

vyplýva, že vec vedená najvyšším súdom pod sp. zn.

bola v súlade s rozvrhom práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2010

č. Spr 1321/2009 dňa 1. marca 2010 náhodným výberom a prostredníctvom technických

a programových prostriedkov pridelená senátu 5C v zložení JUDr. Vladimír Magura

(predseda senátu), JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Helena Haukvitzová a JUDr. Marián

Sluk (členovia senátu), pričom súčasne s pridelením veci sa určilo, že sudcom spravodajcom

v tejto veci je JUDr. Marián Sluk.

Následne bol opatrením predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. Spr 101/2010 17 z 30. septembra 2010 v rámci občianskoprávneho kolégia najvyššieho

súdu vytvorený nový senát 7C v zložení JUDr. Daniela Švecová (predsedníčka senátu),

JUDr. Marián Sluk a JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu). V nadväznosti na to predseda

najvyššieho súdu (obdobne ako vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

) na návrh predsedníčky občianskoprávneho kolégia v súlade s už

citovaným čl. II ods. 1 rozvrhu práce na rok 2010 vo vzťahu k novovytvorenému senátu 7C

určil, že veci, ktoré boli sudcom nového senátu 7C pridelené v ich pôvodných senátoch

a neboli vybavené do 30. septembra 2010, vybavia títo sudcovia v senátoch, do ktorých boli

začlenení od 1. októbra 2010. Na tomto základe o veci sťažovateľa (vedenej pod sp. zn.

) rozhodol napadnutým uznesením nový senát 7C v už uvedenom zložení.

Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn.

(a preskúmavanej ústavným súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

) najvyšší súd, resp. jeho predseda, uplatnil v zásade analogický postup ako

vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorý následne napadla na ústavnom súde

sťažnosťou sťažovateľka P , o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn.

z 9. júna 2011. Za týchto okolností je predmetom rozhodovania ústavného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. vo svojej podstate rovnaký právny

problém, aký ústavný súd už riešil vo veci vedenej pod sp. zn. .

Najvyšší súd zvolil vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa porušenia

základného práva na zákonného sudcu vo veci vedenej pod sp. zn.

v zásade rovnakú obranu ako v konaní vedenom pod sp. zn. (aj ako

v konaní vedenom pod sp. zn. ), čo potvrdzuje príslušná časť jeho vyjadrenia

k sťažnosti, v ktorej sa najmä uvádza:

«K časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa, v ktorej tvrdí, že jeho právo na nezávislý

a nestranný súd a právo na zákonného sudcu bolo porušené postupom najvyššieho súdu,...

najvyšší súd uvádza nasledovné:

Uvedená vec bola 1. marca 2010 (správne 23. septembra 2010, pozn.) náhodným

výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená senátu 5C

v zložení JUDr. Vladimír Magura (predseda senátu), JUDr. Soňa Mesiarkinová,

JUDr. Helena Haukvitzová a JUDr. Marián Sluk (členovia senátu). Súčasne s pridelením

veci sa určilo, že sudcom spravodajcom v tejto veci je JUDr. Marián Sluk. Opatrením

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2010 Spr 101/2010 17 bol

v rámci občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vytvorený nový senát 7C v zložení

JUDr. Daniela Švecová (predsedníčka senátu), JUDr. Marián Sluk a JUDr. Oľga Trnková

(členovia senátu). Článok II ods. 11 rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

na rok 2010, č. Spr 1321/2009, stanovuje, že: „v prípade novovytvoreného senátu predseda

Najvyššieho súdu SR na návrh predsedu príslušného kolégia určí, ktoré konkrétne veci

z existujúcich senátov prechádzajú do novovytvoreného senátu.“ V prípade

novovytvoreného senátu 7C predseda najvyššieho súdu na návrh predsedníčky

občianskoprávneho kolégia určil, že veci, ktoré boli sudcom nového senátu 7C pridelené

v ich pôvodných senátoch, a neboli vybavené do 30. septembra 2010, vybavia títo sudcovia

v senátoch, do ktorých boli začlenení od 1. októbra 2010. V opatrení predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 17, je táto úprava zachytená

v časti II. Občianskoprávne kolégium, v bode 10, ktorým sa zmenil rozvrh práce najvyššieho

súdu tak, že v poznámke na strane 26 sa doplnil ôsmy až desiaty bod... Predseda

najvyššieho súdu takto rozhodol súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle

zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, pretože sudcovia zaradení do nového

senátu 7C mali veci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už naštudované a bolo

by v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi na nové

naštudovanie veci...

Na základe pridelenia veci náhodným výberom a prostredníctvom technických

a programových prostriedkov sa sudca JUDr. Marián Sluk stal zákonným sudcom vo veci

vedenej pod sp. zn. a zúčastňuje sa na prejednávaní veci aj naďalej.

Nemôžeme teda súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že došlo k zmene zákonného sudcu a že

postupom najvyššieho súdu bolo porušené jej právo na zákonného sudcu.»

Nad rámec obrany uplatnenej vo veci vedenej pod sp. zn. najvyšší

súd vo svojom vyjadrení ďalej uviedol:

„V súvislosti s touto námietkou sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu

č. . Najvyšší súd dáva do pozornosti uznesenie ústavného súdu sp. zn.

, ktoré v súvislosti s rovnakou zmenou rozvrhu práce vykonanou predsedom

súdu vyslovil, že k porušeniu základného práva na zákonného sudcu nedošlo. V tomto smere

teda rozhodovanie na ústavnom súde stále nie je jednotné a ustálené, čo neprispieva

k právnej istote...

Vzhľadom na spomenutú nejednotnosť rozhodovania /judikatúry/ ústavného súdu

v tejto oblasti je žiaduce pretrvávajúcu nejednotnosť odstrániť treba ústavnú judikatúru

zjednotiť, k čomu slúži prostriedok zakotvený v , t. j. navrhujem

postupovať podľa § 6 tohto zákona upravujúceho zjednocovanie právnych názorov senátov

ústavného súdu. Požiadavky princípu právnej istoty a zákona sú proti nejednotnosti

v rozhodovaní ústavného súdu, ktorá môže byť odstránená iba prijatím stanoviska pléna

ústavného súdu.“

II.

Stanovisko, ku ktorému dospel (bývalý) IV. senát Ústavného súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

V konaní vedenom pod sp. zn. sa po prijatí sťažnosti sťažovateľa na

ďalšie konanie a doručení vyjadrenia najvyššieho súdu, v ktorom sa najvyšší súd ako

účastník konania domáha postupu podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), (bývalý) IV. senát ústavného súdu oboznámil so skutkovými a právnymi

okolnosťami vecí vedených ústavným súdom pod sp. zn. a sp. zn.

a, konfrontujúc ich so skutkovými a právnymi okolnosťami veci

sťažovateľa v častiach týkajúcich sa namietaného porušenia základného práva na zákonného

sudcu, konštatoval toto:

1. Všetky označené veci majú v zásade identický právny základ spočívajúci v hľadaní

odpovede na otázku, či je z hľadiska obsahu základného práva na zákonného sudcu

akceptovateľné a udržateľné, ak na základe zmeny rozvrhu práce najvyššieho súdu dôjde k

prerozdeleniu už skôr pridelených vecí, a to tak, že o veci pôvodne pridelenej inému senátu

(ďalej aj „pôvodný senát“) bude príslušný rozhodnúť novovytvorený senát, ktorého členom

je síce sudca spravodajca, ktorý bol členom pôvodného senátu, nie však ostatní členovia

pôvodného senátu, pričom ostatní členovia novovytvoreného senátu neboli vybraní

náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov.

2. Obrana najvyššieho súdu ako účastníka konania všetkých označených právnych

vecí je obsiahnutá vo vyjadreniach predsedu najvyššieho súdu k predmetným sťažnostiam

a je v zásade rovnaká, založená na argumentácii, že

a) k prerozdeleniu už pridelených vecí „došlo v súlade s rozvrhom práce

najvyššieho súdu a tiež v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania,

pretože sudcovia zaradení do nového senátu... mali veci, ktoré im boli pridelené v

pôvodných senátoch už naštudované a bolo by v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému

sudcovi spravodajcovi na nové naštudovanie veci“,

b) nedošlo k zmene zákonného sudcu, pretože vec bola pôvodne pridelená

„náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov“, pričom

zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená ako sudcovi spravodajcovi, je členom aj

novovytvoreného senátu ako sudca spravodajca „... a zúčastňuje sa na prejednávaní veci aj

naďalej. Nemôžeme teda súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že došlo k zmene zákonného sudcu

a že postupom najvyššieho súdu bolo porušené jej právo na zákonného sudcu.“.

3. O už právoplatne skončených veciach rozhodli senáty ústavného súdu rozdielne,

keďže I. senát ústavného súdu sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú,

akceptujúc obranu najvyššieho súdu, a naopak, (bývalý) IV. senát ústavného súdu obranu

najvyššieho súdu neakceptoval a v predmetnom náleze okrem iného vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľky P na zákonného sudcu podľa .

Z uvedeného vyplýva, že I. senát ústavného súdu rozhodol o v zásade obdobnej právnej veci

sťažovateľky vedenej pod sp. zn. na základe iných (odchylných) právnych

názorov, než aké uplatnil už predtým (bývalý) IV. senát ústavného súdu o veci vedenej pod

sp. zn. .

4. Z bodu 3 vyplýva, že (prísne vzaté, vzhľadom na časové súvislosti medzi

predmetnými rozhodnutiami, pozn.) vzhľadom na iný (odchylný) právny názor, ku ktorému

I. senát ústavného súdu dospel v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vedenej pod sp. zn.

v porovnaní s tým, ktorý uplatnil (bývalý) IV. senát ústavného súdu v náleze

sp. zn. z 9. júna 2011, mal I. senát ústavného súdu postupovať podľa § 6

, t. j. ešte pred rozhodnutím vo veci sp. zn. mal

predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov

ústavného súdu.

5. Vychádzajúc zo skutočnosti, že k právnemu problému vymedzenému v bode 1

objektívne existujú odchylné právne názory senátov ústavného súdu, pričom o obdobnom

právnom probléme má ústavný súd rozhodovať aj vo veci vedenej pod sp. zn.

, poveril (bývalý) IV. senát ústavného súdu sudcu spravodajcu, aby

spracoval návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu

v zmysle a predložil ho na rozhodnutie plénu ústavného súdu.

6. Zároveň s poverením sudcu spravodajcu podľa bodu 5 (bývalý) IV. senát

ústavného súdu konštatoval, že za ústavne konformné naďalej považuje svoje právne názory

vyslovené v náleze sp. zn. z 9. júna 2011, pričom, stotožňujúc sa s v ňom

uvedenou argumentáciou, zdôrazňuje, že

a) podľa druhej vety „Ak súd rozhoduje v senáte,

zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie

a rozhodovanie v senáte“, a preto v súvislosti s prípadným (novým) pridelením veci novému

senátu, ktorá už bola skôr pridelená inému (pôvodnému) senátu príslušného súdu, treba

vo vzťahu ku všetkým členom tohto senátu, ktorí sú všetci zákonnými sudcami, pristupovať

rovnako, ako k sudcovi spravodajcovi,

b) z ústavného hľadiska nie je udržateľná obhajoba následného pridelenia už skôr

pridelenej veci inému senátu príslušného súdu, ktorého členom bude z pôvodného senátu

len sudca spravodajca bez náhodného výberu a prostredníctvom technických

a programových prostriedkov, ktorá je založená na argumentácii, že k novému prideleniu

veci (a teda jej odňatiu pôvodnému senátu) došlo v súlade s rozvrhom práce príslušného

súdu a v záujme zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania,

c) popísaný spôsob prerozdelenia už skôr pridelených vecí, s ktorým bol (resp. je)

ústavný súd konfrontovaný vo veciach sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , uskutočnený na základe zmeny rozvrhu práce najvyššieho súdu

umožňuje, a teda ani nevylučuje, účelové a svojvoľné zásahy do zloženia senátu príslušného

súdu tvoreného zákonnými sudcami, a preto predstavuje neprípustný zásah do podstaty

základného práva na zákonného sudcu garantovaného čl. 48 ods. 1 (v spojení s čl. 46 ods. 1)

, ako aj dohovoru.

(Bývalý) IV. senát ústavného súdu v nadväznosti na už uvedené poukazuje tiež na

právne názory vyslovené v doterajšej judikatúre ústavného súdu, v zmysle ktorých zásada

zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého

a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého

účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní

podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich

prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada

pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely)

výber sudcov „ad hoc“ (m. m. , ). Rozhodovanie veci zákonným

sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého

procesu ().

III.

Návrhy na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu

Slovenskej republiky

Podľa senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už

v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie

odchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných

právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného

súdu.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že v danom prípade bolo potrebné rozhodnúť

o zjednotení odchylných právnych názorov I. senátu ústavného súdu, ktoré boli uplatnené

pri rozhodovaní o veci vedenej pod sp. zn. , s právnymi názormi, ktoré

uplatnil (bývalý) IV. senát pri rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. ,

pričom závery, ku ktorým dospeje plénum ústavného súdu v tomto konaní podľa § 6 zákona

o ústavnom súde, by sa následne mali uplatniť vo veci vedenej pod sp. zn. .

Právny názor, ktorý vo svojej podstate (nepriamo) uplatnil I. senát ústavného súdu pri

rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. tým, že akceptoval sťažovateľkou

namietanú zmenu v zložení príslušného senátu najvyššieho súdu, možno koncentrovane

vyjadriť takto:

„Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného

je akceptovateľné a udržateľné také prerozdelenie

už pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj

ostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec

pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému

vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového

senátu sa zmenili, a to iným spôsobom než náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.“

Právny názor, ktorý uplatnil IV. senát ústavného súdu pri rozhodovaní veci vedenej

pod sp. zn. tým, že sťažovateľkou P namietanú zmenu v zložení

príslušného senátu najvyššieho súdu kvalifikoval ako porušenie jej základného práva podľa

, možno koncentrovane vyjadriť takto:

„Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného

nie je akceptovateľné a udržateľné také

prerozdelenie už pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi

a súčasne aj ostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa

ktorého bude vec pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom

je sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní

členovia nového senátu sa zmenili, a to iným spôsobom než náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.“

Plénum ústavného súdu preskúmalo právne názory I. senátu ústavného súdu

a (bývalého) IV. senátu ústavného súdu k právnemu problému spočívajúcemu v hľadaní

ústavne konformnej odpovede na otázku, či je z hľadiska podstaty a obsahu základného

práva na zákonného sudcu akceptovateľné a udržateľné také prerozdelenie už pridelenej

veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj ostatným členom

senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec pridelená novému

senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec bola pôvodne

pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili, a to

iným spôsobom než náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Po diskusii sa plénum priklonilo

k právnym názorom I. senátu ústavného súdu a, zohľadňujúc aj pozmeňujúce návrhy, ktoré

zazneli v priebehu diskusie, prijalo k zjednoteniu odchylných právnych názorov stanovisko,

ktoré je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Senáty ústavného súdu budú v zmysle poslednej vety pri

rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané týmto uznesením ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015