Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)58f/361998.9a1226.pdf
PDF · 125.47 KB
No categories available
1Cdo/103/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 103/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. V., bývajúcej v T.,
zastúpenej JUDr. M. B., advokátkou v Ţ., proti ţalovanému P. T., a.s., K., zastúpenému
Mgr. A. M., advokátkou v P., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom
súde Topoľčany pod sp. zn. 5 C 32/96, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre z 28. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 202/2007, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume
1 675,63 Eur do rúk JUDr. M. B., advokátke so sídlom v Ţ., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany (v poradí tretím) rozsudkom zo 14. mája 2007 č.k.
5 C 32/96-448 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni 3 373 707,50 Sk so 17,6 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 116 670 Sk od 1. júna 1996 do zaplatenia, zo sumy
340 287,50 Sk od 1. januára 1997 do zaplatenia, zo sumy 583 350 Sk od 1. januára 1998
do zaplatenia, zo sumy 583 350 Sk od 1. januára 1999 do zaplatenia, zo sumy 583 350 Sk
od 1. januára 2000 do zaplatenia, zo sumy 583 350 Sk od 1. januára 2001 do zaplatenia,
zo sumy 583 350 Sk od 1. januára 2002 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Ţalovanému uloţil tieţ povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 2 965 362,50 Sk
s úrokmi z omeškania zo sumy 583 350 Sk vo výške 16 % ročne od 1. januára 2003
do zaplatenia, zo sumy 583 350 Sk vo výške 13 % ročne od 1. januára 2004 do zaplatenia,
zo sumy 583 350 Sk vo výške 9,5 % ročne od 1. januára 2005 do zaplatenia, zo sumy 583 350
Sk vo výške 6 % ročne od 1. januára 2006 do zaplatenia, zo sumy 583 350 Sk vo výške 9,5 %
ročne od 1. januára 2007 do zaplatenia, zo sumy 48 612,50 Sk vo výške 9,5 % ročne
od 1. februára 2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu
zamietol. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania v sume 348 560 Sk
do rúk právnej zástupkyne JUDr. M. B. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a do učtárne
súdu náhradu trov štátu v sume 6 386 Sk a súdny poplatok v sume 334 857 Sk taktieţ do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy
583 350 Sk od 1. januára 2003 do zaplatenia vo výške 1,6 % ročne, zo sumy 583 350 Sk od
1. januára 2004 do zaplatenia vo výške 4,6 % ročne, zo sumy 583 350 Sk od 1. januára 2005
do zaplatenia vo výške 8,1 % ročne zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe na
základe doplneného dokazovania dospel k záveru, ţe ţaloba je čiastočne dôvodná.
V intenciách predchádzajúceho (zrušujúceho) uznesenia Krajského súdu v Nitre, ktorým bol
viazaný, zaoberal sa výškou náhrady za uţívanie spornej nehnuteľnosti. V konaní povaţoval
za preukázané, ţe ţalobkyňa sa stala vlastníčkou polovice spornej nehnuteľnosti na základe
dedičského rozhodnutia sp. zn. D 217/71 po nebohom Š. Š., následne rozsudkom Okresného
súdu Topoľčany zo 4. apríla 1974 sp. zn. 5 C 29/73 súd určil, ţe ţalobkyňa 1/ H. Š.
a ţalobkyňa 2/ M. V. sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v kat. ú. X.,
zapísaných vo vl. č. X. , parc. č. X. vo výmere X. m² a parc. č.X. – roľa vo výmere X. m²
v polovine. Vlastníčkou druhej polovice nehnuteľnosti sa ţalobkyňa stala na základe
rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. D 222/87 po nebohej H. Š.,
zomrelej X.. Rozhodnutie súdu o určenie vlastníckeho práva ţalobkyne a jej matky
k predmetnej parcele nadobudlo právoplatnosť dňa 17. júna 1974. Zo znaleckého posudku
súdnej znalkyne Ing. I. S. mal za preukázané, ţe ţalovaný predmetnú nehnuteľnosť (parc. č.
X. – pozn. dovolacieho súdu), ktorej vlastníčkou je ţalobkyňa, v rozhodnom období uţíval.
Zo znaleckého posudku č. X. súdneho znalca Ing. R. K. povaţoval za preukázané, ţe obvyklá
cena za uţívanie nehnuteľnosti ţalobkyne parc. č. X. v kat. Ú. za rok 1996 je 48 612,50 Sk x
7 mesiacov = 340 287,50 Sk, za roky 1997 aţ 2000, za kaţdý rok 583 350 Sk, za rok 2001
predstavuje 97 225 Sk, spolu za obdobie od 1. júna 1996 do 28. februára 2001 v sume
2 770 913 Sk. Ţalobkyni preto vzniklo voči ţalovanému právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, pretoţe
ţalovaný predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve ţalobkyne počas ţalovanej doby uţíval
a ţalobkyni za to neplatil ţiadnu úhradu, hoci za inej situácie by nutne nájomné ako úhradu
za uţívanie platiť musel. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.
februára 1993 do 31. mája 1996 vychádzal z Vyhlášky č. 465/1991 Zb., podľa ktorej hodnota
2
nehnuteľnosti za 1 mbola 150,-Sk, nájomné za 1 m2 bolo 3 Sk, teda za mesiac je to
2 916,75 Sk a za rok je to 35 001 Sk. Za obdobie od 1. júna 1996 do 31. januára 2007 súd
vychádzal zo znaleckého posudku č. X. súdneho znalca Ing. R. K., podľa ktorého za ţalované
obdobie obvyklá cena za uţívanie predmetnej nehnuteľnosti za jeden rok bola v sume 583 350
Sk, za mesiac je to 48 612 Sk. Ţalovaný povaţoval náhradu v tejto výške za neprimeranú,
avšak nemal v tomto smere ţiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd zaviazal
ţalovaného vydať ţalobkyni za obdobie od 1. februára 1993 do 31. mája 1996 bezdôvodné
obohatenie po 2916,75 Sk mesačne, čo je spolu za 40 mesiacov 116 670 Sk, za obdobie od 1.
júna 1996 do 31. decembra 1996 v sume 340 287,50 Sk, za roky 1997 aţ 2000 v sume po
583 350 Sk, za obdobie od 1. januára 2001 do 28. februára 2001 v sume 97 225 Sk a od 1.
marca 2001 do 31. decembra 2001 v sume 486 125 Sk, čo je spolu suma
3 373 708 Sk. Ţalovaného taktieţ zaviazal vydať ţalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume
2 965 362,50 Sk za obdobie od roku 2002 do 31. januára 2007, za kaţdý rok sumu 583 350 Sk
a za január 2007 sumu 48 612,50 Sk. Keďţe ţalovaný sa s plnením peňaţného dlhu dostal
do omeškania, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ho súd zaviazal zaplatiť ţalobkyni
aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS. Pokiaľ
ţalobkyňa ţiadala, aby jej ţalovaný do budúcna platil mesačne 48 621,50 Sk, v tejto časti
ţalobu ako nedôvodnú zamietol, keď k bezdôvodnému obohateniu dochádza aj tým, ţe tomu,
kto neplatí za uţívanie nehnuteľnosti, sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by inak
k tomu došlo, keby si plnil svoje povinnosti. K obohateniu ţalovaného do budúcna ešte
nedošlo. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaného rozsudkom (v poradí tretím
rozhodnutím) z 28. apríla 2008 sp.zn. 5 Co 202/2007 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej - vyhovujúcej časti výroku vo veci samej, v časti výroku o náhrade trov konania
účastníkov a v časti výroku o poplatkovej povinnosti ţalovaného zmenil tak, ţe ţalovaného
zaviazal zaplatiť ţalobkyni (za obdobie od 1. februára 1993 do 31. januára 2007) sumu
6 104 893 Sk s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 112 360 Sk od 1. júna 1996
do zaplatenia, zo sumy 327 716,50 Sk od 1. januára 1997 do zaplatenia, zo sumy 561 800 Sk
od 1. januára 1998 do zaplatenia, zo sumy 561 800 Sk od 1. januára 1999 do zaplatenia,
zo sumy 561 800 Sk od 1. januára 2000 do zaplatenia, zo sumy 561 800 Sk od 1. januára 2001
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 15,5 % ročne zo sumy 561 800 Sk od 1. januára 2002
do zaplatenia s úrokom z omeškania 13 % ročne zo sumy 561 800 Sk od 1. januára 2003
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 12 % ročne zo sumy 561 800 Sk od 1. januára 2004
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 561 800 Sk od 1. januára 2005
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6 % ročne zo sumy 561 800 Sk od 1. januára 2006
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 561 800 Sk od 1. januára 2007
do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 46 816,50 Sk od 1. februára 2007
do zaplatenia. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 234 177 Sk s úrokom z omeškania nad
15,5 % ročne zo sumy 583 350 Sk od 1. januára 2002 do zaplatenia s úrokom z omeškania
nad 13 % ročne zo sumy 583 350 Sk od 1. januára 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
nad 12 % ročne zo sumy 583 350 Sk od 1. januára 2004 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania nad 8 % ročne zo sumy 583 350 Sk od 1. januára 2005 do zaplatenia zmenil tak,
ţe ţalobu zamietol. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobkyni náhradu trov prvostupňového
konania v sume 313 199 Sk na (bliţšie nešpecifikovaný) účet jej právnej zástupkyne
JUDr. M. B. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti výroku o povinnosti ţalovaného
zaplatiť na účet prvostupňového súdu náhradu trov konania štátu napadnutý rozsudok
potvrdil. V časti výroku o poplatkovej povinnosti ţalovaného prvostupňový rozsudok zmenil
tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť na účet sudu prvého stupňa súdny poplatok v sume
321 003 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania 90 531,50 Sk na (bliţšie nešpecifikovaný) účet jej právnej
zástupkyne JUDr. M. B. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho
rozhodnutia s poukázaním na skutočnosť, ţe vlastnícke právo ţalobkyne k spornej
nehnuteľnosti bolo v konaní preukázané, odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého
stupňa, ţe ţalovaný uţívaním nehnuteľnosti vlastnícky patriacej ţalobkyni bez platnej
nájomnej zmluvy, na úkor ţalobkyne získava bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho
dôvodu podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti uviedol, ţe právni
predchodcovia ţalobkyne sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti zo zákona vydrţaním.
Napriek tomu, ţe táto parcela nie je v súčasnosti v teréne zameraná a ţalobkyňa ako jej
vlastníčka s ňou nemôţe disponovať, napr. predať pretoţe by si ju musela najskôr zamerať
nebráni to však tomu, aby ako vlastníčka parcely, ktorej podstatná časť o výmere X. je
momentálne zahrnutá v rámci podstatne väčšej parcely, evidovanej v katastri nehnuteľnosti na
LV č. X. ako parc. č. X. ods. plocha o výmere X. m2 vo vlastníctve ţalovaného, nemohla od
toho kto túto nehnuteľnosť uţíva bez právneho dôvodu, t.j. od ţalovaného, poţadovať
bezdôvodné obohatenie. V znaleckom posudku znalkyne Ing. I. S. č. X. je uvedené
polohopisné určenie inkriminovaného pozemku v kat. ú. X., je známa jeho poloha a tvar, bolo
ho teda moţné zrekonštruovať. Po vyriešení otázky vlastníctva spornej nehnuteľnosti potom
odvolací súd vychádzajúc z znaleckého posudku Ing. I. S. zistil, ţe z výmery X.X. ţalovaný
uţíva o X. menej, preto pre zmenu výmery uţívanej ţalovaným bolo potrebné napadnutý
prvostupňový rozsudok v časti priznanej istiny zmeniť a ţalobkyni priznať niţšiu neţ ňou
poţadovanú sumu a vo zvyšku ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pri stanovení obvyklej ceny
za uţívanie nehnuteľnosti ţalobkyne ţalovaným odvolací súd vychádzal zo záverov
znaleckého posudku Ing. R. K. a ním vypočítané sumy obvyklého nájmu za X. prepočítal na
X.. Z takto priznaných prepočítaných súm za jednotlivé obdobia potom priznal ţalobkyni aj
úrok z omeškania, vţdy odo dňa nasledujúceho po skoční toho-ktorého obdobia. Zmenu časti
výroku prvostupňového rozhodnutia o poplatkovej povinnosti ţalovaného odvolací súd
odôvodnil zníţením priznanej istiny ţalobkyni. O trovách prvostupňového a odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný a ţiadal ho spolu
s ním zmeneným rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
nakoľko odvolací súd a obdobne aj súd prvého stupňa vo veci nedostatočne zistili skutkový
stav a svoje rozhodnutia zaloţili na závere, ţe vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej
predmet sporu nadobudla ţalobkyňa po svojich právnych predchodcoch (ktorí nadobudli
vlastnícke právo vydrţaním) na základe dedičských rozhodnutí (bývalého) Štátneho notárstva
v Topoľčanoch sp.zn. D 217/71 a sp.zn. D 222/87 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany zo 4. apríla 1974 sp.zn. 5 C 29/73. V zásade z tých istých dôvodov rozsudok
odvolacieho súdu (ako aj rozsudok súdu prvého stupňa) spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Obom súdom niţšieho stupňa vytkol, ţe sa
nevysporiadali s jeho námietkami v súdnom konaní týkajúcimi sa neurčitosti
a nezrozumiteľnosti ţalobného návrhu, ako aj neurčitosti a nezrozumiteľnosti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany, neurčitosti veci (pozemku), ktorá má byť vo vlastníctve
ţalobkyne, neexistencie prídelovej listiny na strane právnych predchodcov ţalobkyne, ako
predpokladu nadobudnutia vlastníctva k pozemku, nesplnenie podmienok na vydrţanie
na strane právnych predchodcov ţalobkyne, ako predpokladu nadobudnutia vlastníctva
k pozemku, neexistencie dôvodov pre vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany
ţalovaného a závänosti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 4. apríla 1974 sp.zn.
5 C 29/73. Vo zvyšnej, značne rozsiahlej časti dovolania ţalovaný v podrobnostiach rozoberá
vyššie uvedené námietky.
Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu reagovala na jednotlivé námietky
ţalovaného, ktoré označila za neopodstatnené, dovolanie ţalovaného navrhla zamietnuť
a uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd o uplatnenom nároku (o vydanie bezdôvodného
obohatenia) rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním
napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2
O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúceho rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho
výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie
zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého
stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238
ods. 3 O.s.p.).
Z hľadiska prípustnosti dovolania moţno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa
odvolacím súdom povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím
o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne
rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie
je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku (či ho formálne
označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako
v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri
rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.).
Z porovnania výrokových častí rozsudkov niţších stupňov je zrejmé, ţe odvolací súd
napriek pouţitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa v skutočnosti (podľa
obsahu), jeho rozsudok v časti ukladajúcej povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobkyni
202 645,32 Eur (6 104 893 Sk) potvrdil a tento rozsudok zmenil len v ostatnej (zvyšnej) časti,
týkajúcej sa zaplatenia 7 773,25 Eur (234 177 Sk) s príslušenstvom, v ktorej na rozdiel od
súdu prvého stupňa ţalobu zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania ţalovaného, je
podstatné, ţe oba rozsudky (rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) sú
súhlasné v tom, ţe (zhodne) uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobkyni 202 645,32 Eur
(6 104 893 Sk). Z uvedeného vyplýva, ţe táto časť rozsudku odvolacieho súdu (ţalovaný
podal dovolanie „proti celému výroku rozsudku, ako aj proti odôvodneniu...rozsudku“) má
povahu potvrdzujúceho rozsudku (obdobne to platí aj vo vzťahu k výroku o poplatkovej
povinnosti ţalovaného, ktorý výrok sám o sebe má procesnú formu uznesenia). Podmienky
prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku bolo preto potrebné skúmať v zmysle
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa § 238 ods.2 O.s.p. preto
neprichádza do úvahy. Zároveň sa nejedná ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by
odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej
podmienky. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Ak je
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p.
vylúčené. Dovolateľ však ţiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a jej
existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý
moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je
prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vednému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli
zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je neprípustné a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Ţalobkyňa mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní ţalobkyni vznikli trovy
v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátkou. Odmena za jeden úkon
právnej sluţby predstavuje sumu 831,51 Eur (25 050 Sk), pričom patrí za dva úkony právnej
sluţby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k dovolaniu z 21. augusta
2008 (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z) a dvakrát
reţijný paušál po 6,31 Eur (190 Sk) za rovnaký počet úkonov. Celkovo tak vznikli ţalobkyni
trovy v sume 1675,63 Eur (50 480 Sk), ktoré je ţalovaný povinný zaplatiť advokátke
ţalobkyne (§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová