Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 122/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , správcu

konkurznej podstaty úpadcu

, zastúpenej advokátom JUDr. Richardom Karkóom,

Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave

č. k. 514 z 5. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. augusta 2014 doručená sťažnosť , ,

správcu konkurznej podstaty úpadcu

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Richardom

Karkóom, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, ktorou namieta porušenia svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. 514 z 5. júna 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«Úpadca ako predávajúci a spoločnosť ako kupujúci

uzatvorili dňa 18. 12. 2006 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam a hnuteľnému majetku...

V čl. V bod 4.1 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zaplatí kúpnu

cenu vo výške 66.174.000, Sk... na vinkulovaný účet vedený v ... V zmysle

dohodnutých platobných podmienok (i) prvá splátka... vo výške 46.721.800, Sk... bude

zaplatená z vinkulovaného účtu na účet úpadcu do 3 pracovných dní po doručení banke

príslušných dokladov potvrdzujúcich, že odkladacie podmienky podľa čl. V bod 5.1. kúpnej

zmluvy boli splnené v celom rozsahu, (ii) druhá splátka vo výške... 19.852.200, Sk bude

zaplatená z vinkulovaného účtu na účet úpadcu v lehote troch dní po písomnom potvrdení

kupujúceho, ktoré bude doručené banke o tom, že odkladacie podmienky podľa

čl. V bod 5.2. kúpnej zmluvy boli splnené v celom rozsahu, pričom kupujúci je povinný

predložiť písomné potvrdenie banke najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia

posledného právoplatného stavebného povolenia.

V čl. V bod 5.1. písm. (iii) kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úpadca ako

predávajúci predloží kupujúcemu bankovú záruku na sumu vo výške 10.000.000, Sk

vo forme uvedenej v prílohe č. 4 kúpnej zmluvy, pričom táto banková záruka bude zaručovať

kupujúcemu riadne a včasné splnenie záväzkov úpadcu vyplývajúcich z čl. II kúpnej zmluvy.

Prvú splátku kúpnej ceny... kupujúci uhradil úpadcovi... 15. 01. 2007.

Dňa 28. 06. 2007 zrealizovala ... na základe výzvy kupujúceho plnenie

bankovej záruky vo výške 10.000.000, Sk na účet kupujúceho.

Dňa 17. 12. 2007 kupujúci písomne potvrdil, že úpadca splnil všetky odkladacie

podmienky vyplývajúce z čl. V bodu 5.2. kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2006, a tým môže byť

uvoľnená z vinkulovaného účtu čiastka zodpovedajúca zostatku kúpnej ceny vo výške

19.582.200, Sk v súlade s čl. V. bod 4.2.2. kúpnej zmluvy.

Podaním zo dňa 23. 01. 2008 úpadca vyzval kupujúceho aby v zmysle KZ zo dňa

18. 12. 2006 predložil ... písomné potvrdenie o splnení vyššie uvedených

odkladacích podmienok v zmysle čl. V bod 5.2. kúpnej zmluvy, aby mohla byť

z vinkulovaného účtu uhradená druhá splátka kúpnej ceny vo výške 19.852.200, Sk

a požiadal a vyzval kupujúceho na vrátenie plnenia z bankovej záruky vo výške 10.000.000,

Sk na účet spoločnosti, a to všetko do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

Dňa 25. 2. 2008 kupujúci uhradil úpadcovi sumu 10.000.000. Sk.

Dňa 09. 06. 2008 kupujúci uhradil úpadcovi sumu vo výške 10.000.000, Sk.

Dňa 16. 12. 2008 konateľ úpadcu v e maily... uviedol: „Aj napriek skutočnosti, že

odkladacie podmienky boli splnené a potvrdenie podpísané oprávneným zástupcom Vašej

spoločnosti doručené dňa 17. 12. 2007 ... druhá splátka kúpnej ceny nebola

z vinkulovaného účtu do dnešného dňa uhradená. Taktiež ste si podľa čl. V. bod 5.1.

písm. (iii) KZ a podľa Bankovej záruky, ktorá tvorí prílohu č. 4 KZ, uplatnili plnenie

z bankovej záruky vo výške 10.000.000, Sk. Uvedené plnenie ste nám v zmysle našej výzvy

zo dňa 23. 1. 2008 vrátili pripísaním na účet našej spoločnosti dňa 25. 2. 2008. Vzhľadom

na uvedené Vás týmto žiadame a vyzývame, aby ste v zmysle KZ zo dňa 18. 12. 2006

uhradili zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 9.852.200, Sk na účet spoločnosti, a to

do 5 dní odo dňa doručenia tejto urgencie.“

Kupujúci na túto výzvu reagoval e mailom... 18. 12. 2008: „z poverenia...

generálneho riaditeľa ... si Vam v prilohe dovolujem predložit jeho stanovisko

k Vasej urgencii uhrady zostavajucej casti kupnej ceny s navrhom na stretnutie za ucelom

doriesenia tejto zalezitosti zaciatkom januara 2009“, pričom v samotnom stanovisku...

uvádza: „máme v úmysle vyriešiť otázku úhrady druhej splátky kúpnej ceny súčasne

s vyriešením uplatnenia si nároku na náhradu škody zo strany spoločnosti ....

začiatkom januára 2009.“

Z vyššie uvedených skutočností tak vyplýva, že spol.

dlhovala úpadcovi:

A. zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 19.852.200, Sk

B. Čerpanú bankovú záruku vo výške 10.000.000, Sk

Z vyššie uvedených skutočností ďalej vyplýva..., že ... úpadcovi uhradila:

A. sumu 10.000.000, Sk (dňa 25. 02. 2008)

B. sumu 10.000.000, Sk (dňa 09. 06. 2008)

Zo vzájomnej komunikácie medzi úpadcom a spol. ... vyplýva, že

predmetom vzájomného riešenia mal byť zostatok druhej časti kúpnej ceny vo výške

9.852.200, Sk.

Nakoľko kupujúci nezaplatil úpadcovi zostávajúcu časť druhej splátky kúpnej ceny...

podal úpadca... 18. 03. 2009 na OS Trnava žalobu o zaplatenie 327.033.12 €

(9.852.200, Sk) titulom nároku na zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny v zmysle

Kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2006.

Kupujúci v odpore voči platobnému rozkazu č. kon. 31 Rob/78/2009 25 zo dňa

09. 06. 2009 opakovane potvrdil skutočnosť, že úpadcovi dlhuje sumu 9.852.200, Sk...

Dňa 03. 11. 2009 podal kupujúci vzájomný návrh, ktorým si voči úpadcovi uplatnil

nárok na náhradu škody vo výške 579.292,69 €... Po vyhlásení konkurzu na majetok

úpadcu... kupujúci svoj protinávrh zobral v celom rozsahu späť.

Vzhľadom na uvedenú časovú a logickú súvislosť medzi jednotlivými úhradami

a vyjadreniami samotného kupujúceho, úpadca celkom pochopiteľne považoval prvú platbu

vo výške 10.000.000, Sk zo dňa 25. 02. 2008 za vrátenie bankovej záruky a druhú platbu

vo výške 10.000.000, Sk zo dňa 09. 06. 2008 za úhradu časti kúpnej ceny. V nadväznosti

na to si uplatnil na súde nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 9.852.200, Sk práve

titulom zostatku kúpnej ceny.

Kupujúci pred začatím súdneho konania (a zo začiatku ani počas konania)

nerozporoval skutočnosť, že dlhuje úpadcovi zostatok druhej časti kúpnej ceny v zmysle

Kúpnej zmluvy z 18. 12. 2006...

Neskôr v priebehu súdneho konania však kupujúci začal svoje tvrdenia meniť, keď

tvrdil, že druhú splátku kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zaplatil celú (19.852.200, Sk)

dvoma platbami vo výške 10.000.000. Sk dňa 25. 02. 2008 a 09. 06. 2008 (pričom

však nevedel vysvetliť, prečo kúpnu cenu v zmysle týchto svojich tvrdení „preplatil“

o 147.800 Sk).

Úpadca... v priebehu konania opakovane uviedol, že nie je podstatné ako právne

kvalifikuje vec navrhovateľ (či si v konaní uplatňuje nárok titulom kúpnej ceny alebo titulom

vrátenia bankovej záruky) ale dôležité je, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie dlžnej

sumy, ktorý mu vyplýva z predmetnej Kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2006.

... úpadca si voči odporcovi uplatnil pohľadávku z toho titulu, o ktorom bol

na základe vyjadrení dlžníka presvedčený, že je nezaplatený. Keď však dlžník... v konaní

začal tvrdiť, že žalovaný titul plnenia nie je správny... navrhovateľ nepožiadal súd o zmenu

návrhu (nakoľko z hľadiska predmetu konania ide o to isté tú istú sumu, a navyše

na základe súdu známych skutkových okolností), ale poukázal na to, že kvalifikácia nároku

je irelevantná... lebo odporca navrhovateľovi dlhuje tak či tak sumu 327.033,12 €. Treba

uviesť, že to neznamená, že navrhovateľ o svojej vlastnej kvalifikácii nároku mal

pochybnosti...

Okresný súd Trnava... rozsudkom č. k. z 08. 04. 2013 žalobu

sťažovateľa zamietol...»

Podľa sťažovateľky je rozsudok krajského súdu arbitrárny, neudržateľný, svojvoľný a

nepredvídateľný, pretože „... konajúce súdy rozhodli v úplnom rozpore so všetkými

vykonanými dôkazmi iba na základe tvrdenia odporcu, ktorému nepochopiteľne uverili

v celom rozsahu napriek jeho zjavne účelovosti..., odmietli priznať sťažovateľovi celkom

zjavne existujúci peňažný nárok s odôvodnením, že na jeho eventuálne priznanie mal zmeniť

návrh v zmysle , a to aj napriek tomu, že v prípade zmeny návrhu by išlo iba o inú

(právnu) kvalifikáciu nároku, opis skutkových okolností zostal nezmenený...

Z uvedených dôvodov má sťažovateľ za to, že napádaným rozhodnutím KS Trnava

došlo... k zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľa, nakoľko sťažovateľ má za to, že

rozhodovanie a rozhodnutie súdu má byť predvídateľné, založené na spoľahlivo zistenom

skutkovom základe s racionálnym zdôvodnením rozhodnutia vo veci samej dbajúc

na spravodlivosť rezultátu súdneho konania.

V danom prípade bol predmetom vyššie označeného súdneho konania nárok úpadcu

voči kupujúcemu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 9.852.200, Sk. Tento v konaní

uplatnený nárok (bez ohľadu na to kedy, ako a či vôbec úpadca tento nárok právne

kvalifikoval, nakoľko to v zmysle zásady iura novit curia vôbec nie je jeho povinnosťou)

odvodzoval úpadca zo skutkového stavu vyplývajúceho jednak zo skutkových okolností

uvedených v žalobe... a jednak zo skutočností, ktoré vyšli najavo a boli preukázané počas

predmetného konania pred súdom.

Zo skutkového stavu zisteného v konaní jednoznačne vyplýva úpadcom uplatnený

nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 9.852.200, Sk. Preto ak súd rozhodoval o nároku

úpadcu na peňažné plnenie vychádzajúcom zo skutkových tvrdení, ktoré umožňovali právne

kvalifikovať nárok inak ako ho kvalifikoval úpadca (príp. pokiaľ výsledky vykonaného

dokazovania umožňovali subsumovať uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie,

než ktorého sa v konaní dovolával úpadca) bolo povinnosťou súdu uplatnený nárok takto

kvalifikovať bez ohľadu ako ho právne vymedzil úpadca nevyžaduje pre podanie

návrhu právnu kvalifikáciu nároku). Opačný prístup a zamietnutie žaloby len z dôvodu

nesprávnej právnej kvalifikácie (ak vôbec) v návrhu uvedenej je odopretím základného

práva na súdnu ochranu.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„ I. Základné právo sťažovateľa podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu Trnava zo dňa 05.06.2014, č. kon. porušené bolo.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa

05. 06. 2014, č. kon. zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie

konanie.

III. Krajský súd Trnava je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia na účet advokáta Mgr. Karkó Richarda... do 2 mesiacov od právoplatnosti

vydaného rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie

rozlišuje okrem iného aj osobitnú kategóriu návrhov, ktorými sú návrhy „zjavne

neopodstatnené“. Týmto v záujme účelnosti a procesnej ekonómie

poskytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu predbežného prerokovania

sťažnosti ( ) možnosť jej prípadného odmietnutia jednak

na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení

alebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd

navrhovateľa a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, a tiež na základe argumentácie,

ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, , ,

, ).

Sťažovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava (ďalej len „okresný

súd“) 18. marca 2009 domáhala proti spoločnosti (ďalej

len „odporca“), zaplatenia sumy 327 033,12 eur s prísl. z dôvodu nezaplatenia kúpnej

ceny za nehnuteľnosti vyplývajúcej z kúpnej zmluvy. Okresný súd rozsudkom

č. k. 452 z 8. apríla 2013 návrh sťažovateľky zamietol.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.

1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok okresného súdu.

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom porušil ňou označené práva

tým, že:

rozhodol v rozpore s vykonanými dôkazmi iba na základe tvrdenia odporcu,

ktorému uveril napriek jeho účelovosti,

odmietol sťažovateľke priznať zjavne existujúci peňažný nárok s odôvodnením,

že na jeho priznanie mala zmeniť návrh podľa (ďalej

len „OSP“), a to aj napriek tomu, že v prípade zmeny návrhu by išlo iba o inú právnu

kvalifikáciu nároku bez zmeny opisu skutkových okolností.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými

súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo

skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu

vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré

mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , I. ÚS

139/02, ).

Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozsudku, s ktorým sa krajský

súd v celom rozsahu stotožnil, uviedol:

«Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.12.2006 medzi zmluvnými stranami obchodnou

spoločnosťou CISS Martin... ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou ... ako

kupujúcim vyplýva, že jej predmetom bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam...

Z článku II. Zmluvy vyplývajú aj záväzky predávajúceho, že na vlastné náklady zabezpečí

pre kupujúceho vydanie právoplatného stavebného povolenia/povolení... na výstavbu

infraštruktúry... v súlade so špecifikáciami a nákresmi tvoriace prílohu č. 3 Zmluvy, a to

najneskôr do 31. 3. 2007. Ďalej tento článok zmluvy v bode 2.2. popisuje infraštruktúru

v areáli , v rámci ktorého bodu sa predávajúci zaviazal previesť

na kupujúceho práva nájmu vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 6. 12. 2006

medzi ním a Slovenským pozemkovým fondom a súčasne kúpiť a následne predať

kupujúcemu alebo previesť na neho práva nájmu vo vlastníctve Lesov Slovenskej republiky,

štátny podnik... Podľa článku V. Odkladacie podmienky, jeho bodu 5.2. sa zmluvné strany

dohodli, že druhá splátka kúpnej ceny (19.852.200 Sk) je viazaná na splnenie odkladacej

podmienky, ktorou je predloženie predávajúcim kupujúcemu právoplatné stavebné

povolenia na výstavbu Infraštruktúry v areáli v súlade s Článkom II.

bod 2.2. Zmluvy, vydané miestnymi orgánmi. Podľa článku VI. Platobné podmienky

bod 4.2.2. druhá splátka kúpnej ceny vo výške 19.852.200 Sk mala byť zaplatená

z vinkulovaného účtu na účet predávajúceho, ktorý určí predávajúci v lehote troch (3)

pracovných dní po písomnom potvrdení kupujúceho, ktoré bude doručené banke o tom, že

odkladacie podmienky stanovené v článku V. bod 5.2. nižšie boli splnené v celom rozsahu.

Kupujúci je povinný predložiť písomné potvrdenie banke najneskôr v lehote

do siedmich (7) pracovných dní odo dňa prevzatia posledného právoplatného stavebného

povolenia...

Podľa banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej

listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak

určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené

v záručnej listine.

Podľa ak je bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka,

predpokladá sa, že do výšky sumy určenej v záručnej listine je zabezpečený peňažný, nárok,

ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi, v prípade, že by dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie

je zabezpečené bankovou zárukou.

Podľa banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to

písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine

predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo

bez zbytočného odkladu po nej.

Podľa ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková

záruka zanikne, ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas

jej platnosti.

Podľa veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie,

na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým

spôsobenú.

Podľa ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov

a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený

pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr

splatný, a to najprv jeho príslušenstvo...

Predmetom konania v prejednávanej veci je uplatnený nárok navrhovateľa

na zaplatenie časti kúpnej ceny v žalovanej výške spolu s príslušenstvom, ktorá skutočnosť

vyplýva z podaného návrhu ako aj argumentácie v konaní. Až v závere dokazovania

navrhovateľ správca konkurznej podstaty pôvodného navrhovateľa uviedol, že v prípade,

ak: súd neuzná nárok na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny odporcom navrhovateľovi,

žiada priznať predmetnú sumu titulom vrátenia bankovej záruky.

Z judikatúry (napr. rozsudok NS SR č. ) je zrejmé, že rozhodujúcimi

skutočnosťami sa v zmysle ustanovenia rozumejú údaje, ktoré sú nutné k tomu,

aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť

také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj

nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda

vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Opísaním rozhodujúcich skutočností

v žalobe plní žalobca tiež svoju povinnosť tvrdenia, uloženú mu ustanovením § 101 ods. 1

.

V prípade, že by žalobcom požadované plnenie mohlo obstáť aj na inom skutkovom

základe, než na tom, ktorý bol opísaný v návrhu na začatie konania, je s ohľadom

na dispozičnú zásadu občianskeho procesu nevyhnutné pre jeho posúdenie aj na základe

tohto ďalšieho skutkového základu, aby žaloba bola žalobcom, ktorý jedine môže určiť

predmet konania, zodpovedajúcim spôsobom účinne zmenená. Jedná sa o prípad zmeny

žaloby, kedy žalobca síce í naďalej požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iného

skutkového stavu ako v žalobe.

Požadovaním žalovanej sumy ako zaplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny a až následne

aj ako vrátenia bankovej záruky a to len pre prípad, že súd uplatnený nárok titulom časti

kúpnej ceny nebude považovať za dôvodný, je možné považovať za zmenu skutkového

základu veci. Takúto skutkovú zmenu návrhu opierajúc sa o vyššie mohol navrhovateľ

žiadať iba kvalifikovanou zmenou návrhu v zmysle , k čomu však

navrhovateľ v konaní nepristúpil a preto sa súd nemohol vo veci zaoberať uplatnenou

pohľadávkou ako nárokom na vrátenie bankovej záruky.

Súd v tejto súvislosti upozorňuje, že je viazaný v zmysle návrhom

a môže rozhodnúť len o tom, čo navrhovateľ požaduje a to výlučne na tom skutkovom

základe ako ho navrhovateľ v návrhu v zmysle uviedol. Nápravu

prípadného omylu pri právnom názore, ku ktorému došlo pri podaní návrhu môže ako už

bolo poukázané vyššie vykonať len tým, že svoju požiadavku vyjadrí kvalifikovane

za podmienok uvedených v (k čomu však vo veci navrhovateľ nepristúpil).

Vzhľadom na ustálený predmet konania, ktorým bol nárok navrhovateľa

na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny súd pristúpil k posúdeniu obrany odporcu,

podľa ktorej pohľadávka navrhovateľa neexistuje, nakoľko odporca plnil, keďže zaplatil

navrhovateľovi ostatnú časť kúpnej ceny vo výške 19.852.200, Sk. Po dodaní stavebného

povolenia na výstavbu cesty, ktoré bolo dodané v januári 2008, zaplatil predávajúcemu

sumu 10.000.000, Sk a to dňa 25. 2. 2008, pri určení, že sa jedná o platbu za majetok,

a dňa 19. 5. 2008 po doručení nájomných zmlúv v zmysle podmienok kúpnej zmluvy

zo strany predávajúceho kupujúcemu, zaplatil predávajúcemu ďalšiu sumu vo výške

10.000.000, Sk dňa 9. 6. 2008. Z tohto prehľadu potom podľa odporcu vyplýva,

že navrhovateľ voči nemu nemá žiadnu pohľadávku z titulu kúpnej ceny.

Navrhovateľ vzhľadom na uvedenú obranu tvrdil, že dňa 25. 2. 2008 mu odporca

plnil vrátenie bankovej záruky a teda že mu nezaplatil časť kúpnej ceny, ktorú od neho

v tomto konaní požaduje.

... súd v konaní skúmal, či odporca skutočne plnil dňa 25. 2. 2008 na bankovú

záruku, teda či vôbec mal dôvod na takéto plnenie vrátiť navrhovateľovi plnenie

z bankovej záruky, teda či tu bola aspoň teoretická možnosť, že odporca v predmetný deň

vracal navrhovateľovi plnenie z bankovej záruky a neplnil tak časť kúpnej ceny, keďže je

práve na dlžníkovi určiť, ktorý zo svojich dlhov chce splniť ( )...

Ak by sa malo vracať plnenie z bankovej záruky odporcom dňa 28. 2. 2007, muselo

by byť v konaní preukázané, že odporcovi nevznikol nárok na vyplatenie mu plnenia

z bankovej záruky v zmysle kogentného ustanovenia , v ktorom je uvedené,

že veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi

nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú. Výkladom

a contrario, v prípade oprávneného čerpania plnenia z bankovej záruky, veriteľ nemá

povinnosť toto plnenie dlžníkovi vrátiť. Vychádzajúc z ustanovenia , tým

že navrhovateľ nesplnil svoje záväzky vyplývajúce mu z čl. II Kúpnej zmluvy do 31. 3. 2007

a ani neprišlo k podpísaniu dodatku ku kúpnej zmluve, ktorým by sa upravili vzájomné

vzťahy zmluvných strán; uplynutím dňa 31. 3. 2007 nastala situácia, kedy odporca mal voči

navrhovateľovi peňažný nárok vzniknutý nesplnením povinností navrhovateľa, ktorý si splnil

oprávneným čerpaním plnenia z bankovej záruky, teda keď mu banka dňa 28. 6. 2007

previedla sumu 10.000.000, Sk. Z toho vyplýva, že nakoľko odporcovi oprávnene vznikol

peňažný nárok voči navrhovateľovi a odporca si tento svoj nárok oprávnene uspokojil

z bankovej záruky, nemal a nemá navrhovateľovi vrátiť predmetné plnenie z bankovej

záruky. Tu je potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ by bankovou zárukou bolo zabezpečené

čo i len včasné zabezpečenie stavebných povolení, tieto v čase čerpania bankovej záruky

neboli ani vydané, preto je nesporné oprávnené čerpanie bankovej záruky. Ako však už bolo

konštatované banková záruka bola viazaná na splnenie článku II zmluvy a teda tým aj

na odovzdanie nájomných zmlúv...

Súd ohľadne finančných plnení odporcom navrhovateľovi v dňoch 25. 2. 2008

a 9. 6. 2008 považuje za potrebné poukázať aj na ustanovenie , z ktorého vyplýva,

že ak má veriteľ plniť dlžníkovi viacero záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie

všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Dňa 25. 2. 2008 bola

platba odporcom označená ako „platba na majetok“ a dňa 9. 6. 2008 bola platba

odporcom označená ako „úhrada časti záväzku“. Z oboch uvedených formulácií jazykovým

výkladom možno vyvodiť, že v momente plnenia mal odporca vôľu plniť kúpnu cenu. A nič

na tom nemení ani navrhovateľom deklarovaná neskoršia komunikácia navrhovateľa s

odporcom ohľadom doriešenia otázky úhrady druhej splátky kúpnej ceny, ani pôvodná

obrana odporcu v odpore ohľadom zadržania zostávajúcej časti kúpnej ceny, nakoľko v

konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že by odporca mal povinnosť plniť ešte

aj iný záväzok, keďže v čase plnenia nebol dôvod na vracanie bankovej záruky, nakoľko táto

bola čerpaná dôvodne, preto úmysel plniť niečo iné ako uviedol v momente plnenia a v

priebehu konania odporca, teda platiť kúpnu cenu, tu nebolo.»

Krajský súd sa v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku stotožnil

s právnym záverom okresného súdu a uviedol:

„Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu... odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že žaloba podaná žalobcom vyplývala z jeho nároku na zaplatenie

zvyšnej časti kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa

18. 12. 2006. Počas celého konania žalobca poukazoval pred súdom, že zo strany

žalovaného nedošlo k úhrade zvyšnej časti druhej splátky kúpnej ceny predstavujúcej sumu

327.013,12 Eur. Žalobca až následne pred skončením dokazovania svojim návrhom zo dňa

30. 5. 2011 uviedol, že ak by sa súd aj napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam

stotožnil s tým, že sa v danom prípade jedná o spor o nevrátenú bankovú záruku poskytnutú

na základe kúpnej zmluvy, pre tento prípad žiada, aby žalovaný bol zaviazaný bankovú

záruku vo výške žalovanej sumy žalobcovi zaplatiť.

Argumentácia právneho zástupcu žalobcu, že v danom prípade ide len o zmenu

právnej kvalifikácie na základe rovnakých skutkových zistení je nesprávna. Je totiž zrejmé,

že pokiaľ účastník podá návrh z titulu nezaplatenia kúpnej ceny, je táto skutočnosť založená

na iných skutkových zisteniach ako vyplývajú z nároku z titulu vrátenia bankovej záruky.

V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa

ktorého v danom smere sa za rozhodujúce skutočnosti považujú v zmysle tie,

ktoré označuje žalobca a ktoré sú nutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade

má súd rozhodnúť. Žalobca v žalobe opíše skutok, teda skutkový dej na základe ktorého

uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, aby bola možná jeho jednoznačná

individualizácia, čo znamená vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke. Skutkové

okolnosti vyplývajúce z nesplatenia časti kúpnej ceny sú v danom prípade odlišné

od skutkových okolností vyplývajúcich z titulu nevrátenia bankovej záruky. V danom

prípade bolo teda potrebné, aby bola takáto skutková zmena premietnutá aj kvalifikovanou

zmenou návrhu zo strany žalobcu v zmysle ust.

V súvislosti s nárokom žalobcu na vrátenie bankovej záruky odvolací súd poukazuje

aj na to, že banková záruka slúžila na zabezpečenie povinnosti žalobcu vyplývajúcich mu

z uzavretej kúpnej zmluvy. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca

svoje zmluvné povinnosti nesplnil a práve banková záruka slúžila na zabezpečenie záväzkov

predávajúceho (žalobcu) voči kupujúcemu (žalovaného). Žalovaný bol teda oprávnenou

osobou z bankovej záruky a nakoľko žalobca bol v omeškaní s plnením jeho záväzkov

vyplývajúcich z uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2006 špecifikovaných v článku II.

tejto zmluvy, bol žalovaný oprávnený túto bankovú záruku prevziať.

Banková záruka je ručiteľským obchodom banky a plní v prvom rade zabezpečovaciu

funkciu a až následne funkciu platobnú. Základným znakom bankovej záruky je

abstraktnosť, čo znamená, že táto je nezávislá od bankového obchodu. Banka môže

zaručovať aj nepeňažné plnenie, ktoré však musí byť vyslovene označené v listine označenej

ako banková záruka. Keďže banková záruka môže byť postúpená aj inej osobe, odvolací súd

sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého ak z obsahu listiny

označenej ako banková záruka vyplýva, že oprávnená osoba vráti bankovú záruku

po splnení odkladacích podmienok špecifikovaných v kúpnej zmluve v lehote určenej je

predmetom vrátenia listina, ktorá by mohla byť predmetom postúpenia na inú tretiu osobu

a nie plnenie ktoré je určené v tejto listine. Znamená to teda, ak by žalovaný bol povinný

vrátiť plnenie z bankovej záruky tak ako to uvádza žalobca, by bol inštitút bankovej záruky

v danom smere bezvýznamný a neplnil by zabezpečovací charakter.

Z ust. vyplýva, že ak je bankovou zárukou zabezpečená

nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky sumy určenej v záručnej listine je

zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi v prípade, že by dlžník

porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené bankovou zárukou.

Pri aplikácii pravidla, že bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka sa

ocení ako peňažná pohľadávka na ktorú by mal veriteľ nárok pri porušení záväzku

dlžníkom, je potrebné uviesť, že nemusí ísť len o samotný nárok na náhradu škody, ale aj

ďalšie prípadne súvisiace nároky (napr. o platne dojednanú zmluvnú pokutu).“

V súvislosti s námietkou žalobcu, že je nelogické, aby bola splátka vo výške

10.000.000, Sk zaslaná na účet žalobcu dňa 26. 2. 2008 považovaná za úhradu časti

kúpnej zmluvy, pričom žalobca mal zaplatiť len sumu 9,852.200, Sk, odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že v danom smere je dôležitý úmysel žalovaného aký záväzok v

skutočnosti touto platbou plnil. V priebehu dokazovania žalobca jednoznačne uviedol, že sa

jednalo o platbu predstavujúcu časť kúpnej ceny za hnuteľný a nehnuteľný majetok. Pokiaľ

žalovaný plnil až nad rámec kúpnej ceny, táto skutočnosť nijako neovplyvňuje jeho úmysel,

ktorý prezentoval pri označení tejto platby za plnenie vyplývajúce z kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 18. 12. 2006.“

V intenciách mantinelov možných zásahov do rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov ústavný súd posúdil to, či rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného

súdu, s ktorého výrokom a odôvodnením sa odvolací súd stotožnil, je ústavne udržateľný,

t. j. či nevykazuje znaky svojvôle, arbitrárnosti, či je náležite odôvodnený a či výklad práva

všeobecným súdom nie je taký, že popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem

(m. m. ).

V odôvodnení rozsudkov dali všeobecné súdy sťažovateľke podrobnú a ústavne

akceptovateľnú odpoveď na to, prečo nebolo možné jej nároku na zaplatenie žalovanej sumy

vyhovieť.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľky, že krajský súd rozhodol v rozpore s vykonanými

dôkazmi iba na základe tvrdenia odporcu, ktorému uveril napriek jeho účelovosti, ústavný

súd uvádza, že už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že do obsahu

základného práva na spravodlivý proces podľa , resp.

dohovoru nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Z odôvodnenia sťažnosťou

napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s odôvodnením rozsudku okresného súdu,

ktoré nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie tvoria

z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. , ), jasne

a zrozumiteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré bol návrh sťažovateľky zamietnutý, pričom nie

je možné sa stotožniť s tvrdením sťažovateľky, že všeobecné súdy rozhodli iba na základe

tvrdení odporcu, že plnenie vo výške 10 000 000 Sk z 28. februára 2008 bolo plnením

zostatku kúpnej ceny sťažovateľky. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, s ktorým sa

krajský súd stotožnil a na zdôraznenie jeho správnosti ho ešte doplnil, je zrejmé, prečo

všeobecné súdy nepovažovali zaslanie sumy 10 000 000 Sk z 26. februára 2008 za vrátenie

plnenia z bankovej záruky, ako to tvrdila sťažovateľka, ale za splátku kúpnej ceny, ako to

tvrdil odporca. Svoj názor okresný súd a krajský súd podrobne odôvodnili, pričom je z neho

zrejmé, že odporca čerpal plnenie z bankovej záruky, ktorú sťažovateľka poskytla

na zabezpečenie svojich záväzkov oprávnene, pretože svoje záväzky si sťažovateľka

nesplnila. Ak teda odporca čerpal plnenie z bankovej záruky oprávnene, nemal dôvod ho

sťažovateľke vrátiť, a preto ústavný súd považuje skutkový a právny záver všeobecných

súdov o tom, že platbu odporcu sťažovateľke 28. februára 2008 vo výške 10 000 000 Sk je

potrebné považovať za splátku kúpnej ceny, za ústavne akceptovateľný.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľky, že krajský súd odmietol sťažovateľke priznať

zjavne existujúci peňažný nárok s odôvodnením, že na jeho priznanie mala zmeniť návrh

podľa , a to aj napriek tomu, že v prípade zmeny návrhu by išlo iba o inú právnu

kvalifikáciu nároku bez zmeny opisu skutkových okolností, ústavný súd v celom rozsahu

odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu,

s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a nepovažuje za potrebné k nim nič dodať.

Ústavný súd konštatuje, že posúdenie, či sťažovateľka vymedzila predmet konania

po skutkovej stránke tak, že ho bolo možné posúdiť iba ako návrh na zaplatenie zostatku

kúpnej ceny alebo skutkové zistenia umožňovali návrh sťažovateľky posúdiť aj ako návrh na

vrátenie plnenia z bankovej záruky, a teda že išlo iba o zmenu právnej kvalifikácie skutku,

ako to tvrdí sťažovateľka, patrí do výlučnej právomoci konajúceho súdu. Je to všeobecný

súd, ktorý o návrhu konal a rozhodoval, a preto nie je úlohou ústavného súdu hodnotiť, či

zistený skutkový stav umožnil priznať sťažovateľkou požadované plnenie ako vrátenie

plnenia z bankovej záruky.

Postup krajského súdu pri odôvodňovaní rozsudku vo veci sťažovateľky nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľka sa

s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť jeho názor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd nie je opravným

súdom názorov krajského súdu. Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje

na ustálený právny názor, podľa ktorého právo na spravodlivý proces neznačí právo

na úspech v konaní pred všeobecným súdom (, ).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé

spochybniť správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Na základe uvedeného podľa názoru ústavného súdu nejestvuje taká príčinná

súvislosť medzi základným právom sťažovateľky podľa , resp. právom

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a rozsudkom krajského súdu, ktorá by umožňovala vysloviť

záver o porušení sťažovateľkou označených práv.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015