Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 127/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti POHODA FESTIVAL, s. r. o., Zochova 6 8,

Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o.,

v mene ktorej koná JUDr. Roman Kvasnica, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 22. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti POHODA FESTIVAL, s. r. o., odmieta z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2014 doručená sťažnosť spoločnosti POHODA FESTIVAL, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 22. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol odporcom v 1. rade v súdnom

spore o ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. na návrh .

Okresný súd uznesením z 23. októbra 2013 vyslovil, že „na námietku miestnej

nepríslušnosti, vznesenú odporcom 1/ dňa 30. 08. 2013, neprihliada“. O odvolaní

sťažovateľa z 11. novembra 2013 rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že

uznesenie okresného súdu potvrdil.

3. Sťažovateľ v sťažnosti (a zhodne aj v odvolaní) uviedol, že „rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci... a zároveň súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“, tieto

námietky v dôsledku potvrdenia uznesenia okresného súdu odvolacím súdom uplatňuje aj

voči rozhodnutiu krajského súdu z 22. septembra 2014.

4. Podľa názoru sťažovateľa:

„Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, takto svojím postupom, keď svoje

uznesenie odôvodnil spôsobom privodzujúcim odňatie sťažovateľa zákonnému sudcovi

a nerešpektujúc právo na zákonného sudcu v zmysle Slovenskej

republiky, resp. čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, sťažovateľa odňal

zákonnému sudcovi a odňal mu tak aj právo na súdnu ochranu, pretože nezrušil nesprávne

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu sa tak zároveň

dostáva do rozporu s ústavno právne garantovanými právami sťažovateľa na zákonného

sudcu, v súlade s ktorými musia byť zákonné normy interpretované tak, aby výkladom

zákonných ustanovení súdom nebol účastník konania odňatý zákonnému sudcovi.“

5. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je sťažovateľova námietka voči

postupu krajského súdu (najmä jeho interpretácii relevantnej právnej normy), ktorý potvrdil

2

prvostupňové rozhodnutie, keď neprihliadol na námietku miestnej príslušnosti vznesenú

sťažovateľom, pretože ju neuplatnil pri prvom úkone, ktorý mu patril podľa § 105 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“) „... súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju

skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý

účastníkovi patrí.“.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa... podľa článku 48 ods. 1 ..., podľa

Listiny..., podľa Dohovoru... a podľa ... uznesením Krajského

súdu... zo dňa 22.09.2014, č. k. , porušené bolo.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu... zo dňa 22.09.2014...

Krajský súd... je povinný úplne nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

9. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je ani zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

10. Podľa , resp. listiny nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Podľa každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o

jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

4

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podstata základného práva na súdnu

ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany

svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne

vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana

v medziach zákonov, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu

vykonáva ( v spojení s ). Do obsahu základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo

podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má

každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej

normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj

arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj

extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ).

12. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie

svojich občianskych práv a záväzkov na súde, ako aj domáhať sa toho, aby súd rozhodol

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Takto interpretovaný článok

zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky

ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie

konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. 2.1975, séria A, č. 18, s. 18, bod 36). Právo

na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp

kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (). Ústavný súd

napokon poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa

a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné

posudzovať spoločne (, ).

13. V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa

zákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba

pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu (napr.

, , , , ) a tiež sudcu,

ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť alebo pre iné

ďalšie dôvody (, ). Ústavný princíp zákonného sudcu treba

pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, ktorá na jednej strane

dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka

konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred

stanovených legislatívnych zásad.

14. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

15. K sťažovateľom namietanému porušeniu označených práv postupom

a rozhodnutím menovaných súdov (body 1 a 6) ústavný súd predovšetkým konštatuje, že

v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu

zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti

6

s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľa uznesením sp. zn.

z 22. septembra 2014 sú zlučiteľné s označenými článkami , listiny a dohovoru.

16. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho

argumentácia z v konaní zistených skutkových záverov. Krajský súd v namietanom

uznesení sp. zn. z 22. septembra 2014 po uvedení podstaty prvostupňového

rozhodnutia a odvolacej argumentácie sťažovateľa svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia v rozsahu

podaného odvolania a jeho dôvodov bez nariadenia pojednávania podľa

a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správne

podľa

Podľa ustanovenia súd z úradnej povinnosti skúma, či je daná

podmienka miestnej príslušnosti súdu. Postupuje tak prv, než začne konať vo veci samej. Ak

súd začne konať vo veci samej, miestnu príslušnosť môže však skúmať len na námietku

účastníka, ak je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Prvým úkonom

účastníka v zmysle je len úkon, ktorým účastník po prvý raz mal možnosť

v konaní procesným spôsobom reagovať (napr. vyjadrenie k návrhu, podanie odporu),

prípadne jeho výpoveď urobená na prvom pojednávaní. V danej veci odporca 1/ vzniesol

námietku miestnej nepríslušnosti dňa 30.08.2013, tvrdiac, že sa jedná o námietku miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Trenčín pri prvom úkone, ktorý mu patrí.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi bolo dňa 21.05.2013 doručené uznesenie

Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.04.2013, č. k. , ktorým bol vyzvaný,

aby sa vyjadril písomne k podanému návrhu na začatie konania, a to v lehote 30 dní.

Odporca 1/ sa k podanému návrhu v stanovenej lehote (až doposiaľ) nevyjadril. Dňa

21.05.2013 bolo odporcovi 1/ doručené predvolanie na pojednávanie, určené na deň

23.08.2013 o 09:00 hod. Na uvedené pojednávanie sa odporca 1/ neustanovil, svoju neúčasť

neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu odročenie pojednávania a v uvedený deň

súd prvého stupňa s poukazom na v danej veci pojednával, bol

prednesený návrh na začatie konania a boli vypočutí prítomní navrhovatelia 1/, 2/.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,

že odporca 1/ námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trenčín nevzniesol včas

v súlade s , t. j. námietka odporcu 1/ nebola uplatnená pri prvom úkone,

ktorý mu patril.

Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že prvý úkon, ktorý v danej veci odporcovi 1/

patril, bolo vyjadrenie k návrhu na základe uznesenia okresného súdu v stanovej lehote,

ktorého súčasťou bez akýchkoľvek pochybností mohla byť námietka odporcu 1/ v zmysle

Odporca 1/ uvedený úkon nevykonal, k návrhu na začatie konania, ktorý

mu bol riadne doručený spolu s výzvou súdu, sa nevyjadril. Odporca 1/ sa neustanovil na

pojednávanie dňa 23.08.2013, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť

neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, čím zmaril

možnosť vyjadriť sa k návrhu a byť vypočutý ako účastník konania na pojednávaní

okresného súdu. Skutočnosť, že odporca 1/ svoje právo vyjadriť sa k návrhu, ako i právo

zúčastniť sa pojednávania vo veci samej a byť vypočutý ako účastník konania, nevyužil,

nemôže mať za následok, že súd bude posudzovať vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti

ako prvý úkon, ktorý odporcovi 1/ vo veci patril. Zo znenia ust. vyplýva,

že nie je významné, či účastník námietku vzniesol pri prvom úkone, ktorý v konaní urobil,

ako sa mylne domnieva odporca 1/, ale či námietku vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu

patril (aj keď ho nevykonal), čo v danej veci bolo vyjadrenie k návrhu. Pokiaľ by odvolací

súd pripustil argumentáciu odporcu 1/, musel by pripustiť i taký záver, že pri nečinnosti

niektorého z účastníkov konania by uvedená námietka mohla byť vznesená kedykoľvek

v priebehu súdneho konania, čo nesporne nie je zmyslom a cieľom uvedeného zákonného

ustanovenia.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.“

III.A

K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu

zaručeného , resp. listiny

8

17. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského

súdu konštatuje, že tento súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné

a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich

procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj

náležite odôvodnené. Krajský súd vo svojom napadnutom rozhodnutí primerane rozumným

a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľom vznesené

tvrdenia a pochybnosti, ku ktorým v primerane podrobnej argumentácii zdôvodnil aj svoje

úvahy. Inými slovami, podľa názoru ústavného súdu aj z citovaných častí odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia krajského súdu presvedčivým spôsobom vyplývajú dôvody, pre

ktoré tento súd nevyhovel sťažovateľovej námietke miestnej nepríslušnosti okresného súdu,

vychádzajúc pritom z ústavne súladnej interpretácie relevantnej právnej normy upravujúcej

podmienky skúmania miestnej príslušnosti.

V súvislosti s tým ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom rozporovaný právny

názor vyslovený v predmetnej (aktuálne posudzovanej) veci konajúcimi všeobecnými súdmi

nie je ojedinelý. Napr. komentár uvedený v právnej

databáze ASPI k ustanoveniu poslednej vete (pozri tiež bod 5) uvádza:

„Prvým úkonom účastníka v zmysle § 105 ods. 1 je ten úkon, ktorým účastník po prvý raz

mal možnosť v konaní procesným spôsobom reagovať (napr. vyjadrenie k návrhu, odvolanie

proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia, podanie odporu).“

18. Podľa názoru ústavného súdu použitý výklad ( ) krajským súdom

(ale aj okresným súdom) nie je arbitrárny ani zjavne neodôvodnený. V tejto súvislosti je

potrebné zdôrazniť, že v zmysle rozhodovacej praxe ústavného súdu ani problematický či

hraničný výklad právnej normy nie je možné považovať za arbitrárny, ak ho súdy

primeraným spôsobom odôvodnili.

III.B

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru

19. Z obsahu sťažnosti a z jej petitu (bod 6) vyplýva, že v súvislosti s porušením

základného práva podľa a listiny sťažovateľ namietal aj

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. Ústavný súd s poukazom na rozdelenie súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) stabilne judikuje, že skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania zo strany ústavného súdu len vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (, , , ).

Ústavný súd taktiež zotrváva na svojej konštantnej judikatúre, podľa ktorej súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj právo

účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ,

, ).

21. Podľa názoru ústavného súdu námietky sťažovateľa neindikujú také pochybenie

zo strany krajského súdu, ktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí sťažnosti vo vzťahu k

napadnutému rozhodnutiu tohto súdu dospieť k záveru, že by ním mohlo byť porušené

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10

IV.

22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne

neopodstatnenú podľa , pretože nezistil porušenie

označených práv, t. j. porušenie , listiny,

a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu.

23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015