Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 718/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Molin s. r. o., Cintorínska 9, Bratislava,

zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Leontievom, LL.M, Advokátska kancelária

TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2013

č. k. , č. k. 413, č. k. ,

č. k. 415 a č. k. 416 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Molin s. r. o., na súdnu ochranu podľa

a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave z 28. novembra 2013 č. k. , č. k.

413, č. k. , č. k. 415 a č. k. 416

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2013 č. k.

, č. k. 413, č. k. , č. k.

415 a č. k. 416 z r u š u j e a veci mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti Molin s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktoré j e

Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie

TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

z 19. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Molin s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa

(ďalej len „“) a na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 28. novembra 2013 č. k. ,

č. k. 413, č. k. , č. k. 415 a č. k. 2

CoKR 90/2013 416 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“), ktoré sú

rozhodnutiami v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“

alebo „ZoKR“). Súčasne ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení

krajského súdu.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) uznesením sp. zn. z 12. marca 2013 zastavil reštrukturalizačné

konanie na majetok úpadcu obchodnej spoločnosti O.St.S., a. s. v konkurze,

Záhradnícka 51, Bratislava (ďalej len „úpadca“), a vyhlásil konkurz na jej majetok (ďalej

len „konkurz“). Súčasne ustanovil za konkurzného správcu úpadcu Prvý správcovský dom,

k. s., Bratislava (ďalej len „správca“). Sťažovateľka si svoje pohľadávky voči úpadcovi

v sume približne 2 mil. € s prísl. prihlásila do konkurzu riadne a včas.

3. Správca zistil, že jediným reálnym aktívom úpadcu je pohľadávka voči spoločnosti

P1, s. r. o., Bratislava (ďalej len „P1“), v celkovej sume 2 098 888,62 € s prísl. z titulu

neuhradenej ceny za dielo podľa zmluvy o dielo. Správca uplatnil pohľadávku úpadcu voči

P1 na príslušnom súde, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , a súčasne na návrh správcu krajský súd uznesením č. k.

179 zo 16. októbra 2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal P1

disponovať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve z dôvodu, že výkon rozhodnutia súdu vo veci

samej by bez nariadenia predbežného opatrenia bol ohrozený.

4. Na základe zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených v septembri 2012 až

februári 2013 malo dôjsť k prevodu pohľadávok z veriteľov SCP s. r. o., P13 Retail park s. r.

o., KELAY ENTERPRISES LLC, ALFA PROPERTY DEVELOPMENT s. r. o., a ALFA

FACILITY MANAGEMENT s. r. o. (spolu ďalej len „spriaznení veritelia“), na P1; celková

suma postúpených pohľadávok by mala predstavovať viac ako 4 100 000 €. Zmluvy o

postúpení pohľadávky podľa sťažovateľky vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že boli

pripravené a podpísané dodatočne a účelovo (dôvody sú popísané podrobne na s. 5 a 6

sťažnosti, pozn.).

5. Návrhmi doručenými okresnému súdu 23. augusta 2013 sa P1 domáhala vstupu

do konkurzu namiesto spriaznených veriteľov. P1, ako aj všetci spriaznení veritelia pritom

patria do rovnakej korporátnej skupiny – skupiny Alfa Group. Okresný súd pri rozhodovaní

o návrhoch P1 na vstup do konkurzu vychádzal z procesnej úpravy vstupu do konania

obsiahnutej v § 25 zákona o konkurze a návrhy P1 uzneseniami zo 4. októbra 2013 zamietol

z dôvodu, že k prevodu pohľadávok (postúpením pohľadávok) na P1 došlo pred vyhlásením

konkurzu. Proti týmto rozhodnutiam okresného súdu podala P1 odvolania.

6. Následne napadnutými uzneseniami z 28. novembra 2013 zmenil krajský súd

uznesenia prvostupňového súdu tak, že povolil vstup P1 do konkurzu namiesto

spriaznených veriteľov. Všetky napadnuté uznesenia krajského súdu vychádzajú

z rovnakých právnych záverov a sú totožné aj v časti odôvodnenia. Podľa sťažovateľky

krajský súd nesprávne aplikoval na zmenu účastníka v konkurze ustanovenie § 92 ods. 2

(ďalej aj „OSP“), pretože zákon o konkurze obsahuje

„komplexnú osobitnú procesnú úpravu zmeny účastníka konania po vyhlásení konkurzu

(§ 25 27... procesný inštitút vstupu nového veriteľa do konania). Táto úprava je vo vzťahu

k ustanoveniam o zmene účastníka konania vo vzťahu špeciality a preto sa

v danom prípade neuplatní.“. Okrem toho nesprávne zmenil uznesenia okresného

súdu, ktorými povolil vstup P1 do konkurzu aj napriek tomu, že k postúpeniu pohľadávok

prihlásených do konkurzu spriaznenými veriteľmi došlo pred začatím konkurzného konania

na majetok úpadcu. Sťažovateľka tiež tvrdí, že krajský súd „arbitrárnym, vnútorne

nekonzistentným a nedostatočným odôvodnením uznesení porušil základné právo... na

súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie...“.

7. Krajský súd ďalej „bez primeraného odôvodnenia dospel k záveru, že

hmotnoprávna dohoda medzi postupcom (spriaznení veritelia) a postupníkom (P1)

o časovom obmedzenom práve postupcu vymáhať pohľadávku predstavuje právnu

skutočnosť, s ktorou procesné právne predpisy (ZoKR) spájajú prevod práv a povinností,

o ktorých sa koná. P1 nie je možné považovať za konkurzného veriteľa, pretože svoju

pohľadávku neprihlásila včas a spôsobom stanoveným ZoKR, a to ani na základe tvrdenia,

že pôvodní konkurzní veritelia (Spriaznení Veritelia) prihlásili do konkurzu pohľadávky

vo svojom mene ale na účet P1. Z jednotlivých prihlášok do konkurzu totiž vyplýva, že

prihlášky podali vo svojom mene a na svoj účet spriaznení veritelia, ktorí však neboli

oprávnení prihlásiť si pohľadávky ako svoje do konkurzu, pretože postúpením pohľadávok

podľa príslušných zmlúv o postúpení pohľadávky ich stratili.

Cieľom a účelom konkurzného konania je, aby boli všetci veritelia jedného dlžníka,

ktorý je v úpadku, uspokojení relatívne rovnomerne a spravodlivo a veriteľom je súčasne

daná možnosť významným spôsobom ovplyvňovať priebeh konkurzného konania. Teda je

nevyhnutné a je v súlade s účelom konkurzného konania, aby boli v konkurznom konaní

zistené nielen pohľadávky dlžníka ale aj všetci veritelia dlžníka práve za účelom právnej

istoty.

Krajský súd vôbec neskúmal pred ložené zmluvy o prevode pohľadávok a teda či

skutočne došlo k nadobudnutiu pohľadávok zo strany P1...“.

8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhovala, aby ústavný súd po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo obchodnej spoločnosti MOLIN s.r.o... na súdnu ochranu podľa

..., právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru...,

právo vlastniť majetok podľa ... uzneseniami Krajského súdu

v Bratislave č.k. , č.k. , č.k.

414, č.k. a č.k. z 28. novembra 2013 porušené

boli...

... Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. , č.k.

, č.k. , č.k. a č.k.

z 28. novembra 2013 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

... Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti MOL1N

s.r.o.,... trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

9. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili aj účastníci

konania: za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3612/2014 z 10. decembra 2014

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom (doručeným ústavnému súdu 28. januára 2015)

k predmetnému vyjadreniu krajského súdu.

9.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

«Prípisom zo dňa 02. 12. 2014 som požiadal JUDr. Blaženu Himerovú, predsedníčku

senátu 2CoKR Krajského súdu... o vyjadrenie k sťažnosti...

Menovaná... uviedla, že napadnutými uzneseniami Krajský súd... zmenil uznesenia

Okresného súdu Bratislava I..., ktorými tento zamietol návrhy navrhovateľa spoločnosti

PI, s. r. o., Bratislava zo dňa 23. 08. 2013 (ako postupníka) na vstup do konkurzného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. na majetok úpadcu O.St.S, a. s.

v konkurze, namiesto veriteľov (postupcov), ktorí boli uvedení v zozname pohľadávok ku dňu

05. 06. 2013, a to uzneseniami:

č.k. spoločnosti SCP s.r.o. Bratislava,

č.k. spoločnosti P13 Retail Park s.r.o., Bratislava

č. k. spoločnosti KELAY ENTERPRISES LLC, USA

č. k. spoločnosti ALFA PROPERTY DEVELOPMENT, s.r.o.

Bratislava

č. k. spoločnosti ALFA KACILITY MANAGEMENT, s.r.o.

Bratislava.

Označené uznesenia vychádzajú z rovnakého skutkového základu a sú založené

na rovnakej argumentácii Krajského súdu...

Ako vyplýva zo zoznamu pohľadávok ku dňu 05. 06. 2013 všetci vyššie uvedení

veritelia úpadcu uplatnili svoje pohľadávky v konkurze, vyhlásenom uznesením

právoplatným dňa 15. 03. 2013 a to prihláškami v zmysle ustanovenia § 28 zákona

č. o konkurze... (ďalej len „ZKR“), ktoré správca úpadcu v zmysle ustanovenia

preskúmal (dňa 29. 05. 2013).

Pohľadávku uplatnenú spoločnosťou KELAY ENTERPRISES LLC, USA správca

poprel čo do právneho dôvodu, pohľadávky ostatných veriteľov boli správcom zistené, resp.

čiastočne popreté čo do výšky, pričom všetky boli popreté čo do poradia uspokojenia

zo všeobecnej podstaty s poukazom na ustanovenie .

Na základe uvedeného sa všetci postupcovia stali konkurznými veriteľmi, a teda

účastníkmi konkurzného konania v rozsahu zistených pohľadávok.

Uvedené podľa názoru predsedníčky senátu platí i napriek tomu, že až správca v čase

preskúmavania prihlásených pohľadávok zrejme nedisponoval informáciou o existencii

zmlúv o postúpení pohľadávok (čo bolo zrejme dôvodom, že prihlásené pohľadávky okrem

vyššie uvedenej neboli popreté čo do právneho dôvodu).

Na základe takto správcom popretého poradia mal odvolací súd za to, že sa jedná

o spriaznených veriteľov úpadcu, ktorí sú v zmysle citovaného ustanovenia v rozvrhu

výťažku uspokojovaní až po úplnom uspokojení nezabezpečených veriteľov, v zmysle

ustanovenia nemajú hlasovacie práva a nemôžu byť volení do veriteľských

orgánov, pričom status spriaznenej pohľadávky sa nemení ani v prípade jej postúpenia

subjektu, ktorý nie je s úpadcom spriaznený.

Právnou skutočnosťou, ktorú Krajský súd... považoval za relevantnú pre prevod

práva účastníka konkurzného konania na iný subjekt, boli zmluvy o postúpení pohľadávky,

v ktorých zmluvné strany okrem iného podľa ustanovenia

dohodli, že postupca bude vo svojom mene a na účet postupníka

vymáhať postúpenú pohľadávku až do jej vymoženia. Ak pohľadávka nebude takto vymožená

do 20. 06. 2013, vymáhať ju bude ďalej postupník.

Uvedené zmluvy postupcovia (ALFA FACILITY MANAGEMENT, s.r.o. a KELAY

ENTERPRISES LLC, USA) podpísali v septembri 2012 a ostatní postupcovia dňa

21. 02. 2013, teda pred vyhlásením konkurzu.

Skutočnosť, že pohľadávky do konkurzu prihlásili spriaznení veritelia, tunajší súd

s poukazom na príslušnú judikatúru nepovažoval za nesúladné so zákonom (i keď žiadna

z konkurzných prihlášok neobsahovala údaj o tom, že pohľadávka má byť vymáhaná v mene

a na účet iného subjektu postupníka), pričom musel vychádzať aj zo zoznamu pohľadávok

vyhotoveného správcom, ako bolo uvedené vyššie; postupník totiž nadobúda pohľadávku

v takom stave, aký je zrejmý z tohto zoznamu, prípadne vyplýva z ďalšieho postupu

popretých veriteľov.

Podpisy zmluvných strán boli na zmluvách o postúpení pohľadávok úradne

osvedčené po vyhlásení konkurzu dňa 23. 07. 2013, čo Krajský súd... vyhodnotil, že bola

naplnená požiadavka ustanovenia v spojení s ustanovením

, Išlo však o nesprávne právne posúdenie,

keďže hmotnoprávna dohoda medzi postupcom a postupníkom o časovo obmedzenom práve

postupcu vymáhať pohľadávku nie je takou právnou skutočnosťou, s ktorou ustanovenia

spájajú prevod práv a povinností, o ktorých sa konalo, a preto Krajský súd...

nerozhodol vecne správne.

Krajský súd... sa však nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že zmluvy o postúpení

pohľadávok už na prvý pohľad vzbudzovali dôvodné pochybnosti, že boli pripravené

a podpísané dodatočne a účelovo. Ani ustálená judikatúra (napr. JR 3/2006) samotné

personálne prepojenie obchodných spoločností nepovažuje za protiprávne. Ich správanie

však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Ide o zásady, ktoré spolu s ďalšími vymedzujú

konanie zodpovedajúce dobrým mravom. rovnako nevylučuje, aby si veritelia

spriaznení s úpadcom v zmysle ustanovenia § 9 citovaného zákona, uplatnili v konkurze

svoje pohľadávky. Krajský súd ..je tiež toho názoru, že skutočnosť, že podpisy na zmluvách

o postúpení pohľadávok boli úradne osvedčené s dátumom odlišným od dátumu vyhotovenia

zmluvy, sama osebe zákonu neodporuje. O nekalom úmysle spriaznených spoločnosti

nemohol tunajší súd uvažovať aj z dôvodu, že v tomto konaní nemal a z obsahu spisu ani

nevyplývala informácia o tom, že jediným aktívom úpadcu je jeho pohľadávka voči

spoločnosti PI, s. r. o., ktorú správca začal vymáhať a o započítanie ktorej sa spoločnosť PI,

s. r. o. pokúsila.

Vzhľadom na uvedené považuje predsedníčka senátu za potrebné uviesť, že napriek

tomu, že toto konanie je charakterizované ako nesporové, ide o náročnú problematiku, bez

existujúcej judikatúry a najmä bez možnosti zistiť v krátkej zákonnej lehote všetky skutkové

okolnosti, ktoré nemusia vždy byť obsiahnuté v súdnom (konkurznom) spise, ale sú obsahom

iných písomností správcu.

Záverom svojho vyjadrenia predsedníčka senátu uviedla, že v prípade, ak Ústavný

súd... v zmysle návrhov sťažovateľa zruší napadnuté uznesenia tunajšieho súdu, v ďalšom

konaní bude Krajský súd... postupovať v súlade s jeho závermi.»

9.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku z 26. januára 2015

k vyjadreniu predsedu krajského súdu v podstatnom uviedol:

«... Krajský súd... vo svojom vyjadrení súhlasil s názorom sťažovateľa, že Krajský súd

nerozhodol vo veciach vecne správne...

Krajský súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že zmluvy o postúpení pohľadávky

už na prvý pohľad vzbudzovali dôvodné pochybnosti, že boli pripravené a podpísané

dodatočne a účelovo. K uvedenému argumentu Krajského súdu... si dovolíme uviesť, že

v zásade všetky skutočnosti uvedené v ústavnej sťažnosti (čl. IV: str. 5) je možné zistiť aj

zo súdneho spisu.

Navyše, dôvodné pochybností o dátume a účele zmlúv o postúpení potvrdzuje aj

začatie trestného stíhania pre zločin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 odsek 2 písmeno

b), odsek 5 písmeno a) a začatie trestného stíhania pre zločin marenie

spravodlivosti podľa písmeno a), písmeno a) .

Argument Krajského súdu, že je „bez možnosti zistiť v krátkej zákonnej lehote všetky

skutkové okolnosti, ktoré nemusia vždy byť obsiahnuté v súdnom (konkurznom) spise, ale sú

obsahom iných písomností správcu“, podľa názoru sťažovateľa v tomto prípade neobstojí.

Podľa názoru sťažovateľa boli obsahom súdneho spisu všetky skutkové okolnosti

relevantné pre posúdenie, či boli naplnené podmienky pre vstup do konania. Sám Krajský

súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti skonštatoval, že tieto podmienky naplnené

neboli.

Formalistický, svojvoľný a neobjektívny postup Krajského súdu v týchto konaniach

nemôže byť opodstatnený ani s ohľadom na v tomto prípade pomerne krátku 30 dňovú

lehotu na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 25 ods. 4 ZoKR. V tejto súvislosti Ústavný súd

ČR judikoval (), že „Požiadavka rozhodovania v primeranej lehote nemôže

vylúčiť aplikáciu predpisov, ktoré majú byť aplikované. Na také obmedzenie jedného

ústavne zaručeného práva na úkor iného súd nie je oprávnený“ (bližšie čl. VI.1. str. 9

ústavnej sťažnosti).

Vzhľadom na vyššie uvedené trváme na tom, že predmetnými rozhodnutiami

Krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ..., právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru... a právo

vlastniť majetok podľa ...»

10. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj obsahom napadnutých rozhodnutí a súdneho spisu dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie predovšetkým jej

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu,

pričom jej dôvody sú podrobne uvedené v bodoch 6 a 7 a spočívajú najmä v tom, že závery

ich odôvodnení sú arbitrárne, nedostatočné a nepresvedčivé. Krajský súd „ústavne

súladným spôsobom neodôvodnil“, prečo na prerokúvanú vec aplikoval

a «uznesenia odôvodnil tým, že ZoKR a/alebo ¹ obsahuje „medzeru v právnej

úprave,“ ktorá má mať za následok „porušenie základného práva garantovaného v ústave“

( a 4 SR). Súčasne krajský súd bez primeraného odôvodnenia dospel

k záveru, že hmotnoprávna dohoda medzi postupcom (spriaznení veritelia) a postupníkom

(P1) o časovo obmedzenom práve postupcu vymáhať pohľadávku predstavuje právnu

skutočnosť, s ktorou procesné právne predpisy (ZoKR) spájajú prevod práv alebo

povinností, o ktorých sa koná... (pozn¹: z odôvodnenia uznesení žiaľ nie je zrejmé, či tu má

byť medzera v ZoKR a/alebo .».

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch...

14. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktoré sú primárne zodpovedné nielen za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a ). Ústavný

súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v nezávislým

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods.

1 mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z

hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade

s ústavno procesnými zásadami upravenými v ústave. Z tohto postavenia ústavného súdu

vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré

im predchádzali, alebo samotným rozhodovaním mohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, alebo ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (, mutatis

mutandis , , , ).

15. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

, ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná platná a účinná právna norma ().

16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr.

, , ). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu

ochranu tiež predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane

v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie ustanovení príslušných

právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu

ochranu podľa .

17. Právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru obsahuje dve zložky,

a to jednak „právo na prístup k súdu“, t. j. právo obrátiť sa na súd na vymoženie či ochranu

subjektívneho práva, a jednak právo na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celou

radou inštitucionálnych a procesných záruk. Právo na spravodlivý proces je tak samostatné

subjektívne verejné právo voči štátu na poskytnutie právnej ochrany v takom procese, ktorý

maximálne garantuje spravodlivý výsledok.

18. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, )

každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo

podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na

to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý

predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený

stav veci. Z pohľadu ústavnoprávneho treba určiť povahu prípadov, v ktorých nesprávna

aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie základných

práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady, v ktorých

nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto

práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža

kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej

aplikácie jednoduchého práva.

19. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký

výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti

alebo ho urobí v inom než zákonom stanovenom a právnom myslení konsenzuálne

akceptovanom význame, či bez bližších nerozpoznateľných kritérií.

20. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú

poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. ,

, ). Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii

príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní

ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr.

, ). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv

sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej)

v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu (). Označené porušenie

niektorej z noriem jednoduchého práva v dôsledku svojvôle alebo v dôsledku interpretácie,

ktorá je v extenzívnom rozpore s princípmi spravodlivosti, mohlo byť spôsobilé zasiahnuť

do označených práv sťažovateľky.

21. Ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením sp. zn. z 12. marca 2013

zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok úpadcu a vyhlásil konkurz na jeho majetok,

v ktorom si sťažovateľka svoje pohľadávky voči úpadcovi prihlásila riadne a včas, a takisto

spriaznení veritelia úpadcu si k 5. júnu 2013 uplatnili svoje pohľadávky v konkurze

(vyhlásenom uznesením z 12. marca 2013, právoplatným 15. marca 2013) prihláškami

v zmysle § 28 zákona o konkurze, ktoré správca úpadcu preskúmal 29. mája 2013, čím sa

stali účastníkmi konkurzného konania.

22. Dňa 23. augusta 2013 sa P1 domáhala vstupu do konkurzu namiesto spriaznených

veriteľov, pričom okresný súd pri rozhodovaní o jej návrhoch vychádzal z procesnej úpravy

vstupu do konania obsiahnutej v § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 až 4 zákona o konkurze a návrhy

P1 piatimi uzneseniami sp. zn. zo 4. októbra 2013 zamietol z dôvodu, že

k prevodu pohľadávok (postúpením pohľadávok) na P1 došlo ešte pred vyhlásením

konkurzu (v troch prípadoch 21. februára 2013 a v ďalších dvoch prípadoch dokonca už

13. a 19. septembra 2012), teda podľa okresného súdu ani v jednom prípade nebola splnená

zákonná podmienka podľa § 25 ods. 1 zákona o konkurze (povoliť vstup do konkurzného

konania je možné iba v tom prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky počas

konkurzného konania). Proti týmto rozhodnutiam okresného súdu podala P1 odvolania.

23. Krajský súd napadnutými uzneseniami (odôvodnenia sú takmer rovnaké) zmenil

uznesenia okresného súdu zo 4. októbra 2013, pričom svoje skutkové a právne závery

odôvodnil takto: „P1 sa síce domnieval, že konkurzné konanie sa začalo 13.11.2012 avšak

svoj návrh neopieral o ustanovenie , ale poukazoval na dohodu medzi ním

ako postupníkom... (spriaznenými veriteľmi) ako postupcami, zakotvenú v čl. I ods. 4,

v zmysle ktorej mal postupca bezodplatne vo svojom mene a na účet postupníka vymáhať

postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi, a to až do jej vymoženia. V prípade ak do 20.06.2013

nedôjde k vymoženiu postúpenej pohľadávky, vymáhať ju bude postupník.

Z obsahu spisu vyplýva, že pohľadávku v konkurze uplatnil v zmysle uvedenej dohody

postupca...

Podľa účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca),

navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásil svoje

pohľadávky.

Právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva

alebo povinností účastníka konania je o.i. aj zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524

a nasl. Obč. zák.

Ustanovenie § 530 ods. 1 Obč. zák. je vlastne výnimkou zo zásady, že pri zmene

veriteľa následkom postúpenia pohľadávky stráca postupca oprávnenie vymáhať

pohľadávku od dlžníka. Citované ustanovenie upravuje vecnú legitimáciu na vymáhanie

postúpenej pohľadávky tak, že dáva postupcovi možnosť vymáhať pohľadávku (i keď už nie je

jej vlastníkom) vo svojom mene a na účet postupníka; je to osobitný prípad nepriameho

zastúpenia. Z uvedeného teda vyplýva, že ak v prejednávanej veci postúpenú pohľadávku

uplatnil v konkurze postupca, ide o pohľadávku uplatnenú v súlade so zákonom, čo vyplýva

aj z ustálenej judikatúry súdov, napr. Ro NS ČR z 31.08.2004, sp. zn. ,

rieši uplatnenie nároku v sporovom konaní. Z Ro NS SR sp. zn. vyplýva,

že dohoda podľa § 530 ods. 1 Obč. zák. medzi postupníkom a postupcom zakladá aktívnu

legitimáciu postupcu na akékoľvek vymáhanie pohľadávky, nevynímajúc uplatnenie

pohľadávky prihláškou v konkurze a po popretí pohľadávky žalobou o určenie pravosti

pohľadávky.

Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že ak bol v danej veci aktívne legitimovaný

postupca, a to do 20.06.2013, po tomto dátume aktívna legitimácia svedčí nadobúdateľovi

pohľadávky postupníkovi, teda navrhovateľovi...

V zmysle ustanovenia v danom prípade po začatí konania nastala

právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv, o ktorých sa koná,

a preto môže ten, na koho boli tieto práva prevedené, navrhnúť, aby mohol do konania

vstúpiť namiesto doterajšieho účastníka.

Všeobecný súd preto musí vykladať a používať citované zákonné ustanovenia

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto

ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu,

a to ani v prípade, že explicitne takýto prípad zmeny účastníka konania nepredpokladá

(i keď ho obecne nemožno vylúčiť).“

24. Vychádzajúc z námietok sťažovateľky a vyjadrenia krajského súdu, ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami krajského

súdu je plne opodstatnená a dôvodná, a ich skutkové a tiež právne závery vychádzajú – bez

potreby hlbšej argumentácie – z pohľadu ústavného prieskumu prima facie zo svojvoľnej

aplikácie jednoduchého práva.

25. Podľa § 25 ods. 1 zákona o konkurze ak počas konkurzného konania dôjde

k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka

konkurzného konania, súd rozhodne na návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho vstupe

do konkurzného konania, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh

na vstup do konkurzného konania zamietne. Podľa § 25 ods. 2 zákona o konkurze návrh

na vstup do konkurzného konania musí obsahovať odkaz na príslušné položky zoznamu

pohľadávok a musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky

preukazujú. Ak ide o návrh na vstup do konkurzného konania z dôvodu prevodu

pohľadávky, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne

osvedčené. Podľa § 196 zákona o konkurze ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie

konkurzného konania, na konkurzné konanie sa primerane použijú ustanovenia

. Podľa ak po začatí konania nastala právna

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností,

o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti

prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka

vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

26. V posudzovaných veciach ústavný súd zistil ústavne extrémne nesúladný výklad

ustanovení príslušných právnych predpisov a sťažovateľkou uvedená sťažnostná

argumentácia (pozri body 4 až 7) je spôsobilá vyvolať zásadne pochybnosti o ich

neudržateľnosti z ústavného hľadiska. Krajským súdom uplatnená interpretácia § 92 ods. 2

na zmenu účastníka konkurzného konania je nielen rozporuplná, ale aj – s ohľadom na

špeciálnu úpravu § 25 ods. 1 a 2 ZoKR – celkom zjavne odporujúca právnej úprave lex

specialis, a preto aj podľa názoru ústavného súdu sa nemala v danom prípade uplatniť.

V neposlednom rade aj krajský súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol (bližšie pozri

bod 9.1), že jeho napadnuté uznesenia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vecí

(„keďže hmotnoprávna dohoda medzi postupcom a postupníkom o časovo obmedzenom

práve postupcu vymáhať pohľadávku nie je takou právnou skutočnosťou, s ktorou

ustanovenia spájajú prevod práv a povinností, o ktorých sa konalo, a preto Krajský

súd... nerozhodol vecne správne“). Krajský súd pri výklade a aplikácii týchto právnych

predpisov tiež neprihliadol na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany

uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konkurzného konania, teda aj

sťažovateľky.

27. Rovnako je zrejmé, že zmluvy o postúpení pohľadávok zo spriaznených veriteľov

na P1 mali byť podpísané štatutárnymi zástupcami ešte pred začatím konkurzného konania

(september 2012 a február 2013), ale k samotnému overeniu týchto podpisov došlo

so značným oneskorením, a to až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu za ich účasti

15. júla 2013 a 23. júla 2013 (dôkazy v spise č. l. 269, č. l. 278, č. l. 287, č. l. 296 a č. l.

305), teda tak, že svoj podpis uznali ako svoj vlastný iba dodatočne. Ak krajský súd

akceptoval takého overenie ich podpisov, nekonal v súlade so zákonom (§ 25 ods. 2 ZoKR,

pozri bod 22). Uvedený názor podporuje aj komentované znenie zákona o konkurze... (autor

, 2012, s. 182), ktorý v súvislosti s ustanovením § 25 ods. 2 ZoKR predpokladá

úradné overenie podpisov počas konkurzného konania už na samotných listinách

preukazujúcich prevod pohľadávky. Krajský súd súčasne pri posudzovaní náležitostí vstupu

P1 do konkurzného konania (aplikujúc nesprávne ) preskúmal priložené

listiny len formálne, nie aj materiálne, t. j. či počas konkurzu (resp. v tomto prípade pred

vyhlásením konkurzu) došlo aj k reálnemu nadobudnutiu pohľadávky zo spriaznených

veriteľov na P1, napr. v jej účtovníctve.

28. Preto nie bez významu sú tvrdenia sťažovateľky (veriteľa úpadcu a účastníka

konkurzného konania), že toto rozhodnutie o vstupe P1 do konania sa jej priamo dotýka

(reálne aktívum v sume viac ako 2 mil. € je práve voči P1). Táto pohľadávka je predmetom

súdneho sporu na všeobecných súdoch, a dokonca bolo vydané predbežné opatrenie voči P1

o zákaze disponovania s nehnuteľnosťami. Následne ale P1 mala získať od spriaznených

veriteľov (postúpením pohľadávok) ich pohľadávky voči úpadcovi v sume viac ako 4 mil. €,

týmto spôsobom sa P1 usilovala o zabránenie vyplatenia jej dlhu voči (aj) sťažovateľke,

pretože ako spoluveriteľ by zabránila prípadnému úspechu ostatných veriteľov a jediným

cieľom postúpenia pohľadávok bolo započítanie takto nadobudnutých pohľadávok zo strany

P1 voči pohľadávke úpadcu podľa § 54 ZoKR (čo P1 úkonom zo 7. februára 2014 aj

okamžite urobila). Takto by zanikol v zásade celý reálny majetok úpadcu, t. j. pohľadávka

úpadcu v sume viac ako 2 mil. €. Podľa názoru sťažovateľky práve tento mimoriadne

negatívny dopad aproboval aj krajský súd svojimi uzneseniami, keď v konečnom dôsledku

nedbal na cieľ a účel konkurzného konania, ktorým predovšetkým je, aby boli všetci

veritelia jedného dlžníka, ktorý je v úpadku, uspokojení relatívne rovnomerne a spravodlivo.

Sťažovateľka celkom oprávnene v tomto ohľade poukazuje na hrozbu novej súdnej

judikatúry, ktorá má potenciu v konečnom dôsledku poprieť účel a význam samotného

konkurzného konania a postavenia veriteľov v tomto konaní. V tomto smere poukázala na

skutočnosť (a toto aj doložila, pozn.), že v tejto veci v súčasnosti už začalo trestné stíhanie

pre zločin poškodzovanie veriteľa a zločin marenia spravodlivosti podľa príslušných

ustanovení (bod 9.2).

29. Tieto závery viedli ústavný súd k rozhodnutiu, že krajský súd napadnutými

uzneseniami porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru (bod 1 výroku

nálezu), pričom po vrátení veci na ďalšie konanie bude povinnosťou krajského súdu

opätovne posúdiť všetky skutkové a právne okolnosti prípadu a vykonať aj ústavne súladný

výklad dotknutých právnych predpisov, ako to načrtol ústavný súd (v bodoch 23 až 25)

tohto nálezu.

30. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu, i jej práva na spravodlivé súdne konanie, zrušil napadnuté uznesenia

krajského súdu a veci mu podľa vrátil na

ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).

31. Podľa ak ústavný súd právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci

vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova

prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom

ústavného súdu vysloveným v bode 26.

32. Sťažovateľka namietala v petite sťažnosti aj porušenie svojho základného práva

„vlastniť majetok podľa “, ale v odôvodnení sťažnosti okrem citácie tohto

článku na s. 3 a judikatúry ústavného súdu k tomuto článku bližšie porušenie základného

práva vo svojom prípade neodôvodnila, preto sa ústavný súd jej námietkami nezaoberal (je

kvalifikovane zastúpená advokátom) a jej návrhu v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku

nálezu).

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

34. Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát si trovy konania bližšie nevyčíslil. Ústavný súd pri rozhodovaní

o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá bola 804 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)

a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov, a to za každý úkon po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou

niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 € predstavuje sumu 284,08 €. Keďže advokátska

kancelária je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a predstavuje tak spolu sumu

340,90 €, ktorú je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky

( v spojení s ). Za tretí úkon právnej služby

(vyjadrenie k stanovisku krajského súdu z 26. januára 2015) ústavný súd trovy nepriznal,

prihliadajúc na jeho obsah, ako i skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky si za tento

úkon trovy ani neuplatňoval.

35. Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

36. Ústavný súd v závere poznamenáva, že podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom

súde „dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej...“.

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015