Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 19/2015
PDF · 543.93 KB
No categories available
II. ÚS 19/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť
, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bizoň
& Partners, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvom
advokáta a konateľa JUDr. Juraja Bizoňa, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 22 C 14/2004, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 14/2004 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 22 C 14/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 508,99 € (slovom päťstoosem eur a deväťdesiatdeväť centov) na
účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Bizoňa, Advokátska kancelária Bizoň & Partners, s.
r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
2. decembra 2014 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bizoň
& Partners, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvom
advokáta a konateľa JUDr. Juraja Bizoňa, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 22 C 14/2004.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:
«Sťažovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu dňa 16. 03. 2004 domáha
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej ako „BSM“) s jej bývalým manželom
...
Konanie je vedené na Okresnom súde pod sp. zn. 22 C/14/2004, pričom do dnešného
dňa nebolo právoplatne skončené, nebol vydaný ani len prvostupňový rozsudok...
Posledný Sťažovateľke známy procesný úkon, ktorý Okresný súd vykonal,
je uznesenie zo dňa 31. 10. 2013, č. k. 22 C/14/2004 1182. Týmto uznesením Okresný súd
nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie a poveril znalca určením všeobecnej hodnoty
obchodných podielov v ňom označených spoločností...
Sťažovateľka podala dňa 07. 02. 2014 sťažnosť predsedníčke Okresného súdu proti
porušovaniu práva Sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. O vybavení
sťažnosti bola Sťažovateľka upovedomená listom Okresného súdu zo dňa 06. 03. 2014 tak,
že sťažnosť bola uznaná ako dôvodná. Predsedníčka Okresného súdu v tomto upovedomení
Sťažovateľke oznámila, že „pristúpila k priebežnému sledovaniu veci až do jej
právoplatného skončenia a v prípade potreby zabezpečí(m) vykonanie potrebných opatrení
na to, aby k vzniku prieťahov v konaní zo strany súdu v budúcnosti nedošlo.“...
Od doručenia upovedomenia predsedníčky Okresného súdu, t. j. ani po takmer
9 mesiacoch nedošlo k žiadnemu posunu v konaní vedenom na Okresnom súde, do dnešného
dňa nebol ani len vypracovaný znalecký posudok v zmysle uznesenia podľa bodu 3 tejto
sťažnosti...
Sťažovateľka je toho názoru, že doterajším postupom Okresného súdu boli porušené
jej nasledovné základné práva... právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...
garantované... v článku 48 ods. 2 veta prvá (Ústavy) a taktiež v piatej hlave Listiny,
v článku 38 ods. 2 veta prvá... Právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
je garantované každému v prvej hlave Dohovoru, v článku 6 ods. 1...
Sťažovateľka ani po viac ako 12 rokoch od rozvodu s bývalým manželom nemá
do dnešného dňa vyporiadané BSM, na základe čoho nemôže s týmto majetkom nerušene
nakladať a užívať ho, čo jej spôsobuje aj značné finančné problémy. Pre Sťažovateľku
je teda osobitne dôležité, aby Okresný súd vo veci riadne konal a rozhodol vo veci.»
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„I. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C/14/2004
porušené boli.
II. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 22 C/14/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
III. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
10.000,00 €..., ktoré jej je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy
konania v sume 340,09 € (slovom tristoštyridsať eur a deväť centov) na účet advokátskej
kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky
predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto uznesením
č. k. II. ÚS 19/2015 12 z 15. januára 2015 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie [§ 25
ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval
25. februára 2015 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti
ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 27. marca 2015
(sp. zn. Spr. 3166/2015, doručenom ústavnému súdu 8. apríla 2015) okrem iného uviedla:
„Ohľadne skutkovej a právnej zložitosti sporu, prekážok konania podľa § 107
O. s. p., prieťahov spôsobených sťažovateľom, resp. súdom, a iných okolností majúcich
vplyv na dĺžku konania, sa v plnom rozsahu stotožňujem s vyjadrením súčasnej zákonnej
sudkyne JUDr. Mariany Harvancovej, ktoré Vám v prílohe tohto listu zasielam. Nad rámec
vyjadrenia zákonnej sudkyne uvádzam, že od podania sťažnosti predsedovi dňa 06. 03. 2014
nebolo vykonané znalecké dokazovanie na základe uznesenia č. l. 1182 najmä z dôvodov
na strane účastníkov konania, ktorí neposkytli znalcovi potrebnú súčinnosť.“
Zákonná sudkyňa vo veci vo svojom stanovisku uvádza:
„K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 22 C/14/2004 uvádzam vykonané procesné úkony súdu a účastníkov konania,
a to od doručenia návrhu na začatie konania na tunajší súd.
Dňa 24. 3. 2004 daný pokyn na vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľke
za podaný návrh, pripojenie spisu 16 C/131/2001 a výzvu súdu adresovanú navrhovateľke
na doloženie listinných dokladov preukazujúcich opodstatnenosť návrhu. Pokyn
zrealizovaný 26. 11. 2004.
Dňa 11. 2. 2005 na súd doručené podanie navrhovateľky − doloženie žiadaných
dokumentov.
Dňa 12. 10. 2005 výzva súdu adresovaná odporcovi na vyjadrenie sa k žalobnému
návrhu.
Dňa 26. 10. 2005 na súd doručené podanie odporcu.
Dňa 3. 11. 2005 žalobný návrh opätovne doručovaný odporcovi, od ktorého sa
zásielka vrátila s doložkou neprevzaté v odbernej lehote.
Dňa 11. 1. 2006 na súd doručené podanie navrhovateľky.
Dňa 12. 1. 2006 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 3. 3. 2006.
Dňa 20. 2. 2006 do súdneho spisu doručené podanie navrhovateľky.
Dňa 3. 3. 2006 zápisnica o pojednávaní, ktoré bolo z dôvodu, že odporcovi nebolo
možné doručiť predvolanie na pojednávanie odročené na 24. 3. 2006.
Dňa 9. 3. 2006 na súd doručené podanie navrhovateľky − oznámenie adresy
zamestnávateľa odporcu.
Dňa 20. 3. 2006 odporca do súdneho spisu doručil ospravedlnenie o jeho neúčasti
na pojednávaní z dôvodu jeho odcestovania mimo územia SR.
Dňa 24. 3. 2006 zápisnica o pojednávaní, ktoré bolo odročené na neurčito.
Dňa 17. 5. 2006 súd doručené podanie navrhovateľky − oznámenie zmeny sídla
zamestnávateľa odporcu.
Dňa 19. 5. 2006 výzva súdu adresovaná odporcovi.
Dňa 31. 5. 2006 súdu doručené žiadosť podanie navrhovateľky.
Dňa 26. 6. 2006 súd doručené podanie navrhovateľky − oznámenie o zmene
právneho zástupcu.
Dňa 7. 8. 2006 výzva súdu adresovaná odporcovi.
Dňa 24. 8. 2006 na súd doručené podanie odporcu.
Dňa 2. 1. 2007 súd doručené podanie navrhovateľky − doplnenie žalobného návrhu.
Dňa 10. 1. 2007 zákonná sudkyňa vo veci na deň 2. 2. 2007 vytýčila termín
pojednávania, výzva súdu zo dňa 15. 1. 2007 adresovaná odporcovi.
Dňa 2. 2. 2007 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
z dôvodu potreby nariadenia znaleckého dokazovania.
Dňa 12. 2. 2007 na súd doručené podanie odporcu.
Dňa 16. 2. 2007 na súd doručené podanie navrhovateľky.
Dňa 30. 3. 2007 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci.
Dňa 2. 4. 2007 vyhotovené výzvy súdu adresované Správe katastra Malacky
a Katastrálnemu úradu Bratislava. Dňa 19. 4. 2007 a 21. 5. 2007 doručené žiadané
dokumenty.
Dňa 24. 4. 2007, 2. 7. 2007 do spisu doručené podanie navrhovateľky.
Dňa 11. 7. 2007 súd uznesením vyzval odporcu na doloženie žiadaných dokumentov,
uznesením boli zároveň navrhovateľka i odporca vyzvaní na úhradu preddavku na znalecké
dokazovanie.
Dňa 30. 7. 2007 na súd doručené podanie odporcu, uhradený preddavok
na dokazovanie.
Dňa 13. 8. 2007 na súd doručené podanie navrhovateľky − žiadosť o oznámenie
stavu konania.
Dňa 6. 9. 2007 súdny spis za účelom stanovenia ďalšieho postupu predložený
zákonnej sudkyni.
Dňa 14. 9. 2007 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci.
Dňa 8. 10. 2007 preddavok na znalecké dokazovanie uhradila i navrhovateľka.
Dňa 18. 12. 2007 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.
Dňa 3. 3. 2008 ustanovený znalec prípisom požiadal o predĺženie lehoty
na vypracovanie posudku.
Dňa 31. 3. 2008 na súd doručený vyhotovený znalecký posudok.
Dňa 18. 4. 2008 súd ustanovenému znalcovi uznesením priznal znaleckú odmenu.
Dňa 25. 4. 2008 vyhotovená výzva súdu adresovaná odporcovi, dňa 9. 5. 2008
doručená žiadaná odpoveď.
Dňa 5. 8. 2008 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci − ohľadom
ďalšieho znaleckého dokazovania.
Dňa 20. 8. 2008 doručené podanie odporcu, dňa 17. 9. 2008 doručené podanie
navrhovateľky.
Dňa 18. 9. 2008 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ekonómia a manažment, vyhotovená žiadosť o vykonanie dôkazu − nariadením znaleckého
dokazovania.
Dňa 3. 11. 2008 na súd doručené podanie návrhov.
Dňa 13. 2. 2009 na súd doručené podanie Ekonomickej univerzity v BA −
ustanoveného súdneho znalca.
Dňa 23. 2. 2009 pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci.
Dňa 6. 3. 2009 výzva súdu adresovaná Centrálnemu depozit. cenných papierov
SR, a. s., dňa 27. 3. 2009 doručená odpoveď.
Dňa 1. 4. 2009 úradný záznam zákonnej sudkyne, pokyn na ďalší postup vo veci.
Dňa 2. 4. 2009 bol súdny spis pridelený do súdneho oddelenia 6 C zákonnej sudkyni
Mgr. Daniele Drnákovej.
Dňa 15. 4. 2009 doručená žiadosť o predĺženie stanovenej lehoty na podanie
znaleckého posudku.
Dňa 13. 5. 2009 súd stanovenú lehotu znalcovi uznesením predĺžil.
Dňa 28. 4. 2009 na súd doručené podanie Centrálneho depozit. Cenných papierov
SR, a. s.
Dňa 6. 8. 2009 do súdneho spisu doručené podanie z Obvodného súdu pre Prahu 6.
Dňa 9. 9. 2009 súd opätovne predĺžil znaleckému ústavu lehotu stanovenú
na vyhotovenie znal. posudku.
Dňa 8. 10. 2009 do súdneho spisu doručené podanie z Obvodného súdu pre Prahu 6,
žiadosť, či súd trvá na vykonaní dôkazu, keď účastníci znalcovi neposkytovali potrebnú
súčinnosť. Dňa 13. 10. 2009 zo strany tunajšieho súdu odpovedané.
Dňa 13. 10. 2009 na súd doručený znalecký posudok vyhotovený Ekonomickou
univerzitou v BA.
Pokynom sudkyne zo dňa 13. 10. 2009 na informatívny výsluch na deň 9. 11. 2009
volaný odporca i jeho právny zástupca. Dňa 14. 10. 2009 daný pokyn sudkyne na ďalší
postup vo veci, na vedomie účastníkom zasielané doručené znalecké posudky.
Dňa 22. 10. 2009 súd uznesením rozhodol o znaleckej odmene znaleckému ústavu.
Dňa 5. 11. 2009 do súdneho spisu doručené podanie PZ odporcu, ktorým požiadal
o odročenie termínu informatívneho výsluchu.
Dňa 9. 11. 2009 zápisnica o informatívnom výsluchu, ktorého sa odporca ani jeho
PZ nezúčastnili.
Dňa 10. 11. 2009 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci, na deň
4. 12. 2009 vytýčený termín informatívneho výsluchu.
Dňa 10. 11. 2009 súd uznesením odporcovi uložil za jeho neúčasť na informat.
výsluchu pokutu.
Dňa 11. 11. 2009 do súdneho spisu doručené podanie PZ odporcu, ktorým požiadal
o odročenie termínu informatívneho výsluchu s odôvodnením, že účastníci konania rokujú
o mimosúdnom doriešení veci.
Dňa 24. 11. 2009 do súdneho spisu doručené podanie navrhovateľky, ktorým
požiadané o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k doručenému znaleckému posudku.
Dňa 3. 12. 2009 do spisu doručené odvolanie odporcu podané voči uzneseniu
o uložení poriadkovej pokuty.
Dňa 4. 12. 2009 zápisnica o informatívnom výsluchu.
Dňa 10. 12. 2009 do spisu doručené podanie odporcu.
Dňa 28. 1. 2010 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci.
Dňa 3. 2. 2010 vyhotovené dožiadanie – žiadosť o vykonanie dôkazu adresované
Obvodnému súdu pre Prahu 6.
Dňa 15. 3. 2010 doručený návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 7. 4. 2010 súd uznesením návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.
Dňa 22. 4. 2010 na súd doručené vybavené dožiadanie z Obvodného súdu pre
Prahu 6.
Dňa 27. 4. 2010 na súd doručené podanie odporcu − žiadosť o vytýčenie termínu
pojednávania.
Dňa 21. 9. 2010 na súd doručené podanie navrhovateľky − vyjadrenie k znaleckému
posudku.
Dňa 17. 2. 2011 zákonná sudkyňa vo veci na deň 25. 3. 2011 vytýčila termín
pojednávania.
Dňa 24. 2. 2011 na súd doručené podanie PZ odporcu − oznámenie o ukončení
zastupovania.
Dňa 25. 3. 2011 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň
13. 5. 2011.
Dňa 13. 5. 2011 zápisnica o pojednávaní, ktoré bolo z dôvodu potreby dokazovania
odročené na deň 21. 6. 2011.
Dňa 16. 5. 2011 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci, dopyty
adresované spoločnostiam, ktorých mal byť odporca spoluvlastníkom.
Dňa 21. 6. 2011 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň
30. 9. 2011.
Dňa 22. 6. 2011 na pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci − opätovné
dopyty adresované spoločnostiam, v ktorých bol odporca spoluvlastníkom, žiadosti
o zapožičanie spisov. Dňa 6. 7. 2011 doručená reakcia spoločnosti KÚPELE NOVÝ
SMOKOVEC, a. s.
Dňa 30. 9. 2011 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo odročené na 22. 11. 2011.
Dňa 11. 10. 2011 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci − výzva
adresovaná príslušným daňovým úradom na predloženie účtovných závierok spoločností
LIKU, s. r. o. a SLOVAK PROMOTION AGENCY, s. r. o., dňa 27. 10. 2011 a 31. 10. 2011
doručené odpovede.
Dňa 27. 9. 201 na súd doručené podanie navrhovateľky.
Dňa 22. 11. 2011 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň
20. 1. 2012.
Dňa 23. 11. 2011 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci.
Dňa 14. 12. 2011 z Daňového úradu Bratislava doručená účt. závierka spol.
SLOVAK PROMOTION AGENCY spol. s. r. o., dňa 14. 12. 2011 doručená odpoveď
ohľadom spoločnosti LIKU s. r. o..
Dňa 21. 12. 2011 doručené žiadané dokumenty zo Správy katastra pre hlavné mesto
SR Bratislavu.
Dňa 18. 1. 2012 do súdneho spisu doručené podanie navrhovateľky.
Dňa 20. 1. 2012 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré z dôvodu potreby znaleckého
dokazovania odročené na deň 16. 3. 2012.
Dňa 24. 2. 2012 na súd doručené podanie navrhovateľky, dňa 16. 3. 2012 doručené
podanie odporcu.
Dňa 16. 3. 2012 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu potreby
nariadenia znaleckého dokazovania odročené na neurčito.
Dňa 19. 4. 2012 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci.
Dňa 30. 4. 2012 na súd doručené podanie navrhovateľky.
Dňa 21. 8. 2012 súd vyzval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a znalcov
Ing. Miroslava Jakubca, PhD. a Ing. Petra Kardoša, PhD. na vypracovanie doplňujúceho
znaleckého posudku.
Dňa 14. 11. 2012 na súd doručené podanie Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Dňa 15. 2. 2013 vyhotovený úradný záznam vyššieho súdneho úradníka ohľadom
ďalšieho postupu vo veci, dňa 21. 2. 2013 uskutočnená mailová komunikácia so súdnym
znalcom, dňa 27. 5. 2013 doručená odpoveď od súdneho znalca.
Dňa 29. 5. 2013 na súd doručené podanie navrhovateľky, na ktoré súd reagoval
v podaní zo dňa 14. 6. 2013.
Dňa 13. 6. 2013 výzva súdu adresovaná spoločnosti HK Invest, spol. s r. o.,
LIKU s. r. o., SLOVAK PROMOTION AGENCY spol. s r. o.. Dňa 26. 7. 2013 doručené
doklady od spol. LIKU s. r. o., ďalším dvom spoločnostiam sa výzva súdu nepodarila
doručiť, preto táto dňa 6. 8. 2013 opakovane expedovaná, zásielky súdu vrátené ako
neprevzaté v septembri 2013.
Dňa 31. 10. 2013 súd nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie k znaleckému
posudku znaleckého ústavu Ekonomická univerzita v BA.
Dňa 19. 11. 2013 na súd doručené podanie znaleckého ústavu Ekonomická
univerzita v BA.
Dňa 26. 11. 2013 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci.
Dňa 6. 12. 2013 na súd doručené podanie odporcu − odvolanie sa voči výroku
uznesenie súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu.
Dňa 3. 1. 2014 súdny spis v súvislosti s odchodom sudkyne Mgr. Daniely
Drnákovej na materskú dovolenku pridelený sudkyni JUDr. Mariane Harvancovej, ktorá
dňa 15. 1. 2014 dala pokyn na ďalší postup vo veci.
Dňa 04. 04. 2014 ustanovený znalec požiadal o doplnenie podkladov potrebných
na doplnenie znaleckého posudku.
Dňa 09. 04. 2014 súd vyzval právnych zástupcov účastníkov v lehote 15 dní
od doručenia výzvy na doloženie podkladov potrebných na vypracovanie znaleckého
posudku, výzvy prevzaté dňa 05. 05. 2014.
Dňa 14. 05. 2014 JUDr. Miloš Novák súdu oznámil, že ukončil právne zastupovanie
navrhovateľky v konaní.
Dňa 20. 05. 2014 navrhovateľka súdu oznámila, že nemá
k dispozícii podklady požadované znalcom.
Dňa 23. 05. 2014 súd opakovane vyzval odporcu na vyjadrenie a predloženie
podkladov.
Dňa 27. 05. 2014 predložil odporca súdu časť požadovaných podkladov a vo zvyšku
uviedol, že ostatné podklady nemá k dispozícii.
Dňa 28. 05. 2014 doručil všetky podklady predložené odporcom znalcovi
na vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 26. 06. 2014 ustanovený znalec súdu oznámil, že na základe predložených
podkladov je možné vypracovať len znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty
spoločnosti Slovak Promotion Agency, s. r. o. k 31. 12. 2013. Vzhľadom k tomu,
že je potrebné doklady doplniť a presne ich špecifikovať.
Dňa 30. 06. 2014 súd vyzval právnych zástupcov účastníkov na doplnenie podkladov
v súlade s vyjadrením ustanoveného znalca, zásielky nedoručené a vrátené súdu dňa
04. 07. 2014.
Dňa 14. 07. 2014 súd opakovane vyzval právnych zástupcov účastníkov na doplnenie
podkladov v súlade s vyjadrením ustanoveného znalca.
Dňa 13. 08. 2014 súd vyzval účastníkov na doplnenie podkladov v súlade
s vyjadrením ustanoveného znalca.
Dňa 28. 08. 2014 odporca súdu oznámil, že požadovanými podkladmi nedisponuje.
Dňa 02. 09. 2014 oznámil ustanovenému znalcovi stanovisko odporcu, že podkladmi
nedisponuje.
Dňa 21. 10. 2014 nový právny zástupca navrhovateľky Advokátska kancelária Bizoň
and Partners, s. r. o. súdu oznámil, že navrhovateľka požadované podklady k dispozícii
nemá a je ich potrebné vyžiadať od spoločnosti HK Invest, spol. s r. o., LIKU s. r. o., Kúpele
Nový Smokovec, a. s..
Dňa 23. 10. 2014 súd oboznámil ustanoveného znalca s vyjadrením navrhovateľa.
Dňa 19. 01. 2015 ustanovený znalec súdu oznámil stav vypracovávania znaleckého
posudku a požiadal súd o súčinnosť ohľadne vyžiadania podkladov od spoločnosti HK
Invest, spol. s r. o., LIKU s. r. o., Kúpele Nový Smokovec, a. s.
Dňa 22. 01. 2015 súd vyzval spoločnosť HK Invest, spol. s. r. o., LIKU s. r. o.,
Kúpele Nový Smokovec, a. s., aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy predložili súdu
podklady v súlade so žiadosťou ustanoveného znalca, pričom spoločnosti HK Invest, spol. s
r. o. bola výzva doručená uložením na pošte, spoločnosť LIKU s. r. o. výzvu prevzala dňa
28. 01. 2015 a Kúpele Nový Smokovec, a. s. výzvu prevzali dňa 28. 01. 2015.
Dňa 28. 01. 2015 súd doručil právnym zástupcom účastníkov kópiu podania znalca,
aby mali vedomosť o stave vypracovávania znaleckého posudku.
Vzhľadom na stav znaleckého konania a nesúčinnosť účastníkov súd uznesením
sp. zn. 22 C/14/2004 zo dňa 27. 01. 2015 predĺžil lehotu na vypracovanie
znaleckého posudku do 20. 02. 2015. Uznesenie právny zástupca navrhovateľky prevzal
dňa 03. 02. 2015.
Dňa 16. 02. 2015 spoločnosť LIKU, s. r. o. zaslala súdu na vedomie predloženie
podkladov ustanovenému znalcovi.
Dňa 16. 02. 2015 doručila spoločnosť Kúpele Nový Smokovec, a. s. súdu podklady.
Dňa 18. 02. 2015 právny zástupca navrhovateľky súdu oznámil, že nemá pripomienky
k predĺženiu lehoty na vypracovanie znaleckého posudku.
Vzhľadom na stav znaleckého konania súd uznesením sp. zn. 22 C/14/2004 zo dňa
16. 02. 2014 predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 20. 04. 2015.
Uznesenie právny zástupca navrhovateľky prevzal dňa 24. 02. 2015.
Dňa 10. 03. 2015 doručil podklady od spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s.
ustanovenému znalcovi.
Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že v predmetnom konaní boli nariadené
dve znalecké dokazovania na návrh účastníkov, v dôsledku čoho v období od septembra
2008 do 13. 9. 2009 a od 20. 03. 2014 do marca 2015 nemohli byť v spise vykonávané
ďalšie úkony súdu. Predĺženie konania bolo zapríčinené aj tým, že v konaní došlo dvakrát
k zmene zákonného sudcu.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem
si požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy, že k predĺženiu konania prispeli samotní účastníci konania
tým, že neposkytli znalcovi riadne a včas súčinnosť, a aby sťažovateľovi uplatnený nárok na
finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.“
Predsedníčka okresného súdu súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd
upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.
Ústavný súd vyzval 9. apríla 2015 aj právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril
k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania. Právny
zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení zo 16. apríla 2015, doručenom ústavnému súdu
20. apríla 2015, okrem iného uviedol:
«1. Sťažovateľka sa v prvom rade ohradzuje voči záveru predsedníčky Okresného
súdu, že „od podania sťažnosti predsedovi dňa 06. 03. 2014 nebolo vykonané znalecké
dokazovanie na základe uznesenia č. l. 1182 najmä z dôvodov na strane účastníkov
konania, ktorí neposkytli znalcovi potrebnú súčinnosť.“ Sťažovateľka riadne odpovedala na
každú výzvu, ktorá jej bola v predmetnom období doručená a to listami zo dňa 19. 05. 2014
(založený v súdnom spise) a 21. 10. 2014 (príloha č. 1 tohto vyjadrenia). Sťažovateľka ale
požadovanými dokumentmi nedisponuje a ani objektívne disponovať nemôže (viď body 2 a 3
odpovede zo dňa 21. 10. 2014). Pokiaľ odporca v tamojšom konaní alebo predmetné
spoločnosti neposkytujú súdu alebo znalcovi súčinnosť, toto nie je možné pričítať
Sťažovateľke [tiež bod 16 písm. a) sťažnosti]. Sťažovateľka je presvedčená, že Okresný súd
má Občianskym súdnym poriadkom zverené dostatočne účinné prostriedky, ako primäť
odporcu a dotknuté spoločnosti k poskytnutiu súčinnosti tak, aby bol za obdobie viac ako
1 roka vyhotovený znalecký posudok. Z toho dôvodu Sťažovateľka nesúhlasí s návrhom
predsedníčky Okresného súdu, aby Ústavný súd nepriznal Sťažovateľke finančné
zadosťučinenie v plnej výške z dôvodu, „že k predĺženiu konania prispeli samotní účastníci
konania tým, že neposkytli znalcovi riadne a včas súčinnosť“ (tým nesprávne myslene
aj Sťažovateľku). K ostatným okolnostiam na strane Sťažovateľky sa táto vyjadrila už bode
16 písm. b) sťažnosti, že tieto mohli predĺžiť konanie vedené na Okresnom súde nanajvýš
o niekoľko dní, resp. týždňov (pričom konanie vedené na Okresnom súde trvá už 11. rok).
2. Podľa Sťažovateľky nemožno prijať ani argument predsedníčky Okresného súdu,
že „predĺženie konania bolo zapríčinené aj tým, že v konaní došlo dva krát k zmene
zákonného sudcu“, pretože podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu „je vecou štátu
a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná prekážka,
nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní“(I. ÚS 64/00, II. ÚS 4/03).
3. Vo vzťahu k poukazovaniu predsedníčkou Okresného súdu ako aj zákonnou
sudkyňou v jej vyjadrení zo dňa 12. 03. 2015, na skutkovú zložitosť veci Sťažovateľka
odkazuje na bod 13 sťažnosti, v ktorej uviedla, že Sťažovateľka nespochybňuje, že konanie
vedené na Okresnom súde vykazuje určité znaky faktickej zložitosti. Touto ale nemožno
ospravedlniť, že ani po 10 rokoch Okresný súd nevydal meritórne rozhodnutie. Uvedené
platí obzvlášť v prípade, kedy skutková zložitosť veci spočíva v zistení aktuálnej hodnoty
obchodných podielov predmetných spoločností. Sťažovateľka opakovane žiadala Okresný
súd, aby zvážil zadanie pre znaleckú organizáciu, pretože podľa jej názoru je postačujúce
stanoviť hodnotu obchodných podielov iba ku dňu zániku BSM Sťažovateľky a odporcu
(prílohy č. 1 a 2 in fine).
4. Sťažovateľka preto navrhuje, aby Ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené v bode
26 sťažnosti. Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby jej (okrem už vyčíslených trov konania
v bodoch 22 – 25 sťažnosti) bola priznaná náhrada tiež za vypracovanie tohto vyjadrenia
a to vo výške 177,86 (tarifná odmena vo výške 139,83 €, režijný paušál vo výške 8,39 €
a 20 % DPH vo výške 29,64 €).»
Sťažovateľka súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.
Vzhľadom na vyjadrenie účastníkov konania ústavný súd využil možnosť podľa § 30
ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože
dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorých každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako
aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie
účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa
považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Podľa názoru
ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci (v danom prípade
súvisiacu s potrebou vykonať znalecké dokazovanie), podľa názoru ústavného súdu
nemožno hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by bolo možné odôvodniť doterajší
neprimerane dlhý čas konania okresného súdu (v čase rozhodovania ústavného súdu
11 rokov), po ktorom tento súd stále neprijal rozhodnutie vo veci samej.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky namietaného
súdneho konania v procesnom postavení navrhovateľky. Ústavný súd zastáva názor,
že správanie sťažovateľky v napadnutom konaní nemalo zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku
konania. Sťažovateľka procesnými úkonmi reagovala na výzvy okresného súdu v stanovenej
lehote.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.
Predsedníčka okresného súdu (a zákonná sudkyňa) predložili ústavnému súdu
podrobný prehľad úkonov okresného súdu v danej veci. Ústavný súd požadoval
od okresného súdu aj predloženie relevantného spisu, ktorý mu však nebol predložený
z dôvodu, že sa spis nachádza u ustanoveného znalca:
„Vzhľadom k vyjadreniam účastníkov a skutočnosti, že na výzvu súdu predložili
požadované podklady len spoločnosť LIKU, s. r. o. a spoločnosť Kúpele Nový
Smokovec, a. s., súd požiadal ustanoveného znalca o bezodkladné ukončenie vypracovania
doplňujúceho znaleckého posudku a jeho zaslanie spolu s kompletným spisovým materiálom
na adresu súdu. Po doručení spisového materiálu súdu, bude tento bez odkladu doručený
Ústavnému súdu SR na ďalšie konanie.“
Napriek uvedenému ústavný súd zaslal stanovisko okresného súdu na vyjadrenie
právnemu zástupcovi sťažovateľky, ktorý nespochybnil prehľad vykonaných procesných
úkonov okresného súdu, a preto ústavný súd upustil od predloženia predmetného spisu,
prihliadajúc na doterajšiu dĺžku namietaného konania.
Okresný súd v doterajšom priebehu konania vykonával dokazovanie a postupne
nariadil šesť pojednávaní vo veci sťažovateľky (3. marec 2006 odročené na 24. marec 2006,
2. júl 2007, 25. marec 2011 odročené na 13. máj 2011, resp. na 21. jún 2011,
30. september 2011, 22. november 2011 odročené na 20. január 2012 a 16. marec 2012).
Viaceré z nich okresný súd odročoval v súvislosti s nariaďovaním (opakovaného)
znaleckého dokazovania a s potrebou vykonať dokazovanie výsluchom, resp. predložením
listinných dôkazov.
Okresný súd od pojednávania uskutočneného 16. marca 2012 a odročeného
na neurčito nenariadil vo veci žiadne pojednávanie, pričom nariadené znalecké dokazovanie
nie je skončené.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť
nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,
resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd nemohol v tejto súvislosti akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení
predsedníčky okresného súdu, že „predĺženie konania bolo zapríčinené aj tým, že v konaní
došlo dvakrát k zmene zákonného sudcu“. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje
na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská
republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo
ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej
právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za
pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04,
IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010) dospel k záveru, že je z ústavnoprávneho
hľadiska neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola
odstránená ani po 11 rokoch od jeho začatia, a preto, vychádzajúc predovšetkým
zo samotnej doterajšej dĺžky napadnutého konania, ale aj z jeho doterajšieho priebehu
s poukazom na nečinnosť a neefektívnu činnosť uzavrel, že v namietanom konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 22 C 14/2004 bolo porušené základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods.
2 listiny, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 14/2004 konal bez zbytočných
prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10 000 €, pričom uvádza, že sa ho „domáha
(a) jednak ako kompenzáciu za pocit bezmocnosti a frustrácie z postupu Okresného
súdu, keď tento ani po 10 rokoch nedokázal vo veci rozhodnúť, čo Sťažovateľke dodnes
neúmerne sťažuje život,
(b) ale tiež ako prevenciu, aby to Okresný súd odradilo nekonať aj po podaní tejto
sťažnosti.
... Dôvodom pre priznanie finančného zadosťučinenia a jeho výšku je aj osobitný
význam predmetu sporu pre Sťažovateľku (bod 14 tejto sťažnosti). Podľa ustálenej
judikatúry na význam vyriešenia sporu pre sťažovateľa môže Ústavný súd SR prihliadnuť
aj pri určení výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia (I. ÚS 108/02).“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 22 C 14/2004 o návrhu sťažovateľky zo 16. marca 2004 – 11 rokov, berúc
do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci
sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd
považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Jurajom
Bizoňom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka vyčíslila
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby za rok 2014 sumou 340,90 €.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá
bola 804 €. Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) vykonané v roku 2014, a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €,
čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu
275,94 €. Keďže advokátska kancelária je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“), k tejto sume prirátal 20 % DPH, t. j. 55,19 €, čo predstavuje výslednú sumu
331,13 € priznanú za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014.
Za tretí úkon (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) úhradu trov konania
sťažovateľke priznal vo vyčíslenej sume 177,86 € (jeden úkon právnej služby vykonaný
v roku 2015 za 139,83 €, režijný paušál 1 x 8,39 € a 20 % DPH v sume 29,64 €).
Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 508,99 €.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. apríla 2015