Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 272/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, Advokátska

kancelária, Komenského 3, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , podľa zistenia ústavného súdu

správne má byť sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«Sťažovateľka svojim podaním namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod

sp.zn.12Co/10/2014 (správne má byť sp. zn. , pozn.). V uvedenom konaní

zákonný sudca porušiteľa v období od prijatia odvolacieho spisu z Okresného súdu

vo Veľkom Krtíši a to dňa 12.2.2014 vo veci nekonal a nerozhodol a to napriek tomu, že sa

jedná o vec týkajúcu sa starostlivosti o mal. dieťa. Na takéto prerušenie konania pritom

objektívne neexistovali žiadne dôvody v zmysle a nasl.

Podľa názoru sťažovateľky doterajší postup súdov vo veci, v ktorej sa rieši

starostlivosť o mal. dieťa si vyžadujúca mimoriadnu pozornosť zo strany súdov a mala by

byť uprednostnená, vykazuje zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie jej základného

práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru.

V danom prípade je nutné pre posúdenie nečinnosti súdov prihliadať i na jedno

z najdôležitejších kritérií a to samotný predmet návrhu na začatie konania. S poukazom

na vyššie uvedené sťažovateľka sa svojím návrhom domáha úpravy práv a povinností

k maloletému dieťaťu (konanie vedené Okresným súdom Veľký Krtíš ),

do dnešného dňa právna neistota sťažovateľky a jej maloletého dieťaťa nie je odstránená,

keďže Krajský súd v B. Bystrici stále nerozhodol vo veci.

Sťažovateľka zdôrazňuje, že vo veciach, v ktorých sa koná o výživné, resp. sa vymáha

výživné pre maloleté dieťa, ide o existenčné veci, o agendu starostlivosti súdu o maloletých,

kde sa predpokladá osobitná pozornosť efektívnym a rýchlym postupom súdu. Tomu

nezodpovedá postup krajského súdu, ktorý za 7 mesiacov nebol schopný vo veci rozhodnúť.

V zmysle ustanovenia ak zákon

neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného

odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, 2

len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne

vykonávať úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.

Sťažovateľka zároveň poukazuje na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa: „záujem

dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už

uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,

správnymi alebo zákonodarnými orgánmi“.

Berúc do úvahy vyššie uvedené sťažovateľka nevidí žiadny vážny dôvod

ani objektívnu príčinu na to, aby súd v predmetnej veci nerozhodol v zmysle vyššie uvedenej

6 mesačnej lehoty. Doterajšia dĺžka konania nemôže byť akceptovaná i z toho dôvodu, že

vo veci, v ktorej sa namietajú prieťahy, sa rieši existenčná otázka pre sťažovateľku a jej

maloleté dieťa.

Rýchlosť, účinnosť a výsledok (odstránenie právnej neistoty účastníka) každého

súdneho konania sú podmienené (subjektívne i objektívne) charakterom, ako aj právnou

a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníka súdneho konania, ako

aj činnosťou súdu. Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, podľa sťažovateľky nejde o konanie,

ktoré je právne zložité. Hmotnoprávna a procesná úprava postupu súdu vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých je obsiahnutá v o rodine v znení

neskorších predpisov a v . Výklad a používanie týchto

zákonov sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre vyšších súdov. V danej veci nejde o otázku

osobitného právneho významu, ktorá by mala byť v tomto konaní riešená bez jej predošlého

riešenia v stabilizovanej judikatúre. Z hľadiska povahy veci ide pritom a takú vec, ktorá si

vyžaduje mimoriadnu pozornosť, aj pokiaľ ide o rýchlosť konania. Správanie sťažovateľky

ako účastníčky konania v procesnom postavení navrhovateľky neprispelo k namietaným

zbytočným prieťahom a ani k doterajšej dĺžke súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené, celkovú dĺžku konania pred krajským súdom do dňa

podania sťažnosti ústavnému súdu, jeho priebeh doteraz dosiahnuté výsledky nie je možné

považovať za dôsledok vyvolaný právnou alebo faktickou zložitosťou veci.

Sťažovateľka má naliehavý záujem na tom, aby bolo vo veci čo najskôr rozhodnuté,

keďže uvedená neistota, v ktorej sa nečinnosťou súdov ocitá pre ňu a jej mal. dieťa znamená

v konečnom dôsledku prežívanie z dňa na deň, čo sa týka materiálneho dopadu a nebyť jej

rodiny, nebola by schopná sa o potreby mal. dieťaťa postarať.

Berúc do úvahy všetko uvedené má sťažovateľka jednoznačne za to, že v tomto

prípade došlo k porušeniu jej základných práv a ľudských slobôd, kedy nečinnosť súdu, t. j.

jeho liknavý postup v konaní, má veľmi ťaživé následky pre zabezpečenie základných

životných potrieb detí, uvedené sa prieči cieľom, ktoré sú kladené súdom v rámci ich

starostlivosti o maloletých.

Podľa sťažovateľky odvolací súd konal s bezdôvodnými prieťahmi, nakoľko od

prevzatia odvolacieho spisu z Okresného súdu vo Veľkom Krtíši uplynulo viac ako 7

mesiacov a ku dňu zaslania tejto sťažnosti sťažovateľka stále nemá k dispozícii právoplatný

rozsudok, na základe ktorého by jej bolo priznané výživné pre mal. dieťa.

Napriek tomu, že sa rýchlosť konania posudzuje v každej veci individuálne na

základe rozsahu dokazovania a zložitosti prípadu, sťažovateľka považuje prejednávanú vec

za menej zložitú a natoľko náročnú, aby vyžadovala takú neprimeranú dĺžku konania.

Dňa 25.8.2014 sťažovateľ podal sťažnosť na Krajský súd v B. Bystrici na bezdôvodné

prieťahy vo veci. Sťažnosť riešil predseda Krajského súdu v B. Bystrici dňa 25.8.2014 listom

pod č. Spr 1651/14, ktorým skonštatoval, že sťažnosť je dôvodná a že bolo v predmetnej veci

porušené právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa sťažovateľa je právo na tzv. bezprieťahové konanie základným ľudským právom

ktorého cieľom je odstránenie právnej neistoty konania pre účastníkov sporu. Sťažovateľovi

je jasné, že rýchlosť konania sa v každom prípade posudzuje individuálne na základe

zložitosti veci z hľadiska skutkového ako aj právneho, ako aj súčinnosti navrhovateľa a

postupu súdu, má však za to, že v jeho prípade poskytol súdu dostatočnú súčinnosť ako aj

to, že sa podľa sťažovateľa nejedná o tak zložitý a z hľadiska práva náročný prípad, že by

sudca vyžadoval z časového zvýšenú prípravu. Sťažovateľ má za to, že v jeho prípade nebola

primeraná lehota zo strany súdu rešpektovaná, nakoľko súd dlhšiu dobu nekonal. (...)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd jej sťažnosti

vyhovel a vo veci vydal tento nález:

4

Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. (správne

má byť sp. zn. , pozn.) porušili právo sťažovateľa , aby sa jej

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v

l. 48 ods. 2 a jeho právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručené v

l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3.000 Eur, ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva podľa dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd zo samotnej sťažnosti, z priložených príloh a z internetovej stránky

krajského súdu zistil, že predmetná vec bola krajskému súdu predložená, aby rozhodol

6

o opravnom prostriedku sťažovateľky, dňa 12. februára 2014. Po naštudovaní veci bol

nariadený termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na 17. september 2014. Sťažovateľka

podala sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní 27. augusta 2014. Krajský súd rozhodol

o odvolaní 17. septembra 2014 rozsudkom sp. zn. .

V daných súvislostiach ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh je možné zistiť, že postup krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. sa zjavne nevyznačuje takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

a dohovoru.

Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka krátko pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a 27. augusta 2014 podala sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovanú predsedovi krajského súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že by

si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala

sťažovateľka právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala

sťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu. Po vybavení sťažnosti podpredsedom krajského súdu 5. septembra 2014, ktorý uznal

dôvodnosť sťažnosti, krajský súd už mal nariadené vo veci pojednávanie, teda už vykonal

úkon smerujúci k rozhodnutiu veci, 17. septembra 2014 aj v skutočnosti bol vo veci

vyhlásený rozsudok a tým bola odstránená právna neistota sťažovateľky v danej veci.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v a práva

podľa dohovoru, a preto sťažnosť podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015

8