Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-10-2014.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého G. M., nar. XX. XX. XXXX bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo E. T., dieťa rodičov - matky B. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. V. XXX/XXX, XXX XX V., zastúpenej splnomocneným zástupcom E. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. G. XXX/XX, XXX XX V., a otca G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. T. XXX/XX, XXX XX C. T., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom Advokátska kancelária so sídlom C. č. X, XXX XX E. T., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 9P/100/2013-55 zo dňa 09. 01. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého G. M., nar. XX. XX. XXXX s účinnosťou od 17. 07. 2013 výživným vo výške 90,- Eur mesačne (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok), p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd vo Veľkom Krtíši (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 09. 01. 2014 rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. M., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý“) tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky (prvý výrok). Otcovi maloletého (ďalej aj „otec“) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 17. 07. 2013 výživným vo výške 90,- Eur mesačne, splatným vždy do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky maloletého (ďalej aj „matka“) (druhý výrok). Zároveň rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 17. 07. 2013 do 09. 01. 2014 v celkovej sume 180,- Eur je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur splatných súbežne s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že matka dieťaťa doručila dňa 17. 07. 2013 súdu návrh, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletému. V návrhu uviedla, že otcovstvo odporcu k maloletému bolo určené jeho čestným prehlásením zo dňa 08. 10. 2012, ktorým ako biologický otec dobrovoľne uznal svoje otcovstvo. Jeho podpis na čestnom prehlásení bol úradne (notársky) overený na základe čoho ho Matričný úrad Mesta B. zapísal do rodného listu dieťaťa ako biologického otca. Od narodenia sa dieťa nachádza v jej výchove a osobnej starostlivosti. Dieťa býva spolu s ňou a jej rodičmi na adrese V., D. V. XXX/XXX. Počas tehotenstva a pôrodu nemala žiadny zárobok, ani finančný príjem. Otec dieťaťa je slobodný, pracuje ako M. E. v spol. P., s.r.o., J., G. G. C. T.. Okrem vyživovacej povinnosti k dieťaťu inú vyživovaciu povinnosť nemá. S otcom dieťaťa nežijú
v spoločnej domácnosti. Na výške jeho vyživovacej povinnosti sa nedohodli. Otec od narodenia dieťaťa prispieva pravidelným výživným 60,- Eur mesačne. Takúto výšku výživného považuje za nepostačujúcu jeho zárobkovým pomerom a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Keďže sa s otcom na vyššom výživnom nedohodli, uplatnila si právo na určenie vyššieho výživného na súde. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že „zo vzťahu účastníkov sa narodil dňa XX. XX. XXXX maloletý G.. Od narodenia sa o dieťa osobne stará jeho matka. Otec dieťaťa si od narodenia plní vyživovaciu povinnosť, avšak ku dňu skončenia dokazovania v tejto veci mal zaplatené výživné, ktoré sa dobrovoľne rozhodol platiť vo výške 60,- Eur mesačne. Výživné posiela poštou na adresu bydliska matky dieťaťa. Otec dieťaťa o tom predložil dôkazy. Matka dieťaťa potvrdila, že ku dňu rozhodovania otec dieťaťa mesačne platil výživné 60,- Eur. Matka dieťaťa sa návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca od narodenia dieťaťa. Keďže sa dieťa narodilo dňa XX. XX. XXXX a jeho biologickí rodičia spolu nežijú a na výške výživného sa rodičia dohodnúť nevedeli, keď matka dieťaťa nesúhlasila s výživným 60,- Euro mesačne, nič jej nebránilo, aby si podala návrh na začatie konania už skôr. Na strane druhej, za obdobie doterajšieho života dieťaťa akceptovala výživné, ktorým otec prispieval na dieťa dobrovoľne.“ Na základe toho dospel okresný súd k záveru, že „tento stav nezadáva dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorého preukázanie by oprávňovalo súd určiť vyživovaciu povinnosť otca na dieťa od narodenia dieťaťa.“ Z uvedeného dôvodu preto neakceptoval návrh matky na určenie výživného už od narodenia maloletého. V súvislosti s rozhodnutím o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému uviedol, že „z potvrdenia zamestnávateľa otca zo dňa 28. 10. 2013 vyplýva, že tento dosiahol za dobu posledných 12 mesiacov čistý priemerný mesačný príjem 621,48 Eur. Keďže iný zdroj príjmu nemá a je nemajetný, pri rozhodovaní o výživnom bolo prihliadnuté len na túto jednu jeho vyživovaciu povinnosť, pričom súd vychádzal len z jeho zárobkových pomerov.“ Následne uviedol, že „pri určení výšky výživného súd musí prihliadnuť aj na odôvodnené potreby dieťaťa. Nesporne dieťa vo veku dovŕšeného W.. roku svojho veku je celodenne odkázané na osobnú starostlivosť rodiča. Túto starostlivosť o dieťa vykonáva jeho matka. Matka dieťaťa je poberateľkou len rodičovského príspevku a prídavku na dieťa vo výške 220,- Eur mesačne. Aj keď z potvrdenia Okresného úradu, katastrálneho odboru Veľký Krtíš a OR PZ, odboru poriadkovej a dopravnej polície ODI Veľký Krtíš vyplýva, že matka dieťaťa je majetná a je vlastníčkou nehnuteľnosti a motorových vozidiel, jej splnomocnený zástupca (otec) na pojednávaní dňa 20. 12. 2013 vysvetlil dôvod týchto majetkových pomerov, čomu súd uveril. Vychádzajúc z preukázaných zárobkových pomerov otca a preukázaných odôvodnených potrieb dieťaťa mal súd za to, že v tomto veku dieťaťa je postačujúce určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 90,- Eur. Obranu otca dieťaťa, ktorou odôvodňoval dostatočnosť výšky výživného v sume 60,- Eur mesačne, akou aj doteraz na dieťa prispieval, súd vyvrátil preukázanými výdavkami a nákladmi matky dieťaťa na výchovu syna, ktoré sú zodpovedajúce dnešným cenovým úrovniam. Súd prihliadol aj na ostatné výdavky, ktoré znáša matka v spojení so zabezpečovaním riadnej zdravotnej starostlivosti o syna. Matka dieťaťa súdu predložila kópiu zdravotnej dokumentácie, z ktorej sa potvrdzuje, že dieťa je v zmluvnej starostlivosti pediatra C.. C. O. a bolo za svojho života viackrát hospitalizované pre ochorenie „S. Y. - L. V. “. V spojitosti s liečbou tohto ochorenia vznikajú matke dieťaťa rôzne výdavky, či už na doplatkoch za liečivá, ako aj vecných výdavkoch spojených s cestovaním.“ Okrem toho okresný súd konštatoval, že „pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol aj na ten fakt, že otec na dieťa nad rámec doteraz zasielaného výživného 60 Eur nijak materiálne neprispieval a o dieťa sa málo zaujímal.“ Z uvedených dôvodov preto „maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať mesačným výživným 90 Eur a to počnúc dňom 17. 07. 2013 (deň podania návrhu na začatie konania) so splatnosťou výživného vždy do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. V spojitosti s takto určeným výživným vznikol otcovi dieťaťa za obdobie od 17. 07. 2013 do 09. 01. 2014 celkový nedoplatok vo výške 180,- Eur (6 mesiacov x 30,- Eur), ktorý bude otec dieťaťa povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur splatných súbežne s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok (§ 160 ods. 1 O.s.p.).“ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/, v spojení s § 81 Občianskeho súdneho poriadku.
Proti uvedenému rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla výrok o výživnom a súvisiaci výrok o zameškanom výživnom. Z obsahu odvolania vyplýva, že žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmenil tak, aby otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120,- Eur mesačne s účinnosťou od XX. XX. XXXX, t. j. od narodenia maloletého. V stručnom odôvodnení odvolania poukázala na to, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, že pokiaľ mala záujem na určení výživného pre maloletého už od XX. XX. XXXX, t. j. od doby jeho narodenia, mala predmetný návrh podať skôr. V tejto súvislosti poukázala na to, že s otcom „bolo najprv jednané ústne a potom mu bola poslaná výzva, a až potom, keď ústnu dohodu a písomnú výzvu otec dieťaťa ignoroval“, podala predmetný návrh v ktorom žiadala „výživné v sume 120,- Eur pravidelne mesačne od narodenia dieťaťa ...“.
Otec a ani kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15. 10. 2008) odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 17. 07. 2013 výživným vo výške 90,- Eur mesačne (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok), je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), ktoré je dostatočne podrobné a zároveň je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. - ďalej len „ZR“) vyplýva, že: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z tohto ustanovenia teda možno vyvodiť, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho reálne odôvodnené potreby a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodiča, prípadne priemernej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom prípadne priemernom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné, pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové reálne schopnosti a možnosti povinnej osoby, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne. To znamená, že u povinnej osoby sa skúma jednak to, či jej aktuálny príjem objektívne zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam, ale zároveň sa skúmajú i jej celkové majetkové pomery. V tomto prípade je z prevedeného dokazovania nesporné, že otec v období október 2012 až september 2013 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 621,48 Eur. Ide o jeho jediný pravidelný príjem. Možno konštatovať, že tento príjem objektívne zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiach. Ak okresný súd vychádzajúc z uvedeného príjmu otca a po zohľadnení jeho základných výdavkov rozhodol, že je povinný prispievať na výživu maloletého (ktorý ma aktuálne necelé K. roky) výživným vo výške 90,- Eur mesačne, ide o rozhodnutie, ktoré je vecne správne, pretože jednak zohľadňuje aktuálne
reálne schopnosti a možnosti otca a zároveň zohľadňuje i základné opodstatnené potreby maloletého, zodpovedajúce jeho veku a zdravotnému stavu (ktorý nie je výrazne nepriaznivý). Rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne i v tej časti, kde rozhodol, že uvedené výživné je otec povinný platiť s účinnosťou od 17. 07. 2013, t. j. od podania návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca. Z tretej vety § 77 ods. 1 ZR totiž vyplýva, že „výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa“ a matka neuviedla žiadne také objektívne okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré objektívne (teda nie subjektívne) nemohla podať návrh na určenie výživného skôr. Dôvody, ktoré uviedla v odvolaní sú dôvodmi subjektívneho charakteru a rozhodne ich nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o výživnom (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/, v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. a preto účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky zostal nedotknutý (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.