Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 177/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátkou

JUDr. Antóniou Kauzalovou, Advokátska kancelária, Májová 1115, Čadca, pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn.

7 C 1627/1999 na základe vzájomného návrhu odporcu v prvom rade (sťažovateľa, pozn.) sa

sťažovateľ ako odporca v prvom rade domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností

identifikovaných v návrhu. Okresný súd Čadca v uvedenej veci rozhodol rozsudkom

z 26. októbra 2010, ktorým vyhovel návrhu sťažovateľa. Proti predmetnému

prvostupňovému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. zo 14. decembra 2012

tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v neprospech sťažovateľa. Sťažovateľ uvádza, že

proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie 8. januára 2013. Sťažovateľ

namieta, že v napadnutom dovolacom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušovaniu jeho označených práv. Napadnuté konanie prebieha na najvyššom súde

pod sp. zn. .

S poukazom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo

podľa a právo podľa dohovoru, aby ústavný súd najvyššiemu

súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov a aby sťažovateľovi priznal

finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

2

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

3

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). V prípade, keď

ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania

sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho sťažnosť

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú (podobne

napr. , , ).

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z charakteru dovolacieho konania, kde

úlohou dovolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového, ako aj

druhostupňového súdu, pričom z hľadiska početnosti úkonov viditeľných z pohľadu

sťažovateľa, napr. pojednávaní, je potrebné mať na zreteli fakultatívnosť

nariadenia pojednávania dovolacím súdom na prejednanie dovolania (§ 243a ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov), ktoré spravidla ani

nenariaďuje. Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo k nariadeniu pojednávania,

4

resp. k iným úkonom viditeľným z pohľadu sťažovateľa, ešte sama osebe neznamená, že

dovolací súd bol vo veci úplne nečinný. Ústavný súd nepovažoval namietanú dĺžku

dovolacieho konania od jeho začiatku 19. marca 2013 (informácia získaná v súčinnosti

s Okresným súdom Čadca) do podania tejto sťažnosti (4. februára 2015) za nesúladnú

s označenými právami sťažovateľa. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím

na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach,

podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od

povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia

práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na najvyššom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015

5