Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/86/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., D. č. XXXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Stilo, s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 83, IČO: 36 863 203, proti odporcom: 1/ F. Q., nar. XX. XX. XXXX, 2/ W. Q., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom N., F. č. XXXX, obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom N., ul. L. č. XXXX, o vzájomnom návrhu odporcu 1/ o určenie vlastníctva časti nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 26. októbra 2010 č. k. -545, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 21. decembra 2010 č. k. -564, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í tak, že vzájomný návrh odporcu 1/ o určenie, že odporca 1/ je vlastníkom časti nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca na LV č. XXX pre kat. úz. W. zodpovedajúcej podľa geometrického plánu č. súdu ustanoveného znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. L. B., overeného Správou katastra Čadca dňa 11. 03. 2009 pod číslom 251/2009, a to KN-C parcele č. 3229/25 - trvalé trávne porasty vo výmere 45 m2 z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 154,50 eur z toho sumu 74,18 eur na účet Okresného súdu Čadca a sumu 80,32 eur na účet Krajského súdu v Žiline č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS200862011 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca 1/ j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 51,51 eur a to na účet Krajského súdu v Žiline č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS200862011 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd rozsudkom zo dňa 26. 10. 2010 č. k. -545 určil, že odporca 1/ F. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N. - F. XXXX, je vlastníkom časti nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca na LV č. XXX pre kat. úz. W. ako KN-C parc. č. 3229/11 - trvalé trávne porasty vo výmere 768 m2, zodpovedajúcej podľa geometrického plánu č. súdom ustanoveného znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. L. B., overeného Správou katastra Čadca dňa 11. 03. 2009 pod č. 251/2009 pozemku KN-C parc. č. 3229/25 - trvalé trávne porasty vo výmere 45 m2. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1/ a 2/ spoločne titulom náhrady trov konania spolu sumu 1.001,77 eur a odporcovi 1/ sumu 594,09 eur, všetko na účet právnej zástupkyne odporcov 1/ a 2/ JUDr. Antónie Kauzalovej, vedený v P. P., a. s., pobočka N., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Okresný súd dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21. 12. 2010 č.k. -564 doplnil rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -381 zo dňa 26. 10. 2010 vo výroku o trovách konania tak, navrhovateľa zaviazal zaplatiť titulom náhrady trov konania štátu sumu 74,18 na účet Okresného súdu Čadca v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 23. 02. 2010 č. k. -348 a po nadobudnutí jeho právoplatnosti tak okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie ako o (zostávajúcom) predmete konania ďalej konal už len o vzájomnom návrhu odporcov (odporcu 1/ - ako vyplýva zo znenia vzájomného návrhu i odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) o určenie vlastníctva odporcu 1/ k spornej časti nehnuteľnosti. Po zrušení predchádzajúcej veci a jej vrátení odvolacím súdom na návrh strany navrhovateľa doplnil dokazovanie. Zamietol však návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania (opakovaným) vykonaním ohliadky na mieste samom za účasti bližšie nešpecifikovaných svedkov, ktorí by vedeli na mieste ukázať hranice sporom dotknutých pozemkov kat. úz. W. a kat. úz. N. a vyjadriť sa, či došlo k ich zmenám. Nevykonal ani dokazovanie výsluchom ustanoveného znalca s cieľom jeho vyjadrenia sa k priebehu hranice nehnuteľností. Vykonanie takéhoto ďalšieho dokazovania - i vzhľadom na dostatočne zistený a ustálený skutkový stav veci v predchádzajúcom priebehu konania (ako vyplynulo i z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nevytkol prvostupňovému súdu nedostatočne zistený skutkový stav, ani nevyslovil potrebu ďalšieho doplnenia dokazovania) súd považoval za nadbytočné a nehospodárne. Priebeh hranice oboch dotknutých katastrálnych území a hranice sporom dotknutých nehnuteľností účastníkov, vyplývajúci z mapových podkladov príslušného katastra nehnuteľností, bol i po vykonaní opakovanej ohliadky na mieste samom v predchádzajúcom priebehu konania, za účasti účastníkov a nimi navrhnutých svedkov, dostatočne a bezpochyby zistený a znázornený prostredníctvom súdom ustanoveného znalca z odboru geodézie. Priebeh hranice oboch susediacich katastrálnych území nakoniec ani nebol a nie je predmetom sporu medzi účastníkmi. Pre rozhodnutie súdu tak o pôvodnom návrhu navrhovateľa v tejto veci (o vypratanie spornej časti nehnuteľnosti), ako aj o vzájomnom návrhu odporcov ako predmete konania v čase rozhodovania súdu týmto rozsudkom, je podstatné zistenie spornej časti nehnuteľnosti (pričom z hľadiska predmetu sporu nie je významné, či zasahuje len do jedného, alebo do oboch dotknutých katastrálnych území) - ktorá bola už vykonaným dokazovaním zistená a identifikovaná jednoznačne oboma stranami sporu (i navrhovateľ svoj pôvodný návrh o vypratanie spornej časti nehnuteľnosti v priebehu konania identifikoval v súlade s geometrickým plánom súdom ustanoveného znalca č. ako pozemok KN-C parc. č. 3229/25 - trvalé trávne porasty vo výmere 45 m2, rovnako ako odporcovia vo svojom vzájomnom návrhu o určenie vlastníckeho práva k spornej časti nehnuteľnosti) a posúdenie existencie vlastníckeho alebo iného vecného práva účastníkov k nej. Ďalej súd konštatoval, že po skutkovej stránke veci bolo i po vrátení veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie v časti o vzájomnom návrhu odporcu 1/ medzi účastníkmi sporné, ako vyplynulo z ich prednesov, odkedy a na základe akých skutočností odporcovia (odporca 1/, jeho predchodcovia) užívali ako svoju vlastnú spornú časť nehnuteľnosti, pre zodpovedanie ktorej je z povahy veci spravidla podstatné zistenie, či a odkedy mali takto užívanú spornú časť pozemku KN parc. č. 3229/11 oplotenú vlastným plotom, a tým súvislo „prihradenú“ k svojmu pozemku KN parc. č. 11548/1. Po doplnení dokazovania po vrátení veci odvolacím súdom okresný súd konštatoval, že svedecké výpovede - všetky viažuce sa a opisujúce stav na mieste samom v čase prechádzajúcom roku 1968 ako času nadobudnutia nehnuteľností predchodkyňou odporcu 1/ T. B., rod. L., titulom kúpnej zmluvy uzavretej vo forme notárskej zápisnice ŠN Čadca č. N 586/67, Nz 703/67, registrovanej pod č. RI 345/68 dňa 12. 07. 1968 súčasne ako odporcami označeného domnelého právneho titulu pre začiatok oprávnenej držby k spornej časti nehnuteľnosti - správnosť uvedených skutkových záverov oboch súdov (založených na zhodných výpovediach v predchádzajúcom konaní vypočutých svedkov, najmä J. F., T. L., N. F. a odporcami predložených dobových fotografiách stavu miesta, verifikovaných čo do času ich vyhotovenia vekom na nich zachytených poznaných osôb, najmä syna odporcov svedka A. Q. a čo do existencie a priebehu sporného oplotenia opakovane za účasti účastníkov, svedkov a súdom ustanoveného znalca, vykonanými ohliadkami na mieste samom) k predmetnej rozhodnej skutkovej otázke nevyvracajú, ani nespochybňujú. Rozhodujúcim pre opätovné právne posúdenie veci, vzájomného návrhu odporcu 1/ na základe takto zisteného skutkového stavu veci ( , ďalej len „“) a z neho oboma súdmi už v predchádzajúcom priebehu konania vyvodených citovaných skutkových záverov, bol potom pre okresný súd záväzný právny názor odvolacieho súdu ( ) v citovanom rozsudku č. k. -348 zo dňa 23. 02. 2010 - o podmienkach nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej časti nehnuteľnosti odporcom 1/ titulom vydržania podľa ust. a Občianskeho

zákonníka v spojení s prechodným ust. (k úpravám účinným od 01. 04. 1983, kedy nadobudla účinnosť novela - ), prechodnými ust. a (k úpravám účinným od 01. 01. 1992, kedy nadobudla účinnosť novela - ) a ust. Ďalej okresný súd poukázal na to, že odvolací súd vychádzajúc z predmetu a výsledku dedičského konania po poručiteľke T. B., rod. L., zomrelej XX. XX. XXXX, skončeného právoplatným rozhodnutím č. k. -19 zo dňa 14. 03. 1988, ktorým podľa schválenej dohody dedičov celé dedičstvo po poručiteľke (ktorého súčasťou boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a č. XXX v kat. úz. N. ako parc. EN č. 11548, č. 11550, č. 11549, totožné podľa geometrického plánu č. 244 241 386/87 okrem iných i s parc. EN č. 11548/1 - lúka vo výmere 883 m2 a orná pôda vo výmere 364 m2 a parc. EN č. 11548/2

- orná pôda vo výmere 518 m2) prebral jej syn - odporca 1/ bez povinnosti vyplatiť ostatných dedičov a vychádzajúc z predmetu citovanej kúpnej zmluvy č. N 586/67, Nz 703/67, registrovanej ŠN Čadca pod č. RI 345/68 dňa 12. 07. 1968 ako vykonaným dokazovaním zisteného titulu vstupu predchodkyne odporcu 1/ do držby, i spornej časti nehnuteľnosti, uzavrel, že „odporca 1/ s nehnuteľnosťou ako s vlastnou, keďže bol v domnení, že túto nehnuteľnosť nadobudol spolu s ostatným dedičstvom v rámci dedičského konania“, konštatujúc - i vzhľadom na skutočnosť, že predmetom dedenia po jeho predchodkyni bola i EN parc. č. 11548/1 ako parcela susediaca so spornou časťou nehnuteľnosti, predstavujúcou pomerne nepatrnú výmeru - jeho oprávnenú a dobromyseľnú držbu spornej časti nehnuteľnosti, za ktorého stavu by preto nebolo správne znovu prejednať (spornú) nehnuteľnosť ako novoobjavený majetok a odporca 1/ preto podľa odvolacieho súdu má naliehavý právny záujem na určení, že je jej vlastníkom. Tzv. domnelým právnym titulom - nespôsobujúcim sám o sebe nadobudnutie vlastníckeho práva so zreteľom na všetky zistené okolnosti veci, však „zakladajúcim začiatok oprávnenej držby spornej časti nehnuteľnosti“ (, ) - bola v prípade predchodkyne odporcu 1/, jeho matky T. B., rod. L., kúpna zmluva č. N 586/67, Nz 703/67, registrovaná ŠN Čadca pod č. RI 345/68 dňa 12. 07. 1968, pretože titulom jej uzavretia vstúpila do držby i spornej časti nehnuteľnosti (so zreteľom na všetky zistené okolnosti - jej pomerne nepatrnú výmeru vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu podľa citovanej zmluvy a jej oplotenia ako súvislú súčasť prevádzanej nehnuteľnosti, jestvujúce v čase uzavretia zmluvy a vstupu do držby a užívania, považujúc ju dôvodne za súčasť prevádzanej nehnuteľnosti a odvtedy s ňou nakladajúc ako s vlastnou) a po jej smrti (dňa XX. XX. XXXX) v prípade odporcu 1/ citované právoplatné rozhodnutie ŠN Čadca č. k. -19 zo dňa 14. 03. 1988 - vychádzajúc z vyššie citovaného právneho názoru odvolacieho súdu. Odporca 1/ tak, započítajúc si do svojej oprávnenej držby spornej časti nehnuteľnosti i čas oprávnenej držby svojej predchodkyne ( ), nadobudol výlučné vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti vydržaním za splnenia podmienok podľa ust. , dňom 01. 01. 1992 (to znamená dňom nadobudnutia účinnosti novely - ). Pretože ako vlastník spornej časti nehnuteľnosti (ako súčasti KN-C parc. č. 3229/11) je v príslušnom katastri nehnuteľností zapísaný navrhovateľ ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon v znení neskorších predpisov)) v rozpore so skutočným právnym stavom, je na strane odporcu 1/, ako súdom zisteného vlastníka spornej časti nehnuteľnosti daný naliehavý právny záujem podľa ust. na odstránenie tohto nesúladu v katastri nehnuteľností prostredníctvom navrhovaného deklaratórneho rozhodnutia súdu. Súd preto jeho vzájomnému návrhu vyhovel. Výrok o trovách konania súd odôvodnil tým, že navrhovateľ bol v časti konania o svojom návrhu neúspešným, pretože súd jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, v zostávajúcej časti konania - po vzájomnom návrhu odporcu 1/ bol v zmysle tohto rozsudku okresného súdu vo veci samej navrhovateľ rovnako neúspešný, pretože súd vzájomnému návrhu odporcu 1/ proti navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel. Uvedené znamená, že naopak, procesná strana odporcov mala v konaní plný úspech (tým treba rozumieť vo vzťahu k časti konania o návrhu navrhovateľa, oboch odporcov 1/ a 2/ a vo vzťahu k časti konania o vzájomnom návrhu len odporcu 1/, pretože len on uplatnil vlastnícky nárok vzájomným návrhom proti navrhovateľovi). Za podmienok podľa ust. preto úspešným odporcom 1/ a / proti neúspešnému navrhovateľovi podľa zásady úspechu v konaní patrí nárok na náhradu trov konania v plnej výške preukázaných účelne vynaložených trov konania. Naopak, navrhovateľ v dôsledku svojho neúspechu v konaní musí vlastné trovy konania v celom rozsahu znášať sám. Odporcom 1/ a 2/ spoločne patrí z tohto titulu nárok na náhradu trov konania spolu vo výške 199,16 eur (6.000,- Sk). Z titulu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie (1.000,- Sk, t. j. 33,19 eur) a preddavku

trov znaleckého dokazovania (5.000,- Sk, t. j. 165,97 eur). Okrem toho odporcovi 1/ ešte nárok na náhradu trov z titulu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eur. Obom odporcom 1/ a 2/ taktiež aj z titulu právneho zastupovania advokátom. Pretože štát v priebehu konania vynaložil trovy, súd na ich náhradu štátu v celkovej výške 74,18 eur podľa ust. spomedzi účastníkov zaviazal navrhovateľa ako na základe výsledku konania neúspešného účastníka, u ktorého súd dosiaľ nezistil splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že vzájomný návrh odporcu 1/ sa zamieta a odporcov 1/ a 2/ zaviazať nahradiť mu trovy konania. Podľa navrhovateľa rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu, že sa nesprávne vysporiadal s otázkou právneho inštitútu vydržania na strane odporcu 1/, keď určil vlastníctvo odporcu 1/ k spornej nehnuteľnosti na základe titulu vydržania. Svoje rozhodnutie vyvodil zo skutkového zistenia, podľa ktorého mal odporca 1/ získať vlastníctvo titulom dedenia po nebohej matke T. B. (rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva Čadca č. D 118/88), ktorá mala spornú nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy č. N 586/67, Nz 703/67 registrovanej Štátnym notárstvom Čadca pod č. RI 345/68 zo dňa 12. 07. 1968 a zároveň započítajúc dobu užívania jeho právnej predchodkyne mal odporca 1/ získať vlastníctvo k predmetu sporu aj titulom vydržania, a to dňom 01. 01. 1992. Navrhovateľ tvrdil, že sa nemožno stotožniť s právnym názorom prvostupňového súdu a rovnako i odvolacieho súdu o tak závažnom právnom inštitúte, akým vlastnícke právo bezpochyby je. V uvedenom spore mal totiž súd I. stupňa jednoznačne preukázané, že odporca 1/ v žiadnom prípade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania, nakoľko nedisponoval žiadnym nadobúdacím titulom, ktorý by zakladal jeho dobromyseľnosť, a od ktorého by mohol odvodiť vlastníctvo k predmetu sporu. Nadobúdací titul je jedným z predpokladov, ktorý musí existovať na to, aby mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva titulom vydržania podľa ustanovení . V tomto konaní podľa navrhovateľa odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, čo napokon deklaroval pri svojom hodnotení vykonaných dôkazov i súd I. stupňa, keď zistil a poukázal na to, že sporná časť nehnuteľnosti nebola súčasťou pôvodnej parc. EN 6920, ktorú odkúpila právna predchodkyňa odporcu 1/ T. B. dňa XX. XX. XXXX. Tým pádom odporca 1/ nemohol spornú časť nehnuteľností nadobudnúť titulom dedenia po svojej matke, keďže sporná časť nehnuteľnosti nebola predmetom prejednania dedičstva po nebohej T. B., ktorá uvedenú časť spornej nehnuteľnosti nikdy nevlastnila. V konaní bolo jasne preukázané, že sporná časť nehnuteľnosti nebola nikdy časťou nehnuteľnosti pôvodnej parc. EN č. 6920, ktorú odkúpila T. B., rod. L., dňa 12. 07. 1968, čo bolo nezávisle potvrdené i znaleckým posudkom Ing. A., ako i znaleckým posudkom Ing. B., z ktorých jednoznačne vyplýva záver, že k posunu hranice sporných nehnuteľností nikdy nedošlo. Z toho dôvodu nemohla právna predchodkyňa odporcu 1/ nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. O tom, že túto časť nehnuteľnosti právna predchodkyňa odporcu 1/ neužívala a že ju nemala oplotenú, svedčí i rozhodnutie Mesta Čadca Výst. 1248/1999/Ča z 18. 05. 1999, z ktorého vyplýva, že v roku 1998 si podali terajší právni nástupcovia T. B. žiadosť o oplotenie parc. č. 11548/1, t. j. aj časti o výmere 45 m2, o ktorej odporcovia tvrdia, že ju užívali od 12. 07. 1968 ako oplotenú a na základe toho by malo dôjsť aj k vydržaniu. Rovnako z výpovede svedkov uskutočnených na pojednávaní dňa 26. 10. 2010 vyplýva záver, že sporná časť nehnuteľnosti oplotená nebola. Svedkyňa F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. - W. č. XXX, vo svojej výpovedi konštatovala, že na spornej časti pozemku v čase keď tam bývala, nestálo žiadne oplotenie konkrétne uvádza, že: „... pani K. pozemok nemala oplotený ...“. Takisto svedkyňa F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č. XXXX, N., uviedla, že roku 1965 chodievala pomáhať na pozemky k svojej starej matke B. K. a pamätá si, že do toho času na spornom mieste nestál žiaden plot. Aj zo spomenutých výpovedí jasne vyplýva, že tvrdenia odporcov ohľadne užívania spornej časti nehnuteľnosti sú nepravdivé a účelové. V konaní sa preukázalo, že sporný pozemok v čase jeho užívania pani K. oplotený nebol a keďže v dedičskom rozhodnutí z roku 1988 nebola prejednaná sporná parcela, nemohlo toto rozhodnutie vyvolať u odporcu presvedčenie, že nadobudol vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Doplňujúci rozsudok okresného súdu navrhol navrhovateľ zrušiť vzhľadom na to, že podal proti rozsudku vo veci samej odvolanie.

Odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu a priznať im trovy odvolacieho konania. Považovali názor navrhovateľa za nesprávny, lebo súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver. Dôvody odvolania uvádzané navrhovateľom sú podľa odporcov v rozpore s ust. , ako aj v rozpore so zisteným skutkovým stavom a v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v ním podanom návrhu. V konaní bolo nesporne preukázané, že matka odporcu 1/ T. B. odkúpila od K. oplotenú parc. EN č. 6920 vo výmere 1910 m2, ktorá kúpna zmluva bola registrovaná na ŠN Čadca pod RI 345/68. T. B. odo dňa kúpy, t. j. od 12. 07. 1968, užívala oplotenú parcelu pokojne a nerušene, nikto si nerobil nároky do parcele, ani sám navrhovateľ, ktorý má postavený dom povedľa tejto parcely. T. B. bola dobromyseľná, že celá oplotená parcela jej vlastnícky patrí, nakoľko za ňu zaplatila kúpnu cenu. Súčasťou oplotenej parcely bola aj sporná parcela. Vzhľadom na oprávnenú držbu matka odporcu 1/ získala vlastníctvo k spornej parcele vydržaním v zmysle , , a to dňom 01. 04. 1984. Vydržaním sa nadobúda vlastníctvo priamo zo zákona. Nie je preto podľa odporcov pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že by matka odporcu 1/ nebola vlastníčkou spornej parcely. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporcovi chýba titul nadobudnutia, ktorý by zakladal jeho dobromyseľnosť, bolo podľa odporcov nesporne preukázané, že odporca 1/ bol preberateľom celého dedičstva po matke, užíval parcele v takom rozsahu ako jeho matka, v dobrej viere, že mu vlastnícky patria, lebo ich získal dedením. Aj spornú parcelu odporca 1/ užíval po smrti matky pokojne a nerušene a bol dobromyseľný v tom, že mu vlastnícky patrí, a to titulom dedenia. Pokiaľ sa týka tejto parcele, išlo o domnelý právny titul nadobudnutia vlastníctva u odporcu 1/, a to dedením, ktorý má za následok dobromyseľnosť, že mu parcela vlastnícky prináleží. V prípade, že by právny predpis neprihliadal na domnelý titul nadobudnutia vlastníctva, inštitút vydržania by bol bezvýznamný a fakticky nepoužiteľný. Vzhľadom na okolnosti prípadu odporca 1/ splnil zákonné podmienky vydržania, a tým sa stal vlastníkom spornej parcele. Za týchto okolností nemá byť urobený žiadny právny úkon a nemusí nastať žiadna iná právna skutočnosť. Ďalej odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že navrhovateľ nikdy spornú parcelu neužíval, ani nároky si nerobil, až v roku 1998. Odporca 1/, ako aj jeho právna predchodkyňa spornú parcelu fakticky ovládali, túto užívali a s touto nakladali ako s vlastnou. Ich vôľa bola parcelu užívať a boli dobromyseľní v tom, že im parcela vlastnícky prináleží. U právnej predchodkyne odporcu 1/ bolo to titulom kúpnej zmluvy a u odporcu 1/ titulom dedenia. Odporca ako oprávnený držiteľ vzhľadom na okolnosti tohto prípadu bol v presvedčení, že sporná parcela je súčasťou parc. EN č. 11548/1, a preto titulom dedenia získal vlastnícke právo k spornej parcele vydržaním ako oprávnený držiteľ. Započítajúc dobu jeho právnej predchodkyne sa stal vlastníkom parcele dňom 01. 01. 1992. Za absolútne nepravdivé tvrdenie navrhovateľa považovali odporcovia, že právna predchodkyňa odporcu parcelu neužívala a že nebola oplotená. Táto skutočnosť právna predchodkyňa parcelu zakúpila oplotenú, túto užívala, bola potvrdená vypočutými svedkami vo veci. Sám navrhovateľ podával žalobu z dôvodu, že vraj odporca 1/ posúva plot do jeho parcele (čo však preukázané nebolo). Navrhovateľ tak sám uznal v podanom návrhu, že parcelu užíva odporca 1/ a parcela bola oplotená. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie Mesta Čadca Výst. 1248/1999/Ča z 18. 05. 1999, z ktorého má vyplývať, že terajší právni nástupcovia T. B. podali žiadosť o oplotenie parc. č. 11548/1, t. j. aj časti o výmere 45 m2, tak o tomto rozhodnutí odporca 1/ nemal vedomosti. Naopak odporca 1/ predkladá oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, vydané Mestom Čadca, Mestský úrad v Čadci, oddelenie výstavby a životného prostredia, zo dňa 12. 05. 1999 pod č. j. Výst. 117/98/99/Ča, adresované odporcom 1/ a 2/. Z tohto jednoznačne vyplýva, že Mesto Čadca nemá námietky proti výmene jestvujúceho dreveného oplotenia, ktoré je v nevyhovujúcom technickom stave za nové. Zároveň tvrdenie navrhovateľa je aj v rozpore s dobovými fotografiami, ako aj s vykonanou ohliadkou na mieste samom, teda so skutočným stavom. Pre správanie navrhovateľa k výmene oplotenia doposiaľ nedošlo. Podľa odporcov, ani svedkyne F. D. a F. N. podľa odporcov 1/ a 2/ svojimi výpoveďami nepotvrdili, že v čase predaja nehnuteľností K. túto nemali oplotenú. Napokon zo samotného znaleckého posudku Ing. B. vyplýva, že parcela je oplotená, a týmto oplotením sa zaberá časť ako z parcele navrhovateľa, tak aj z parcele odporcu 1/. Odporca 1/ pripojil k vyjadreniu ďalšie prehlásenie svedkov, že K. mali parcelu oplotenú, a takto oplotenú ju v roku 1968 odpredali T. B.. Na záver poukázali odporcovia 1/ a 2/ aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 01. 01. 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným

držiteľom pred 01. 01. 1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu právneho predchodcu. K vyjadreniu pripojili listinné doklady, na ktoré odkazovali vo svojom podaní.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. , preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu zmenil ( ) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 29. 05. 2009 č.k. -423 návrh navrhovateľa o uloženie povinnosti odporcom v rade 1/ a 2/ vypratať časť nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca na LV č. XXX pre kat. úz. W. ako KN-C parcela č. 3229/11 - trvalé trávne porasty vo výmere 768 m2, zodpovedajúcu podľa geometrického plánu č. súdom ustanoveného znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. L. B., overeného Správou katastra Čadca dňa 11. 03. 2009 pod číslom 251/2009, KN-C parcele č. 3229/25 - trvalé trávne porasty vo výmere 45 m2 zamietol. Rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa zamietnutia vypratania časti označenej nehnuteľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 28. 04. 2010. Súd vzájomný návrh odporcov v rade 1/ a 2/ o určenie, že odporca v rade 1/ je vlastníkom časti nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca na LV č. XXX pre kat. úz. W., zodpovedajúcej podľa geometrického plánu č. súdom ustanoveného znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. L. B., overeného Správou katastra Čadca dňa 11. 03. 2009 pod číslom 251/2009, KN-C parcele č. 3229/25 - trvalé trávne porasty vo výmere 45 m2 zamietol. Podľa okresného súdu matka odporcu 1/ T. B. nehnuteľnosť - pôvodne EN parc. č. 6920 - roľa vo výmere 1910 m2 - odkúpila od vlastníkov T. K. a B. K. kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice pred Štátnym notárstvom Čadca N 586/67, Nz 603/67, registrovanou pod č. RI 345/68 dňa 12. 07. 1968. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od uvedeného času T. B. spornú nehnuteľnosť užívala v stave totožnom v čase kúpy v prírode oplotenou so stavom súčasným nerušene, v dobrej viere s tým, že je súčasťou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpy a že jej preto patrí. Právnym posúdením skutkového stavu podľa v tom čase platného práva ust. v spojení s prechodným ustanovením , (k úpravám účinným od 01. 04. 1983 novelou ), nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby neprerušenej oprávnenej držby počítanej od 12. 07. 1968 a s poukazom na znenie prechodného ust. , jeden rok po nadobudnutí účinnosti novely - , dňa 01. 04. 1984 ešte za svojho života (zomrela XX. XX. XXXX) matka odporcu 1/ T. B.. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva Čadca sp. zn. D 118/88 týkajúcej sa prejednania dedičstva po poručiteľke T. B. nebola sporná nehnuteľnosť predmetom dedičského konania. Dedičstvo prebral odporca 1/ - syn T. B.. Odporca 1/ nepreukázal, že nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti dedením lebo sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania po poručiteľke T. B.. Za daného stavu odporca 1/ nemohol spornú nehnuteľnosť, ktorú už predtým vydržala jeho predchodkyňa vydržať sám započítaním si vydržacej doby svojej predchodkyne, bez preukázania existencie iného nadobúdacieho titulu vlastníctva prevodu alebo prechodu práva po svojej matke. Pokiaľ ide o odporkyňu 2/ súd návrh voči nej zamietol pre nedostatok osvedčenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V časti, v ktorej bol vzájomný návrh odporcov 1/ a 2/ na určenie, že odporca 1/ je vlastníkom označenej časti nehnuteľnosti zamietnutý krajský súd rozsudkom zo dňa 23. 02. 2010 č. k. -348 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Aj podľa odvolacieho súdu odporca 1/ preukázal užívanie spornej nehnuteľnosti jeho právnou predchodkyňou T. B. od registrácie kúpnej zmluvy 12. 07. 1968 do svojej smrti dňa 12. 12. 1987 v stave totožnom so stavom súčasným nerušene a v dobrej viere, že jej patrí po zákonom určenú dobu. Teda bolo zistené vlastnícke právo matky odporcu 1/ titulom vydržania. Aj keď bolo preukázané, že sporná nehnuteľnosť nie je súčasťou kúpou nadobúdanej pôvodnej parcely EN č. 6920 odporca 1/ bol dobromyseľný v tom, že to, čo matka kúpila v r. 1968 on ako preberateľ celého dedičstva zdedil v r. 1988 v takom rozsahu ako to užívala jeho matka to užíval aj on a až do r. 1988 keď mu navrhovateľ začal brániť v oprave oplotenia. Odporca 1/ s nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastnou keďže bol v domnení, že túto nehnuteľnosť nadobudol spolu s ostatným dedičstvom v rámci dedičského konania. Odporca 1/ neprestajne vystupoval ako vlastník uvedeného pozemku, teda ako jeho oprávnený a dobromyseľný držiteľ. Okrem toho predmetom dedenia bola aj parcela EN 11548/1 ako t. č. susediaca so spornou parcelou C-KN č. 3229/25, ktorá podľa znaleckého posudku predstavuje nepatrnú výmeru (45 m2) a

aj navrhovateľ z parcely odporcu 1/ (11548/1) zaberá plochu 2 m2. Za tohto stavu by nebolo správne znovu prejednať nehnuteľnosť ako novoobjavený majetok a preto má podľa odvolacieho súdu odporca 1/ naliehavý právny záujem na určení, že vlastníkom spornej parcele. Okresný súd preto dospel k nesprávnemu právnemu názoru v časti rozhodovania o vzájomnom návrhu odporcu 1/. Pokiaľ ide o odporkyňu 2/ okresný súd sa zaoberal vzájomným návrhom aj vo vzťahu k nej navyše, nakoľko z jej strany takýto podaný nebol (č. l. 256 spisu). Konanie sa jej týkalo len s ohľadom na návrh navrhovateľa.

Okresný súd v novom rozhodnutí, ktorým vyhovel vzájomnému návrhu odporcu 1/ vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu o podmienkach nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej časti nehnuteľnosti odporcom 1/ započítajúc si do svojej oprávnenej držby spornej časti nehnuteľnosti i čas oprávnenej držby svojej predchodkyne a konštatoval, že tento nadobudol výlučné vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti vydržaním za splnenia podmienok podľa , dňom 01. 01. 1992 (dňom nadobudnutia účinnosti

- ).

Navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu, že sa nesprávne vysporiadal s otázkou právneho inštitútu vydržania na strane odporcu 1/ keď určil jeho vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na základe titulu vydržania. Odporca 1/ totiž nedisponoval žiadnym nadobúdacím titulom, ktorý by zakladal jeho dobromyseľnosť a od ktorého by mohol odvodiť vlastníctvo k predmetu sporu.

Vzájomným návrhom odporca 1/ tvrdil, že k spornej ploche získal vlastnícke právo titulom dedenia po svojej matke T. B. podľa rozhodnutia o prejednaní dedičstva a započítajúc si dobu jeho právnej predchodkyne získal vlastníctvo aj titulom vydržania a to dňom 01. 01. 1992. Odporca 1/ užíval aj spornú časť parcele KN 3229/11 v takom rozsahu ako jeho matka, teda užíval ju nerušene a dobromyseľne v presvedčení, že mu vlastnícky patrí a to až do r. 1998, pokiaľ navrhovateľ mu začal brániť v oprave oplotenia.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege pri splnení zákonom požadovaných predpokladov a to spôsobilosť predmetu vydržania, existencia držby veci, s ktorou musí držiteľ nakladať ako so svojou vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný, že mu vec patrí (oprávnený držiteľ) a uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí súd hodnotiť objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno pritom priamo dokázať, možno o nej usudzovať len z okolností, z ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základom pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo vykonáva, patria. Dôkazná povinnosť je pritom na držiteľovi veci. Ten, kto popiera dobromyseľnosť má zas dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenej držby. Strata dobrej viery držiteľa nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o to, či mu vec alebo právo patrí.

Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústne alebo i písomnú) nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľnosti bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad z 30. 03. 1992). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Krajský súd doplnil dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom za účasti znalca, ktorý v konaní vyhotovoval znalecký posudok (č.l. 100 - 103 spisu). Ohliadkou zistil akú plochu predstavuje sporná časť v prírode a to, že sporná časť nehnuteľnosť daná oplotením sa nachádza v inom katastrálnom území a to W. ako mala byť predmetom kúpy. Túto skutočnosť odvolací súd pri predchádzajúcom rozhodovaní o veci prehliadol. V konaní vykonal aj ďalšiu ohliadku na mieste samom a to za použitia súčasných najmodernejších technických prostriedkov, aby totiž bez pochýb zistil katastrálnu hranicu medzi katastrálnym územím N., v ktorom nadobudla nehnuteľnosť kúpou matka odporcu 1/ a katastrálnym územím W., v ktorej časť nehnuteľnosť užívala a nachádzalo sa aj oplotenie. Dokazovaním a oboznámením sa s protokolom o vytýčení hranice z č. l. 770 spisu tak bolo nesporne preukázané, že časť nehnuteľnosti ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa domáhal odporca 1/ sa nachádza v inom katastrálnom území.

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorý si osvojil aj krajský súd, doplneného dokazovania a aplikujúc vyššie uvedené právne posudzovanie vydržania nehnuteľnosti bolo potrebné konštatovať, že matka odporcu 1/ T. B. spornú nehnuteľnosť držala a užívala od 12. 07. 1968, t. j. od kúpy v stave totožnom so stavom súčasným a to vrátane oplotenia až do svojej smrti XX. XX. XXXX nerušene. Vzhľadom však na to, že oplotenie sa nachádzalo a aj v súčasnej dobe nachádza katastrálnom území W. (tak ako konštatoval aj okresný súd ale nepovažoval uvedenú skutočnosť za rozhodujúcu), pričom matka odporcu 1/ nadobudla kúpou nehnuteľnosť parcelu EN č. 6920 v k. ú. N. nebolo možné uzavrieť, že T. B. mohla byť v uvedenom čase v dobrej viere, že jej sporná nehnuteľnosť aj patrí. Preto len táto skutočnosť bola dôvodom, že jej držba sa nemohla opierať o domnelý titul ako skutočnosti, ktorá má za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Za stavu, že by sa sporná nehnuteľnosť nenachádzala v inom katastrálnom území vydržala by túto matka odporcu 1/. Nemohol by ju však vydržať odporca 1/, ako tvrdil vo vzájomnom návrhu so započítaním si vydržacej doby matky. Tento by sa bol mohol domáhať len určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nej. Ak odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí zaujal iný právny záver v tomto smere, tak bol nesprávny.

Naviac odvolací súd poukazuje aj na to, že okresný súd nesprávne rozhodol (rovnako ako aj krajský súd) keď najskôr meritórne rozhodol o vyprataní nehnuteľnosti bez toho, aby bola definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k spornej ploche.

Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil a vzájomný návrh odporcu 1/ na určenie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia , a tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Úspech odporcu 1/ vo výroku ohľadom zamietnutia návrhu na vypratanie spornej časti nehnuteľnosti, vyvážil jeho neúspech vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na určenie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti.

Odvolací súd zároveň rozhodol o trovách štátu z titulu znalečného v konaní pred Okresným súdom Čadca v sume 74,18 eur a v sume 131,83 eur týkajúce sa znalečného v konaní pred Krajským súdom v Žiline. V zmysle ust. by bolo s ohľadom na výsledok konania povinnosťou každého z účastníkov zaplatiť trovy štátu v polovici. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi 1/ bolo uznesením krajského súdu zo dňa 28. 02. 2012 č. k. -696 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2-ici. U navrhovateľa neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Celkove trovy konania predstavovali sumu 206,01 eur (74,18 eur + 131,83 eur) a 1-ica z nich sumu 103 eur. Vzhľadom na to, že odporca 1/ bol oslobodený od súdnych poplatkov v 1-ici zaviazal ho odvolací súd k úhrade trov štátu v 1-ici t.j. v sume 51,51 eur. Zvyšnú sumu t.j. 154,50 eur zaviazal uhradiť navrhovateľa a to na účet Okresného súdu v Čadci sumu 74,18 eur a na účet Krajského súdu v Žiline sumu 80,32 eur.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .