Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 832/2014
PDF · 464.68 KB
No categories available
II. ÚS 832/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátska
kancelária, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08 (predtým v konaní vedenom Okresným súdom
Bratislava III pod sp. zn. 8 C 83/07) a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08 p o r u š i l
základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 1010/08 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia
v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd
Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie Korčekovej,
Advokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 832/2014 13 z 26. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Pezinok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08
(predtým v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III).
2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že:
„(...) Sťažovateľ titulom postavenia odporcu v konaní na ochranu osobnosti vedenom
na Okresnom súde Pezinok pod č. k. 5C 1010/2008 (pôvodne vedené pod č. k. 8C 83/07 na
Okresnom súde Bratislava III od 10. 4. 2007 do 31. 12. 2007) poznačenom neefektívnym
2
konaním (prvé pojednávanie vo veci samej až po takmer dvoch rokoch od podania žaloby
20. 03. 2009) zjavnými prieťahmi a nečinnosťou súdu, ad hoc nesúrodými úkonmi súdu
s výraznými časovými odstupmi a vydaním zjavne nezákonného a diskriminačného rozsudku
porušovateľom č. k. 5C 1010/08 160 dňa 24. 03. 2010 pociťuje skrivosť, bezmocnosť
a beznádej v tom, že v dôsledku pokračujúceho porušovania jeho práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
priznaného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nebola vec ku dňu podania tejto opakovanej ústavnej
sťažnosti prejednaná a rozhodnutá porušovateľom ústavne konformným a zákonným
spôsobom v primeranej lehote, konanie je naďalej zjavne nespravodlivé, nakoľko
porušovateľ (a jeho predchodca Okresný súd Bratislava III) od 10. 04. 2007 nebol schopný
vo veci meritórne rozhodnúť ako o svojím spôsobom šikanóznom návrhu navrhovateľa voči
sťažovateľovi zo dňa 10. 04. 2007, tak aj o protinávrhu sťažovateľa zo dňa 25. 03. 2009 a to
všetko aj napriek tomu, že navrhovateľ listom zo dňa 05. 02. 2014 zobral žalobu v celom
rozsahu späť(...)
Stav neistoty sťažovateľa v dôsledku jeho bezmocnosti voči protiústavnému konaniu
porušovateľa a svojvôli zo strany porušovateľa trvá už takmer 7 rokov (podanie žalobného
návrhu od 10. 04. 2007 do 10. 03. 2014 podanie opakovanej ústavnej sťažnosti), pričom
sťažovateľ k prieťahom zapríčinených porušovateľom a zapríčinených vydaním nezákonného
a protiústavného rozsudku (arbitrárne odôvodneného) vo veci samej dňa 24. 03. 2010
neprispel. (...)
O vzájomnom návrhu sťažovateľa zo dňa 25. 03. 2009 doposiaľ ústavne konformným
spôsobom nerozhodol. (...)“
Pokiaľ ide o povahu a zložitosť veci, sťažovateľ uviedol, že:
„Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.
Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.
Predmetné konanie na ochranu osobnosti malo byť už po vypočutí účastníkov
konania porušovateľom zastavené v r. 2009(...)
Porušovateľ teda nesmel svojvoľne pokračovať v traumatizovaní sťažovateľa slabšej
strany, vedome porušovať a zneužívať procesné právo a tak zneužitím právnej nevedomosti
sťažovateľa úmyselne priznať navrhovateľovi ochranu, ktorá mu neprináleží a navyše
zaviazať sťažovateľa na povinnosť a plnenie, ktoré nie je a ani len nebolo možné
a zaplatenie údajných trov konania a právneho zastúpenia navrhovateľovi(...)“
Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia, pretože:
„S odkazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu ako aj judikatúru ESĽP
sťažovateľ žiada priznať primerané a spravodlivé finančné zadosťučinenie v sume: 6.500, €
za zjavné prieťahy a porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote
porušovateľom, teda takmer 7 rokov (od 10. 04. 2007) vyvolaného a udržiavaného stavu
neistoty o výsledok konania, stavu bezmocnosti a beznádeje u sťažovateľa, psychického
traumatizovania sťažovateľa a jeho diskriminácie, pričom prvostupňový súd (porušovateľ)
zjavne protiústavným postupom odňal sťažovateľovi (odporcovi v konaní) možnosť konať
pred súdom, čo ustálil odvolací Krajský súd v Bratislave odôvodnením zrušujúceho
uznesenia č. k. 8Co 23/2011 2000 zo dňa 31. októbra 2012 a následne poskytoval/poskytuje
ochranu tomu, kto o ňu predpísaným spôsobom nepožiadal (neurčitý a zmätočný petit aj po
ďalšej úprave na podklade cit. uznesenia odvolacieho súdu vo svojej podstate opätovne
nevykonateľný).
Nemajetková ujma, ktorá vznikla sťažovateľovi v dôsledku extrémne dlhého konania
na ochranu osobnosti vyplýva z pocitov neistoty, krivdy, morálneho utrpenia prameniacich
zo situácie navodenej súdom, keď konanie malo byť zastavené porušovateľom pre nejasnosť
a neurčitosť petitu, sťažovateľovi bolo znemožneným sa účinne žalobe brániť, porušovateľ
odignoroval a ignoruje právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote a právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to v konaní na ochranu
osobnosti.“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
4
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní
vedenom pod č. k. 5C 1010/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6.500, €,
ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia
4. priznáva úhradu trov konania v sume 283,62 €(...), ktoré je
Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky
JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3267/2014
z 18. decembra 2014 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu
v napadnutom konaní) a právna zástupkyňa sťažovateľa prípisom z 2. januára 2015.
3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:
„v zmysle Vašej žiadosti(...) si Vám dovoľujem v prílohe zaslať vyjadrenie zákonného
sudcu k ústavnej sťažnosti zo dňa 17.12.2014. S vyjadrením zákonného sudcu k ústavnej
sťažnosti sa plne stotožňujem. Zákonný sudca v právnej veci konal a koná bez zbytočných
prieťahov. (...)
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného
súdu.“
3.2 Zákonný sudca JUDr. Peter Rajňák opísal chronológiu úkonov, ktoré boli
v napadnutom konaní vykonané, a dodal:
„Ústavný súd SR sa už sťažnosťou zaoberal v konaní
III. ÚS 386/2013 (II. ÚS 386/2013, pozn.), spis sa z Ústavného súdu SR vrátil na Okresný
súd Pezinok dňa 10.07.2013.
V tomto konaní Ústavný súd SR nekonštatoval prieťahy Okresného súdu Pezinok
v konaní, preto sa vyjadrím k mojim úkonom v spise po dátume 10.07.2013.
V tejto súvislosti chcem poukázať na moje vyjadrenie (ako vyjadrenie zákonného
sudcu) zo dňa 01.10.2013, ktoré som poskytoval Krajskému súdu v Bratislave a na
vyjadrenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.10.2013, ktorý takisto nekonštatoval
prieťahy v uvedenom konaní. (...)“
3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa nezaujala stanovisko k vyjadreniam okresného
súdu, iba oznámila, že „na základe Vašej výzvy zo dňa 22.12.2014 (doručenej dňa
02.01.2015) vo veci sťažnosti , , dávam Vám
týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania danej veci“.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v predmetnej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08 (predtým
vedenom pod sp. zn. 8 C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III):
Dňa 10. apríla 2007 podal , (ďalej len
„navrhovateľ“), na Okresnom súde Bratislava III proti sťažovateľovi žalobný návrh
na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.
6
Dňa 13. septembra 2007 Okresný súd Bratislava III vyzval sťažovateľa, aby sa
vyjadril k podanému návrhu, a rovnako vyzval navrhovateľa, aby predložil všetky dôkazy
vzťahujúce sa na vec.
Dňa 19. septembra 2007 sa sťažovateľ písomne vyjadril k návrhu.
Dňa 8. októbra 2007 navrhovateľ zaslal Okresnému súdu Bratislava III písomné
doklady.
Dňa 1. januára 2008 podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach
a obvodoch súdov“), výkon súdnictva vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho
Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok.
Dňa 6. februára 2008 bola vec na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn.
Dňa 15. decembra 2008 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za podaný návrh.
Dňa 20. januára 2009 bolo v spise zaznamenané, že navrhovateľ uhradil súdny
poplatok.
Dňa 2. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. marec 2009.
Dňa 20. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd pripustil
zmenu petitu návrhu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že „odporca doručí do
spisu v lehote 15 dní znalecké posudky, ktoré navrhol vykonať ako dôkaz“.
Dňa 25. marca 2009 sťažovateľ svojím písomným podaním žiadal žalobný návrh
zamietnuť, pričom podal aj protinávrh.
Dňa 29. apríla 2009 sťažovateľ založil do spisu dva znalecké posudky a trval na
pripustení jeho protinávrhu.
Dňa 7. mája 2009 súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok za podaný
protinávrh a aby sa písomne vyjadril k zmenenému petitu návrhu.
Dňa 22. júna 2009 sa sťažovateľ vyjadril k zmenenému petitu návrhu a súčasne
uhradil súdny poplatok za podaný protinávrh.
Dňa 23. decembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. február 2010.
Dňa 8. februára 2010 sťažovateľ požiadal súd o odročenie termínu pojednávania
„z dôvodu PN“.
Dňa 12. februára 2010 bolo pojednávanie odročené na 24. marec 2010.
Dňa 22. marca 2010 sťažovateľ požiadal súd o odročenie termínu pojednávania
„z dôvodu PN“.
Dňa 24. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (v neprítomnosti
sťažovateľa), na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. 5 C 1010/08 160.
Dňa 27. mája 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 16. júna 2010 súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podané
odvolanie a vyzval navrhovateľa, aby sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu.
Dňa 21. júla 2010 sa navrhovateľ vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.
Dňa 9. augusta 2010 sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdneho poplatku.
Dňa 18. augusta 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaslal vyplnené
„Vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ a doložil do spisu
„príslušné listinné dôkazy“.
Dňa 28. septembra 2010 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu súdu.
Dňa 3. januára 2011 súd uznesením č. k. 5 C 1010/08 197 sťažovateľovi priznal
oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie.
Dňa 28. januára 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 31. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 23/2011 200 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 14. novembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 7. januára 2013 sťažovateľ založil do spisu listinné dôkazy.
Dňa 14. februára 2013 súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní spresnil petit
návrhu.
8
Dňa 17. mája 2013 okresný súd opakovane vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní
spresnil petit návrhu.
Dňa 5. augusta 2013 navrhovateľ spresnil petit svojho žalobného návrhu.
Dňa 7. augusta 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. október 2013.
Dňa 10. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 5 C 1010/08 217 pripustil
zmenu petitu žalobného návrhu.
Dňa 30. septembra 2013 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní „z dôvodu účasti na pojednávaní toho istého dňa o tej istej hodine na OS
Bratislava III“.
Dňa 15. októbra 2013 bolo pojednávanie odročené na 5. december 2013.
Dňa 5. decembra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie v neprítomnosti
navrhovateľa, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho
dokazovania.
Dňa 16. decembra 2013 okresný súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Bratislava V o zapožičanie spisu ČVS: ORP 1393/1 OVK B5 2008 a tiež požiadal Okresný
súd Bratislava III a Okresný súd Bratislava V o zapožičanie súvisiacich spisov.
Dňa 2. januára 2014 Okresný súd Bratislava III reagoval na žiadosť súdu.
Dňa 20. januára 2014 Okresný súd Bratislava V oznámil súdu, že súvisiaci spis nie je
možné zapožičať „vzhľadom na podané odvolanie“.
Dňa 5. februára 2014 navrhovateľ zobral svoju žalobu späť „v celom rozsahu“,
pretože „ochranu proti zásahu do mojej osobnosti zo strany odporcu považujem pre
plynutie dlhého časového obdobia odo dňa tohto zásahu za neúčelnú“.
Dňa 20. februára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či „súhlasí
so späťvzatím návrhu“ a či „trvá na protinávrhu“.
Dňa 26. mája 2014 okresný súd požiadal Slovenskú poštu, a. s. (ďalej len „pošta“),
aby oznámila, či právna zástupkyňa sťažovateľa prevzala výzvu súdu z 20. februára 2014,
pretože na ňu nereagovala.
Dňa 16. septembra 2014 okresný súd na pošte urgoval vybavenie reklamácie.
Dňa 7. novembra 2014 pošta oznámila okresnému súdu, že právna zástupkyňa
sťažovateľa výzvu súdu z 20. februára 2014 prevzala 26. februára 2014.
Dňa 4. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 C 1010/08 254 konanie
„o návrhu navrhovateľa na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy“ zastavil.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní o ochranu
osobnosti postupom Okresného súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 1010/08
(predtým vedenej pod sp. zn. 8 C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III) dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
10
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného
súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má
povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná
a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav
právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis
mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon
ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo
právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci ústavný súd poukazuje na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných
v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého
konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že z neznámych dôvodov nereagoval na
výzvu súdu z 20. februára 2014, pričom minimálne pol roka tak oddialil rozhodovanie
okresného súdu v danej veci, ktorý musel prostredníctvom pošty zdĺhavo zisťovať, či
sťažovateľ vôbec prevzal predmetnú výzvu. Na uvedené správanie, teda nesúčinnosť
sťažovateľa, ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už viac ako 8 rokov
(hoci vec bola 22 mesiacov aj na krajskom súde, čo nemožno pričítať na úkor okresného
súdu) je v kontexte o ochrane osobnosti už samo osebe neprimerané a neefektívne.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Je neodôvodniteľné, že okresný súd o protinávrhu sťažovateľa z 25. marca 2009
dodnes nerozhodol, hoci sťažovateľ už 22. júna 2009 uhradil aj súdny poplatok za podaný
protinávrh. Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd bol v danej veci
aj opakovane nečinný, a to konkrétne od 6. februára 2008 do 15. decembra 2008 (desať
mesiacov) a od 22. júna 2009 do 23. decembra 2009 (šesť mesiacov). Uvedená nečinnosť
alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
minimálne poldruha roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádzal, čo
je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.
12
I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným
prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a primárne ani v dôsledku správania
účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie veci a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.
Pokiaľ zákonný sudca v okolnostiach danej veci poukázal na to, že ústavný súd
vo svojej veci č. k. II. ÚS 386/2013 15 v napadnutom konaní „nekonštatoval prieťahy
Okresného súdu Pezinok v konaní, preto sa vyjadrím k mojim úkonom v spise po dátume
10.07.2013“, treba poukázať na to, že v uvedenej veci zo strany ústavného súdu išlo
o procesné rozhodnutie, odmietnutie sťažnosti pre neprípustnosť, pretože ústavný súd
vo veci sp. zn. II. ÚS 386/2013 z 10. júla 2013 zaujal stanovisko, že sťažnosť, ktorú podal
sťažovateľ okresnému súdu, „bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba
formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla
mať, ak by podpredsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení
proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní“. Pri súčasnom meritórnom posúdení
ústavnej sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní, aj keď
zo strany ústavného súdu mu v tom bol v minulosti vytvorený primeraný časový priestor,
neprijal dostatočné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a pretože okresný súd ešte o protinávrhu sťažovateľa
nerozhodol, a taktiež v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 500 €,
pričom uviedol, že „nemajetková ujma, ktorá vznikla sťažovateľovi v dôsledku extrémne
dlhého konania na ochranu osobnosti vyplýva z pocitov neistoty, krivdy, morálneho
utrpenia prameniacich zo situácie navodenej súdom“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za
primerané vo výške 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že sťažovateľ nebol
v každom štádiu konania súčinný s okresným súdom a že spis sa takmer 2 roky nachádzal aj
na krajskom súde, ktorého sťažovateľ neoznačil za účastníka konania.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania vo výške 284,08 € z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 7. marca 2014 a spísanie
ústavnej sťažnosti z 10. marca 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena
v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
14
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 284,08 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015