Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 832/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátska

kancelária, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. (predtým v konaní vedenom Okresným súdom

Bratislava III pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd

Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie Korčekovej,

Advokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

z 26. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým v konaní vedenom pod sp. zn. na Okresnom súde Bratislava III).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že:

„(...) Sťažovateľ titulom postavenia odporcu v konaní na ochranu osobnosti vedenom

na Okresnom súde Pezinok pod č. k. (pôvodne vedené pod č. k. na

Okresnom súde Bratislava III od 10. 4. 2007 do 31. 12. 2007) poznačenom neefektívnym

2

konaním (prvé pojednávanie vo veci samej až po takmer dvoch rokoch od podania žaloby

20. 03. 2009) zjavnými prieťahmi a nečinnosťou súdu, ad hoc nesúrodými úkonmi súdu

s výraznými časovými odstupmi a vydaním zjavne nezákonného a diskriminačného rozsudku

porušovateľom č. k. 160 dňa 24. 03. 2010 pociťuje skrivosť, bezmocnosť

a beznádej v tom, že v dôsledku pokračujúceho porušovania jeho práva na súdnu ochranu

podľa SR, práva prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

priznaného podľa SR, porušením Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nebola vec ku dňu podania tejto opakovanej ústavnej

sťažnosti prejednaná a rozhodnutá porušovateľom ústavne konformným a zákonným

spôsobom v primeranej lehote, konanie je naďalej zjavne nespravodlivé, nakoľko

porušovateľ (a jeho predchodca Okresný súd Bratislava III) od 10. 04. 2007 nebol schopný

vo veci meritórne rozhodnúť ako o svojím spôsobom šikanóznom návrhu navrhovateľa voči

sťažovateľovi zo dňa 10. 04. 2007, tak aj o protinávrhu sťažovateľa zo dňa 25. 03. 2009 a to

všetko aj napriek tomu, že navrhovateľ listom zo dňa 05. 02. 2014 zobral žalobu v celom

rozsahu späť(...)

Stav neistoty sťažovateľa v dôsledku jeho bezmocnosti voči protiústavnému konaniu

porušovateľa a svojvôli zo strany porušovateľa trvá už takmer 7 rokov (podanie žalobného

návrhu od 10. 04. 2007 do 10. 03. 2014 podanie opakovanej ústavnej sťažnosti), pričom

sťažovateľ k prieťahom zapríčinených porušovateľom a zapríčinených vydaním nezákonného

a protiústavného rozsudku (arbitrárne odôvodneného) vo veci samej dňa 24. 03. 2010

neprispel. (...)

O vzájomnom návrhu sťažovateľa zo dňa 25. 03. 2009 doposiaľ ústavne konformným

spôsobom nerozhodol. (...)“

Pokiaľ ide o povahu a zložitosť veci, sťažovateľ uviedol, že:

„Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.

Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.

Predmetné konanie na ochranu osobnosti malo byť už po vypočutí účastníkov

konania porušovateľom zastavené v r. 2009(...)

Porušovateľ teda nesmel svojvoľne pokračovať v traumatizovaní sťažovateľa slabšej

strany, vedome porušovať a zneužívať procesné právo a tak zneužitím právnej nevedomosti

sťažovateľa úmyselne priznať navrhovateľovi ochranu, ktorá mu neprináleží a navyše

zaviazať sťažovateľa na povinnosť a plnenie, ktoré nie je a ani len nebolo možné

a zaplatenie údajných trov konania a právneho zastúpenia navrhovateľovi(...)“

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia, pretože:

„S odkazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu ako aj judikatúru ESĽP

sťažovateľ žiada priznať primerané a spravodlivé finančné zadosťučinenie v sume: 6.500, €

za zjavné prieťahy a porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

porušovateľom, teda takmer 7 rokov (od 10. 04. 2007) vyvolaného a udržiavaného stavu

neistoty o výsledok konania, stavu bezmocnosti a beznádeje u sťažovateľa, psychického

traumatizovania sťažovateľa a jeho diskriminácie, pričom prvostupňový súd (porušovateľ)

zjavne protiústavným postupom odňal sťažovateľovi (odporcovi v konaní) možnosť konať

pred súdom, čo ustálil odvolací Krajský súd v Bratislave odôvodnením zrušujúceho

uznesenia č. k. 2000 zo dňa 31. októbra 2012 a následne poskytoval/poskytuje

ochranu tomu, kto o ňu predpísaným spôsobom nepožiadal (neurčitý a zmätočný petit aj po

ďalšej úprave na podklade cit. uznesenia odvolacieho súdu vo svojej podstate opätovne

nevykonateľný).

Nemajetková ujma, ktorá vznikla sťažovateľovi v dôsledku extrémne dlhého konania

na ochranu osobnosti vyplýva z pocitov neistoty, krivdy, morálneho utrpenia prameniacich

zo situácie navodenej súdom, keď konanie malo byť zastavené porušovateľom pre nejasnosť

a neurčitosť petitu, sťažovateľovi bolo znemožneným sa účinne žalobe brániť, porušovateľ

odignoroval a ignoruje právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote a právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to v konaní na ochranu

osobnosti.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

4

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na súdnu ochranu podľa

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod č. k. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6.500, €,

ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia

4. priznáva úhradu trov konania v sume 283,62 €(...), ktoré je

Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3267/2014

z 18. decembra 2014 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu

v napadnutom konaní) a právna zástupkyňa sťažovateľa prípisom z 2. januára 2015.

3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:

„v zmysle Vašej žiadosti(...) si Vám dovoľujem v prílohe zaslať vyjadrenie zákonného

sudcu k ústavnej sťažnosti zo dňa 17.12.2014. S vyjadrením zákonného sudcu k ústavnej

sťažnosti sa plne stotožňujem. Zákonný sudca v právnej veci konal a koná bez zbytočných

prieťahov. (...)

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného

súdu.“

3.2 Zákonný sudca JUDr. Peter Rajňák opísal chronológiu úkonov, ktoré boli

v napadnutom konaní vykonané, a dodal:

„Ústavný súd SR sa už sťažnosťou zaoberal v konaní

(, pozn.), spis sa z Ústavného súdu SR vrátil na Okresný

súd Pezinok dňa 10.07.2013.

V tomto konaní Ústavný súd SR nekonštatoval prieťahy Okresného súdu Pezinok

v konaní, preto sa vyjadrím k mojim úkonom v spise po dátume 10.07.2013.

V tejto súvislosti chcem poukázať na moje vyjadrenie (ako vyjadrenie zákonného

sudcu) zo dňa 01.10.2013, ktoré som poskytoval Krajskému súdu v Bratislave a na

vyjadrenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.10.2013, ktorý takisto nekonštatoval

prieťahy v uvedenom konaní. (...)“

3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa nezaujala stanovisko k vyjadreniam okresného

súdu, iba oznámila, že „na základe Vašej výzvy zo dňa 22.12.2014 (doručenej dňa

02.01.2015) vo veci sťažnosti , , dávam Vám

týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania danej veci“.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v predmetnej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým

vedenom pod sp. zn. na Okresnom súde Bratislava III):

Dňa 10. apríla 2007 podal , (ďalej len

„navrhovateľ“), na Okresnom súde Bratislava III proti sťažovateľovi žalobný návrh

na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

.

6

Dňa 13. septembra 2007 Okresný súd Bratislava III vyzval sťažovateľa, aby sa

vyjadril k podanému návrhu, a rovnako vyzval navrhovateľa, aby predložil všetky dôkazy

vzťahujúce sa na vec.

Dňa 19. septembra 2007 sa sťažovateľ písomne vyjadril k návrhu.

Dňa 8. októbra 2007 navrhovateľ zaslal Okresnému súdu Bratislava III písomné

doklady.

Dňa 1. januára 2008 podľa , ktorým sa mení

a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach

a obvodoch súdov“), výkon súdnictva vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho

Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok.

Dňa 6. februára 2008 bola vec na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn.

.

Dňa 15. decembra 2008 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku za podaný návrh.

Dňa 20. januára 2009 bolo v spise zaznamenané, že navrhovateľ uhradil súdny

poplatok.

Dňa 2. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. marec 2009.

Dňa 20. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd pripustil

zmenu petitu návrhu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že „odporca doručí do

spisu v lehote 15 dní znalecké posudky, ktoré navrhol vykonať ako dôkaz“.

Dňa 25. marca 2009 sťažovateľ svojím písomným podaním žiadal žalobný návrh

zamietnuť, pričom podal aj protinávrh.

Dňa 29. apríla 2009 sťažovateľ založil do spisu dva znalecké posudky a trval na

pripustení jeho protinávrhu.

Dňa 7. mája 2009 súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok za podaný

protinávrh a aby sa písomne vyjadril k zmenenému petitu návrhu.

Dňa 22. júna 2009 sa sťažovateľ vyjadril k zmenenému petitu návrhu a súčasne

uhradil súdny poplatok za podaný protinávrh.

Dňa 23. decembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. február 2010.

Dňa 8. februára 2010 sťažovateľ požiadal súd o odročenie termínu pojednávania

„z dôvodu PN“.

Dňa 12. februára 2010 bolo pojednávanie odročené na 24. marec 2010.

Dňa 22. marca 2010 sťažovateľ požiadal súd o odročenie termínu pojednávania

„z dôvodu PN“.

Dňa 24. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (v neprítomnosti

sťažovateľa), na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. .

Dňa 27. mája 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 16. júna 2010 súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podané

odvolanie a vyzval navrhovateľa, aby sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu.

Dňa 21. júla 2010 sa navrhovateľ vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 9. augusta 2010 sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa 18. augusta 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaslal vyplnené

„Vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ a doložil do spisu

„príslušné listinné dôkazy“.

Dňa 28. septembra 2010 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 3. januára 2011 súd uznesením č. k. sťažovateľovi priznal

oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie.

Dňa 28. januára 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 31. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. 200 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 14. novembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 7. januára 2013 sťažovateľ založil do spisu listinné dôkazy.

Dňa 14. februára 2013 súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní spresnil petit

návrhu.

8

Dňa 17. mája 2013 okresný súd opakovane vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní

spresnil petit návrhu.

Dňa 5. augusta 2013 navrhovateľ spresnil petit svojho žalobného návrhu.

Dňa 7. augusta 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. október 2013.

Dňa 10. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. pripustil

zmenu petitu žalobného návrhu.

Dňa 30. septembra 2013 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní „z dôvodu účasti na pojednávaní toho istého dňa o tej istej hodine na OS

Bratislava III“.

Dňa 15. októbra 2013 bolo pojednávanie odročené na 5. december 2013.

Dňa 5. decembra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie v neprítomnosti

navrhovateľa, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho

dokazovania.

Dňa 16. decembra 2013 okresný súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

Bratislava V o zapožičanie spisu ČVS: ORP 1393/1 OVK a tiež požiadal Okresný

súd Bratislava III a Okresný súd Bratislava V o zapožičanie súvisiacich spisov.

Dňa 2. januára 2014 Okresný súd Bratislava III reagoval na žiadosť súdu.

Dňa 20. januára 2014 Okresný súd Bratislava V oznámil súdu, že súvisiaci spis nie je

možné zapožičať „vzhľadom na podané odvolanie“.

Dňa 5. februára 2014 navrhovateľ zobral svoju žalobu späť „v celom rozsahu“,

pretože „ochranu proti zásahu do mojej osobnosti zo strany odporcu považujem pre

plynutie dlhého časového obdobia odo dňa tohto zásahu za neúčelnú“.

Dňa 20. februára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či „súhlasí

so späťvzatím návrhu“ a či „trvá na protinávrhu“.

Dňa 26. mája 2014 okresný súd požiadal Slovenskú poštu, a. s. (ďalej len „pošta“),

aby oznámila, či právna zástupkyňa sťažovateľa prevzala výzvu súdu z 20. februára 2014,

pretože na ňu nereagovala.

Dňa 16. septembra 2014 okresný súd na pošte urgoval vybavenie reklamácie.

Dňa 7. novembra 2014 pošta oznámila okresnému súdu, že právna zástupkyňa

sťažovateľa výzvu súdu z 20. februára 2014 prevzala 26. februára 2014.

Dňa 4. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. konanie

„o návrhu navrhovateľa na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy“ zastavil.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní o ochranu

osobnosti postupom Okresného súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn.

(predtým vedenej pod sp. zn. na Okresnom súde Bratislava III) dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

10

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného

súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má

povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná

a skončená ( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis

mutandis , a iné).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo

právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci ústavný súd poukazuje na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných

v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého

konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že z neznámych dôvodov nereagoval na

výzvu súdu z 20. februára 2014, pričom minimálne pol roka tak oddialil rozhodovanie

okresného súdu v danej veci, ktorý musel prostredníctvom pošty zdĺhavo zisťovať, či

sťažovateľ vôbec prevzal predmetnú výzvu. Na uvedené správanie, teda nesúčinnosť

sťažovateľa, ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už viac ako 8 rokov

(hoci vec bola 22 mesiacov aj na krajskom súde, čo nemožno pričítať na úkor okresného

súdu) je v kontexte o ochrane osobnosti už samo osebe neprimerané a neefektívne.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Je neodôvodniteľné, že okresný súd o protinávrhu sťažovateľa z 25. marca 2009

dodnes nerozhodol, hoci sťažovateľ už 22. júna 2009 uhradil aj súdny poplatok za podaný

protinávrh. Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd bol v danej veci

aj opakovane nečinný, a to konkrétne od 6. februára 2008 do 15. decembra 2008 (desať

mesiacov) a od 22. júna 2009 do 23. decembra 2009 (šesť mesiacov). Uvedená nečinnosť

alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

minimálne poldruha roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádzal, čo

je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr.

12

). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným

prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a primárne ani v dôsledku správania

účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Pokiaľ zákonný sudca v okolnostiach danej veci poukázal na to, že ústavný súd

vo svojej veci č. k. 15 v napadnutom konaní „nekonštatoval prieťahy

Okresného súdu Pezinok v konaní, preto sa vyjadrím k mojim úkonom v spise po dátume

10.07.2013“, treba poukázať na to, že v uvedenej veci zo strany ústavného súdu išlo

o procesné rozhodnutie, odmietnutie sťažnosti pre neprípustnosť, pretože ústavný súd

vo veci sp. zn. z 10. júla 2013 zaujal stanovisko, že sťažnosť, ktorú podal

sťažovateľ okresnému súdu, „bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba

formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla

mať, ak by podpredsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení

proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní“. Pri súčasnom meritórnom posúdení

ústavnej sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní, aj keď

zo strany ústavného súdu mu v tom bol v minulosti vytvorený primeraný časový priestor,

neprijal dostatočné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a pretože okresný súd ešte o protinávrhu sťažovateľa

nerozhodol, a taktiež v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa

a konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 500 €,

pričom uviedol, že „nemajetková ujma, ktorá vznikla sťažovateľovi v dôsledku extrémne

dlhého konania na ochranu osobnosti vyplýva z pocitov neistoty, krivdy, morálneho

utrpenia prameniacich zo situácie navodenej súdom“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za

primerané vo výške 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že sťažovateľ nebol

v každom štádiu konania súčinný s okresným súdom a že spis sa takmer 2 roky nachádzal aj

na krajskom súde, ktorého sťažovateľ neoznačil za účastníka konania.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania vo výške 284,08 € z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 7. marca 2014 a spísanie

ústavnej sťažnosti z 10. marca 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena

v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

14

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 284,08 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015