Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 338/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Dlhopolčekovou, Advokátska

kancelária, Horná 51, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu garantovaného v spojení

s uznesením Okresného súdu Brezno č. k.

z 9. júla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. septembra 2013 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného

(ďalej len „“) v spojení s

uznesením Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. 272

z 9. júla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti uvádza, že „uznesením č. k.

zo dňa 19. marca 2013 Okresný súd v Brezne rozhodol, že mi ako ustanovenému obhajcovi

podľa , priznáva tarifnú odmenu, náhradu hotových

výdavkov a náhradu za stratu času podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a teda podľa § 12 ods. 3 písm. c),

, , , písm. d, vyhlášky mi priznal za

19 úkonov právnej pomoci vrátane režijných paušálov, náhradu za stratu času a náhradu

cestovných výdavkov odmenu v celkovej výške 2596,63, €. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 13.04. 2013 a vykonateľnosť dňa 02.09. 2013.

Následne Okresný súd v Brezne svojím opravným uznesením v č. k.

zo dňa 20. júna 2013 opravil výrok uznesenia OS Brezno, č. k. a to v tom

zmysle, že mi priznal len odmenu v celkovej výške 1889,11, €.

V odôvodnení tohto opravného uznesenia súd uviedol, že z úkonu účasť na výsluchu

obvinených a ich zástupkýň vykonaného dňa 10.06. 2006 mi priznáva len 90,62, € a DPH

v príslušnej výške namiesto pôvodných 181,24, €. V odôvodnení súd ďalej uviedol, že mi

priznáva za cesty v dňoch 27.06.2008, 04.07.2008 a 11.09.2008 ako náhradu za 1 km jazdy

sumu 0,183 Eur. Na záver odôvodnenia tohto opravného uznesenia súd uviedol, že existujú

pochybnosti o účelnosti a dôvodností porád vykonaných s obvineným v dňoch 06.08.2008,

12.08.2008 a 15.08.2008, pretože tieto porady boli realizované s minimálnym časovým

rozsahom po predchádzajúcich poradách, pričom ich vykonaniu nepredchádzali iné

procesné úkony trestného konania. V zmysle , a

Z. z. o advokácii existujú podľa názoru OS Brezno dôvodné pochybnosti o tom, či výkon

predmetných porád s obvineným skutočne chránil jeho záujmy, resp. či boli tieto úkony

vykonané s odbornou starostlivosťou a v primeranom rozsahu. Súd v odôvodnení tohto

uznesenia zaujal názor, že som pri ich výkone nedbal na účelnosť a hospodárnosť tak, ako

mi to ukladá zákon, a preto mi podľa názoru súdu nepatrí odmena za tieto 3 právne úkony

spočívajúce vo vykonaní ďalších porád s klientom, vrátane príslušných náhrad hotových

výdavkov, náhradu za stratu času a cestovných náhrad.

Proti tomuto uzneseniu som podal dňa 1.7.2013 sťažnosť, ktorou som sa domáhal

zrušenia tohto opravného uznesenia a potvrdenia uznesenia OS Brezno, č. k.

262 zo dňa 19. marca 2013. V tejto sťažnosti som poukázal na to, že názor súdu

o neúčelnosti a nehospodárnosti predmetných porád nie je podložený relevantnými

dôkazmi. Súčasne som v podanej sťažnosti poukázal na to, že nemám vedomosť o tom,

na základe akého zákonného ustanovenia a prečo súd vydal opravné uznesenie, kde mi tieto

porady neuznal.

O tejto mnou podanej sťažností rozhodol OS Brezno svojím uznesením, č. k.

zo dňa 09. júla 2013 a to tak, že moju sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietol. V odôvodnení tohto uznesenia OS Brezno zaujal názor, že

zmyslom úkonu právnej služby ďalšia porada s klientom je poskytnúť obvinenému všetky

relevantné informácie, ktoré súvisia s jeho trestnou vecou tak, aby mal predstavu o ďalšom

postupe jeho obhajcu v trestnom konaní. Takáto porada má podľa názoru okresného súdu

význam v prípade ak po nej vykoná obhajca úkon právnej služby v prospech obvineného,

prípadne sa zúčastní vyšetrovacích úkonov v jeho trestnej veci.“.

3. Podľa sťažovateľa postup a napadnuté uznesenie okresného súdu sú v rozpore

s , z ktorého vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom podmienky a podrobnosti

o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo na súdnu

ochranu je základným ľudským právom a zároveň nevyhnutným predpokladom uplatnenia

všetkých ostatných práv a slobôd. Oprávňuje občana uplatňovať základné ľudské práva

a slobody prostredníctvom súdov, a teda jeho účelom je zaručiť každému prístup k súdnej

ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Obsah tohto práva podľa sťažovateľa

však nespočíva len v tomže osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich

,

diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

4. Podľa názoru sťažovateľa v prípade opravného uznesenia okresného súdu č. k.

z 20. júna 2013 a napadnutého uznesenia ide o arbitrárne rozhodnutia,

pretože sa v nich okresný sud pri výklade a aplikácii zákonného predpisu, a to konkrétne

ustanovenia , natoľko odchýlil od jeho znenia, že tým

zásadne poprel jeho účel a význam.

5. V danom prípade podľa sťažovateľa postupoval okresný súd v rozpore so zmyslom,

významom a účelom ustanovenia , pretože svojím

opravným uznesením neopravoval pisárske chyby, chyby v počítaní či iné zrejmé

nesprávnosti, ale svojím rozhodnutím menil obsah svojho bezchybného uznesenia po tom,

ako dospel k názoru, že vo svojom skoršom uznesení podľa jeho názoru nesprávne rozhodol

o dôvodnosti a výške sťažovateľovho nároku na odmenu za poskytnuté právne služby.

Okresný súd vo svojom opravnom uznesení č. k. z 20. júna 2013 podľa

mienky sťažovateľa teda neopravoval pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým

došlo pri vyhotovení uznesenia a jeho rovnopisov, ale týmto svojím rozhodnutím fakticky

opätovne rozhodoval o nároku na odmenu za poskytnuté právne služby, a to v tom zmysle,

že svoje skoršie uznesenie zmenil tak, že priznal sťažovateľovi len časť z pôvodne

priznaného nároku na odmenu za poskytnuté právne služby. Svojím opravným uznesením

č. k. z 20. júna 2013 a na neho nadväzujúcim napadnutým uznesením,

preto podľa názoru sťažovateľa okresný súd v rozpore s účelom, významom a zmyslom

zákonného ustanovenia fakticky odňal časť

sťažovateľových práv priznaných skorším a v čase vydania opravného uznesenia už

právoplatným uznesením, čím porušil jeho právo na súdnu ochranu priznané v čl. 46 ods. 1

. Podľa presvedčenia sťažovateľa z uvedeného celkom jednoznačne vyplýva, že

okresný súd sa pri výklade a aplikácii ustanovenia natoľko

odchýlil od jeho znenia, že tým zásadne poprel jeho účel a význam, a táto skutočnosť má za

následok arbitrárnosť opravného uznesenia okresného súdu č. k. 267

z 20. júna 2013 a napadnutého uznesenia, a tým aj porušenie sťažovateľovho základného

práva na súdnu ochranu podľa .

6. Sťažovateľ navrhol vydať nález v nasledujúcom znení:

„Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s uznesením

Okresného súdu v Brezne sp. zn. z 9. júla 2013 porušené boli.

Ústavný súd uznesenie Okresného súdu Brezno, č. k. zo dňa

09. júla 2013, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Súčasne si uplatňujem trovy právneho zastupovania pre prípad úspechu, a tieto

žiadam uhradiť na účet môjmu právnemu zástupcovi.“

II.

7. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c)

sťažovateľovu sťažnosť. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„Uznesením Okresného súdu Brezno, sp. zn. zo dňa 19.03.2013 vyšší súdny

úradník priznal obhajcovi odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času

vo výške 2 596,63 Eur.

Poverený vyšší súdny úradník Okresného súdu Brezno napadnutým uznesením

opravil výrok vyššie uvedeného uznesenia a ustanovenému obhajcovi

nepriznal tarifnú odmenu a náhrady za porady, ktoré mal obhajca vykonať

s obvineným v dňoch 06.08.2008, 12.08.2008 a 15.08.2008.

Podľa o advokácii a zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov advokát je povinný

pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou a dbať na účelnosť

a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní

o priznaní náhrady trov trestného konania ustanovenému obhajcovi musí posúdiť, či si

obhajca túto povinnosť splnil a to najmä z dôvodu, že podľa

Z. z. mu nepatrí odmena za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Podľa advokát je pri poskytovaní právnych

služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach

príkazmi klienta. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že obhajca

nemusí vykonať ďalšiu poradu s klientom, aj keď ho o to požiada, v prípade ak by jej

vykonaním porušil svoju zákonnú povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a dbať

na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Zmyslom úkonu právnej služby ďalšia porada s klientom je poskytnúť obvinenému

všetky relevantné informácie, ktoré súvisia s jeho trestnou vecou tak aby mal predstavu

o ďalšom postupe jeho obhajcu v trestnom konaní. Takáto porada má význam v prípade ak

po nej vykoná obhajca úkon právnej služby v prospech obvineného, prípadne sa zúčastní

vyšetrovacích úkonov v jeho trestnej veci.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti samosudkyňa Okresného súdu Brezno sťažnosť

obhajcu v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodnú

zamietla.“

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej

prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , , IV. ÚS

35/02).

IV.

1. K namietanému porušeniu napadnutým uznesením

okresného súdu

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy nachádzame v ústave v a nasl. (právo na súdnu a inú právnu

ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces) a v neposlednom

rade i v čl. 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

12. Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 a listiny), ako aj práva na spravodlivý proces (

dohovoru a čl. 47 charty) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť

všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (porov. , ,

, , ). Súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom

predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom

(porov. v tomto zmysle , , , ).

13. Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle ochrana ústavnosti, nie je

alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (podobne už , ). V dôsledku toho sa úloha

ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (porov. , ,

, ). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu

byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porov. , , , ).

14. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania, ako aj

o odmene právneho zástupcu za integrálnu súčasť súdneho procesu a je zásadne výsadou

všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého

práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania, ako aj o odmene právneho

zástupcu meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné

rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý

proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé

zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv dotknutej osoby, ktorá podala

ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania, ako aj

o odmene právneho zástupcu by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade

extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä

na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe

zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v , ,

, , ).

15. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových

a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne nekonformné, čo

by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. V rámci

rozhodovania o otázke účelnosti a hospodárnosti vykonania úkonov advokátom okresný súd

uplatnil zákonom poskytovaný priestor na uváženie účelnosti a hospodárnosti, do ktorého

ústavný súd nie je zásadne oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté právne závery

okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že výrok okresného súdu v napadnutom uznesení

má dostatočnú oporu v odôvodnení jeho rozhodnutia, pretože okresný súd (tak

v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom uznesení) náležite vysvetlil, ktoré

právne predpisy aplikoval, tieto súčasne predstavovali právnu úpravu aplikovateľnú na

skutkový stav posudzovanej veci a súčasne odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahovalo

náležitú argumentáciu, prostredníctvom ktorej okresný súd dospel k záveru o neúčelnosti

a nehospodárnosti vykonania úkonov advokátom, čo viedlo k zamietnutiu sťažnosti

sťažovateľa okresným súdom.

16. Postup a závery okresného súdu tak obstoja pre účely skúmania dodržania

garancií spravodlivého súdneho konania v zmysle . Z týchto dôvodov

ústavný súd odmietol sťažnosť v časti namietajúcej porušenie

napadnutým uznesením okresného súdu podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu napadnutým uznesením okresného

súdu

17. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva

a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je

viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

18. Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením napadnutým

uznesením okresného súdu konštatuje, že uvedený článok neobsahuje konkrétnu garanciu

základného práva a slobody, ale je základnou ústavnou normou zakotvujúcou princípy,

na ktorých je Slovenská republika budovaná, a zároveň prostredníctvom nich (t. j. princípov

demokratického právneho štátu) v spojení predovšetkým s limitujúcou

zásahy štátu vo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd. V nadväznosti na uvedené

treba konštatovať, že v prípade sťažnosti podľa ústavný súd rozhoduje vždy

o porušení konkrétneho základného práva alebo slobody podľa , prípadne práva

zaručeného kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z uvedeného teda vyplýva, že porušenie iného článku než článku

garantujúceho základné právo alebo slobodu možno podaním individuálnej sťažnosti podľa

namietať len v spojení s namietaným porušením už konkrétneho označeného

základného práva alebo slobody.

19. Pretože ústavný súd nevyslovil porušenie žiadneho garantovaného

základného práva alebo slobody ani práva garantovaného kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, neprichádzalo do úvahy, zohľadniac

už vyslovené závery ústavného súdu, ani vyslovenie porušenia . Z toho dôvodu

ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti v zmysle

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015