Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 244/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátom , ,

ktorou namieta porušenie základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. z 12. júla 2013 a rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 15. januára 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu

Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 12. júla 2013 a rozsudkom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. januára

2015 [správne , pozn., (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“)].

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka je v procesnom

postavení žalobkyne účastníčkou súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 12. júla 2013 vo veci

samej rozhodol tak, že žalobný návrh sťažovateľky o zaplatenie sumy 9 937,20 € v celom

rozsahu zamietol a zaviazal ju uhradiť žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, trovy konania.

Sťažovateľka podala proti prvostupňovému rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že výrokom v bode I „zrušil rozsudok v časti

o zamietnutí žaloby o náhradu škody za trovy exekúcie 2021,70 Eur s úrokmi z omeškania

z tejto sumy a výroku o trovách konania“ a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie. V „prevyšujúcej časti“ výrokom v bode II rozsudok okresného súdu

krajský súd potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že podala proti výroku uvedenom v bode II

napadnutého rozsudku krajského súdu „v zmysle ust. a nasl.

v platnom znení... v zákonom stanovenej lehote jedného mesiaca,

prostredníctvom svojho právneho zástupcu... dovolanie“, ktoré odôvodnila vadami podľa

a inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Sťažovateľka je toho názoru, že napadnutý rozsudok

krajského súdu je nepreskúmateľný pre „nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nie je

zrejmé, aké dôkazy boli vykonávané (a či boli) a ako boli vyhodnocované, ako bol ustálený

skutkový stav, nakoľko odvolací súd zrejme vychádzal z iného skutkového stavu, ako súd

prvého stupňa a nie je zrejmé, či preto vykonal potrebné dokazovanie.“. Sťažovateľka

v tejto súvislosti poukazuje na to, že takýmto postupom krajského súdu jej bola odňatá

„možnosť riadne... konať pred súdom“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa preto sťažovateľka domáha, aby

ústavný súd nálezom o nej rozhodol tak, že vysloví porušenie jej základných práv podľa

a a práv podľa dohovoru a podľa dodatkového

protokolu rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 12. júla 2013, ako aj

napadnutým rozsudkom krajského súdu, oba rozsudky zruší a vec vráti okresnému súdu

na ďalšie konanie. Taktiež žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj trovy konania.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že o dovolaní sťažovateľky ešte nebolo

rozhodnuté, pretože spis sa nachádza na prvostupňovom súde, ktorý vykonáva úkony

spojené s predložením veci dovolaciemu súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu

podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom do dňa predbežného prerokovania sťažnosti

najvyšší súd ako dovolací súd ešte nerozhodol.

Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom je

založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa . Zmysel

a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd

spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorej uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v ().

V danom prípade sťažovateľka subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd akceptovala tým, že podala vo svojej veci dovolanie. Ústavný súd

v tejto súvislosti odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. ), podľa

ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno rozumieť už

samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom. V okolnostiach prípadu sťažovateľka podaním dovolania, ako aj

podaním sťažnosti podľa vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali

súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný

súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty

prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci

sťažovateľky predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu ako predčasné

(m. m. ).

V judikatúre ústavného súdu sa aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva ustálil právny názor (napr. , ), podľa ktorého

v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej

sťažnosti podľa je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre

uvádza (napr. m. m. , , , ,

), že lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude

považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je

preto dôvodné, aby sťažovateľka v prípade podania dovolania podala zároveň aj sťažnosť

podľa , pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru,

že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa smerujúcu proti

rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť

pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká

republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky uplatnením zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1 v

spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015