Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-153-2010.pdf
PDF · 136.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/153/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu MECOM GROUP s.r.o., so sídlom Poľná 4, 066 01 Humenné, IČO: 31735151, zastúpeného JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom Advokátskej kancelárie Olej Sedlák Dudášová Garančovský, so sídlom Kukučínova č.19, 040 01 Košice proti žalovanému Slovenská republika, zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o zaplatenie 9923,70 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2021,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2021,70 eur od 12.8.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 9% ročne od 22.02.2007 do 11.8.2010 súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 59,2%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na dňa 09.8.2010 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 9937,20 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia a to titulom náhrady škody spôsobenej mu orgánom verejnej moci - súdnym exekútorom pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
2. V žalobe uviedol, že je univerzálnym právnym nástupcom obchodnej spoločnosti HRÁDOK MÄSOKOMBINÁT, spol. s r.o., Mikušovská cesta 3022, 984 01 Lučenec, IČO: 31634761,ktorá zanikla zrušením bez likvidácie zlúčením so žalobcom ku dňu 01.01.2009.
3. Dňa 08.6.2005 bolo žalobcovi doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 13.6.2005 vydané súdnym exekútorom I.. W.. I.L. N., ktorým exekútor upovedomil právneho predchodcu žalobcu o začatí exekúcie voči nemu. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bolo uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. XC/XXX/XX zo dňa 19.3.1996, ktorým tento údajne uložil povinnému (žalobcovi) povinnosť zaplatiť oprávnenému C. C. povinnosť zaplatiť mu 7026,65 € (211685,-Sk) s príslušenstvom, pričom s predbežnými trovami mal žalobca zaplatiť oprávnenému 10787,22 € (324976,-Sk). Predmetná exekučná vec sa na Okresnom súde Lučenec viedla pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX.
4. Dňa XX.X.XXXX bolo žalobcovi doručené upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, v ktorom ho súdny exekútor upovedomil o vykonaní exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu. Proti tomuto upovedomeniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 22.6.2005 námietky. V období okolo 16.7.2005, t.j. ešte predtým, ako súd rozhodol o podaných námietkach voči exekúcii, súdny exekútor
zablokoval viacero účtov žalobcu a zároveň aj k zrazeniu (odpísaniu) a zadržaniu jeho finančných prostriedkov a to najmä z jeho účtov vo VÚB, a.s., SLSP, a.s., UniBanka, a.s., Ľudová banka, a.s., Tatra banka, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s., v ktorých dal súdny exekútor príkaz na odpísanie finančných prostriedkov z viacerých účtov (v tom čase korunových, ale aj devízových - CZK, USD, EUR).
5. Žalobca bezodkladne kontaktoval súdneho exekútora a žiadal o vysvetlenie jeho postupu, na čo exekútor nereagoval a preto žalobca pristúpil k podaniu podnetu na preverenie trestnoprávnej zodpovednosti verejného činiteľa (súdneho exekútora) prostredníctvom prokuratúry a uplatnil si aj nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Toto trestné konanie bolo prokuratúrou zastavené.
6. Dňa XX.X.XXXX žalobca podal vo veci neoprávnenej exekúcie aj sťažnosť na postup súdneho exekútora na Slovenskú komoru exekútorov. Komora potvrdila správnosť postupu súdneho exekútora a sťažnosť odmietla ako neopodstatnenú.
7. Následne podal žalobca žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov na Ministerstvo spravodlivosti SR. Konanie bolo vedené pod zn. č. XXXX/XXXX. Ministerstvo spravodlivosti preskúmalo postup súdneho exekútora ako aj vybavenie sťažnosti komorou, konštatovalo viacero porušení zákona a konštatovalo, že konanie exekútora bude predmetom disciplinárneho konania na začatie ktorého podal podnet sám minister spravodlivosti. O výsledku tohto konania žalobca nebol informovaný.
8. Uznesením sp. zn. XXEr/XXX/XXXX-XX zo K. XX.X.XXXX Okresný súd Lučenec námietkam povinného (žalobcu) proti exekúcii vyhovel v časti o vymoženie sumy 4118,03 € (124060,-Sk) vyhovel, vo zvyšnej časti námietkam povinného nevyhovel. Následne súd vydal rozhodnutie, ktorým námietkam povinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom I.. W.. I. N. pod sp. zn. R. XXX/XX/NO nevyhovel. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd námietkam nevyhovel preto, lebo mal zato, že už nie je o čom rozhodovať (exekúcia bola už vykonaná a nie je možné navrátenie do pôvodného stavu).
9. Súdny exekútor naviac zexekvované čiastky (oproti vymáhanej pohľadávke oprávneného a jej príslušenstva) postupne žalobcovi vrátil na jeho účet. Sumu 9937,20 eur mu však nevrátil, pričom podľa žalobcu tieto finančné prostriedky zrejme vyplatil oprávnenému a zúčtoval si svoje trovy. Časť prostriedkov vo výške 25608,-Sk, t.j. 805,02 eur, z pôvodne odpísanej sumy 324976,-Sk, t.j. 10787,22 eur vrátil súdny exekútor s ostatnými neoprávnene a naviac zexekvovanými sumami na účet žalobcu vedený vo VÚB, a.s., a táto suma tvorí zrejme rozdiel medzi predbežnými trovami exekúcie a skutočne vyúčtovanými trovami.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobí súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 písm. a) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
11. Žalobca podal K. XX.XX.XXXX štátu, prostredníctvom ústredného orgánu štátnej správy oprávneného v jeho mene konať, Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca si uplatnil v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody škodu vo výške 9935,84 eur, pričom správna výška činí 9937,20 eur. Rozdiel vo výške 1,36 eur bol spôsobený nesprávnym sčítaním a prepočtom z SKK na EUR z údajov poskytnutých žalobcom. Žalovaný
sa k žiadosti ani k vzniknutej škode do dňa podania žaloby nevyjadril, preto z dôvodu zachovania nároku žalobca podal tento návrh.
12. Súdny exekútor jednoznačne porušil zákon keď vydal exekučné príkazy a uskutočnil exekúciu pred tým, ako súd rozhodol o námietkach. Konaním orgánu verejnej moci (súdnym exekútorom) bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 9937,20 eur. Táto suma spočíva v istine, čiastke, ktorú súdny exekútor nevrátil späť žalobcovi s príslušenstvom a trovách exekúcie, napriek nezákonne uskutočnenej exekúcii.
13. Podľa žalobcu sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie. Žalobca vyzval súdneho exekútora na vrátenie neoprávnene zexekvovaných čiastok prvýkrát už dňa XX.XX.XXXX a preto si uplatňuje žalobca úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po tomto dni.
14. Rozsudkom zo dňa XX. I. XXXX súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový súd nepoužil správny právny predpis a neúplne zistil skutkový stav. Exekúcia vedená exekútorom I. N. bola vykonaná zjavne neštandardne. Exekútor pristúpil k priamemu výkonu exekúcie bez rozhodnutia o včas podaných námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie a exekučný súd s výrazným časovým odstupom po vymožení plnenia rozhodol zamietnutí námietok povinného aj napriek tomu, že skorším rozhodnutím už bolo právoplatne rozhodnuté o čiastočnom vyhovení námietkam povinného.
15. Odvolací súd ďalej v zrušujúcom uznesení uviedol, že o porušení zákona najmenej tým, že exekútor pristúpil k priamemu výkonu exekúcie pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii by nemali byť žiadne pochybnosti. Vo vzťahu k ďalšiemu predpokladu zodpovednostného vzťahu - škode vyvstávajú ďalšie otázniky. Súčasťou škody má byť podľa žaloby aj suma, ktorú si exekútor vymohol. Právo na trovy je typickým procesným právom, ktoré vzniká spravidla rozhodnutím súdu. Výnimočne môže toto právo vzniknúť aj bez rozhodnutia súdu a to v prípade ak exekútor po vymožení plnenia a trov exekúcie vráti poverenie. Takýto postup však predpokladá určitú zákonom stanovenú postupnosť. O priamy výkon exekúcie sa nejedná, ak ju exekútor vykoná bez rozhodnutia o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Bez rozhodnutia súdu o námietkach právo na trovy exekúcie nevznikne, keďže nevedno, komu bude korešpondovať povinnosť na úhradu trov exekúcie v závislosti o rozhodnutí o námietkach.
O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, kedy exekútor vymohol trovy exekúcie pred rozhodnutím o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Neobstojí ani argument, že neskôr súd námietky zamietol, pretože existuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu o tom, že sa námietkam čiastočne vyhovelo (uznesenie OS Lučenec z XX.X.XXXX č.k. XXEr XXX/XXXX-XX). Podané odvolanie povinného proti tomuto uzneseniu neprelomilo jeho právoplatnosť vo vyhovujúcom výroku, pretože proti vyhovujúcemu výroku nepodala odvolanie oprávnená osoba.
Doposiaľ absentuje taký proces, ktorý by konštituoval procesné právo exekútora na trovy exekúcie. Ak napriek tomu exekútor svoje trovy vymohol, zmenšil tak majetok povinného a spôsobil mu škodu, za ktorú nesie zodpovednosť štát (§ 3 ods. 1 písm. a) a d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Odvolací súd je toho názoru, že právo na náhradu škody priamo proti exekútorovi rovnako nie je dotknuté; súd však podľa žaloby rieši zodpovednosť štátu a tá je daná (porov. IV. ÚS 308/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.02.2010, sp. zn. 4Cdo 138/2008).
Iná právna situácia je však vo vzťahu k vymoženej pohľadávke a odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu a ministerstva, že niet škody, ak sa síce pri porušení procesných pravidiel, ale predsa len vymohlo to, čo povinný mal plniť dobrovoľne. Pokiaľ by však išlo o exekučný titul, ktorý je paktom a zároveň neexistovala pohľadávka oprávneného, žaloba o náhradu škody by bola dôvodná aj nad rámec trov exekúcie.
16. Rozsudkom zo dňa XX. I. XXXX opäť súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.
17. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti o zamietnutí žaloby o náhradu škody za trovy exekúcie 2021,70 eur s úrokmi z omeškania z tejto sumy a výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k vymoženým trovám exekúcie vo výške 2021,70 eur s príslušenstvom nerešpektoval názor odvolacieho súdu.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo K. XX.X.XXXX vyslovil právny názor vo veci, keď uviedol, že doposiaľ absentuje taký proces, ktorý by konštituoval procesné právo exekútora na trovy exekúcie. Ak napriek tomu exekútor svoje trovy vymohol, zmenšil tak majetok povinného a spôsobil mu škodu, za ktorú nesie zodpovednosť štát (§ 3 ods. 1 písm. a) a d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci). Odvolací súd je toho názoru, že právo na náhradu škody priamo proti exekútorovi rovnako nie je dotknuté; súd však podľa žaloby rieši zodpovednosť štátu a tá je daná (porov. IV. ÚS 308/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2010, sp. zn. 4Cdo 138/2008).
Odvolací súd vo svojom právnom závere, ktorým bol prvostupňový súd viazaný (§ 226 O.s.p.), uviedol, že sa javí, že ak napriek tomu exekútor svoje trovy v rozpore so zákonom vymohol, zmenšil tak majetok povinného a spôsobil mu škodu, za ktorú nesie zodpovednosť štát (§ 3 ods. 1 písm. a) a d), § 4 ods.1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) V týchto intenciách bolo úlohou prvostupňového súdu rozhodnúť.
Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu platí len pre skutkový stav, z ktorého vychádzalo prvotné prvostupňové rozhodnutia a nakoniec i samotné rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom bol právny názor vyjadrený.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k zmene skutkových okolností, za ktorých odvolací súd vyjadril záväzný právny záver vo veci. Uvedená skutočnosť nevyplýva nakoniec ani zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý zamietol žalobu opätovne z dôvodu, že „Exekúcia bola vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, súdneho zmieru schváleného medzi účastníkmi konania v konaní vedenom na OS v Lučenci pod č.k. XC/XXX/XX. Pohľadávka priznaná v tomto konaní bola priznaná na základe exekučných príkazov vydaných súdnym exekútorom zrazená z účtov žalobcu a vyplatená oprávnenému, rovnako ako boli uspokojené aj trovy súdneho exekútora a to v súlade s exekučným poriadkom a vyhláškou o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.“
Prvostupňový súd sa bez ďalšieho odklonil od záväzného právneho záveru vyjadreného odvolacím súdom v predmetnej veci.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o náhradu škody za trovy exekúcie 2021,70 eur s úrokmi z omeškania z tejto sumy a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti odvolací súd rozsudok v súlade s vyššie uvedeným odôvodnením ako správny potvrdil.
Úlohou prvostupňového súdu bude vo veci opätovne rozhodnúť rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu.
18. V ďalšom konaní žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Je nepochybné, že exekútor vykonal exekúciu v rozpore so zákonom, pretože nevyčkal na rozhodnutie o námietkach, ktoré navyše boli dôvodné. Je zrejmé, že pri vykonávaní exekúcie pochybil aj súd, ale za oba tieto subjekty zodpovedá štát. Exekučný súd pochybil už v momente keď udelil poverenia na vykonanie exekúcie, pretože nedostatočne zhodnotil exekučný titul. Exekučný súd bez toho, aby dostatočne preskúmal exekučný titul (jeho vykonateľnosť) a dokonca jeho rozpor so zákonom (súd schválil zmier, ktorý odporuje mierne aj
hmotnému právu), vydal poverenie na uskutočnenie exekúcie pre súdneho exekútora. Súd zrejme mal pochybnosť minimálne o výške vymáhaného nároku (najmä o spôsobe jeho určenia a výške), pretože nariadil výnimočne v exekučnom konaní znalecké dokazovanie.
19. V exekučnom konaní následne pochybil súdny exekútor, kedy nevyčkal ani na rozhodnutie súdu o včas podaných námietkach. Skutočnosť, že exekútor pochybil, bola v konaní jednoznačne preukázaná a nemôže o nej vzniknúť žiadna pochybnosť. Exekútor bol dokonca uznaný aj vinným v disciplinárnom konaní a bol mu za porušenie právnych povinností uložený trest. Následne v exekučnom konaní súd zrejme opätovne pochybil, kedy už pravdepodobne po jeho skončení (pretože exekútor vrátil súdu poverenie a oznámil, že exekúcia bola ukončená vymožením pohľadávky a jeho trov) vykonával riadne ďalšie úkony v exekučnom konaní (nariadil znalecké dokazovanie, za ktoré žalobca musel zaplatiť) a následne aj rozhodol o námietkach (dokonca dvakrát). Ak by exekútor nevykonal exekúciu predčasne, nevznikla by žalobcovi škoda.
20. Z dôvodu predčasného vykonania exekúcie a navyše keď táto nemala ani dôvod byť vykonávaná (pretože nárok oprávneného nebol vykonateľný a navyše asi ani už neexistoval), vznikla jedine škoda. V žiadnom prípade tu nejde o bezdôvodné obohatenie na strane exekútora či dokonca na strane oprávneného. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V danom prípade nejde o žiaden z uvedených dôvodov, a preto je jednoznačné, že protiprávnym konaním vznikla jedine škoda.
21. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania, ktorým sú trovy exekúcie vo výške 2021,70 eur uviedol, že pokiaľ má krajský súd za to, že výkonom exekúcie, aj keď predčasným, ktorým je plnený riadny exekučný titul z ktorého mal povinný plniť dobrovoľne, nevznikla povinnému škoda, nie sú škodou povinného ani trovy takto vykonanej exekúcie, pokiaľ sú vyúčtované v správnej výške v zmysle vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
22. Podľa žalovaného strata na majetku, ku ktorej došlo na strane žalobcu, totiž nenastala v priamom dôsledku konania súdneho exekútora, ale v dôsledku nesplanenia povinnosti žalobcu vo vzťahu k bývalému zamestnancovi, oprávnenému v exekučnom konaní, určenej v exekučnom titule. Postup súdneho exekútora v konaní nie je práve tou jedinou skutočnosťou, v dôsledku ktorej došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, a nie je tak splnená podmienka, že ak by orgán verejnej moci postupoval správne (v súlade so zákonom) k vzniku ujmy by neprišlo. Vo veci nie je daná priama príčinná súvislosť medzi postupom exekútora v konaní a vznikom ujmy, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného, a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch (škoda chápaná v zmysle judikatúry, napr. R 55/1971).
23. Aj v prípade, že sa súd nestotožní s námietkou nedostatku príčinnej súvislosti medzi konaním exekútora vo veci R. XXX/XXXX a ujmou na majetku žalobcu predstavovanou vymoženými trovami exekúcie, nie je podľa názoru žalovaného vo veci daná zodpovednosť štátu za takto spôsobenú ujmu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.02.2013, sp. zn. W.. Ú. XXX/ XXXX-XX, podľa ktorého „ je v záujme poskytovania materiálnej ochrany práv potrebné posudzovať postavenie súdneho exekútora v exekučnom konaní v súvislosti s jeho rozhodovaním o trovách exekúcie alebo odmene súdneho exekútora odlišne od jeho postavenia vykonávateľa verejnej moci, ktoré má pri realizácii úkonov exekučného konania. V konaní, v ktorom exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie a odmene exekútora, je exekútor účastníkom konania tak, ako je ním aj povinný z exekúcie, je nositeľom základných ľudských práv a slobôd, je vykonávateľom slobodného povolania na účely vytvárania zisku a v posudzovanom prípade je platcom DPH. Čo sa týka odmeny, súdny exekútor koná vo vlastnom mene na vlastný účet, preto záver, že v tomto postavení nemôže byť subjektom zodpovedným z bezdôvodného obohatenia, je podľa ústavného súdu nesprávny a nelogický“.
24. Z citovaného nálezu ústavného súdu je zrejmé, že ak by sa malo v ďalšom priebehu konania vychádzať z právneho názoru krajského súdu, v zmysle ktorého exekútorovi v dôsledku jeho konania v rozpore s Exekučným poriadkom nevzniklo právo na náhradu trov exekúcie, môže si žalobca reparáciu ujmy na jeho majetku nárokovať podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka priamo
u súdneho exekútora ako subjektu, ktorý sa v rozsahu vymožených trov exekúcie na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Podľa ustálenej súdnej praxe nie je možné domáhať sa náhrady škody spôsobenej orgánom štátu pri výkone verejnej moci za stavu, keď veriteľ disponuje vo vzťahu k dlžníkovi splatnou pohľadávkou, ktorá nebola voči tomuto dlžníkovi uplatnená, resp. nebola preukázaná nemožnosť jej uspokojenia zo strany dlžníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím sp. zn. XCz XXX/XXXX, sp. zn. X C. Q. X/XXXX, či ústavného súdu SR sp. zn. W.. Ú. XXX/XXXX).
25. Primárnym cieľom takto ustálenej rozhodovacej činnosti je predchádzanie existencii dvoch súčasných nárokov od rôznych subjektov, pretože úspešné uplatnenie oboch nárokov by viedlo k možnosti legálneho dvojnásobného uspokojenia fakticky totožných nárokov. V situácii, keď obidva nároky nemôžu byť z uvedeného dôvodu súčasne uplatniteľné, bolo potrebné identifikovať nárok, ktorý je potrebné uplatniť prioritne a až v prípade nemožnosti uplatnenia (resp. vymoženia) tohto nároku môže nastúpiť druhý nárok. Judikatúra ustálila, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné uplatniť pred nárokom na náhradu škody (keďže aj nevymožiteľnosť bezdôvodného obohatenia je škodou). Zmysel uvedeného spočíva v tom, že je nemysliteľné, aby sa subjekt (dobromyseľný alebo nedobromyseľný) obohatil a nebol povinný takýto prospech vydať s odôvodnením, že poškodený subjekt bude uspokojený titulom náhrady škody od štátu.
26. V konkrétnom prípade vzťahu žalobcu a súdneho exekútora by nevrátenie finančných prostriedkov zexekvovaných exekútorom ako náhrada trov exekúcie viedlo k úspešnému obohateniu súdneho exekútora. Tento by napriek reaparácii majetkových pomerov poškodenej strany (žalobcu) zo strany štátu svoje majetkové postavenie neodôvodnene zlepšil. Ak totiž súdny exekútor získa peňažné prostriedky ako trovy exekúcie, na ktoré mu nevznikol nárok, získa majetkový prospech bez právneho dôvodu. Ak sa tento majetkový prospech posúdi ako škoda, štát ju uhradí dotknutému účastníkovi podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pričom si uplatní regresný nárok voči súdnemu exekútorovi a tento si ju následne uplatní u poisťovne (keďže je podľa § 33 ods. 1 exekučného poriadku povinne poistený pre prípad, že spôsobí škodu). Výsledkom je paradoxná situácia, a síce, že súdny exekútor sa domôže majetkového prospechu, na ktorý nemá nárok. Takýto absurdný záver vyplýva zo skutočnosti, že neoprávnený majetkový prospech exekútora sa posudzuje ako škoda spôsobená štátom. V prípade posúdenia nároku ako bezdôvodné obohatenie exekútora by k takýmto záverom nebolo možné dospieť, keďže pre takéto situácie neexistuje poistenie. Je pritom nemysliteľné, aby reťazec regresných a poistných nárokov spôsoboval, že súdni exekútori by sa mohli legálne obohacovať, a je potrebné sa prikloniť sa k tej forme výkladu, že bezdôvodné obohatenie od súdneho exekútora je potrebné vymáhať. Opačný záver nastoľuje nerovnovážny stav práv a povinností jednotlivých subjektov práva. Bolo by v rozpore s požiadavkou právnej istoty, aby výklad predpisov umožňoval, aby sa určitý subjekt (v tomto prípade súdny exekútor) mohol legálne domôcť majetkového prospechu, na ktorý nemá právo. Je preto potrebné konštatovať, že vzťah žalobcu a súdneho exekútora sa z hľadiska zmyslu a účelu spomenutej judikatúry nelíši od štandardného vzorca uvedenej judikatúry, keď pred uplatnením náhrady škody od štátu je potrebné domáhať sa vydania plnenia, ktorým sa iný subjekt fakticky obohatil.
27. Žalobca sa okrem istiny domáha aj úrokov z omeškania vo výške 9,50% p.a. z istiny od 22.02.2007 až do zaplatenia. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca si náhradu škody voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR uplatnil v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2010, ktorá bola MS SR doručená dňa 11.02.2010. Od tohto dňa plynula MS SR v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. zákonom stanovená lehota šiestich mesiacov na prerokovanie a prípadné uspokojenie nároku žalobcu. Vzhľadom na neuspokojenie nároku, a s poukázaním na § 563 Občianskeho zákonníka, sa žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením až v deň nasledujúci po dni uplynutia zákonnej lehoty ne prerokovanie nároku na náhradu škody, teda až k 12.8.2010. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že v prípade čo aj čiastočného vyhovenia žalobnému návrhu je prípadné úroky z omeškania žalobcovi možné priznať až od 12.8.2010 vo výške ustanovenej príslušnými predpismi.
28. V priebehu konania bolo zistené a medzi stranami sporu nebolo sporné, že na Okresnom súde Lučenec sa pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX viedlo proti žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi exekučné konanie. Na vykonanie exekúcie súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi I.. W.. I. N.. Dňa XX.X.XXXX bolo žalobcovi doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňS. XX.X.XXXX, ktorým exekútor upovedomil právneho predchodcu žalobcu o začatí exekúcie voči nemu. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bolo uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. XC/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým tento uložil povinnému (žalobcovi) povinnosť zaplatiť oprávnenému C. C. sumu 7026,65 € (211685,-Sk) s príslušenstvom, pričom s predbežnými trovami mal žalobca zaplatiť oprávnenému 10787,22 € (324976,-Sk). Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal žalobca ako povinný v zákonom stanovenej lehote námietky a to dňa 22.6.2005. Napriek tomu, že súd o námietkach povinného nerozhodol, resp. rozhodol o nich až uzneseniami sp. zn. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.5.2008 a sp. zn. XXEr/XXX/XXXX-XX zo K. XX.X.XXXX, exekútor pokračoval vo výkone exekúcie a vydal exekučné príkazy na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke zo dňa 09.02.2007. V dňoch 14.02.2007 a 15.02.2007 došlo k odpísaniu finančných prostriedkov z účtov povinného a to dvakrát vo výške á 324976,-Sk (vo VÚB, a.s., a v SLSP, a.s.), vo výške 136664,-Sk a 2344,50 eur (OTP Banka, a.s.) a 9589,42 eur. Následne exekútor vrátil na účet povinného niektoré zrazené sumy a to sumu 324976,-Sk dňa 16.02.2007 a dňa 21.02.2007 sumu 25608,-Sk, 9379,90 eur a 216002,-Sk. Dňa 19.02.2007 exekútor vyplatil priamo v exekútorskom úrade sumu 238463,-eur a uspokojil trovy exekúcie súdneho exekútora. Následne dňa 10.4.2007 podľa § 60 Exekučného poriadku vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Na trovách exekúcie si exekútor vyúčtoval 60904,50 Sk, t.j. 2021,70 eur.
29. Podľa § 1 písm. a zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm. a) bod 3 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak škodu spôsobil exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a d) Ústavy Slovenskej republiky <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/>.
Podľa § 9 ods. 4 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
30. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu taxatívne. Týmito predpokladmi sú 1. existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, 4. zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom, 5. predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom, 6. neuspokojenie nároku na náhradu škody príslušným orgánom do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom nesie zodpovednosť štát - Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, nakoľko v tomto prípade bol orgánom verejnej moci súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
31. Žalobca svoj nárok na náhradu škody dôvodil tvrdením, že v exekučnom konaní došlo nesprávnemu úradnému postupu, keď súdny exekútor napriek tomu, že žalobca ako povinný podal proti exekúcii námietky v čase, keď o nich ešte nebolo právoplatne rozhodnuté vydal exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, na základe ktorých boli povinnému postupne z účtu odpísané finančné prostriedky vo výške 324 976 Sk.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany exekútora v exekučnom konaní skutočne došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože tento mohol vydať exekučné príkazy na vykonanie exekúcie až po tom, čo márne uplynula lehota na podanie námietok povinným v exekučnom konaní alebo po tom, čo mu bolo doručené právoplatné rozhodnutie o námietkach, ktorým by súd nevyhovel.
33. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu, majúc na zreteli a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení sp. zn. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX a následne aj v rozsudku sp. zn. XCo XXX/XXXX-XXX X. dňa 15.01.2015 súd dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie sumy 2021,70 eur dôvodná a je potrebné jej vyhovieť.
34. Boli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi, pretože neboli súčasne splnené tri podmienky na jej priznanie. Zo strany exekútora bol v exekučnom konaní jednoznačne uplatnený nesprávny úradný postup, keď exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie skôr ako bolo súdom rozhodnuté o žalobcom (v exekučnom konaní povinným) v zákonom stanovenej lehote podaných námietkach proti exekúcii. Exekútor nevyčkal na rozhodnutie súdu o námietkach, pokračoval vo výkone exekúcie a na základe vydaných exekučných príkazov zrazil žalobcovi z účtov 10787,22 eur (324 976 Sk). Ako konštatuje Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa 15.01.2015, pokiaľ ide o vymoženú pohľadávku, odvolací súd zdôrazňuje, že niet škody, ak sa síce pri porušení procesných pravidiel, ale predsa len vymohlo to, čo povinný mal plniť dobrovoľne. Aj za situácie, že súdny exekútor nevyčkal na právoplatné rozhodnutie o námietkach a vymohol pohľadávku v zmysle vykonateľného exekučného titulu, nie je dôvodné hovoriť o vzniku škody na strane povinného. Na plnenie z exekučného titulu bol zaviazaný a v tomto smere sa i pohľadávka oprávneného vymohla. Nedodržanie procesného postupu nie je samo o sebe dôvodom na záver o spôsobenej škode. Naopak vo vzťahu k vymoženým trovám exekúcie vo výške 2021,70 eur s príslušenstvom, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd nerešpektoval názor odvolacieho súdu.
35. Je teda zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda v rozsahu exekútorom vymožených trov exekúcie vo výške 2021,70 eur a že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora.
36. Jadrom otázky pri posúdení nároku poškodeného žalobcu, ktorý sa domáha náhrady škody voči štátu podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bez toho, aby podal žalobu proti subjektu zodpovednému z bezdôvodného obohatenia je podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. W. Ú. XX/XXXX zo 16.01.2013 posúdenie otázky, či nárok na náhradu škody voči štátu spôsobenej nezákonným rozhodnutím vzniká až po tom, ako sa neúspešne uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto sa na základe plnenia z nezákonného rozhodnutia obohatil, alebo či ide o konkurenciu dvoch nárokov, pričom je na slobodnej vôli oprávneného, či bude požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhradu škody.
37. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Ak tento zákon za podmienku úspešného uplatnenia nároku na náhradu proti štátu neustanovuje zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a zodpovednosť štátu za škodu je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, pre ktorej vznik a existenciu nie sú podstatné žiadne ďalšie skutočnosti, bolo potrebné žalobe žalobcu vyhovieť. Na náhradu škody vo výške 2021,70 eur zaviazal súd žalovaného podľa § 3, § 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z.z.. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa štát nemôže svojej zodpovednosti zbaviť a pokiaľ tento zákon pre vznik nároku na náhradu škody vyžaduje splnenie len tých predpokladov, ktoré sú v zákone taxatívne ustanovené, je nerozhodné, či poškodený využil alebo nevyužil možnosť domáhať sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia proti subjektu, ktorý je toto plnenie povinný vydať.
38. Napokon, odvolací súd vo svojich predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach vyslovil právny názor, že zodpovednosť štátu je daná: „Ak doposiaľ absentuje taký proces, ktorý by konštituoval procesné právo exekútora na trovy exekúcie a ak napriek tomu exekútor svoje trovy vymohol, zmenšil tak majetok povinného a spôsobil mu škodu, za ktorú nesie zodpovednosť štát (§ 3 ods. 1 písm. a) a d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci). Odvolací súd je toho názoru, že právo na náhradu škody priamo proti exekútorovi rovnako nie je dotknuté; súd však podľa žaloby rieši zodpovednosť štátu a tá je daná (porov. IV. ÚS 308/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2010, sp. zn. 4Cdo 138/2008).“
39. Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 2021,70 eur vyhovel, nakoľko v konaní bolo preukázané, že predmetnú sumu exekútor vymohol a vyčíslil ako trovy exekúcie.
40. Žalobca si okrem istiny uplatnil tiež úrok z omeškania a to vo výške 9,50% p.a. z istiny od 22.02.2007 až do zaplatenia a to z dôvodu, že prvýkrát vyzval súdneho exekútora na vrátenie neoprávnene zexekvovaných finančných prostriedkov už dňa XX.XX.XXXX.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
41. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zo dňa 09.02.2010 doručil žalobca žalovanému dňa 11.02.2010. Od tohto dňa plynula žalovanému v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. zákonom stanovená lehota šiestich mesiacov na prerokovanie a prípadné uspokojenie nároku žalobcu. Žalovaný sa tak mohol dostať do omeškania s plnením až v deň nasledujúci po dni uplynutia zákonnej lehoty ne prerokovanie nároku na náhradu škody, teda až k 12.8.2010. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2021,70 eur od 12.8.2010, pretože takto stanovená výška úroku z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia ako aj s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR účinného ku dňu vzniku omeškania č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola 1%.
42. Podľa § 255 ods. 1 zák. č . 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. V danom prípade mal žalobca úspech iba čiastočný, pretože z pôvodne žalovanej sumy 9937,20 eur mu súd priznal iba sumu 2021,70 eur s príslušenstvom, čo predstavuje úspech vo výške 20,4% a neúspech 79,6%, preto žalovanému ako úspešnejšej strane sporu patrí náhrada trov konania v rozsahu 59,2%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.