Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 407/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou,

Gaštanová 3077/17, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline

č. k. 24 z 12. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2014

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Gaštanová 3077/17,

Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

č. k. 24 z 12. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v procesnom postavení žalobcu

domáhal v konaní vedenom Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

určenia, že právo na plnenie priznané rozsudkom okresného súdu č. k.

z 10. marca 2000 neexistuje. Okresný súd konanie zastavil uznesením

z 20. novembra 2013 z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci,

pretože o predmete konania už bolo rozhodnuté rozsudkom č. k.

z 10. marca 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. mája 2000. Krajský súd sťažnosťou

napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Sťažovateľ považuje právny názor krajského súdu za arbitrárny, „v rozpore

so zásadou zákazu denegatio iustitiae a vo svojej podstate a dôsledkoch znamená odňatie

práva na súdnu ochranu“. Argumentuje tým, že v konaní vedenom pod sp. zn.

okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, rozsudok mu bol doručený

tzv. náhradným doručením, jeho odvolanie bolo odmietnuté ako oneskorene podané, a teda

je „jedinou možnosťou ochrany sťažovateľa pre exekúciou taká forma žaloby akú využil... vo

veci vedenej pod sp. zn. . Sťažovateľ totiž tvrdí v žalobe, že v čase

rozhodnutia Okresným súdom Žilina vo veci vedenej pod sp. zn.

už pohľadávka priznaná v označenom konaní neexistovala.“.

Podľa sťažovateľa: „V rozpore s dôvodmi žaloby doručenej okresnému súdu

dňa 21. 8. 2013 sa (odporca ale ani okresný súd) v celom rozhodnutí ani slovom nezmieňuje

o podstate dôvodov podanej žaloby, ktorou je ochrana pred exekučným konaním...

Je nesporné, že odporca sa v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí odchýlil bez relevantných

dôvodov nielen od právnej teórie, ktorá pripúšťa žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáha

súdnej ochrany ale aj od vlastnej judikatúry. Bolo povinnosťou odporcu relevantným

spôsobom vysvetliť odklon od svojej judikatúry a právnej teórie a nielen minimalizovať

svoj právny názor na existenciu procesnej prekážky (res iudicata).“ V súvislosti s týmto

názorom argumentuje princípom právnej istoty a uvádza: „Pri absencii relevantných

dôvodov potom konanie v sťažovateľovej veci nemohlo byť zastavené pre prekážku

rozhodnutej veci, pretože takýmto postupom odporca (ale i okresný súd) odňali

sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a uplatniť ústavné právo na súdnu ochranu.“

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že

jeho základné právo podľa a právo podľa dohovoru

bolo porušené uznesením krajského súdu č. k. 24 z 12. marca 2014,

aby zrušil označené uznesenie a prikázal krajskému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s právnym zastupovaním.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom, a tým aj právo domáhať sa súdnej ochrany jeho nároku uplatneného v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľom namietaná vada

konania zodpovedá dôvodu tzv. zmätočnosti konania, ktorý zakladá prípustnosť dovolania

podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“) (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom). K možnosti napadnúť rozhodnutie krajského súdu dovolaním sa sťažovateľ

v sťažnosti nevyjadril a podľa zistenia ústavného súdu dovolanie proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu nepodal.

Ústavný súd vo svojej judikatúre k otázke prípustnosti dovolania (,

) vyslovil, že prípustnosť dovolania podľa je založená na princípe

univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho

súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania, ak sa v ňom namieta niektorá z procesných

vád konania uvedených v tomto ustanovení; v týchto prípadoch možno napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie vylúčené.

V tejto súvislosti možno odkázať na stabilnú súdnu prax. Napríklad v rozhodnutí

sp. zn. z 28. februára 2001 Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) uviedol: „Podľa dovolanie je prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, a tiež zakladá samostatný dovolací dôvod

podľa aj vtedy, ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.“

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované na princípe

subsidiarity, a teda zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť

nemožno napraviť iným spôsobom, predovšetkým právnymi prostriedkami vyplývajúcimi z

príslušných procesných noriem (v danej veci ).

Každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov

(napr. , ).

Právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti podľa je daná

iba vtedy, ak rozhodovanie o namietanom porušení základných práv alebo slobôd nepatrí

do právomoci všeobecného súdu. Ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých

sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ). Každý, kto namieta

porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým,

ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého

kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (, ,

, ).

Skutočnosť, že sťažovateľ nevyužil svoje zákonné právo podať dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré je podľa jeho tvrdenia postihnuté procesnou vadou

uvedenou v , nie je dôvodom na to, aby ústavný súd nahrádzal rozhodovaciu

činnosť najvyššieho súdu. V takom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu (obdobne

napr. ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ nevyužil na ochranu svojich práv proti

napadnutému rozhodnutiu krajského súdu jemu dostupný a účinný právny prostriedok,

a preto jeho sťažnosť nie je prípustná, čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

v spojení s pri jej predbežnom prerokovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015